1 písm. a), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona účinného do
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 26. januára 2023, sp. zn. 3To/105/2022 bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 9 Trestného poriadku, § 168 ods. 1 Trestného poriadku, § 176 ods. 2 Trestného poriadku, § 180 Trestného poriadku a § 319 Trestného poriadku v neprospech obvineného T. W.. II.
2 Trestného poriadku zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 26. januára 2023, sp. zn. 3To/105/2022, vo výroku ktorým krajský súd
W. v časti smerujúcej proti výrokom o uložených trestoch, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.
1 Trestného poriadku prikazuje Krajskému súdu v Trenčíne, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. IV.
2 Trestného poriadku z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvineného T. W., nar. XX. S. XXXX, bytom N., K.. H. XXX/X, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, berie do väzby, ktorá začína okamihom vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. 14. apríla 2026 o 10:40 hod. a obvinený bude väzbu vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ilave.
1 písm. c) Trestného poriadku väzbu obvineného T. W. nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka. Odôvodnenie Okresný súd Prievidza (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom z 21. októbra 2024, sp. zn. 2T/78/2022, uznal obvineného T. W. vinným z obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. a), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022, na skutkovom základe tam uvedenom. Za to mu okresný súd uložil
2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého ho
3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu okresný súd
1 písm. a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci a
5 Trestného zákona rozhodol, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika.
2 písm. d) Trestného zákona uložil obvinenému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a
1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad v trvaní 2 rokov. Obvinený napadol uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním. Krajský súd v Trenčíne (ďalej tiež „krajský súd“) uznesením z 26. januára 2023, sp. zn. 3To/105/2022,
1 Trestného poriadku zamietol odvolanie obvineného v časti smerujúcej proti výrokom o vine, pretože odvolanie proti týmto výrokom bolo neprípustné a
Trestného poriadku zamietol odvolanie obvineného v časti smerujúcej proti výrokom o uložených trestoch, pretože nebolo dôvodné. Proti uzneseniu krajského súdu, podal obvinený 24. júla 2025 prostredníctvom obhajcu dovolanie, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že v jeho prípade bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, pretože primárnou odvolacou námietkou jeho odvolania bolo domáhanie sa aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu
Trestného zákona z dôvodu, že obvinený urobil v konaní vyhlásenie o vine
1 písm. b) Trestného poriadku, pričom ako okresný, tak aj krajský súd na uvedené nezareagovali a v odôvodnení krajského súdu absentuje logické a právne zdôvodnenie, ktoré by preskúmali prečo považuje fakultatívne zníženie trestu za nevhodné, hoci na to boli podmienky, pričom sa krajský súd len uspokojil s konštatovaním, že vzhľadom na recidívu obvineného je vhodné uložiť obvinenému trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a len implicitne zdôvodnil neaplikovanie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
1 Trestného poriadku. V tejto súvislosti poukázal mimo iné aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom
1 písm. h) Trestného poriadku obvinený poukázal na to, že od právoplatnosti rozsudku okresného súdu nadobudli účinnosť zákony č. 214/2024 Z. z. a č. 40/2024 Z. z., ktoré novelizovali Trestný zákon, v dôsledku čoho je obvinený názoru, že časť skutku uvedená v skutkovej vete rozsudku nie je trestným činom, resp. došlo k zmierneniu trestných sadzieb za trestný čin, z ktorého spáchania bol obvinený uznaný vinným. Obvinený mal za to, že obsah záruk v článku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), resp. čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je širší z hmotnoprávneho i časového hľadiska a nie je limitovaný len na prebiehajúce trestné stíhania, ale aj na právne veci, ktoré sú predmetom konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, nakoľko aj v daných konaniach je možné dosiahnuť zmenu rozhodnutí. Z uvedeného mal za to, že aj v dovolacom konaní je potrebné aplikovať zásadu trestného konania lex mitior, keďže trestný zákona sa zmenil nielen priaznivejšie v prospech obvineného v otázke trestnej sadzby u trestného činu, z ktorého spáchania bol uznaným za vinného, ale aj v otázke ne/ukladania ochranného dohľadu, či zaniknutia povinnosti zaradenia páchateľa takéhoto to trestného činu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Preto obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd,
1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom, že napadnutým uznesením krajského súdu bol porušený zákon aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, a to v neprospech obvineného;
2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu v celom rozsahu ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad;
1 Trestného poriadku prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol; na verejnom zasadnutí svoj návrh doplnil, aby dovolací súd
