projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou I. H.. U.. (ďalej aj „projekt architekta“), na streche obytného domu na X. D.. Č.. XX, na pozemku parc. č. XXXX kat. územie X. - U. T., ktorý je vedený v katastri nehnuteľností na LV č. XX ako bytový dom, nadstavbu podkrovia na dve 4-izbové bytové jednotky (ďalej len „stavba“). Žalovaný napriek viacerým výzvam a osobným rokovaniam stavbu nedokončil (písomne bol vyzvaný na dokončenie stavby listom zo dňa
OZ (titulom objektívnej zodpovednosti žalovaného bez zreteľa na zavinenie), ktorá
predloženého znaleckého posudku predstavovala náklady na vykonanú rekonštrukciu stavby vo výške žalovanej sumy. 2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že stavba nebola žalovaným dokončená, nebola žalobkyni odovzdaná a nebola ani skolaudovaná. V odôvodnení rozsudku uviedol, že ku škodnej udalosti došlo v čase, kedy žalovaný ako zhotoviteľ stavby v stavebných prácach nepokračoval a žalobkyňa bez súhlasu (alebo upovedomenia) žalovaného požiadala inú spoločnosť O. - W. Š. H.. U.. X. (ďalej aj „zhotoviteľ krbu“ alebo „O.“) na vyhotovenie krbu na predmetnej stavbe. Znaleckým dokazovaním bol pre miesto vzniku požiaru určený medzistrop drevenej stropnej konštrukcie v mieste uloženia oceľovej flexi rúry (dymovodu) z krbovej vložky zasunutej do šamotovej vložky komína, príčinou vzniku požiaru bolo zle prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop. V konaní bolo ustálené, že k vydaniu kolaudačného rozhodnutia nedošlo (neprebehlo žiadne kolaudačné konanie) a to práve z dôvodu, že stavba nebola zo strany zhotoviteľa ukončená a nebola odovzdaná objednávateľovi. Preukázateľne teda ani komín nebol stavebne ukončený, nebol daný do užívania, nebol prehliadnutý na to odborne spôsobilou osobou a nebolo vydané povolenie používania tohto komína na to odborne spôsobilou osobou (kominárom) v zmysle platných právnych predpisov. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobkyňa ako vlastník stavby musela vedieť o tom, že komín nebol dokončený, nebol skolaudovaný, nebol prehliadnutý na to odborne spôsobilou osobou, že nebolo vydané povolenie na funkčné užívanie predmetného komína ani krbu a napriek tomu bol daný (zo strany osoby, ktorá konala za žalobkyňu) príkaz v krbe založiť oheň, v dôsledku čoho vznikol požiar. Za nepodstatné považoval súd prvej inštancie tvrdenie, že zaústenie komínovej vložky v bezprostrednom styku s dreveným záklopom konštrukcie medzistropu bolo skrytou vadou stavby, keďže v konaní bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že komín nebol dokončený a spodná časť stropu bola preto zadebnená za účelom ďalšieho pokračovania stavebných prác. Pre súd prvej inštancie nebola podstatnou otázka vybudovania zábrany šírenia požiaru na stavbe a to práve z dôvodu, že stavba nebola dokončená ani skolaudovaná a to, či bola vybudovaná v súlade s projektovou dokumentáciou, mohol zákonne skúmať jedine na to kompetentný stavebný úrad v kolaudačnom konaní. Súd prvej inštancie uzavrel, že ku škode došlo z dôvodu založenia ohňa v neskolaudovanej stavbe (mal sa na mysli neskolaudovaný celý objekt bytov vrátane komína a krbu) na príkaz alebo s vedomím žalobkyne, jednoznačne proti všetkým právnym predpisom a technickým normám, a preto nebolo možné vysloviť zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa stavby za vznik požiaru a príčin, ktoré v dôsledku tohto požiaru nastali. Vzhľadom na uvedené opätovne žalobu voči žalovanému v plnom rozsahu zamietol a to s poukazom na § 651 OZ
ktorého, zhotoviteľ nezodpovedá za škodu na stavbe spôsobenú zavinením objednávateľa alebo okolnosťami, ktoré sa ho nedotýkajú.
