Obsah (6)

§ 36§ 40§ 43§ 2§ 3§ 261

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Ndob/15/2026 Identifikačné číslo spisu: 5126203549 Dátum vydania rozhodnutia: 28.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Nemčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 36ods.

1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 7.

§ 40

CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 8.

§ 43ods.

1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 9.

§ 43ods.

2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 10.

§ 2ods.

3 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, sídlom Mestského súdu Bratislava III je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V. 11.

§ 3ods.

2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, sídlom Krajského súdu v Bratislave je mesto Bratislava; jeho obvod tvoria obvody a) mestských súdov podľa § 2 ods. 1 až 4, b) Okresného súdu Malacky, c) Okresného súdu Pezinok. 12.

§ 261ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež „Ob

Z“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 13. Podľa § 261 ods. 8 ObZ, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. 14. V predmetnom spore sa žalobca (poisťovateľ) domáha voči žalovanému (poistník), nároku na úhradu časti (neuhradeného) poistného z povinného zmluvného poistenia podľa ust. § 11 ods. 11 a 12 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon o PZP“) za určené poistné obdobie, vyplývajúce z poistnej zmluvy č. 3619490522. 15. Konanie o predmetnom peňažnom nároku, vzniknutom v dôsledku neuhradenia poistného z uzatvorenej poistnej zmluvy, bolo začaté dňom doručenia žaloby spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Žilina dňa 23.03.2026. Právna úprava účinná od 01.06.2023 upravuje v § 22 CSP kauzálnu príslušnosť súdov v obchodnoprávnych sporoch. To, či spor možno definovať ako obchodnoprávny, závisí predovšetkým od právnej povahy (právneho statusu) strán a ich vzťahu, z ktorého spor vznikol. Z ust. § 489 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z dikcie ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ je zrejmé, že na to, aby sa určitý záväzkový vzťah mohol kvalifikovať ako obchodnoprávny, musí byť okrem požiadavky kladenej na povahu subjektov daného vzťahu splnená aj požiadavka povahy záväzku k momentu jeho vzniku. 16. V predmetnom konaní vystupujú ako strany sporu dve obchodné spoločnosti zapísané v obchodnom registri, z čoho vyplýva, že podmienka povahy strán sporu je splnená, nakoľko ide o podnikateľov v zmysle § 2 ods. 2 písm.

1. a)ObZ. 17. V danom spore sa žalobca (poistiteľ) domáha voči žalovanému (poistník) nároku na úhradu poistného titulom poistnej zmluvy uzatvorenej podľa zákona o PZP. Z priloženej poistnej zmluvy vyplýva, že poistenie sa vzťahuje na motorové vozidlo, ktorého vlastníkom je žalovaný. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že žalovaná obchodná spoločnosť má evidovaný ako predmet podnikania viacero činností, k realizácii ktorých dochádza aj prostredníctvom využívania motorového vozidla, ide napr. o poskytovanie sťahovacích služieb, realizovanie nákladnej cestnej dopravy vykonávanej vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5t vrátane prípojného vozidla. Je teda možné konštatovať, že poistná zmluva bola uzatvorená za účelom poistenia motorového vozidla žalovaného, prostredníctvom ktorého dochádza k realizovaniu predmetu podnikateľskej činnosti žalovaného, a teda sa priamo týka podnikateľskej činnosti žalovaného. Pre úplnosť najvyšší dodáva, že súvislosť s výkonom podnikateľskej činnosti musí byť zrejmá s prihliadnutím na všetky okolnosti, teda zákon nevyžaduje, aby išlo o vzťahy, ktorými sa bezprostredne realizuje predmet podnikania. Do uvedenej kategórie je preto možné začleniť aj záväzkové vzťahy, ktoré voľnejšie súvisia s predmetom podnikania. Žalobcov predmet podnikateľskej činnosti spočíva vo vykonávaní činnosti samostatného agenta v sektore poistenia, z čoho je zrejmé, že uzatváranie poistných zmlúv je jedným z predmetov podnikateľskej činnosti žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu, podnikateľmi, ktorý tvorí základ pre žalobou uplatnený nárok, sa (k momentu jeho vzniku) týka ich podnikateľskej činnosti, čím sú splnené podmienky pre charakterizovanie tohto záväzku ako záväzku obchodnoprávneho podľa § 261 ods. 1 ObZ. Rovnaký záver bol prijatý najvyšším súdom v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 5Ndob/14/2024. 18. Skutočnosť, že problematika poistných zmlúv nie je zakotvená v Obchodnom zákonníku, nemá vplyv na povahu vzniknutého záväzkového vzťahu. V zmysle citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 ObZ, ak niektoré otázky týkajúce sa obchodného záväzkového vzťahu nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Aplikovanie predpisov občianskeho práva teda nemá vplyv na povahu vzniknutého obchodnoprávneho záväzku. 19. Žalobca a žalovaný sú podnikateľmi a žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z ich vzájomného záväzkového vzťahu, ktorý má obchodnoprávny charakter. Z vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že predmetný spor má charakter obchodnoprávny. Preto na jeho prejednanie je daná kauzálna príslušnosť súdu podľa § 22 písm.
2. a)CSP, nakoľko sídlo žalovaného bolo v čase začatia konania evidované na adrese v obvode Krajského súdu v Bratislave. 20. V danom prípade, vzhľadom na argumentáciu Okresného súdu Žilina, je podstatná predovšetkým skutočnosť, že sídlo žalovaného bolo v čase začatia konania evidované na adrese v obvode Krajského súdu v Bratislave, z čoho je zrejmé, že postup Okresného súdu Žilina, ktorým postúpil spor Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu kauzálne príslušnému, nebol správny. 21. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením mu sporu Okresným súdom Žilina je dôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 22. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.