2 Trestného poriadku obvineného nezobral do väzby. Prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry (ďalej len „prokurátor“) v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, že po preskúmaním dovolania obvineného dospel k záveru, že toto nie je dôvodné a s prihliadnutím na dikciu § 371 ods. 1 písm. c), písm. h) Trestného poriadku sú splnené podmienky na jeho odmietnutie s poukazom na § 382 písm. c) Trestného poriadku. K dôvodom
1 písm. c) Trestného poriadku prokurátor uviedol, že skutočnosti namietané obvineným boli už sčasti predmetom odvolania podaného obvineným. Následne prokurátor stručne uviedol dôvody, pre ktoré okresný a krajský súd rozhodli o uložení 10 ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom mal za to, že zdôvodnenie výroku o treste zo strany oboch vo veci konajúcich súdov bolo postačujúce. Vo vzťahu k obvineným uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku uviedol, že trest sa ukladá
zákona účinného v čase rozhodovania, a ani neskoršia zmena trestných sadzieb nemôže byť na prospech obvinenému v dovolacom konaní. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného odmietol
c) Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako oprávnenou osobou
2 písm.
1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodu dovolania
odseku 2 tohto ustanovenia. Najvyšší súd po preštudovaní spisovného materiálu dospel k záveru, že dovolanie obvineného ohľadom namietaného porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku najvyšší súd stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Trestného poriadku). Za porušenie práva na obhajobu
tohto ustanovenia preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia
11 Trestného poriadku Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený
12 Trestného poriadku. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011). Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku považuje najvyšší súd za nevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a síce pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie Trestného poriadku vyplýva, aby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou, zakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku. Takéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Pri samotnom posudzovaní, či v konkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach, vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Dovolací súd uvádza, že v dovolacom konaní pri náprave namietaných pochybení sa preskúmavajú v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) musí byť realizovaná v obsahu vyhotovenia konkrétneho meritórneho rozhodnutia, z ktorého musí byť zrozumiteľne a preskúmateľne zistiteľné, akým spôsobom súd vyhodnotil v trestnom konaní získané a vykonané dôkazy a ako dospel k svojmu rozhodnutiu, pričom v odôvodnení meritórneho rozhodnutia, ktorého predmetom je odvolanie procesnej strany, v tomto prípade obvineného, musí súd uviesť, ako sa vyrovnal s obhajobou a odvolacími námietkami (
2 Trestného poriadku v odôvodnení uznesenia treba uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe
príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti).
ustálenej súdnej praxe súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04) a všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04) a ak ide o argument, ktorý je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (II. ÚS 410/06). Teda všeobecný súd je povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07). Z predloženého spisu, a to najmä z rozhodnutí súdov nižšieho stupňa je zrejmé, že okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie vo výroku o treste na spodnej hranici trestnej sadzby najmä s ohľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 10. septembra 2010, sp. zn. 2T/205/2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 17. januára 2012, sp. zn. 2To/114/2010, kde mu bol za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1, písm. c), ods. 2 písm.
1 písm. b) Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je však zrejmé, že odvolací súd na túto námietku obvineného nijakým spôsobom nezareagoval, ponechal ju úplne bez povšimnutia a nedal na ňu žiadnu (a teda už vôbec nie primeranú) odpoveď. Pokiaľ sa súd v pôvodnom konaní riadnym a preskúmateľným spôsobom v meritórnom rozhodnutí nevysporiadal s podstatou odvolacej argumentácie obvineného, ide o porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom naplňujúce dôvod dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku., keďže obvinený ako strana konania nedostal relevantnú odpoveď na svoje zásadné, podstatné argumenty týkajúce sa posúdenia jeho viny/neviny či uloženého trestu, resp. ďalších výrokov meritórneho rozhodnutia. Jednou zo základných zásad trestného konania je právo obvineného na obhajobu ustanovené v § 2 ods. 9 Trestného poriadku a táto zásada je rozvedená v Trestnom poriadku v ďalších ustanoveniach a zahŕňa okrem iného právo obvineného vyjadriť sa ku všetkých skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu a k dôkazom o nich a podávať opravné prostriedky (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku), čomu zodpovedá povinnosť súdu k týmto vyjadreniam a podanému opravnému prostriedku a v ňom uvedeným podstatným argumentom zaujať jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné stanovisko. V prejednávanej veci takto krajský súd v odvolacom konaní nepostupoval. Relevantnosť odvolacej námietky obvineného vyplýva predovšetkým zo samotnej jej podstaty, keďže sa týkala úkonu obvineného [vyhlásenie o vine
1 písm.
