356,31 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/9/2025 Identifikačné číslo spisu: 7219208881 Dátum vydania rozhodnutia: 16.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Nemčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:7219208881.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu MS Art Designe s. r. o., so sídlom Bajzova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 833 304, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému advokátom Mgr. Daliborom Tverďákom, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796, o zaplatenie 356,31 eur s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2-33Cb/108/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/124/2022-279 zo dňa 29.11.2024, takto rozhodol: I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a . II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Okresný súd Košice II (aktuálne Mestský súd Košice; ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 33Cb/108/2019-152 zo dňa 01.03.2022 rozhodol tak, že prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca (postupník) sa domáhal zaplatenia sumy 356,31 eur s príslušenstvom titulom plnenia z poistnej zmluvy o havarijnom poistení (č. 6822415667) uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (poistený, poistník) a žalovaným (poistiteľ). Žalobca odôvodnil podanú žalobu tým, že dňa 01.07.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu (Gas-Me-Ra s.r.o., IČO: 36 180 661), pričom poškodené vozidlo bolo v tom čase havarijne poistené u žalovaného. Právny predchodca žalobcu (poškodený) si nechal opraviť vozidlo u žalobcu, ktorý za opravu vyúčtoval cenu vo výške 1 424,60 eur + 284,92 eur DPH, spolu 1 709,52 eur. Žalovaný po ukončení šetrenia škodovej udalosti uhradil žalobcovi v mene poškodeného náklady na opravu iba vo výške 918,29 eur. Poškodenému tak vznikla voči žalovanému pohľadávka, ktorú postúpil na žalobcu, ktorá predstavuje, po odpočítaní spoluúčasti poškodeného (150 eur) a DPH (284,92 eura), sumu 356,31 eur. 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný poskytol poistné plnenie v súlade so znením poistnej zmluvy, zahŕňajúcej neoddeliteľne aj Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS - 5, ďalej tiež „VPP“), s limitáciou výšky poistného plnenia v prípade, že poistený využije služby neautorizovaných, nezmluvných servisov, ktorým je aj žalobca. Konštatoval, že nemá zákonný dôvod nazerať na zmluvné dojednanie rozlišujúce autoservisy na autorizované a neautorizované, ako na nesúladné so zákonom a považovať ho za neplatné. Súkromné právo je ovládané zásadou zmluvnej slobody a výraznejšie sú regulované zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi. V danom prípade niet pochýb o tom, vzhľadom na právnu povahu poškodeného i žalobcu, že uplatnená pohľadávka voči žalovanému nevznikla zo spotrebiteľskej (poistnej) zmluvy, žalobca nie je spotrebiteľom a neprináleží mu osobitná ochrana okrem prípadov absolútnej neplatnosti všeobecne upravenej pre právne úkony. K námietke žalobcu, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované predstavuje praktiku porušujúcu pravidlá hospodárskej súťaže, súd prvej inštancie uviedol, že taká výhrada sa môže týkať dohôd medzi poisťovňami a servismi, no nemá priamy dosah na posúdenie platnosti zmluvného dojednania medzi poisťovňou a poisteným (poškodeným). Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za nedôvodný, preto žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 3Cob/124/2022-279 zo dňa 29.11.2024 tak, že prvým výrokom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne rozhodnutie (§ 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej tiež „CSP“) a druhým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd konštatoval, že odvolanie žalobcu podané z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.