ktorého sa zhotoviteľ zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že ku škode by došlo aj inak. Následne po týchto zisteniach sa správne vysporiadal aj s otázkou odovzdania stavby do užívania v rámci ktorého sa skúma, či stavba bola vyhotovená v súlade so stavebným povolením, projektovou dokumentáciou tiež právnymi predpismi. Opätovne zopakoval závery súdu prvej inštancie o tom, že vlastník stavby musel vedieť o tom, že komín nebol dokončený, nebol neskolaudovaný, nebol prehliadnutý na to odborne spôsobilou osobou, nebolo vydané povolenie na funkčné užívanie predmetného komína a ani krbu, a napriek tomu bol daný príkaz v krbe založiť oheň. Dôvodil, že vlastník stavby mal povinnosť (predtým, ako si dal zapojiť do tohto komína krb), zistiť funkčnosť komína u na to príslušnej odborne spôsobilej osoby. Takéto osvedčenie si mal vyžiadať zhotoviteľ krbu od vlastníka stavby a pokiaľ by nemal potvrdenie o funkčnosti komína od na to spôsobilej osoby (kominára), do tej doby nemal začať so stavbou krbu, resp. v nej pokračovať, pretože pri preskúmaní komína by nesprávne upevnenú flexi rúru, respektíve nedostatočnú izoláciu izolačným materiálom musel kominár zistiť. K otázke zhotovenia zábrany šírenia požiaru v bytoch sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. 4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej tiež „dovolateľka“) dovolanie (prvé v poradí), ktorého prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm.
K odstúpeniu od zmluvy (
2 OZ) malo dôjsť ku dňu
OZ, ktorým sa spravovala jeho zodpovednosť v čase vzniku požiaru (ku ktorému došlo ešte pred odstúpením od zmluvy). S poukazom na uvedené považoval za dôvodné (aj logické) posudzovať zodpovednosť žalovaného
(pôvodne prísnejšej) objektívnej zodpovednosti zhotoviteľa stavby (§ 651 OZ), ktorej sa zhotoviteľ môže zbaviť len s poukazom, že by ku škode došlo aj inak a nie
všeobecnej subjektívnej zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ).
126/1985 Zb. o požiarnej ochrane, bol za preskúšanie komína zodpovedný vlastník stavby, ďalej len „zákon č. 126/1985 Zb.“). Zhotoviteľ krbu mal tiež povinnosť preveriť z hľadiska požiarnej bezpečnosti miesto, kde sa mal dymovodom krb ku komínu pripájať, skontrolovať prítomnosť ľahko horľavých materiálov v mieste pripojenia, tieto v prípade potreby odstrániť alebo zabezpečiť ich izolovanie od horľavého povrchu dymovodu (príloha č. 8 vyhlášky č. 84/1997 Z. z.), čo vykonané nebolo. Odvolací súd preto skonštatoval, že O. pri inštalácii krbu porušil § 13 vyhlášky č. 84/1997 Z. z. a dospel k záveru, že príčinou vzniku požiaru, a teda aj škody bolo neodborné zapojenie dymovodu krbu do šamotovej vložky nedokončeného komína v medzistrope. Na vzniku tohto požiaru sa podieľal tak O., ktorý neodbornú montáž krbu vykonal, ako aj žalobkyňa, ktorá zanedbala svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť (§ 415 OZ), stav dokončenosti komína a jeho vhodnosť na pripojenie krbu si nenechala overiť odborne spôsobilou osobou a prostredníctvom za ňu konajúcej osoby následne bez revízie komína nechala zapáliť v krbe oheň.