1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Zo znenia predmetného ustanovenia je zrejmé, že tento dovolací dôvod môžu napĺňať dve alternatívy - uloženie trestu mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, alebo uloženie takého druhu trestu, ktorý zákon za daný trestný čin nepripúšťa. Uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu. Dovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý Trestný zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Uloženie trestu mimo trestnej sadzby sa týka len tých odstupňovateľných trestných činov, ktoré majú určitú sadzbu vymedzenú zákonom - trest odňatia slobody (§ 46 Trestného zákona), trest domáceho väzenia (§ 53 Trestného zákona), trest povinnej práce (§ 54 Trestného zákona), peňažný trest (§ 56 Trestného zákona), náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest (§ 57 ods. 3 Trestného zákona), trest zákazu činnosti (§ 61 Trestného zákona), trest zákazu pobytu (§ 62 Trestného zákona), trest zákazu účasti na verejných podujatiach (§ 62 Trestného zákona), trest vyhostenia (§ 65 Trestného zákona). Trest odňatia slobody (o ktorý ide aj v predmetnej veci) má konkrétne hranice trestnej sadzby určené v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona,
toho o aký trestný čin ide, prípadne v akej alternatíve bol spáchaný. Druhom trestu, ktorý zákon nepripúšťa sa rozumejú najmä prípady, kedy bol obvinenému uložený niektorý z druhov trestov (§ 32 Trestného zákona) bez splnenia tých podmienok, ktoré zákon predpokladá, t. j. pokiaľ v konkrétnom prípade určitému páchateľovi za určitý trestný čin nebolo možné uložiť niektorý druh trestu s ohľadom na jeho zvláštne zákonné podmienky. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videl obvinený v tom, že v dovolacom konaní by mal byť uplatnený princíp trestného konania lex mitior z dôvodu, že od právoplatnosti rozsudku okresného súdu nadobudli účinnosť zákony č. 214/2024 Z. z. a č. 40/2024 Z. z., ktoré novelizovali Trestný zákon, čím došlo k zmierneniu trestných sadzieb za trestný čin, z ktorého spáchania bol obvinený uznaný vinný, pričom za totožný skutok by prichádzala do úvahy trestná sadzba od 7 do 15 rokov (§173 Trestného zákona), resp. 1 až 5 rokov (§173a Trestného zákona), resp. už by nebolo obligatórnou povinnosťou uloženie ochranného dohľadu, alebo zaradenie obvineného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Aplikáciou zásady lex mitior v konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch sa Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane zaoberal, pričom z rozhodovacej praxe Ústavného súdu vyplýva, že zásada lex mitior, t. j. povinnosť súdu aplikovať v prospech páchateľa so spätnou účinnosťou neskoršiu verziu zákona, ktorá je pre neho najpriaznivejšia, je trvalou súčasťou slovenského právneho poriadku v rámci ústavy, ako aj Trestného zákona (aj pred rozsiahlou novelou z roku 2024). Súd je povinný túto zásadu aplikovať vždy, keď rozhoduje o vine a treste, teda buď na hlavnom pojednávaní, alebo v odvolacom konaní, nie však v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch (III. ÚS 587/2024, I. ÚS 63/2025). Jej použitie je totiž možné, iba ak ide o zmenu Trestného zákona, ktorá nastala do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci. Nemôže preto ísť o akúkoľvek neskoršiu zmenu Trestného zákona, aj keď pre páchateľa výhodnejšiu, ako si to vysvetľuje sťažovateľ. Inak by totiž došlo k neprípustnému podkopaniu princípu právnej istoty (I. ÚS 549/2025). Z uvedeného dôvodu predmetnú dovolaciu námietku obvineného vyhodnotil najvyšší súd ako nedôvodnú. Vo vzťahu k druhej dovolacej argumentácii obvineného, že časť konania, z ktorého spáchania bol obvinený uznaný vinným, nie je
jeho názoru trestným činom