1. h)CSP nie je dôvodné a uviedol, že sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré primárne odkázal. 5. Odvolací súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie zhrnul, že žalobca v odvolaní neopodstatnene namietol, že žalovaný: 1/ nesplnil zákonnú povinnosť na riadne odôvodnenie krátenia poistného plnenia, 2/ krátenie poistného plnenia odôvodnil až následne v súdnom konaní, 3/ krátenie poistného plnenia odôvodnil ustanoveniami ex lege neplatnými VPP KAS - 5, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a so zásadou poctivého obchodného styku a 4/ odôvodenie krátenia poistného plnenia založil na vnútorne nekonzistentných argumentoch. 6. V súvislosti s námietkami k VPP dodal, že sú zo zákona (§ 788 ods. 3 OZ) súčasťou poistnej zmluvy, poistený predmetnú zmluvu podpísal a vychádzajúc z jej obsahu potvrdil, že s nimi bol oboznámený (žalobca toto tvrdenie žalovaného nerozporoval). Odvolací súd za zásadnú a nedôvodnú považoval námietku žalobcu, že čl. 12 ods. 5 VPP je absolútne neplatný, a to pre rozpor so zákonom č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, keďže podľa VPP dochádza k nezákonnému deleniu servisov na autorizované a neautorizované, taktiež pre o rozpor s § 42 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „ObZ“) pre nedovolené obmedzenie hospodárskej súťaže, ďalej pre rozpor s § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a rozpor s čl. 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V tejto súvislosti k tvrdeniu žalobcu, že poisťovňa vystupujúca na žalovanej strane má uzatvorené dohody s jej zmluvnými partnermi o spôsobe, podmienkach a výške poskytnutia plnenia za cenu práce autoservisov, odvolací súd uviedol, že uzatvorenie takýchto typov dohôd nebolo súdu preukázané a žalovaný existenciu dohôd poprel, preto nie je možné konštatovať rozpor neexistujúcich dohôd s ustanoveniami zákona o ochrane hospodárskej súťaže a ani ich rozpor s právom Európskej únie. K namietanému nezákonnému deleniu (auto)servisov na autorizované a neautorizované konštatoval, že práve § 2 ods. 27 a ods. 28 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke definuje, že autorizovaným servisom je osoba poskytujúca opravu a údržbu pre vozidlá prevádzkované v rámci distribučného systému výrobcu a nezávislou (inak neautorizovanou) osobou sú všetky osoby poskytujúce servis mimo distribučného systému výrobcu, teda nejde o nezákonné delenie servisov. Na základe toho odvolací súd konštatoval, že námietka žalobcu, podľa ktorej je príslušné ustanovenie VPP podľa § 39 OZ absolútne neplatné, nie je dôvodná. 7. Odvolací súd k argumentácii žalobcu dodal, že právny záver o nemožnosti rozlišovať servis na autorizovaný a neautorizovaný, sa aplikuje na konania, ktorých predmetom sú nároky poškodených na náhradu škody, uplatnené priamo voči poisťovateľovi škodcu podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zdôraznil, že predmetom týchto konaní je náhrada škody, na rozdiel od nároku na vyplatenie poistného plnenia vyplývajúceho z havarijného poistenia a príslušných zmluvných podmienok, čo predstavuje prípad tu posudzovaný. 8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej tiež „dovolateľ“) dovolanie, prostredníctvom ktorého sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a vrátenia veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Taktiež žiadal, aby mu dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 9. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP. Odvolaciemu súdu vytkol (bod I.), že jeho rozhodnutie trpí vnútorne rozpornou argumentáciou a nedostatkom odôvodnenia, je v rozpore s doterajšou rozhodovacou činnosťou, s čím je spojená jeho nepredvídateľnosť. Súčasne dovolateľ označil za svojvoľný postup odvolacieho súdu pri hodnotení dôkazov odmietnutím zohľadniť skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti. Kombinácia týchto vád mala podľa dovolateľa za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdov nižších inštancií, ktoré odopreli viacero procesných práv žalobcovi v takej intenzite, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a zo strany konajúcich súdov k odmietnutiu spravodlivosti. 