OZ spôsobila nemožnosť plnenia žalovaného, a teda aj zánik povinnosti žalovaného daný komín dokončiť. Zodpovednosť zhotoviteľa za vznik požiaru tak nebola daná. 10. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že žalovaný v rozpore s projektovou dokumentáciou nezhotovil potrebné protipožiarne zábrany, čo
znaleckých posudkov bolo preukázanou príčinou šírenia požiaru odvolací súd uviedol, že ak porušenie povinností žalovaného pri zhotovovaní stavby, malo za následok rozšírenie požiaru aj do susedného bytu, bolo by nevyhnutné toto jeho spoluzavinenie zohľadniť pri určení jeho podielu na vzniku rozsahu škody (§ 420 OZ), na ktorej sa už v zmysle vyššie uvedeného spolu podieľali tak žalobkyňa zanedbaním prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), ako aj zhotoviteľ krbu (O.), ktorý pri inštalácii krbu porušil požiarno-bezpečnostné predpisy (§ 441 OZ) (NS ČR zo 14. novembra 2002 sp. zn. 25 Cdo 253/2001). Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že realizačné vyhotovenie požiarnej steny nespĺňalo požiadavky § 41 ods. 7 a ods. 8 vyhl. č. 84/1997 Z. z. a bolo príčinou rozšírenia sa požiaru do vedľajšieho bytu. V projekte požiarnej ochrany protipožiarna stena medzi bytmi projektovaná bola, v projektovej dokumentácii ale chýbal projekt prierezu stavbou, z ktorého by bolo jednoznačne zrejmé, že protipožiarna stena mala byť vybudovaná ako súvislá a mala prípadne predeľovať aj strešnú konštrukciu. Odvolací súd konštatoval, že každý odborne spôsobilý zhotoviteľ, je povinný dielo vykonať nielen
zmluvy, ale aj
zákona, ako aj technických noriem, ktoré sa na ním vyhotovované dielo vzťahujú (§ 633 ods. 1 OZ). Povinnosťou žalovaného teda bolo v prípade, ak nedisponoval dostatočnými podkladmi k zhotoveniu stavby, na to objednávateľa bez zbytočného odkladu upozorniť (§ 637 OZ) a požadovať od neho doplnenie projektovej dokumentácie. Z tohto hľadiska by
odvolacieho súdu bolo možné konštatovať, že žalovaný si nesplnil povinnosť vybudovať na zhotovovanej nadstavbe riadne tri protipožiarne úseky v zmysle projektu požiarnej ochrany. Zároveň ale doplnil, že žalobkyňa k výške škody, resp. rozsahu škody vo vzťahu na rozšírene požiaru na susedný byt, neposkytla žiadne vlastné skutkové tvrdenia. Žalobkyňa v konaní preukazovala výšku škody znaleckým posudkom,
ktorého náklady na rekonštrukciu boli vo výške žalovanej sumy, neuviedla ale skutkové tvrdenia, aké faktúry, akým dodávateľom v súvislosti s odstraňovaním následkov požiaru, resp. rozsahu jeho rozšírenia zaplatila. Odvolací súd doplnil, že znalec z odvetvia stavebníctva ani nemohol vykonávať právne posúdenie otázky výšky škody. Odvolací súd preto skonštatoval spornosť výšky škody medzi stranami a doplnil, že v odvolacom konaní by ani doplnenie dokazovania ohľadom výšky škody, resp. čo do zväčšenia jej rozsahu zavinením žalovaného nebolo možné vykonať (§ 366 CSP), pretože žalobkyni nič nebránilo, aby takéto dokazovanie navrhla pred súdom prvej inštancie a s poukazom na § 291 CSP a zastúpenie žalobkyne advokátom, v danej spotrebiteľskej veci použil ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Záverom konštatoval, že žalobkyňa ohľadne výšky škody neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno na jej preukázanie. 11. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie (druhé v poradí). Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) resp. b) CSP a navrhla, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že žalobkyni vyhovie, alebo aby napádaný rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 12. Dovolacie dôvody tzv. zmätočnej vady
f) CSP videla dovolateľka vo vzťahu k vydaniu prekvapivého rozhodnutia, rozporu skutkového hodnotenia súdu s dokazovaním a vo vzťahu k arbitrárnosti, rozporuplnosti a chýbajúceho odôvodnenia rozhodujúcich otázok prejednávanej veci. Dovolateľka namietala, že odvolací súd odoprel dovolateľke práva na vypočutie (v zmysle čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ďalej len „Ústava SR“, ako aj čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ďalej len „Listina“) tým, že vydal prekvapivé rozhodnutie (s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/1/2018 a 5Cdo/334/2009) z dôvodu, že nepostupoval v súlade s § 382 CSP, keď (v bode 74.) konštatoval, že žalovaného bolo možné považovať za spoluzodpovedného za šírenie požiaru do susedného bytu. Dovolateľka z obsahu napadnutého rozhodnutia (bod 75. a 76.) rozumela, že odvolací súd konštatoval spoluzodpovednosť žalovaného za časť škody vzniknutej dovolateľke v zmysle § 441 OZ, v dôsledku absencie skutkových tvrdení ohľadne jej výšky ale nárok na náhradu pomernej časti škody nepriznal.
