Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/59/2025 Identifikačné číslo spisu: 8817207093 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Halušková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 255ods.

1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli. 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) tvrdiac dovolacie dôvody v zmysle § 421 ods. 1 písm.

1. a)a
2. c)CSP. Žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby dovolací senát podľa § 48 ods. 1 CSP vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Zásadnú právnu otázku vymedzil nasledovne: Môže si žalobca v konaní o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovaným za rovnakú kúpnu cenu, uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu alebo na celý spoluvlastnícky podiel? Namietal, že nepublikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/91/2008, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie, bolo prekonané novšími publikovanými rozhodnutiami (napr. judikát R 7/2016). Poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 33Cdo/3982/2009, 33Cdo/603/2008, Rc 75/2010, 22Cdo/2358/2010). Súdy nižších inštancií vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia otázky oprávnenia žalobcu požadovať nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy iba v rozsahu pomernej časti spoluvlastníckeho podielu pripadajúceho na jeho spoluvlastnícky podiel (teda nie v rozsahu celého spoluvlastníckeho podielu žalovaného, bez ohľadu na to, koľkí z oprávnených spoluvlastníkov svoje predkupné právo uplatnili). Správne právne posúdenie veci je podľa názoru dovolateľa také, že žalobca je oprávnený požadovať nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy v rozsahu celého spoluvlastníckeho podielu žalovaného, lebo iba on jediný svoje predkupné právo uplatnil. Nastolenú právnu otázku rieši správne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2023. Od žalobcu nemožno požadovať, aby uzatváral dohodu o výkone práva s tým, kto svoje právo vôbec neuplatnil, resp. mu zaniklo. 4. Žalovaný vyjadrenie k dovolaniu nepodal. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 6. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm.
3. a)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a zároveň z § 421 ods. 1 písm.
4. c)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 7. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 8. Ustanovenie §-u 421 ods. 1 písm.
5. a)CSP dopadá len na tú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie, a zároveň sa týmto rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na definíciu pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedenú v rozhodnutí najvyššieho súdu zo 06. marca 2017 sp. zn. 3Cdo/6/2017: „Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“ Podľa judikátu R 71/2018 do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú (uznesenie najvyššieho súdu z 31. októbra 2017 sp. zn. 6Cdo/129/2017). 9. Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm.
6. c)CSP, je jeho (procesnou) povinnosťou:
7. a)konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd a
8. b)označením konkrétnych (odlišných, aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí dovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná rozdielne. V rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/78/2017 najvyšší súd doslovne uviedol, že dovolateľ je „povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)“. 10. Dovolateľ nastolil v dovolaní nasledovnú právnu otázku: Môže si žalobca v konaní o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovaným za rovnakú kúpnu cenu, uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu alebo na celý spoluvlastnícky podiel? Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu má dovolací súd za to, že dovolateľ relevantným spôsobom identifikoval právnu otázku v zmysle kritérií stanovených v § 421 ods.

§ 432ods.

2 CSP. Nakoľko dovolací súd uvedenú právnu otázku už vo svojej rozhodovacej praxi medzičasom (vy)riešil a jej riešenie aj judikoval (právne názory dovolacích senátov teda nezostali nejednotné a neustálené), posudzoval prípustnosť podaného dovolania iba podľa § 421 ods. 1 písm.