10. Dovolanie po rekapitulácii skutkového stavu a spôsobu rozhodnutia vo veci súdmi nižších inštancií (bod II.) odôvodnil tvrdením (bod III. písm. A/ až E/), že rozhodnutím odvolacieho súdu došlo: A/ k porušeniu predvídateľnosti rozhodnutia a princípu právnej istoty, B/ k porušeniu práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, C/ k svojvôli a arbitrárnosti rozhodnutia súdu - neaplikovanie práva EÚ - konštantné porušovanie voľnej hospodárskej súťaže poisťovňou - popieranie existencie ustálenej rozhodovacej praxe, D/ k nesprávnemu procesnému postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu - arbitrárnosť a svojvoľnosť a E/ k odmietnutiu spravodlivosti - výkladom a interpretáciou práva obchádzaním kogentných ustanovení OZ. Po odôvodnení jednotlivých námietok s rozsiahlymi citáciami vybraných pasáží viacerých rozhodnutí všeobecných súdov SR, Najvyššieho súdu ČR, Ústavného súdu SR, Súdneho dvora EÚ, dovolateľ záverom uviedol, že každá v dovolaní ním vytknutá vada má za následok porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. 11. Dovolateľ (bod IV. dovolania) zdôraznil a zosumarizoval namietané porušenia nasledovne: „A. Predvídateľnosť rozhodnutia - Porušovaniu princípu právnej istoty - žalobcovo právo na spravodlivý proces v sebe imanentne zahŕňa prvok predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a s tým spojený princíp právnej istoty. V danom prípade žalobca mal legitímne očakávanie, že v skutkovo a právne identickej veci (článok VPP poisťovne, ktorý bol označený ostatnými všeobecnými súdmi za neplatný) bude jeho vec rozhodnutá rovnako, pričom v tomto konaní bolo vydané diametrálne odlišné prekvapujúce rozhodnutie súdu. Žalobcovi nebola poskytnutá právna ochrana konajúcimi súdmi v porovnaní s ostatnými poistenými nachádzajúcimi sa v rovnakej skutkové a právne totožnej situácii, kedy poisťovňa znižuje poistné plnenie len z dôvodu, že opravu vozidla vykonal neautorizovaný servis. B. Porušenie práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia - žalobca sa z uvedeného rozhodnutia ani len nedozvedel z akých konkrétnych dôvodov mal konajúc súd za to, že ostatné všeobecné súdy považovali znenie článku VPP poisťovne za neplatné a prečo v žalobcovom prípade je zrazu uvedené ustanovenie VPP poisťovne považované v tomto konaní za platné. C. Svojvôľa a arbitrárnosť rozhodnutia súdu - Neaplikovania práva EÚ a popieranie existencie ustálenej rozhodovacej praxe - obmedzovanie voľnej hospodárskej súťaže - konajúc súd nemal ani len snahu vykladať v tomto prípade žalobcu právo EÚ a navyše uviedol, že žalobca nepoukázal na žiadne rozhodnutia ustálenej rozhodovacej praxe, pričom žalobca uviedol konkrétne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorým bolo menej závažný zásah do voľného trhu s autoservismi zo strany poisťovne označené za porušovanie práva EÚ. Žalobca má za to, že je zrejmé, že dochádza k evidentnému porušovaniu voľnej hospodárskej súťaže týmito znením VPP poisťovne, ktoré potvrdzujú aj ostatné všeobecné súdy. Neposkytnutím právnej ochrany žalobcovi ako poistnému došlo k odmietnutiu spravodlivosti zo strany konajúceho súdu, navyše žalobcu zaťažil nesprávny spôsobom dôkazným bremenom, kedy už zo znenia VPP poisťovne je evidentné, že táto má uzatvorené zmluvy s autoservismi, pričom už len samotný cieľ tejto dohody, ktorým núti poistených, aby si neopravovali vozidlá v neautorizovaných opravovniach je škodlivý pre riadne fungovanie voľnej hospodárskej súťaže. D. Nesprávny procesný postup súdu pri zisťovaní skutkového stavu - arbitrárnosť a svojvoľnosť rozhodnutia súdu je zjavná pri procesnom postupe týkajúceho sa riadneho zisťovania skutkového stavu. Aj keď dovolací súd nie je súdom skutkovým (nezisťuje a nepreskúmava skutkový stav), ale procesný postup súdov nižších inštancií, akým dospeli ku zisteniu skutkového stavu je dovolacím súdom preskúmateľný. Nesprávny procesný postup súdov je v tomto prípade evidentný, keď zo všeobecných poistných podmienok ustálili, že sa týkajú uzatvorenej poistnej zmluvy, teda postupovali procesne opačným spôsobom ako mali (zisťovať z poistnej zmluvy, aké konkrétne VPP sa na túto zmluvu vzťahujú), E. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na argumentácií týkajúcej sa zmluvnej voľnosti, avšak opomenul v tomto právnom vzťahu prihliadnuť na kogentný charakter poistnej zmluvy upravenú v OZ a jej samotný účel, pričom všeobecným poistným podmienkami žalovaný obchádza túto kogentnú úpravu, účel poistnej zmluvy a rozširuje dôvody, pre ktoré môže znížiť poistné plnenie poistenému a to o skutočnosť v akom servise si poistený nechá opraviť svoje poistené vozidlo, čo nemá žiaden vplyv na vznik alebo následky poistnej udalosti alebo akékoľvek vedome porušovanie povinnosti zo strany poisteného. Výklad a interpretácia práva konajúcich súdov je svojvoľná a arbitrárna, čím je ústavne neudržateľná a popiera žalobcovo právo na spravodlivé súdne konanie a týmto spôsobom došlo k odmietnutiu spravodlivosti.“ 12. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal podané dovolanie v súlade s § 447 písm.
