1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné na neverejnom zasadnutí konanom
1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
1 Trestného poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd rozsudkom z 21. októbra 2025, sp. zn. 17T/5/2024 (ďalej tiež „súd prvého stupňa") uznal obžalovaného K. Y. (ďalej tiež „obžalovaný") za vinného z/zo v bode 1.) zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
40/2024 Z. z. účinného od 6. augusta 2024 (ďalej len „Trestný zákon"), v bode 2.) obzvlášť závažného zločinu obmedzovania osobnej slobody
odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 4 písmeno
odsek 1 Trestného zákona formou účastníctva
odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, v bode 4.) zločinu poškodzovania cudzej veci
odsek 1, odsek 4 písmeno
odsek 1, odsek 4 písmeno
odsek 1, odsek 3 písmeno b), s poukazom na § 141 písmeno a) Trestného zákona v štádiu prípravy
odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1.) v presne nezistenom čase pred rokom 1997 bola založená zločinecká skupina pôsobiaca najmenej do
odsek 3, § 38 odsek 2, § 39 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a), § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov, pre výkon ktorého ho
odsek 3 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a
odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
odsek 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa obžalovanému uložil povinnosť spoločne a nerozdielne s O. X. a J. G. nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni, a. s., Bratislava, škodu vo výške 2.577,84 Eur, spoločne a nerozdielne s J. G. nahradiť A. J.-R. škodu vo výške 7.702,42 Eur a poškodenej C. - R., a. s., L., škodu vo výške 11.639,91 Eur a
J.-R. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali obžalovaní, čo do výroku o vine a treste a prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor"), čo do výroku o treste, odvolania. V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný vyjadril názor, že konanie kladené mu za vinu a popísané v rámci skutku 1.) spočívajúce v tom, že od roku 2006 sa mal nachádzať na strednom organizačnom článku skupiny, v rámci čoho mal plniť alebo zabezpečovať (okrem iných) plnenie príkazov a pokynov v štruktúre skupiny vyššie postavenej osoby, nebolo podporené žiadnou svedeckou výpoveďou, naopak bolo dokonca každým svedkom znegované, žiaden zo svedkov ho nikdy osobne nevidel preberať, či odovzdávať peniaze z trestnej činnosti, vyberať výpalné, vydierať podnikateľov, dílerov a podobne, preto nebolo preukázané splnenie základného kritériá - záväzného identifikačného znaku zločineckej skupiny, a to „s cieľom produkovať zisk alebo získať moc". V prípade rozporných tvrdení (rovnocenných dvoch verzií) svedka P., ktorý na jednej strane tvrdil že obžalovaný mal dostať pokyn od Z. L. ohľadom rozbitia J. a na strane druhej tvrdil, že nebol pri tom, kedy by L. dával nejaké pokyny obžalovanému, sa mal súd prvého stupňa v zmysle základnej zásady trestného konania „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného) a v zmysle prezumpcie neviny prikloniť k pre obžalovaného priaznivejšej verzii. Namietal taktiež svoje uznanie za člena zločineckej skupiny od roku 2006, vzhľadom na to, že mu bolo kladené páchanie trestnej činnosti od roku 2007, pretože jedným z cieľov založenia zločineckej skupiny je páchanie trestnej činnosti a v tejto súvislosti vyjadril názor, že svedkovia L., Y., J. a D., ktorí ho označili za člena zločineckej skupiny, vypovedajú len na podklade svojich subjektívnych dojmov, keď ho trestnú činnosť páchať nevideli. Pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede svedka H. K. založil obžalovaný aj na skutočnosti, že
vlastného vyjadrenia svedka mal (svedok) pôsobiť ako ochrankár Z. L., avšak zároveň v rokoch 2006 až 2010, vychádzajúc z oboznamovanej svedkovej trestnej minulosti, kradol kabelky, robil poistné, ale aj iné podvody, lúpeže, trestné činy vydieračského únosu, výtržníctva, ublíženia na zdraví, sprenevery a podobne, z čoho plynie, že bol dlhodobo vo väzení, a preto si nemohol plniť svoju úlohu ochrankára, navyše ani nemal zbraň, teda pokiaľ by svedok H. K. bol skutočne ochrankár, nemal by potrebu a ani čas páchať trestnú činnosť. V tejto súvislosti obžalovaný namietal, že zo znaleckých posudkoch týkajúcich sa mobilných telefónov plynie, že G., L., Y., ako nižšie postavení členovia zločineckej skupiny, nemali na obžalovaného číslo mobilného telefónu, preto je,
