← Slovensko

určenie neexistencie záložného práva

Obsah (7)§ 255§ 151l§ 112§ 420§ 419§ 431§ 440

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/75/2025 Identifikačné číslo spisu: 2319205713 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

žalobcov 1/ až 4/ tak premlčacia doba uplynula dňa 12.10.2018 a ak by premlčacia doba začala plynúť odo dňa zosplatnenia úveru, tak by uplynula najneskôr dňa 5.10.

  1. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 4.10.2016 až týmto dňom vzniklo právo na uspokojenie zaistenej pohľadávky zo zálohu a začala plynúť premlčacia doba záložného práva. Premlčacia doba by tak uplynula dňa 4.10.2019, a keďže žalobcovia 1/ až 4/ uviedli, že listom zo 7.2.2017 im žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva, pričom dražobník žalobcom zaslal výzvu na umožnenie ohodnotenia nehnuteľností, aby došlo k jej sprístupneniu, listom zo dňa 31.3.2017 s termínom plánovanej znaleckej obhliadky na deň 25.4.2017, nemohlo dôjsť k premlčaniu záložného práva, keďže žalovaný preukázateľne začal s výkonom záložného práva už v roku 2017, a to oznámením o začatí výkonu záložného práva. Súd prvej inštancie nesúhlasil s argumentáciou žalobcov 1/ až 4/, že oznámením o začatí výkonu záložného práva nemôže dôjsť k prerušeniu premlčacej doby, pretože veriteľ by mohol dať návrh na dražbu aj po viacerých rokoch, čím by sa neprípustne predlžovalo trvanie záložného práva. A zároveň z podstaty veci nie je v záujme žiadneho veriteľa nezrealizovať výkon záložného práva na vymoženie svojej založenej pohľadávky a zároveň prerušenie premlčacej doby je podmienené riadnym pokračovaním v konaní s výkonom záložného práva. K premlčaniu nemohlo dôjsť ani vtedy, ak by premlčacia doba začala plynúť dňa 11.10.2015, tak ako to tvrdia žalobcovia, keďže žalovaný začal s výkonom záložného práva preukázateľne v roku
  2. Zároveň

zákona sa záložné právo nepremlčuje skôr, než zabezpečená pohľadávka, čiže ak

žalobcov 1/ až 4/ začala plynúť premlčacia doba aj pre zabezpečenú pohľadávku dňa 11.10.2015, žalovaný začal s výkonom záložného práva už pred uplynutím premlčacej doby pre zabezpečenú pohľadávku. V prípade ak si veriteľ zvolí ako spôsob realizácie výkonu záložného práva predaj zálohu v rámci dobrovoľnej dražby

zákona č. 527/2002 Z. z. tak je jasné, že v tomto prípade si tento výkon záložného práva veriteľ neuplatňuje na súde, či inom príslušnom orgáne, a následne nepokračuje v takto začatom konaní u tohto orgánu, aby si tak zabezpečil neplynutie premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie mal však za to, že to neznamená, že by pozastavenie plynutia premlčacej lehoty na výkon tohto záložného práva, nebolo možné dosiahnuť. V takomto prípade, je

názoru prvoinštančného súdu potrebné § 112 Občianskeho zákonníka vykladať cez analogiu legis vyplývajúcu z § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že veriteľ dosiahne prerušenie plynutia tejto premlčacej lehoty, pokiaľ v tejto lehote uplatní zákonný postup na predaj zálohu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., teda začne dobrovoľnú dražbu na predaj zálohu a v tejto aj riadne pokračuje. Následne mal súd prvej inštancie za to, že pokiaľ zákon v § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka dáva možnosť záložnému veriteľovi domáhať sa výkonu záložného práva i inak, ako podaním návrhu na výkon rozhodnutia

Exekučného poriadku, tak i takéto uplatnenie záložného práva musí mať za dôsledok prerušenie, resp. spočívanie premlčacej lehoty. Tým, že došlo k uplatneniu práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky realizáciou záložného práva zo strany žalovaného ako záložného veriteľa a to s poukazom na oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 7.2.2017 došlo

okresného súdu k prerušeniu, spočívaniu plynutia premlčacej doby k záložnému právu s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka. Okresný súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/220/2018,

