§ 219/1 Tr.zák.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Tdo/14/2026 Identifikačné číslo spisu: 1122010524 Dátum vydania rozhodnutia: 25.03.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Petr Kaňa Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1122010524.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr. Jozefa Šutku a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí konanom 25. marca 2026 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Y. O. pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného Y. O. proti trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I z 19. mája 2022, sp. zn. 1T/17/2022, takto rozhodol: Podľa § 382 písm.

1. b)Trestného poriadku sa dovolanie obvineného Y. O. o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Bratislava I (ďalej tiež „súd I. stupňa") trestným rozkazom z 19. mája 2022, sp. zn. 1T/17/2022 (ďalej tiež „napadnuté rozhodnutie"), uznal obvineného Y. O. (ďalej tiež „obvinený") za vinného v bodoch 1/ až 10/ pre pokračovací prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona; v bodoch 11/ a 12/ pre identicky právne posúdený pokračovací prečin; v bode 13/ pre ďalší identicky právne posúdený pokračovací prečin, súčasne posúdený aj ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm.
2. b)Trestného zákona a v bode 14/ pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
3. b)Trestného zákona, to všetko na skutkovom základe uvedenom v označenom trestnom rozkaze. Za to mu podľa § 219 ods. 1, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm.
4. b)Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu uložil podľa § 73 ods. 1 písm.
5. d)Trestného zákona aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, a napokon v adhéznom výroku mu podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným (Mgr. I. Z. PhD. v sume 35,70 eur, J. Q. v sume 70,97 eur a Bc. X. G. v sume 1095 eur). Proti uvedenému trestnému rozkazu síce podal obvinený odpor (8. júna 2022), avšak následne na hlavnom pojednávaní konanom 22. apríla 2024 už na Mestskom súde Bratislava I (s ohľadom na legislatívne zmeny v sústave súdov, ku ktorým došlo s účinnosťou od 1. januára 2023) obvinený po porade so svojou obhajkyňou výslovne uviedol, že odpor podaný proti trestnému rozkazu berie späť. Uznesením z 22. apríla 2024, sp. zn. 1T/17/2022 vzal podľa § 355 ods. 9 Trestného poriadku samosudca Mestského súdu Bratislava I na vedomie späťvzatie odporu, čím tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Napriek uvedenému obvinený proti tomuto právoplatnému trestnému rozkazu podal prostredníctvom obhajkyne Mgr. Moniky Camilleri (advokátky so sídlom v Bratislave) dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
6. h)Trestného poriadku, ku ktorému následne formuloval vlastnú dovolacieho argumentáciu, ktorej bližšie rozvádzanie však - vzhľadom na ďalej v texte uvedený záver dovolacieho súdu k procesnej prekážke, pre ktorú vecný prieskum napadnutého trestného rozkazu z pohľadu tejto dovolacej argumentácie neprichádza do úvahy - je nadbytočné. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného navrhol dovolanie bez preskúmania veci podľa § 382 písm. d), písm.
7. f)Trestného poriadku odmietnuť, pretože toto nespĺňa zákonné podmienky podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, pretože obvinený nevyužil právo podať riadny opravný prostriedok, ako aj z dôvodu, že len voči trestnému rozkazu súdu I. stupňa nie je dovolanie prípustné podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku, pretože absentuje rozhodnutie súdu druhého stupňa. * * * Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej tiež „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") preskúmal dovolanie obvineného primárne z pohľadu splnenia/nesplnenia zákonných formálnych, resp. procesných podmienok na podanie dovolania, t. j. či dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste, a či spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že posudzované dovolanie nie je dovolaním podaným oprávnenou osobou. Z § 369 ods. 2 písm.
8. b)Trestného poriadku vyplýva, že obvinený môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa, a to vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka. Hoci dovolanie proti trestnému rozkazu prípustné je [viď § 368 ods. 2 písm.
9. a)Trestného poriadku], treba súčasne zdôrazniť, že jedinou oprávnenou osobou na jeho podanie je minister spravodlivosti Slovenskej republiky, čo vyplýva primárne z § 369 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku v kontexte s § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Dovolanie podané obvineným proti trestnému rozkazu je tak nevyhnutné hodnotiť ako dovolanie podané neoprávnenou osobou. Podľa § 382 písm.
10. b)Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Najvyšší súd ako súd dovolací v závere obvinenému len marginálne pripomína, že efektívne použitie dovolania ako nástroja nápravy v zmysle mimoriadneho opravného prostriedku by u neho prichádzalo do úvahy len za predpokladu, že by odpor proti trestnému rozkazu z 9. júna 2022 nevzal späť a v dôsledku podaného odporu by dosiahol prejednanie veci na hlavnom pojednávaní, a tým aj meritórne prvostupňové rozhodnutie (primárne vo vzťahu k otázke viny) a následne, za predpokladu, že by takéto rozhodnutie napadol riadnym opravným prostriedkom (v prípade rozsudku odvolaním), bol by oprávnený dovolaním dosiahnuť meritórny prieskum rozhodnutia odvolacieho súdu o jeho vine. Teda až takéto rozhodnutie odvolacieho súdu by z pohľadu obvineného bolo možné napadnúť dovolaním, z podnetu ktorého by obvinený mohol dosiahnuť vecný prieskum odsudzujúceho rozhodnutia súdov v pôvodnom konaní. Ako už však vyplýva z vyššie uvedeného, k takémuto procesnému postupu v posudzovanej trestnej veci nedošlo a obhajobnou taktikou, ktorú si obvinený zvolil (späťvzatie odporu), si sám znemožnil následné eventuálne efektívne využitia dovolania ako procesného prostriedku nápravy súdneho rozhodnutia, s ktorým je až následne (a aktuálne) nespokojný. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie obvineného, ako podané neoprávnenou osobou, uznesením na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol podľa § 382 písm.
11. b)Trestného poriadku. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.