jeho názoru, krajne nelogické konštatovať, že vydával pokyny a príkazy osobám, na ktoré ani nemal telefónne číslo. Zároveň namietal nezohľadnenie viacerých svedeckých výpovedí osôb, ktoré nedostali žiadne benefity a z účasti v zločineckej skupine obžalovaného vyviňovali, a to M. Y., J.. H., G.. V. a hlavne Z.. L. a K.. Z., ktorí, ako údajne najvyššie postavení členovia, museli mať vedomosť o tom, či obžalovaný bol ich podriadený, na strednom článku hierarchickej štruktúry skupiny, ale aj osôb, ktoré ho vôbec nepoznali, a to F.. R., H.. Y., ktorí mali byť prepojení so skupinou. Dôveryhodnosť výpovede svedka D. považoval obžalovaný za zníženú s ohľadom na skutočnosť, že v minulosti bol právoplatne odsúdený aj za lúpež v banke, nedovolené ozbrojovanie a krivú výpoveď. Vo vzťahu ku skutku 2.) sa obžalovaný stotožnil s jeho právnou kvalifikáciou
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, avšak namietal jeho kvalifikovanie aj
odseku 4 písm. c) § - u 183 Trestného zákona, teda jeho spáchanie ako členom nebezpečného zoskupenia a taktiež namietal záver skutkovej vety, v zmysle ktorej páchateľom dotknutého skutku mala byť vyplatená odmena po 300 000 slovenských korún (cca 10 000 eur). V tejto súvislosti obžalovaný spochybnil výpoveď svedka H. K. namietajúc, že jeho tvrdenie o odmene v sume cca 10 000 eur nie je ničím iným preukázané, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že pokiaľ by takýmto finančným obnosom disponoval, nemal by potrebu páchať trestný čin podvodu, okrem toho žiaden dôkaz nepreukazuje záver súdu prvého stupňa o „vytunelovaní" družstva v rozsahu 100 miliónov slovenských korún, keď navyše aj svedok J. uviedol, že jeho záver o „vytunelovaní" družstva je iba jeho domnienka, pritom v skutkovej vete nefiguruje žiaden prospech skupiny a ani šéf skupiny ako obžalovaný s tým, že pokiaľ v zmysle skutkovej vety mal tento skutok naplánovať aj svedok H. K., naplnil tým definíciu organizátora, čo znamená, že trestné stíhanie proti nemu bolo zastavené v rozpore s ustanovením § 215 Trestného poriadku, čo znamená, že mu bol poskytnutý nezákonný benefit. V tejto súvislosti obžalovaný namietal odkazy súdu prvého stupňa na právoplatné odsúdenie O.. X. a J.. G., keďže boli odsúdení tým istým rozsudkom, ktorý bol vo vzťahu k nemu (obžalovanému) zrušený, z čoho obžalovaný vyvodil, že aj spomínané dve osoby boli odsúdené zaujatým senátom Špecializovaného trestného súdu. Vo vzťahu ku skutku 3.) obžalovaný s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 91/2015 namietal, že ide o premlčaný skutok (tak ako ho súd prvého stupňa právne posúdil a kvalifikoval, a to prečin ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od šiestich mesiacov do dvoch rokov), keďže k jeho spáchaniu malo dôjsť
odseku 4 § - u 144 Trestného zákona. Vo vzťahu k ustáleniu skutku 6.) obžalovaný namietal, že z piatich osôb obžalovaných z prípravy vraždy všetci piati takmer 15 rokov spáchanie skutku popierajú, a to vrátane spolupracujúcich svedkov Z. L., O. X. a E. L., pričom u E. L. prokurátor vzal späť obžalobu, teda neuveril verzii kľúčového svedka H. K., ďalej obžalovaný poukázal na to, že Z. L., ktorý prípravu vraždy mal riadiť, bol
údajov zaznamenaných v jeho pase do 1. marca 2011 v Kambodži, pritom,
názoru obžalovaného, zo žiadnej svedeckej výpovede prednesenej na hlavnom pojednávaní nevyplýva žiadne jeho konanie, ktorým by si mal uvážiť a rozhodnúť sa o usmrtení poškodeného H. P., zo žiadneho dôkazu predneseného na hlavnom pojednávaní nevyplynula jeho alebo X. prítomnosť a plánovanie či pripravovanie skutku v K. O., zo žiadneho tvrdenia poškodeného H. P. nevyplynulo, že by cesta do X. vzbudila u neho akúkoľvek dôveru, aby sa nebál sadnúť k obžalovanému do auta, naopak sám poškodený spomínal, že obžalovaný za ním chodil do domu na B. a taktiež aj sám prišiel za obžalovaným večer domov, obdobne tak z lokalizácie mobilných telefónov neplynie, že by sa Y.. K. a O.. X. stretli 23. marca 2011 pred hotelom F. s H.. K. a dali mu za úlohu, aby sa stretol s poškodeným, výpismi telekomunikačnej prevádzky mobilných telefónov bolo vyvrátené, že by H.. K. volal 23. marca 2011 E. Z., ktorý predstavoval jediný kontakt na poškodeného a lokalizáciami bolo vyvrátené, že by sa H.. K. v čase o 16.30 hodine stretol s poškodeným na tradičnom mieste stretávania - R. pumpe na U. ulici alebo kdekoľvek inde. Obdobne tak,
názoru obžalovaného, zo žiadneho dôkazu predneseného na hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by sa Y.. K. a O.. X.
názoru obžalovaného, nespĺňa požiadavky na zákonné odôvodnenie, keďže nereaguje na všetky relevantné, podstatné, významné námietky obžalovaného formulované konkrétne jasným a presným spôsobom. V ďalšej časti podaného odvolania obžalovaný namietal zaujatosť predsedníčky senátu - sudkyne JUDr. Renáty Greif Radovčičovej z dôvodu jej predošlého pomeru k veci, ako aj k pôvodnému senátu a k osobe obžalovaného argumentujúc, že 19. novembra 2025 sa pri študovaní spisového materiálu na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku dozvedel, že dotknutá sudkyňa pôsobila ako vyššia súdna úradníčka pre senát, ktorý pôvodne rozhodol v jeho veci a následne bola konštatovaná jeho zaujatosť, pričom zaujatým sudcom JUDr. Králikom bola poverená vykonávať úkony pre trestné konanie spisovej značky PK - 1T/10/2012, a to korešpondenčné úkony, úkony v súvislosti s jeho odsúdením, zisťovania majetkových pomerov jeho osoby, povinnosťou náhrady súdnych trov, trov obhajcu, zároveň sa zúčastňovala návštev u obvineného s tým, že mala prístup k spisu ako vyššia súdna úradníčka a tým aj k nezákonne vykonaným dôkazom tvoriacim súčasť spisu, vykonávala úkony pre zaujatý a nezákonný senát, vydávala rozhodnutia v súvislosti s jeho odsúdením, čo znamená, že musí zostať konzistentná so svojimi rozhodnutiami a závermi. V tejto súvislosti obžalovaný namietal, že tieto skutočnosti museli byť predsedníčke senátu známe, a preto mala sama oznámiť svoju zaujatosť pre pomer k veci. V ďalšej časti podaného odvolania obžalovaný namietal, že oboznamované benefity spolupracujúcich svedkov,
jeho názoru, trpia procesnou vadou s tým, že neboli vykonané a oboznámené v súlade so zákonom z dôvodu zatajenia rôznych súdnych konaní, trestných stíhaní a procesných postupov, a preto sú nepreskúmateľné a na s nimi súvisiace výpovede nemožno z tohto dôvodu prihliadať. V tejto súvislosti namietal, že prokurátor vo vzťahu k spolupracujúcim osobám nepredložil odpisy registra trestov a lustrácie z rôznych systémov pre potreby posúdenia komplexnosti predložených benefitov, hoci tieto lustrácie vo vzťahu k iným svedkom, ktorí neboli spolupracujúcimi osobami, predložil. Namietal, že na hlavnom pojednávaní neboli oboznamované listinné podklady týkajúce sa spolupracujúcich osôb, ktoré by mohli nasvedčovať poskytnutým im ďalším benefitom, konkrétne u svedka H.. P. ohľadom trestného činu lúpeže, vydierania, výtržníctva a ublíženia na zdraví, u svedka E.. L. ohľadom trestných činov vrážd poškodených H.. J., K.. G., H.. O., G.. P., E.. L., Y.. M. a všeobecného ohrozenia u poškodeného U.. G., u svedka K.. D. ohľadom trestných činov lúpeže a nedovoleného ozbrojovania z roku 2013 alebo 2014 a ohľadom trestných činov z minulosti, a to krivej výpovede, ublíženia na zdraví, nedovoleného ozbrojovania a inej násilnej trestnej činnosti, u svedka G.. Y. ohľadom troch nájomných vrážd, vydierania, výpalného a u svedka H.. K. ohľadom vydieračského únosu z roku 2006 a podvodu a vyberania výpalného (hrubý nátlak) z podnikov v J. I., K. v L. a vydierania cca dvadsiatich drogových dílerov v J. L. v L. s tým, že
názoru obžalovaného sa súd prvého stupňa len vágne a všeobecne vyjadril k výhodám kajúcnikov, bez intenzity prieskumu a miery vyvažovania takýchto svedectiev úmerne k poskytnutým výhodám, bez vyhodnotenia množstva, rôznorodosti, detailnosti a závažnosti trestných činov a trestných stíhaní u nosných spolupracujúcich svedkoch vrátane H.. K., ktorý bol trestne stíhaný pre 8 skutkov vrátane obzvlášť závažných zločinov, bol prepustený z väzby za skutok s trestnou sadzbou 12 až 20 rokov, respektíve 20 až 25 rokov alebo doživotie a od uvedeného dňa nebol vo väzení, čo si zabezpečil objasnením väčšieho prípadu, ktorý sa prakticky reálne nikdy neodohral - skutok 6.) - príprava úkladnej vraždy s tým, že v roku 2011 platila asperačná zásada, ktorá by pri ôsmich trestných činoch znamenala výrazné zvýšenie trestnej sadzby, navyše súd prvého stupňa nezohľadnil tú skutočnosť, že v osobách H.. K. a E.. L. išlo o konzumentov drog, čo mieru ich dôveryhodnosti znižuje. V súvislosti s oboznamovaním benefitov obžalovaný namietal, že prokurátor si nesplnil svoju zákonnú povinnosť predložiť benefity najneskôr spolu s oznámením svedka súdu a nedodržal ani lehotu, ktorú mu na predloženie benefitov určil Špecializovaný trestný súd. Ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že obhajoba nenavrhovala opätovné vypočúvanie svedkov obžalovaný uviedol, že bolo úlohou súdu reagovať na laxný prístup prokurátora a doručovanie benefitov z jeho strany a zabezpečiť, aby jednotliví svedkovia neboli z dôvodov na strane prokurátora opakovane vypočúvaní, čo prispieva k predĺženiu konania. Obžalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že u spolupracujúcich svedkov nezistil žiadne malígne motivácie, s ohľadom na to, že