1. a)CSP (nie aj podľa § 421 ods. 1 písm.
2. c)CSP), t. j. skúmal, či sa odvolací súd pri právnom posúdení sporu odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 11. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu (§ 140 Občianskeho zákonníka), keď právna predchodkyňa žalovaného neponúkla ostatným spoluvlastníkom svoj podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Z. J., zapísaných ako parcely registra E na LV č. XX a XX. Žalobca sa v konaní domáhal nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovaným za rovnakú kúpnu cenu, pričom predmetom prevodu mali byť podľa petitu žaloby pozemky parc. č. 37/1, orná pôda o výmere 1.211 m2, parc. č. 37/2, orná pôda o výmere 1.744 m2, parc. č. 72, orná pôda o výmere 13.720 m2, parcela č. 135, orná pôda o výmere 7.576 m2, parc. č. 138, orná pôda o výmere 5.440 m2, parc. č. 141, orná pôda o výmere 6.266 m2, parcela č. 181, orná pôda o výmere 2.787 m2, parc. č. 184, orná pôda o výmere 2.957 m2, parc. č. 188/1, orná pôda o výmere 13.057 m2, parc. č. 188/2, orná pôda o výmere 724 m2, parc. č. 234, orná pôda o výmere 37.992 m2, parcela č. 253, orná pôda o výmere 23.752 m2, parc. č. 255, orná pôda o výmere 1.714 m2, parc. č. 290, orná pôda o výmere 813 m2, parc. č. 307, orná pôda o výmere 8.236 m2, parc. č. 312, orná pôda o výmere 12.032 m2 a parc. č. 332, orná pôda o výmere 6.334 m2, zapísané na LV č. XX, k. ú. Z. J. na žalovaného (ako predávajúceho) pod B 10 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 45/360 a pozemky parc. č. 18, orná pôda o výmere 4.080 m2, parc. č. 21, orná pôda o výmere 4.505 m2, zapísané na LV č. XX, k. ú. Z. J. na žalovaného (ako predávajúceho) pod B 28 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 45/360. 12. Súdy nižších inštancií s odkazom na rozhodnutia najvyššieho súdu (sp. zn. 2Cdo/91/2008, 8Cdo/124/2018, 6Cdo/83/2021) dospeli k právnemu záveru (s ktorým dovolateľ nesúhlasil), že ak mal žalobca záujem o celý prevedený spoluvlastnícky podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá pomeru ostatných spoluvlastníckych podielov k jeho spoluvlastníckemu podielu), museli by s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci. V opačnom prípade bol žalobca oprávnený požadovať iba to, čo pripadá na jeho (spoluvlastnícky) podiel pomerne. 13. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu zo 07. februára 2024 sp. zn. 6Cdo/83/2021, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2025 ako judikát R 16/2025, ktorého právna veta znie: Ak do času rozhodovania súdu o žalobe na nahradenie prejavu vôle nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo, má právo odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. 13.1. Žalobca v uvedenom konaní spochybnil správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu s námietkou, ktorej podstatou bolo nesprávne posúdenie (zodpovedanie) právnej otázky, či je žalobca (so statusom podielového spoluvlastníka) oprávnený požadovať nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy iba v rozsahu pomernej časti spoluvlastníckeho podielu nadobúdateľa, pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel (teda nie v rozsahu celého podielu bez ohľadu na to, koľkí z oprávnených spoluvlastníkov svoje predkupné právo uplatnili). Dovolací súd konštatoval existenciu stavu nejednotnej (rozdielnej) rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/91/2008, 7MCdo/1/2013 a 8Cdo/124/2018), čím bol daný uplatnený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
3. c)CSP. Uzavrel, že za správny treba považovať názor prezentovaný v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/91/2008 a 8Cdo/124/2018 a za nesprávny názor vyslovený (takpovediac iba „na dôvažok“) vo veci sp. zn. 7MCdo/1/2013. Z tohto dôvodu dovolací súd konštatoval neopodstatnenosť dovolania sledujúceho zvrátenie stavu zamietnutia žaloby, ktorou sa požadovalo nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu získaného za cenu porušenia predkupného práva, pri ktorom by sa žalobca ako jeden zo spoluvlastníkov uplatňujúci nároky z predkupného práva mal stať nadobúdateľom celého spoluvlastníckeho podielu. Uvedený právny názor je premietnutý aj vo vyššie uvedenej prijatej právnej vete. 14. Vzhľadom na uvedené vec prejednávajúci senát najvyššieho súdu konštatuje, že nebol dôvod na postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu podľa § 48 ods. 1 CSP ako to navrhoval dovolateľ. 15. Dovolací súd tiež uzatvára, že na rozhodnutie uvedené v 13. bode odôvodnenia tohto uznesenia dovolacieho súdu náležite reflektovali vo svojich rozhodnutiach aj súdy nižších inštancií v prejednávanom spore (bod 18. rozsudku okresného súdu, bod 22. rozsudku odvolacieho súdu). 16. V kontexte uvedeného je na mieste zdôrazniť, že v súdenej veci odvolací súd dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca ako podielový spoluvlastník si mohol žalobou uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, keďže v spore nepreukázal (a ani netvrdil) existenciu dohody s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Dovolací súd preto uzatvára, že odvolací súd sa pri riešení nastolenej dovolacej otázky neodklonil od (medzičasom) ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm.
4. a)CSP), práve naopak, v plnom rozsahu ju rešpektoval. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. augusta 2015 sp. zn. 3Cdo/239/2012 publikovanému pod č. 7 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016, na ktoré poukázal dovolateľ (hoci s dovetkom, že sa presne nevenuje dovolateľom nastolenej špecifickej situácii), dovolací súd len na okraj uvádza, že predmetom posudzovania skutočne nebola dovolateľom nastolená právna otázka, či si môže podielový spoluvlastník, ktorého zákonné predkupné právo bolo porušené, uplatniť nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, ale otázka, či sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege stáva aj osobou oprávnenou z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel. 17. Dovolací súd z uvedených dôvodov dovolanie odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm.
5. c)CSP. 18. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 453 ods.

§ 255ods.

1 CSP) dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.