3. f)CSP odmietnuť, resp. zamietnuť podľa § 448 CSP a priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Podľa žalovaného obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by namietaným postupom súdov nižších inštancií došlo k vade zmätočnosti, resp. že by v súvislosti s napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces ako namieta v dovolaní. 13. K vyjadreniu žalovaného doručil dovolateľ repliku, v ktorej zhrnul a zopakoval svoju argumentáciu, poukazujúc na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nesprávne vyhodnotenie dokazovania a dôkazného bremena, vyjadril sa k právnej úprave poistného plnenia, hospodárskej súťaže, (ne)aplikácii práva EÚ, pričom zosumarizoval skutkový a právny stav vo veci. Zdôraznil okolnosť existencie rozhodnutí súdov s odlišným právnym posúdením vo veciach podľa neho obdobných ako ide vo veci tu posudzovanej, s čím sa súdy nižších inštancií nevysporiadali. 14. Dovolateľ následne doručil dňa 08.12.2025 súdu prvej inštancie podanie označené ako „Doplnenie podania / Prípis žalobcu v dovolacom konaní“, v ktorom označil a viacerými výňatkami citoval určité rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave s uvedením, že „po podaní dovolania došlo k vydaniu viacerých rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a ďalších súdov, ktoré sa týkajú rovnakého alebo skutkovo obdobného stavu a právneho problému, aký je predmetom tohto dovolacieho konania.“ Na záver podania uviedol, že „vo zvyšku žalobca odkazuje na svoje doterajšie písomné podania vo veci a predložené dôkazy“, pričom zopakoval svoj dovolací návrh. Vzhľadom na to, že toto podanie, predstavujúce doplnenie dovolania, doručil dovolateľ po uplynutí lehoty na podanie dovolania (§ 427 ods. 1 CSP), ktorá v jeho prípade skončila dňa 10.03.2025 (pondelok), dovolací súd toto podanie nedoručoval protistrane, ani na jeho obsah neprihliadal pri dovolacom prieskume prípustnosti a dôvodnosti dovolania, keďže z ustanovenia § 434 CSP vyplýva, že dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. 15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátskou kanceláriou v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu je potrebné odmietnuť. 16. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.
4. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 v spojení s § 431 ods. 1 CSP a/ alebo § 421 CSP v spojení s § 432 ods. 1 CSP). 17. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. 18. Vzhľadom na obsah dovolania musí dovolací súd pripomenúť mimoriadny charakter dovolania ako opravného prostriedku. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo155/2016, 8Cdo/67/2017). 19. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm.
5. f)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 20. Pre naplnenie existencie vady podľa ust. § 420 písm.
6. f)CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a súčasne 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 21. Pod porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
7. f)CSP možno zahrnúť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 22. Dovolateľ v rámci procesnej vady podľa § 420 písm.
8. f)CSP konkrétne vytýkal nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku, keďže mal za to, že sa v ňom odvolací súd nevysporiadal s odvolacou argumentáciou, s námietkou spočívajúcou v tvrdení o neplatnosti ustanovenia čl. 12 ods. 5 písm.