jeho názoru, boli svedkovia napríklad K., Y., L., D., L. v beznádejnej situácii, keďže im hrozil likvidačný trest, navyše K. v dôsledku zastavenia trestných stíhaní nemusí platiť spôsobenú škodu, pričom každý spolupracujúci svedok vyšiel nadmieru priaznivo z vlastných trestných konaní po spolupráci s políciou s tým, že množstvo prokurátorom neoboznámených (nesprístupnených) trestných stíhaní nie je ukončených, a to ani po osemnástich rokoch, pričom práve poslušnosť a konzistentnosť svedkov si orgány činné v trestnom konaní vynucujú cestou neukončených trestných stíhaní, opomenutí, procesných postupov a výhod, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní oboznámené. V tejto súvislosti obžalovaný namietal, že obava z trestného stíhania za trestný čin krivej výpovede je neporovnateľná s obavou z trestného stíhania za obzvlášť závažnú trestnú činnosť, pritom na svedkov K., L. a J. boli,
jeho vedomostí, podávané trestné oznámenia pre trestný čin krivej výpovede, no k riadnemu procesu a ani k trestnému stíhaniu nedošlo. Vzhľadom na to, že spolupracujúci svedkovia boli pôvodne obvinení, v tom čase mali možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu, preto bezhraničná dôvera v dôveryhodnosť týchto svedkov nie je,
názoru obžalovaného, na mieste. Na rozdiel od záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, obžalovaný namietal, že mnohí svedkovia mali informácie len z počutia, a preto z logiky veci, s ohľadom na prirodzený proces zabúdania, mali tieto počuté veci dávno zabudnúť a loviť v pamäti a ak tak neurobili, boli naučení, čo je u „kajúcnika" známy fakt s tým, že ani svedok K.,
názoru obžalovaného, uveriteľným spôsobom nevysvetlil rozpory vo svojich výpovediach, tieto vysvetľoval ešte väčšími rozpormi, pričom nedokázal zmysluplne vysvetliť, prečo si v súčasnosti spomína na skutočnosti, ktoré v pôvodnom konaní neuvádzal. Obžalovaný ďalej namietal, že z výpovedí viacerých svedkov, na ktoré konkrétne poukázal, plynie, že svedok H. K. bol organizátorom stíhaných trestných činov, a preto mu trestné stíhanie nemalo byť zastavené a ak bolo, išlo o postup v rozpore so zákonom (ustanovením § 215 Trestného poriadku), čo znamená, že takýmto spôsobom mu boli poskytnuté nezákonné benefity. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na dĺžku súdnych konaní vo viacerých trestných veciach neuspokojac sa v tomto smere s odôvodnením súdu prvého stupňa, že ide síce o neželanú, avšak notorietu v postupe súdov, ďalej na niektoré,
jeho názoru, chyby v postupe súdov a namietal, že vyjadrenia svedka H. K. ohľadom vydierania dílerov drog a hrubého nátlaku vo vzťahu k tam uvedeným podnikom boli natoľko určité, že prokurátor bol povinný páchateľov týchto trestných činov stíhať, keďže táto povinnosť mu plynie priamo z ustanovenia § 2 ods. 5 Trestného poriadku. Zdôraznil, že k svedkovi J. prokurátor nedoložil žiadne benefity a že svedok E.. L. nebol ani jeden deň vo väzbe alebo väzení za približne 15 úkladných vrážd, ako opakovane nepodmienečne odsúdený bol po dvoch tretinách podmienečne prepustený na slobodu s tým, že vydieranie v zločineckej skupine s trestnou sadzbou od 20 do 25 rokov alebo doživotie mu bolo prekvalifikované na výtržníctvo a neskôr zastavené, pričom u poškodených M. alebo L. bol priamym vrahom, teda nebolo pravdou, že bol iba zakopávač mŕtvol, ako to tvrdil na hlavnom pojednávaní a aj keď vypočuť svedka Y. navrhla obhajoba, nebol dôvod,
