Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Cdo/123/2024 Identifikačné číslo spisu: 6123327219 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Holič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 393ods.

2 CSP a preto ho nemožno považovať za preskúmateľné. Samotný odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ktorá okrem iného namietala nasledovné: „Súd prvej inštancie v rozpore so ZSS podmienil zákonom uloženú povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi neexistujúcou podmienkou - „...uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§75 ods. 14 zákona o sociálnych službách)“ - na základe čoho dospel k nesprávnemu nezákonnému právnemu posúdeniu veci. Ust. § 75 ods. 1 ZSS ukladá obci nepodmienenú zákonnú povinnosť poskytovať finančný príspevok žalobcovi a v tomto ustanovení sa neuvádza žiadna podmienka, ktorá by podmieňovala túto zákonnú povinnosť obce. Opačným výkladom by bolo možné dospieť k záveru, že napriek existencii normy o uložení povinnosti obci, si obec môže svojvoľne zvoliť, či ju bude alebo nebude rešpektovať. Výkon štátnej správy, zverený obciam alebo VÚC, by podliehal nekontrolovateľnému, netransparentnému a svojvoľnému výkonu, pretože v rozpore s princípom právnej istoty by žalobca nevedel a nemohol sa domôcť splnenia zákonom vzniknutej povinnosti obce. Žalovaný je orgánom štátnej správy, ktorému sú zákonom uložené konkrétne povinnosti, ktorých sa svojou nečinnosťou, opomenutím, nezákonným postupom nemôže zbaviť a ich neplnenie nemôže byť na ujmu žalobcu. Poukázal opätovne na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Cob/46/2017, ktorý explicitne uvádza, že účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinnosti, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne, z dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov. Nemožno sa stotožniť ani so záverom súdu prvej inštancie, týkajúcim sa výkladu rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 32Cob/9/2022 zo dňa 29.11.2022, keď súd prvej inštancie selektívne vyberá zo znenia napadnutého rozhodnutia argumentáciu, ktorá sa mu nápadne hodí na dokreslenie ním prezentovaného nesprávneho právneho posúdenia veci, a navyše sám priznáva, že predmetné rozhodnutie vychádza z právnej úpravy účinnej do 31.12.

1. Ak by aj pripustil existenciu takejto podmienky vzniku nároku žalobcu, zákonodarca v prípade jej nesplnenia nesankcionuje žalobcu zánikom nároku, teda, ak nedôjde k uzavretiu zmluvy, žalovaný sa nemôže zbaviť svojej zákonnej povinnosti plniť. Súd prvej inštancie svojím procesným postupom odňal žalobcovi právo na spravodlivý súdny proces tým, že závažným spôsobom zasiahol do princípu právnej istoty žalobcu s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V tomto smere zdôraznil čl. 67 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Rovnako poukázal na § 4 ods. 3 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb., ktorý výslovne ukladá obci plniť úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu - zákona o sociálnych službách. Súd prvej inštancie tieto ustanovenia ústavných zákonov a zákonov neaplikoval, nevysporiadal sa s nimi, ale arbitrárne, v rozpore s dikciou § 75 ods. 1 ZSS podmienil zákonom uloženú povinnosť obcí poskytovať príspevok neexistujúcou podmienkou.“
2. Dovolací súd má za to, že odvolací súd na tieto námietky žalobkyne, ktoré predostierala v priebehu celého konania, dostatočne nereagoval. Odvolací súd teda neposkytol dovolateľke náležitú a zrozumiteľnú odpoveď na jej špecifickú odvolaciu argumentáciu. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť pritom aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto nepreskúmateľné rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces (čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP), pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov; tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade. 21. Dovolací súd konštatuje, že uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke vád konania namietaných dovolateľkou majú v danom prípade za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu v ustanovení § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie žalobkyne procesne prípustné podľa § 420 písm.

1. f)CSP a dovolateľka v ňom dôvodne namieta ňou uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože jej týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 22. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie dovolateľky je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 v spojení s § 450 CSP). 23. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj po nadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského civilného procesu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017). Dovolací súd preto ani v tomto prípade neposudzoval dovolanie z hľadiska opodstatnenosti argumentácie majúcej väzbu na riešenie právnych otázok (čo v konkrétnostiach znamená tak z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP, ako aj jeho dôvodnosti v zmysle § 432 rovnakého zákona). 24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znova rozhodnúť o žalobe žalobkyne, pričom sa dôsledne vysporiada so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi argumentmi sporových strán. Z hľadiska právneho posúdenia bude v zmysle čl. 2 ods. 2 a 3 CSP povinnosťou súdu prvej inštancie zohľadniť závery rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyjadrené v rozhodnutiach zo dňa 17. februára 2026 sp. zn. 3Cdo/121/2024, zo dňa 03. marca 2026 sp. zn. 8Cdo/2/2025. 25. Dovolací súd zrušil nielen rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie, ale aj súvisiace uznesenie Okresného súdu Trenčín z 5. augusta 2024 č. k. 81C/22/2023-174 o určení výšky náhrady trov konania, ktoré izolovane existujúce (bez rozhodnutia vo veci samej a bez rozhodnutia o náhrade trov konania) neobstojí. Dovolací súd je totiž podľa § 439 písm.
3. a)CSP viazaný rozsahom dovolania okrem prípadov, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý. Výrokom závislým od rozhodnutia o napadnutom výroku je taký výrok, ktorého obsah je viazaný na iný výrok s tým, že sám osebe neobstojí, pokiaľ by tento iný výrok odpadol alebo bol zmenený. O samotnej výške náhrady trov konania bude preto v posudzovanej veci znova rozhodnuté v ďalšom konaní, a to po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.