9. c)VPP pre jeho rozpor so zákonom a obchádzanie kogentných ustanovení OZ. Uvedenú nosnú dovolaciu námietku dovolateľ viazal na tvrdenie, že zo strany oboch konajúcich súdov nižších inštancií nedostal žiadnu odpoveď, prečo v danom spore nezohľadnili „ostatné rozhodnutia všeobecných súdov“, ktoré mali judikovať, že ustanovenie VPP žalovaného, ktorým limitujú, a tým znižujú poistné plnenie z dôvodu vykonania opravy (poškodeného vozidla) neautorizovaným a nezmluvným servisom, je neplatné a nezákonné. Tým, že sa súdy konajúce v danom spore argumentačne nevysporiadali s dôvodmi, pre ktoré považujú rozhodnutia iných všeobecných súdov za nesprávne, porušili podľa dovolateľa jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V súvislosti s touto námietkou dovolateľ vytkol napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu aj jeho nepredvídateľnosť a porušenie princípu právnej istoty, a to tým, že oba konajúce súdy „ani nemali vôľu zohľadniť práve rozsiahlu rozhodovaciu činnosť ostatných všeobecných súdov v skutkovo a právne identických veciach“. Namietal ďalej obmedzovanie hospodárskej súťaže žalovaným v dôsledku rozlišovania medzi autorizovanými a neautorizovanými a zmluvnými a nezmluvnými autoservismi, ktorá okolnosť (zvýhodňovanie autorizovaných a zmluvných autoservisov), je v rozpore s poctivým obchodným stykom a právom EÚ, pričom v podanom odvolaní poukázal na judikatúru SD EÚ týkajúcu sa obmedzovania hospodárskej súťaže poisťovňami v rámci voľného opravárenského trhu autoservisov. 23. Dovolateľ ďalej odvolaciemu súdu vytkol, že jeho procesným postupom a konečným rozhodnutím došlo k odmietnutiu spravodlivosti, ku ktorému dochádza, „ak súd bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany.“ Dovolateľ sa nestotožnil s konštatovaním oboch súdov nižších inštancií, že k dohode o limitácii poistného plnenia došlo v rámci zmluvnej voľnosti strán, keď zdôraznil vlastný náhľad na takú dohodu, považujúc ju za odporujúcu dobrým mravom, tiež voľnej hospodárskej súťaži a s tým, že v prípade takého výkonu práva (žalovanou poisťovňou), ktoré dovolateľ v danej veci považuje za šikanózne, by mu súdy nemali priznať právnu ochranu. Dovolateľ vytkol dovolaciemu súdu, že ho ako žalobcu zaťažil dôkazným bremenom preukázania existencie dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, keď „už zo svojej rozhodovacej praxe ako aj samotných znení VPP je zrejmé, že poisťovňa dlhodobo a sústavne týmto spôsobom porušuje pravidlá voľnej hospodárskej súťaže“, pričom odvolací súd vôbec neposudzoval protisúťažný cieľ dohody, o ktorej existencii má podľa dovolateľa svedčiť samotné znenie VPP. Ďalej dovolateľ vytkol z hľadiska arbitrárnosti a svojvoľnosti nesprávny procesný postup súdov nižších inštancií pri zisťovaní skutkového stavu, proces dokazovania a jeho hodnotenia, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. Podľa dovolateľa konajúce súdy rozhodli vo veci bez základného dôkazu - poistnej zmluvy, zo samotného znenia VPP nevyplývalo, že „sú súčasťou konkrétnej poistnej zmluvy“, pričom namietol konštatovanie odvolacieho súdu, že toto žalobca v konaní nerozporoval. Za odmietnutie spravodlivosti napokon dovolateľ považoval nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom aplikáciou a interpretáciou § 806 OZ, majúc za to, že v danej veci znenie VPP odporovalo kogentnej úprave poistných zmlúv, resp. poistných podmienok (§ 788 a nasl. OZ) a že vopred stanovená limitácia maximálnej ceny hodinovej sadzby pre neautorizovaný servis „odporuje zákonnej úprave týkajúcej sa náhrady škody a to konkrétne § 433 OZ (určovanie výšky škody na veci), vyhlášky o stanovovaní všeobecnej hodnoty majetku, hospodárskej súťaže, práva EÚ“. 24. Dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolacieho a ním potvrdeného rozsudku súdu prvej inštancie a zároveň aj postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, primárne uvádza, že nezistil namietanú vadu zmätočnosti (závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu) spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm.
10. f)CSP. 25. Dovolací súd k námietke arbitrárnosti odôvodnenia vo všeobecnosti súhlasí s dovolateľom, že za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje v zmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu aj skutočnosť, keď všeobecný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní a nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. V takom prípade všeobecný súd svojim postupom založí nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia a spravidla aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú zrejmé dôvody rozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, pričom zásada právneho štátu ľubovôľu v rozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje. 26. K zjavnej neodôvodnenosti (arbitrárnosti) rozhodnutí všeobecných súdov sa vyjadril ústavný súd tak, že je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17). 27. K uvedenej námietke dovolateľa dovolací súd poukazuje na úpravu štruktúry práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, ktorá sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
11. f)CSP nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS 419/2021). Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov reagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie prečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a vysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho, na rozhodovanú vec. 28. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu súčasne platí osobitné ustanovenie § 393 ods. 2 a 3 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté.