3, ods. 4 písm. c), ods. 5, ods. 6 písm.
d) Trestného poriadku sa dovolanie obvineného N. F. o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Trnava (ďalej tiež „súd I. stupňa“) rozsudkom zo 14. novembra 2023, sp. zn. 4T/40/2023 (ďalej tiež „napadnutý rozsudok“), uznal obvineného N. F. (ďalej tiež „obvinený“) za vinného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
3, ods. 4 písm. c), ods. 5, ods. 6 písm.
6, Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho
4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1 písm. a), písm. c) Trestného zákona mu uložil aj trest prepadnutia veci - troch kusov mobilných telefónov a finančných prostriedkov v sume 32,80 eur. Z ochranných opatrení mu uložil
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 2 roky; formujúc aj konkrétne v rozsudku konkretizované povinnosti s odkazom na § 77 ods. 1 Trestného zákona a
2 písm. d) Trestného zákona aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku súdu I. stupňa obvinený nepodal odvolanie, keď zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo
1 písm.
neho nemalo byť súdom použité vzhľadom na to, že
1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
obvineného takýmto postupom súd I. stupňa porušil zásadu ne bis in idem, upravenú v citovanom ustanovení. Zároveň poukázal na to, že právna úprava Trestného zákona účinná od 6. augusta 2024 je pre neho pri predpokladanej výmere trestu odňatia slobody priaznivejšia, ako bola právna úprava, v zmysle ktorej mu bol ukladaný trest súdom I. stupňa. V závere navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku vyslovil že napadnutým rozsudkom a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku porušený zákon v ustanoveniach „§ 2 ods. 1, ods. 8 a § 319 Trestného poriadku, § 38 ods. 2 Trestného poriadku účinného do 6. augusta 2024, v článku 1 a v článku 50 ods. 5, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v článku 4 protokolu číslo 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v článku 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ v neprospech obvineného, aby
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad a
1 Trestného poriadku prikázal súdu I. stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že právnu argumentáciu obvineného k dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku vo forme nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia je potrebné ako nedôvodnú a vecne nesprávnu odmietnuť. Na priťažujúcu okolnosť
m) Trestného zákona súd I. stupňa dôvodne prihliadal vzhľadom na ďalšie 3 odsúdenia obvineného z časového obdobia predchádzajúcemu žalovanému skutku, pričom obzvlášť závažného zločinu sa obvinený dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, a na obvineného sa ani v jednom z týchto prípadov nehľadí, akoby nebol odsúdený. Dôvodom uplatnenia tejto priťažujúcej okolnosti preto nebolo odsúdenie zahrnuté v skutkovej vete rozsudku, ako mylne naznačuje v dovolaní, vo veci tak nedošlo k duplicitnému aplikovaniu tej istej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu a zároveň priťažujúcej okolnosti, a teda ani k porušeniu § 38 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň poukázal na to, že po vyhlásení rozsudku sa obvinený po zákonnom poučení a po porade s obhajkyňou výslovne vyjadril, že sa vzdáva práva podať proti nemu odvolanie a nesúhlasí, aby v jeho prospech podali odvolanie iné oprávnené osoby. Keďže obvinený nevyužil svoje zákonné právo na riadny opravný prostriedok, týmto úkonom prejavenia vôle obvinený vylúčil vecný prieskum jeho veci na dovolacom súde. V danej veci preto nebola splnená obligatórna podmienka dovolania
1 Trestného poriadku. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného
Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak
, d) nie sú splnené podmienky dovolania
alebo § 373 ani po postupe
1, e) dovolanie ani po postupe
1 neobsahuje náležitosti uvedené v § 374 ods. 1 alebo 2, f) bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Postup
1 Trestného poriadku - výzva na odstránenie nedostatkov (chýb) dovolania - je na prípad nesplnenia podmienky dovolania, spočívajúcej v nevyužití práva podať riadny opravný prostriedok (ktorým je v prípade rozsudku odvolanie), neaplikovateľný, pretože ide o chybu už z jej samotnej povahy dodatočne neodstrániteľnú, keď aj priamo z dikcie § 379 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že tento postup je aplikovateľný len v prípade „odstrániteľných chýb“. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dovolací súd konštatuje, že obvinený nesplnil podmienku dovolania upravenú v § 372 Trestného poriadku (konkrétne jeho odseku 1), čo vylučuje vecný prieskum obvineným napadnutého rozsudku Okresného súdu Trnava dovolacím súdom z pohľadu chýb, ktoré mu obvinený v dovolaní v konkrétnostiach vytýka, a naopak vo výsledku odôvodnilo nevyhnutnosť odmietnutia dovolania obvineného uznesením na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci
d) Trestného poriadku. V predmetnej trestnej veci by bol obvinený oprávnený podať dovolanie len proti rozhodnutiu, ktorým by bolo meritórne rozhodnuté o jeho odvolaní. Keďže však odvolanie proti prvostupňovému rozsudku nepodal, logicky o takom (nepodanom) odvolaní ani nebolo odvolacím súdom rozhodované. Jediným oprávneným subjektom na podanie dovolanie v posudzovanom prípade by tak bol výlučne minister spravodlivosti, ktorý by navyše vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine obvineného bol oprávnený podať dovolanie výlučne z dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku (viď § 369 ods. 1, § 372 ods. 1, § 257 ods. 5 Trestného poriadku) a dosiahnuť tak aj vecný dovolací prieskum, pokiaľ by však podal dovolanie v zákonnej lehote, čo sa však nestalo. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol
d) Trestného poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.