názoru žalovaného, nežiadať u neho benefity, keď pôvodne súd prvého stupňa od prokurátora tieto listiny sám žiadal. V ďalšom obžalovaný namietal, že prehliadky motorových vozidiel (iných priestorov) O.. X. a Y.. K. neboli vykonané v súlade so zákonom pre absenciu nezúčastnenej osoby, z dôvodu, že osobám, u ktorých sa prehliadka vykonávala, nebola umožnená účasť na prehliadke, prehliadky boli vykonané bez príkazu súdu a nebol na ne udelený súhlas ani do sedemdesiatich dvoch hodín s tým, že príkazy na prehliadku neboli náležite odôvodnené a osoby, u ktorých bola vykonaná prehliadka, neboli po výzve na vydanie veci poučené o zákaze sebaobviňovania, hoci K. dobrovoľne vydal lopatu a krompáč s tým, že v rámci hlavného pojednávania nebol predložený žiaden vecný dôkaz, napriek tomu sa rozhodnutie súdu prvého stupňa o tieto dôkazy opiera. V súvislosti s prehliadkami motorových vozidiel obžalovaný poukázal na rozpory vo výpovediach svedka H. K., ktoré (výpovede),
jeho názoru, nekorešpondovali s predmetmi nájdenými v motorovom vozidla O.. X., na výpoveď svedka H. R., ktorého považoval za bezúhonného, a ktorý potvrdil, že lieky nájdené v motorovom vozidle O.. X. sú jeho, pričom súdu prvého stupňa vyčítal, že nebolo nahliadnuté do zdravotnej dokumentácie tohto svedka (H. R.) s tým, že dotknutý svedok pri prehliadke motorového vozidla O.. X. nebol prítomný. V ďalšej časti podaného odvolania obžalovaný tvrdil, že svedok H.. L., ktorý vypovedal len ku skutočnostiam, o ktorých mal vedomosť „len" z počutia, nehovorí pravdu, v jeho osobe ide o nemorálneho, viacnásobného sexuálneho devianta, bez akejkoľvek charizmy, ktorému nemal žiaden dôvod sa zdôverovať so žiadnymi informáciami týkajúcimi sa jeho údajnej trestnej činnosti, keď navyše počas pätnástich rokov pobytu vo väzení sa nenašiel žiaden podobný svedok, ktorému by sa zdôveril s tým, že svedok H.. L. bol na celu s obžalovaným umiestnený v rozpore so zákonom, navyše informácie, ktoré uvádza dotknutý svedok, neobsahujú žiadne podrobnosti, detaily, či overiteľné fakty, ale len verejne známe informácie z médií a vyplývajúce z obvinenia, s uvedeným svedkom nemal nič spoločné, nie je pravdou, že by mal s ním spoločných známych, navyše svedok J. túto skutočnosť poprel.
názoru obžalovaného dôveryhodnosť svedka spochybňuje aj skutočnosť, že ide o osobu s bohatou trestnou minulosťou, ktorá opäť pácha trestnú činnosť. Vo vzťahu k výroku o treste obžalovaný vyčítal súdu prvého stupňa, že mu v rozpore s ustálenou súdnou praxou pripočítal priťažujúcu okolnosť
h) Trestného zákona, hoci mu bol trest ukladaný aj
1 ods. 2 Trestného zákona, a že v jeho prípade mu nezohľadnil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, hoci jeho trestné stíhanie beží dlhé roky s tým, že nie jeho vinou, že vec „obživla" v dôsledku pochybení súdov, pričom iným členom iných zločineckých skupín (napríklad J., R.) táto poľahčujúca okolnosť pripočítaná bola, čím došlo v jeho prípade k porušeniu v prvom rade práva na prejednanie jeho veci v primeranom čase a následne aj predvídateľnosti práva a rovnosti pred zákonom. Vzhľadom na to, že sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, mala mu byť pripočítaná aj poľahčujúca okolnosť
j) Trestného zákona a keďže sa k tej trestnej činnosti, ktorú skutočne aj spáchal, priznal a oľutoval jej spáchanie, mala mu byť priznaná poľahčujúca okolnosť aj
l) Trestného zákona. V tejto súvislosti ešte obžalovaný uviedol, že pri ukladaní trestu by mal súd prihliadať na spôsob spáchania činu a jeho následok, pričom s výnimkou materiálnych škôd v prejednávanej veci neboli spôsobené žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, okrem toho súd má prihliadať aj na pomery páchateľa, pritom obžalovaný udržiava stabilné a harmonické rodinné vzťahy s tým, že tieto skutočnosti súd prvého stupňa nijakým spôsobom nezohľadnil a nezohľadnil ani skutočnosť, že v iných konaniach za obdobných okolností boli obžalovaným ukladané nižšie tresty. V podstate na základe vyššie uvedených skutočností obžalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
Trestného poriadku zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovaného ohľadom skutku 1) obžaloby číslo VII/2 Gv 43/12 - 33 podanej 2. apríla 2012 oslobodil
a) Trestného poriadku, rovnako tak aj ohľadom skutku 1) obžaloby číslo VII/2GV 11/11 - 440 podanej 21. mája 2012, konanie ohľadom skutku 4) naposledy spomínanej obžaloby zastavil z dôvodu premlčania a konanie uvedené potom bodom 2) tejto obžaloby posúdil ako zločin obmedzovania osobnej slobody