dovolateľky otázka uznania spoluzodpovednosti žalovaného
OZ nebola predmetom predbežného právneho posúdenia, aplikáciu tohto ustanovenia považovala preto za prekvapujúcu aj s ohľadom na rozsah vykonaného dokazovania, spôsob vedenia konania nižšími súdmi ako aj doterajším hodnotením veci súdmi. Postup odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, k záveru o vecnej správnosti výroku (§ 387 ods. 1) ale dospel na základe odlišného právneho posúdenia veci a tento účastníkom neoznámil a nedal im príležitosť sa k nemu vyjadriť, preto považovala za odopretie práva na právne vypočutie. Rozpor skutkového hodnotenia súdu s dokazovaním (s poukazom na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 243/07, nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3093/13), videla dovolateľka vo vzťahu k otázke preukázania výšky škody a časti škody odvolacím súdom (body
nej nebolo zrejmé na základe akých právnych predpisov žalobkyňa nesplnila svoje povinnosti, čo malo následne viesť k vzniku požiaru, namietala tiež absenciu posúdenia aplikácie ust. § 415 OZ v dôsledku zanedbania povinnosti žalovaného, keď dovolateľka sa domáhala jeho aplikácie napriek tomu sa odvolací súd k aplikácii nevyjadril, a napokon namietala aj absentujúce a arbitrárne odôvodnenie otázky platnosti a účinkov verejnej listiny (potvrdenia o vykonaní preskúšania komína), neodôvodnené príslušnými právnymi predpismi. 13. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom pri riešení otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. a) resp. b) CSP),
dovolateľky tkvelo v neaplikovaní ust. o prevenčnej povinnosti
OZ, keď dovolateľka opakovane namietala, že žalovaný po opustení stavby bez zanechania realizačnej dokumentácie, po zhotovení diela so skrytými vadami (chýbajúce protipožiarne steny a úseky), bez oprávnenia na podnikateľskú činnosť bol povinný dovolateľku minimálne informovať o skrytých vadách a nebezpečenstve vzniku škody. Dovolateľka vymedzila právnu otázku „... či je zhotoviteľ v zmysle § 415 OZ potom, čo zhotoví dielo so závažnými skrytými vadami bez akejkoľvek realizačnej dokumentácie a stavebného denníka povinný upovedomiť objednávateľa o vadách diela a možnej hrozbe škôd ....“ a túto považovala za zásadnú pre prejednávaný spor a tiež takú, ktorá nebola v praxi dovolacieho súdu ešte riešená.