v súčasnosti účinného Trestného zákona, tak odhliadnuc od toho, že obvinený nešpecifikoval o akú časť konania má ísť, tak pre takéto prípady zákonodarca zaradil do Trestného poriadku samostatný typ konania v ustanoveniach § 405a - 405d Trestného poriadku - Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona. Berúc do úvahy konštatované, predmetom dovolacieho konanie nie je ani posudzovanie, či v dôsledku zmeny zákona došlo k zániku trestnosti činu
Trestného zákona, a pre tento účel zákonodarca vytvoril osobitný typ konania, na ktorý je
2 Trestného poriadku príslušný súd, ktorý rozhodol v prvom stupni, a preto aj uvedená dovolacia argumentácia obvineného nie je dôvodná. Zhrnutím dovolací súd uvádza, že na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v súlade s § 386 ods. 1 Trestného poriadku je nutné vysloviť, že predmetným uznesením krajského súdu z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 9 Trestného poriadku, § 168 ods. 1 Trestného poriadku, § 176 ods. 2 Trestného poriadku, § 180 Trestného poriadku a § 319 Trestného poriadku v neprospech obvineného T. W. a z toho dôvodu aj zrušiť uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 26. januára 2023, sp. zn. 3To/105/2022, vo výroku ktorým krajský súd
W. v časti smerujúcej proti výrokom o uložených trestoch, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
388 ods. 1 Trestného poriadku danému krajskému súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V novom konaní bude musieť krajský súd ako odvolací súd opätovne prejednať a rozhodnúť o odvolaní obvineného podaného proti výrokom o treste rozsudku okresného súdu a v rámci toho sa riadne a preskúmateľne vysporiadať s odvolacími námietkami obvineného vrátane toho, či sú naplnené dôvody pre ukladanie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú hranicu trestnej sadzby
5 Trestného zákona, a to berúc do úvahy skutočnosti uvedené v tomto rozhodnutí a písomné vyhotovenie meritórneho rozhodnutia vrátane odôvodnenia bude musieť obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti tak, aby
ustálenej súdnej praxe bola splnená požiadavka takého meritórneho rozhodnutia, ktoré dáva dostatočným a presvedčivým spôsobom odpovede na všetky relevantné otázky týkajúce sa predmetu súdnej ochrany, pričom
1 a ods. 2 Trestného poriadku orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech. V nadväznosti na uvedené dovolací súd rozhodol
2 Trestného poriadku aj o vzatí obvineného T. W. do väzby. Pri posudzovaní dôvodnosti väzby obvineného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý aktuálne vykonáva na podklade zrušovaného rozhodnutia, zohľadnil dovolací súd fakt, že obvinený bol (okrem aktuálne prejednávanej veci) 5-krát súdom prejednávaný, aj keď v troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol trestný. Uvedenú skutočnosť je možné vyhodnotiť vo vzťahu k osobe obvineného, pričom možno uviesť, že ide o recidivistu a osobu náchylnú k páchaniu trestnej činnosti, u ktorej je riziko pokračovania v trestnej činnosti v prípade jeho prepustenia na slobodu vysoké, a to aj s prihliadnutím na to, že v minulosti bolo na obvineného už pôsobené aj výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom napriek tomu sa dopustil závažného úmyselného konania, z ktorého spáchania bol uznaný vinným (výrok o vine obvineného nie je týmto rozsudkom dotknutý) Napokon dovolací súd zohľadnil aj trest, ktorý mu v ďalšom priebehu „obnoveného“ trestného stíhania hrozí, a že je právoplatne uznaný za vinného z trestného činu za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody od 7 do 15 rokov aj
v súčasnosti účinného trestného zákona. Z uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že u obvineného sú dané dôvody väzby
1 písm. c) Trestného poriadku. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.