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a obžalovanému uložil primeraný trest. Prokurátor v dôvodoch ním podaného odvolania uviedol, že obžalovaný sa mal dopúšťať stíhanej trestnej činnosti po dlhé obdobie ako člen zločineckej skupiny, navyše s predchádzajúcou kriminálnou minulosťou, pričom okolnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie práv obžalovaného v podstate z dôvodu, že súdy v pôvodnom konaní dostatočne nevysvetlili, prečo upustili od výsluchu Ing. E. F. a použitia odpočúvacieho zariadenia, nepovažoval prokurátor za významnú do takej miery, aby opodstatňovala zníženie uloženého trestu. Po zvážení všetkých okolností prípadu vrátane záverov znaleckého posudku z odvetvia psychológie, uložených trestov ostatným spoluobžalovaným, považoval prokurátor za primerané, aby obžalovanému bol uložený rovnaký trest odňatia slobody ako v pôvodnom konaní a to úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov a ochranný dohľad na 3 roky. V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a ochranný dohľad na 3 roky. Obžalovaný vo vyjadrení k dôvodom odvolania podaného prokurátorom poukázal na skutočnosť, že ohľadom skutku 3.) došlo k zmene právnej kvalifikácie z obzvlášť závažného zločinu s trestnou sadzbou od 20 do 25 rokov alebo doživotie na prečin s trestnou sadzbou od šesť mesiacov do dvoch rokov, čo považoval za významnú modifikáciu. K poukazu prokurátora na predchádzajúcu kriminálnu minulosť obžalovaný namietal, že ide o prečiny spred dvadsiatich piatich rokov, za ktoré bol podmienečne odsúdený, pritom od 16. apríla 2007 sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, spomenutému prokurátorom v dôvodoch odvolania, obžalovaný uviedol, že dotknutý nález prioritne riešil nezákonný senát pôvodne konajúceho súdu. Ohľadom ostatných spoluobžalovaných obžalovaný namietal, že vo vzťahu k E. L. došlo k späťvzatiu obžaloby prokurátorom, O. X. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov, pričom ostatní spoluobžalovaní boli súdení za oveľa nepriaznivejších podmienok v rokoch 2012 až 2014, od spáchania skutku už uplynula doba 14 rokov, a to z dôvodu na strane súdu a jeho nezákonného zloženia, pričom medzičasom došlo k zmene trestných sadzieb (ich zmierneniu), navyše údajnému šéfovi zločineckej skupiny K. Z. bol senátom v zásade v identickom zložení uložený trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, mimo iné aj za 4 dokonané úkladné vraždy, E. S., šéfovi zločineckej skupiny J., bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 21 rokov a troch mesiacov, a to rovnako za 4 dokonané úkladné vraždy, E. L. bolo dokonca zastavené trestné stíhanie za nespočetné množstvo úkladných vrážd a členom zločineckej skupiny R. boli za desiatky úkladných vrážd ukladané tresty na 20 (F.), respektíve 21 rokov (L.). Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Na základe takto podaných odvolaní postupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku,
ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie
1, alebo nezruší rozsudok
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku, a zistil, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, pretože sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vyvolávajúcimi pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie ktorých bude potrebné niektoré dôkazy zopakovať alebo vykonať dôkazy nové. Je potrebné obžalovanému prisvedčiť, že záver súdu prvého stupňa o spáchaní skutku 2.) - poškodený Ing. K. J. obžalovaným ako členom nebezpečného zoskupenia - zločineckej skupiny - vyznieva nepresvedčivo a nemá spoľahlivú oporu vo vykonanom dokazovaní. V prejednávanej veci nebolo sporné, že skutok sa v zásade odohral tak, ako je popísaný v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia, napokon obžalovaný sa k jeho spáchaniu priznal, poprel, ale, že by tento skutok spáchal ako člen nebezpečného zoskupenia - zločineckej skupiny, a že by jednotliví jeho účastníci dostali odmenu 300 000 Sk (cca 10 000 eur), pričom vykonané dokazovanie o opaku spoľahlivo nesvedčí. Z výpovede svedka H. K., ktorý jediný obžalovaného,
názoru súdu prvého stupňa, usvedčuje aj zo skutočnosti, že malo ísť o konanie členov zločineckej skupiny, plynie, že objednávateľom daného skutku mal byť nejaký K. (obžalovaného) známy, advokát, nejaký H., respektíve H.. Niet pochýb o tom, že spornej členskej schôdze sa zúčastnili aj právnici (JUDr. B. a JUDr. G.), a to z dôvodu, že príprava a realizácia členskej schôdze spojenej so zmenou predstavenstva si nevyhnutne vyžaduje právne znalosti, zo žiadneho dôkazu však už nevyplýva, že by zmena štatutárneho orgánu výrobného družstva I. priniesla prospech akejkoľvek inej konkrétnej osobe okrem E. Y. a s ním pôvodne prepustených zamestnancov dotknutého družstva a už vôbec nie samotnej zločineckej skupine. Takým dôkazom nie je
jeho vlastného vyjadrenia len domnienka poškodeného Ing. K. J. o „vytunelovaní" spomínaného družstva. Záver o „vytunelovaní" družstva by mohol súd urobiť až vtedy, keby by mal k dispozícii kompletné účtovníctvo dotknutého družstva, ktoré by na hlavnom pojednávaní prečítal. Vykonať takýto dôkaz však prokurátor nenavrhol a na hlavnom pojednávaní vykonaný nebol. K podieľaniu sa Z. L. na tomto skutku sa svedok H. K. vyjadril až na otázku prokurátora značne neurčito (neuvádzal, že by spáchanie tohto skutku obžalovanému nariadil Z. L., netvrdil, že by obžalovaný ako nižšie postavený člen zločineckej skupiny Z. L. o jeho realizácii pre skupinu ako vyššie postaveného informoval) len tak, že mal byť L. v tom nejako, teda ani výslovne neuviedol že L. „v tom bol", ale len, že „mal byť" a už vôbec sa nevyjadril ako „v tom mal byť". Pritom z vykonaného dokazovania je nepochybne zrejmé, že otec obžalovaného E. Y. a niekoľko jeho ďalších dlhoročných spoluzamestnancov dostalo vo výrobnom družstve výpoveď, na spornej členskej schôdzi, v účasti na ktorej bolo poškodenému zabránené jeho únosom, došlo k odvolaniu poškodeného z funkcie predsedu predstavenstva tak, že plnomocenstvom, ktoré poškodený neudelil, disponoval práve otec obžalovaného E. Y., ktorý sa následne stal buď predsedom alebo podpredsedom predstavenstva dotknutého družstva a následne boli osoby, ktoré pred členskou schôdzou dostali výpoveď (vrátane otca obžalovaného E. Y.), naspäť prijatí do pracovného pomeru. Pokiaľ ide o svedkom H. K. tvrdenú odmenu v sume 300 000 slovenských korún (cca 10 000 eur), k tomu je potrebné uviesť, že dôvody jej poskytnutia, a to navyše s veľkým časovým odstupom (
vyjadrenia svedka cca rok po skutku) mu neuviedol obžalovaný, ale opätovne ide o informáciu z počutia, keď o súvise odmeny s únosom mal svedkovi povedať už odsúdený O. X., ktorý však ku skutku nevypovedal, toto tvrdenie svedka H. K. z tohto dôvodu nepotvrdil, navyše svedok H. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že má vedomosť o tom, že svedok H. K. mal dostať od zločineckej skupiny „R." sumu 10 000 alebo 20 000 eur, avšak k tomu mu mal povedať, že túto sumu dostal za to, že vo väzbe na členov zločineckej skupiny nevypovedal, pritom ani svedok H. K. netvrdil, že by tak vysokú sumu dostal od zločineckej skupiny opakovane, preto je vysoko pravdepodobné, že obaja svedkovia rozprávali o tej istej sume, avšak v dôvode jej poskytnutia sa rozchádzali. Za situácie po tom, že svedok H. K. o dôvode poskytnutia sumy vo výške 10 000 eur vedel len z počutia, svedok H. P. uvádzal iný dôvod jej poskytnutia, pričom obaja svedkovia uvádzali uveriteľný, reálny dôvod jej poskytnutia s tým, že iného dôkazu svedčiaceho v prospech jednej z dvoch do úvahy prichádzajúcich alternatív niet, je namieste aplikácia jednej zo základných zásad trestného konania „v pochybnostiach v prospech obvineného" (in dubio pre reo) a priklonenie sa k tej verzii priebehu skutkového deja, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. Pokiaľ teda svedok H. K. mal informácie, ktoré prezentoval vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, len z počutia od obžalovaného (prípadne od odsúdeného O. X., pokiaľ ide o poskytnutie odmeny), pričom si ani sám nebol istý úlohou Z. L. pri realizácii skutku 2.) - mal byť v tom nejako, jeho (Z. L.) podieľanie sa na tomto skutku nevedel nijakým konkrétnym spôsobom (dal pokyn, udelil súhlas a podobne) zadefinovať, zo žiadneho dôkazu neplynie, že by k „vytunelovaniu" dotknutého družstva skutočne došlo, pričom jednoznačný, preukázateľný a najväčší prospech z uskutočnenia skutku mal otec obžalovaného (minimálne získal naspäť prácu), záver súdu prvého stupňa, že výpoveď H. K. v kontexte „vytunelovania" družstva a z toho vyvodeného záveru o vyplatení odmien každému účastníkovi skutku po 