názoru dovolateľky, by mal zhotoviteľ niesť zodpovednosť v zmysle § 415 OZ, ak bezdôvodne ukončí svoju činnosť na stavbe, v stavbe nepokračuje a nezanechá objednávateľovi žiadnu realizačnú dokumentáciu a ani na výzvy ho o stave dokončenosti diela neinformuje. 14. Dovolateľka tiež namietala nesprávne právne posúdenie otázky zodpovednosti spotrebiteľa pri prevzatí diela so skrytou vadou, keď
jej názoru v rozpore so závermi odvolacieho súdu (že stavba nebola dokončená) boli jeho závery (v bode 66.), že dovolateľka stavbu komína prevzala, stav jeho dokončenia si ale neoverila. Dovolateľka nepovažovala vadu na komíne za zjavnú vadu, keďže jej existencia by sa musela zisťovať prehliadkou spojenou s deštrukciou vyhotoveného omietnutého stropu, pričom z vykonaného dokazovania
jej názoru vyplynulo, že žalovaný o tejto skrytej vade (že šamotová rúra je v styku s dreveným stropom) mal vedomosť. Túto skrytú vadu nezistil ani kominár pri obhliadke komína a nemohla ju preto zistiť ani dovolateľka ako spotrebiteľka. Dovolateľka následne vymedzila právnu otázku „... či je možné na spotrebiteľa klásť rovnaké požiadavky pri prehliadke diela a zisťovaní skrytých vád ako na profesionála v zmysle Obchodného zákonníka ...“, ktorá
jej názoru nebola riešená v judikatúre dovolacieho súdu. Dovolateľka považovala riešenie prijaté odvolacím súdom za nesprávne a také, ktoré je v rozpore s právnou úpravou OZ týkajúcou sa ochrany spotrebiteľa.
individuálnych požiadaviek objednávateľa. Odvolací súd
dovolateľky pochybil pri výklade neprijateľných podmienok, keď zmluvu vylúčil zo súdnej ex offo kontroly z dôvodu, že nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže zmluvné podmienky boli individuálne dojednané.
dovolateľky žalovaný porušil predzmluvnú informačnú povinnosť tak, že nemala reálnu možnosť oboznámiť sa s konečnou ponúknutou cenou
rozpočtu ako podkladom pre dohodu o cene diela. Tieto časti zmluvy neboli
jej názoru individuálne dojednané a dovolateľka tak nemala reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom rozpočtu a ovplyvniť jeho obsah
2 OZ. Za individuálne dojednanie podmienok zmluvy nebolo
dovolateľky možné považovať ústne dohodnutú zmluvu o výstavbe. Dovolateľka ako spotrebiteľka namietala, že nižšie súdy konali nesprávne, v rozpore so zákonom a počas celého konania ju znevýhodňovali a doslova konali za žalovaného, keď preniesli dôkazné bremeno zo žalovaného na dovolateľku, spotrebiteľa. 16. Žalovaný v dovolacom návrhu k dovolaniu dovolateľky uviedol, že z vykonaného dokazovania pred odvolacím súdom týkajúceho sa potvrdenia o preskúšaní komína vyplynulo, že tento dôkaz nemohol potvrdiť skrytú vadu ani žiadne protiprávne konanie žalovaného. Vo vzťahu k samotnej škode poukázal na skutočnosť, že v konaní spochybnil žalobkyňou uplatnenú škodu a tiež jej výšku, žalobkyňa napriek tomu ale bola počas celého konania nečinná a na jeho námietky nereagovala. Ďalej uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že v podkladoch a projektoch, na základe ktorých vykonával stavebné práce nebol zapracovaný žiaden protipožiarny múr a nesprávnosť vyhotovenia stavby nenamietali ani investor (zástupca žalobkyne) ani stavebný dozor. Záver odvolacieho súdu vo vzťahu k správnosti projektovej dokumentácie považoval žalovaný za nevýznamný pre samotné rozhodnutie vo veci, keďže žalobkyňa neuviedla v spore žiadne skutkové tvrdenia ohľadne výšky uplatnenej škody. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie bolo prekvapivé a mal za to, že súd založil svoje závery v súlade so skutkovými zisteniami a po ustálení skutkového stavu veci. Žalovaný ďalej nesúhlasil s vymedzením dovolacích dôvodov [§ 421 ods. 1 písm.
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 24.
CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
27.
CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (odsek 1) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (odsek 2);
CSP potom dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (odsek 1) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (odsek 2). K časti dovolania opretej o úpravu z § 420 písm. f) CSP 28. Dovolateľka prípustnosť svojho dovolania v prvom rade vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP,
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 29. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). 32. Pokiaľ ide o arbitrárnosť, táto môže mať v rozhodnutiach rôznu podobu.
konštantnej judikatúry ústavného súdu o arbitrárne rozhodnutie ide najmä vtedy, ak je svojvoľné. Môže tiež ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním alebo o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich prijaté skutkové závery nevyplývajú pri žiadnej možnej interpretácii. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne. Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces (I. ÚS 115/2020).
CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. 36.
OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
OZ), zodpovednosť žalovaného za škodu preto odvolací súd posudzoval ako objektívnu zodpovednosť zhotoviteľa stavby (§ 651 OZ) a tento svoj postup aj veľmi podrobne odôvodnil (bod 39. až 41.). Je nutné doplniť, že rovnako posudzoval zodpovednosť žalovaného aj súd prvej inštancie, preto nebolo možné súhlasiť s tvrdením dovolateľky, že jej nárok posudzoval odvolací súd vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného
iného právneho predpisu, ako súd prvej inštancie. Dovolateľka podmienila postupom odvolacieho súdu
CSP aj jej možnosť uviesť konkrétne skutkové okolnosti rozsahu škody, za ktorú zodpovedá výlučne žalovaný ako aj odôvodniť jej výšku (bod 17. dovolania). Dovolací súd k uvedenému uvádza, že základnou zásadou sporového konania je zásada dispozičná,
ktorej sa konanie začína na návrh žalobcu (dovolateľky), ktorým vymedzí predmet sporu (čl. 7 CSP), a v ktorom majú strany sporu povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (čl. 8 CSP). Strana sporu je povinná sama opísať skutkové okolnosti z vlastných predložených dôkazov a túto svoju povinnosť nemôže prenášať na súd a už vôbec nie na druhého účastníka konania. Pokiaľ si dovolateľka v konaní uplatňovala voči žalovanému náhradu škody, bola povinná túto v konaní riadne preukázať. Žalovaný preto nebol v konaní povinný adresovať súdu konkrétne výhrady k vyčísleniu výšky škody žalobkyňou, ani námietky k rozdeleniu škody na jednotlivé byty (bod
OZ, ako aj absenciu odôvodnenia platnosti a účinkov potvrdenia o vykonaní preskúšania komína, neodôvodnené príslušnými právnymi predpismi. Dovolací súd prieskumom napadnutého rozsudku zistil a opakovane uvádza, že porušenie povinností dovolateľky (rovnako aj zhotoviteľa komína), bolo konštatované a odvolacím súdom aj riadne právne odôvodnené, odvolací súd sa tiež podrobne zaoberal aj hodnotením a právnym odôvodnením dôkazu, potvrdením o vykonaní preskúšania komína (body 65. až 70.). Ani tejto námietke dovolateľky preto nešlo vyhovieť. 39. Dovolací súd po dovolacom prieskume napadnutého rozsudku dospel k záveru, že spĺňa kritériá stanovené pre odôvodňovanie rozhodnutí
2 a § 393 CSP, preto ho nemožno považovať za neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Z odôvodnenia rozsudku tak vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie odvolacieho súdu je konzistentné, logické a presvedčivé, svoje závery presvedčivo odôvodnil Obsah spisu a predovšetkým odôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu tak neposkytovali podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Za takúto vadu pritom nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie
predstáv dovolateľky, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale
názoru dovolacieho súdu nešlo). Dovolací súd považuje odôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku za také, ktoré poskytuje odpovede na tie otázky, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné. Dovolací súd prieskumom nezistil ani namietanú arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, keď nebol zistený extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním alebo taký výklad zákona, ktorý by nemal oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Prípustnosť dovolania
1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. O prípad prípustnosti dovolania
tu citovaného ustanovenia ide aj vtedy, ak dovolaním nastolená otázka bola v minulosti riešená dovolacím súdom, avšak za podmienky, že táto nebola vyriešená ustálene (tu porovnaj nález ÚS SR zo 6. októbra 2020 sp. zn. I. ÚS 115/2020). Opak by totiž výrazne obmedzoval rozsah prípustnosti dovolania, keď dovolateľ by v prípade existencie len jediného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemohol podať dovolanie
1 písm. a) CSP (jedno rozhodnutie nie je ustálenou praxou), ani