300 000 slovenských korún (cca 10 000 eur) vyznieva nelogicky a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Na tomto mieste je však potrebné zároveň uviesť, že odvolací súd bez toho, aby sám vykonal dokazovanie, nemôže inak hodnotiť dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa a dospieť k iným skutkovým záverom, než ich ustálil súd prvého stupňa. Môže nanajvýš upozorniť súd prvého stupňa na chyby hodnotenia ním vykonaného dokazovania, preto bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, pretože zopakovanie dokazovania pred najvyšším súdom, ktoré by umožnilo odvolaciemu súdu inak hodnotiť dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa a dospieť k iným skutkovým záverom, už presahuje rámec odvolacieho konania a predstavovalo by nahrádzanie činnosti súdu prvého stupňa. Vo vzťahu ku skutku 6.) takzvanej skutkovej vety napadnutého rozsudku sa žiada uviesť, že v rámci nej ustálené skutkové okolnosti vychádzajúce z podanej obžaloby v niektorých detailoch zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného v prípravnom konaní vzhľadom na to, že prokurátor formuloval skutok obsiahnutý v obžalobe pochopiteľne na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní, avšak bez dôsledného zohľadnenia výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Svedok H. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci
1 Trestného zákona formou účastníctva
1 písm.
1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a aj keď rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2025, spisovej značky 2TdoV/15/2023 došlo k zrušeniu tohto rozhodnutia, avšak len čo do výroku o treste s tým, že výrok o vine zostal zrušujúcim rozsudkom najvyššieho súdu nedotknutý. Za obzvlášť závažný zločin ublíženia na zdraví
3 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od 10 do 15 rokov, pritom spomínaného obzvlášť závažného zločinu sa obžalovaný, vychádzajúc z obsahu dotknutého rozsudku dopustil
1 Trestného zákona a iné, vzhľadom na to, že z predloženého spisového materiálu plynie, že ohľadom vyššie uvedeného trestného činu bolo svedkovi H. P. vznesené obvinenie
3 Trestného poriadku pre trestný čin vraždy u poškodených H.. J., U.. G., K.. G., G.. P., ktoré (uznesenie o zastavení trestného stíhania) prokurátor nepredložil, že mu (svedkovi E. L.) bolo vznesené obvinenie pre trestný čin vraždy u poškodeného H.. O. (str. 23), u ktorého nie je známy stav konania v súčasnosti, že mu bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia pre trestný čin vraždy u poškodeného E.. L. (str. 26), ohľadom ktorého v súčasnosti taktiež nie je známy stav konania, a že mu bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia pre trestný čin vraždy u poškodeného Y.. M. (str. 27 + sprievodný list), u ktorého súčasný stav konania taktiež nie je známy. Javí sa byť preto nevyhnutnou aj u tohto svedka potreba predloženia odpisu jeho registra trestov a lustrácie v systéme GP SR a informácie a s tým súvisiace podklady svedčiace o stave vyššie uvedených konaní. Pokiaľ svedok K. D. na hlavnom pojednávaní konanom 21. marca 2025 okrem iného vypovedal, že vykonával trest odňatia slobody za násilnú trestnú činnosť v rozsahu cca 4-6 rokov a následne bol podmienečne prepustený v rokoch 2005 - 2006, k tomu je potrebné uviesť, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie v roku 2011 s tým, že zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sa mal dopúšťať od roku 2006, ostatné stíhané trestné činy mal spáchať v roku 2007, preto je z časového hľadiska v zásade nemožné, aby svedkovi bol poskytnutý benefit v trestných stíhaniach, v súvislosti s ktorými vykonal trest v roku 2006, keď až od roku 2006 mal obžalovaný začať páchať stíhanú trestnú činnosť, obdobne tak odsúdenia v rokoch 1999 až 2000 nemohli byť spojené s poskytnutím benefitov v súvislosti s trestným stíhaním obžalovaného, každopádne však pokiaľ obžalovaný spochybňoval dôveryhodnosť tohto svedka z dôvodu, že v rokoch 1999 až 2000 bol odsúdený za trestný čin krivej výpovede, pričom svedok vysvetľoval, že niekoho kryl, bolo potrebné z hľadiska posúdenia dôveryhodnosti dotknutého svedka túto skutočnosť preveriť (predložením rozhodnutia súdu týkajúceho sa takéhoto odsúdenia). Vzhľadom
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.