1 písm. c) CSP (nejde - rozumej ešte a ktovie či niekedy pôjde - o stav riešenia otázky rozdielne). Riešenie právnej otázky by sa takto de facto ukončilo v jedinom rozhodnutí (tu porovnaj tiež nález ÚS SR zo
1 CSP však môže byť len otázka právna (questio iuris), nie otázka skutková (questio facti). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (vzniknutú pri interpretácii noriem, akými sú okrem OZ, napr. Obchodný zákonník, Zákonník práce, Zákon o rodine a pod.), ako aj procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na interpretácii a aplikácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania (jeho vecnej prejednateľnosti), zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (v tejto súvislosti porovnaj napríklad 4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania, a teda vecnej správnosti rozhodnutia, ktorého dovolací prieskum sa požaduje (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. 43. Súdna prax využíva ustanovenie § 415 OZ na objektivizovanie zodpovednosti za škodu
OZ v tých prípadoch, ak nemožno zistiť, akú konkrétnu povinnosť vlastne škodca porušil. Použitie ustanovenia § 415 OZ (tzv. generálna prevencia) prichádza preto do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje (napr. R 16/1980, R 5/1981, R 12/1986, R 9/1992). Odvolací súd sa právnym posúdením zodpovednosti žalovaného za škodu zaoberal a svoje závery s poukazom na vykonané dokazovanie a prijaté skutkové závery aj podrobne odôvodnil (body 38. až 43.) pričom ustálil, že zodpovednosť žalovaného za škodu v danej veci bolo dôvodné posudzovať ako objektívnu (a zároveň aj prísnejšiu) zodpovednosť zhotoviteľa stavby
OZ a nie ako všeobecnú zodpovednosť
januáru 2001, kedy došlo k požiaru). Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania skutkovo ustálil, že príčinou požiaru a vzniku škody neboli skryté vady stavby, ale neodborné zapojenie dymovodu do komína zo strany jeho zhotoviteľa a tiež zanedbanie prevenčnej povinnosti zo strany dovolateľky (bod 69.). K možnému podielu zodpovednosti žalovaného za zväčšení rozsahu škody (§ 633 ods. 1 a § 637 OZ, bod 74.) odvolací súd uzavrel, že dovolateľka v konaní neuviedla dostatočné skutkové tvrdenie pre určenie v akom rozsahu došlo zavinením žalovaného k zväčšeniu rozsahu škody. K dovolateľkou nastolenej právnej otázke bolo preto potrebné doplniť, že túto ani nebolo možné aplikovať na posudzovanú vec, keďže odvolacím súdom bolo zistená a skutkovo ustálená nielen už vyššie spomínaná príčina vzniku škody ale aj (pre rozhodnutie vo veci aj podstatná) skutočnosť, že žalovaný ako zhotoviteľ stavbu nedokončil a stavbu objednávateľovi neodovzdal. Nastolená právna otázka vo vzťahu k „zhotoveniu stavby so skrytými vadami“ preto nebola pre rozhodnutie vo veci významnou a dovolací súd musel konštatovať jej neprípustnosť. 44. Dovolateľka dovolaním tiež namietala nesprávne právne posúdenie (odvolacím súdom) pre rozhodnutie významnej právnej otázky „... či je možné na spotrebiteľa klásť rovnaké požiadavky pri prehliadke diela a zisťovaní skrytých vád ako na profesionála v zmysle Obchodného zákonníka ...“, ktorá
jej názoru nebola riešená v judikatúre dovolacieho súdu. Dovolateľka považovala riešenie prijaté odvolacím súdom (v bode 66.) za nesprávne a také, ktoré bolo v rozpore s právnou úpravou OZ týkajúcou sa ochrany spotrebiteľa.
individuálnych požiadaviek objednávateľa ...“.
názoru dovolateľky odvolacím súdom prijatý právny záver vychádzal z nesprávneho výkladu (označeného) ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, keď zmluvu o zhotovení stavby vylúčil zo súdnej ex offo kontroly, pretože nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko zmluvné podmienky boli individuálne dojednané (bod
OZ, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ
jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zap
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.