ktorého „pokiaľ žalobcovia tvrdia, že uplatnenie si práva u dražobníka nespôsobuje spočívanie premlčacej doby, spochybňuje to celý mechanizmus výkonu záložného práva prostredníctvom platného a účinného zákona o dobrovoľných dražbách. Ak by, ako to tvrdia dovolatelia, bolo nevyhnutné z opatrnosti podávať riadnu žalobu na plnenie, stal by sa celý inštitút zbytočným.“ Zároveň mal okresný súd preukázané, že žalovaný riadne vo výkone záložného práva pokračoval s poukazom na vyjadrenie spoločnosti U9, a. s., ktorá je dražobníkom. Vo vyjadrení dražobná spoločnosť vykonávajúca dražbu na základe zmluvy so žalovaným podrobne rozpísala aké všetky úkony uskutočnila od marca 2017 až do súčasnosti, pričom žalobcovia nenamietali žiadnu skutočnosť uvedenú v predmetnom vyjadrení. Mal za preukázané, že vo výkone záložného práva sa riadne pokračovalo, keď dražobná spoločnosť kontinuálne vykonávala úkony smerujúce k vykonaniu dražby a k výkonu záložného práva hneď po uzatvorení zmluvy so žalovaným, a to od marca 2017 až po súčasnosť. V súvislosti s riadnym pokračovaním vo výkone záložného práva súd prvej inštancie poukázal na konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 18C/44/2017 ako aj na predmetné konanie, počas ktorých žalobcovia podali niekoľko návrhov na vydanie neodkladných opatrení, z ktorých niektoré boli vydané, a teda žalovaný nemohol vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva. Taktiež okresný súd uzavrel, že nemôže byť pripísané na vrub žalovaného to, že nevykonával úkony smerujúce k výkonu záložného práva, pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o návrhoch žalobcov na vydanie neodkladných opatrení. Zároveň v roku 2020 a 2021 nemohol žalovaný uskutočňovať úkony smerujúce k výkonu záložného práva, a to od 27.3.2020 do 31.5.2020, od 19.1.2021 do 28.2.2021, a to na základe zákona č. 62/2020 Z. z. Do úvahy je potrebné vziať i to, že cena predmetu dražby, ak ide o nehnuteľnosť musí byť určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov, čo takisto sťažilo postup dražobníka pri výkone dražby, v súvislosti s čím súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie spoločnosti U9, a. s. (dražobníka). Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že k premlčaniu záložného práva nedošlo, a preto žalobu zamietol. Pre úplnosť ďalej uviedol, že mal za to, že žaloba ako bola podaná žalobcami 1/ až 4/ nebránila v tom, aby súd pokračoval v konaní, keďže zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhali, akej veci sa týka, obsahovala žalobný návrh, z ktorého vzhľadom na obsah žaloby ako aj predložené dôkazy bolo zrozumiteľné čoho sa žalobcovia 1/až 4/ domáhajú. Konštatoval, že žalobcovia 1/ až 4/ následne dňa 17.12.2021 upresnili petit a na pojednávaní odstránili zrejmú nesprávnosť v označení zmluvných strán, ktoré uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva a označenie podlažia, na ktorom sa nachádza byt č. 1. Uvedené upresnenie nepovažoval okresný súd za zmenu návrhu, keďže žalobcovia 1/ až 4/ počas celého konania žalovali určenie neexistencie záložného práva, preto nerozhodoval o zmene petitu. Nestotožnil sa s tým, že by námietka premlčania vznesená žalobcami 1/ až 4/ nebola dostatočne určitá, keď z obsahu žaloby jasne vyplýva identifikácia záložného práva ako aj zálohu. Zároveň žaloba obsahuje jasný odkaz tak na zmluvu o zriadení záložného práva ako aj úverovú zmluvu. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov 1/ až 4/ mal súd prvej inštancie preukázanú listami vlastníctva č. XXXX a č. XXX, z ktorých vyplýva kto predmetné nehnuteľnosti vlastní a kto je právnym nástupcom p. I. R. a W. R. (záložcov), ktorí zomreli a zmluvou o zriadení záložného práva, z ktorej vyplýva aké nehnuteľnosti boli založené, kto uzatvoril záložnú zmluvu. Čo sa týka označenia žalobkyne 2/ z Regob-u vyplýva, že správne označenie mena a priezviska osoby s rodným číslom, ktoré je uvedené aj na zmluve o zriadení záložného práva ako aj na úverovej zmluve je H. C. a táto má za manžela žalobcu 1/, ktorý je uvedený tak na zmluve o zriadení záložného práva a úverovej zmluve ako aj na LV č. XXXX spolu s W. C.. Je teda nepochybné, že žalobkyňa 2/ p. H. C. je osobou uvedenou v LV č. XXXX a XXX ako aj osobou uvedenou v zmluve o zriadení záložného práva a v zmluve o úvere, kde je uvedená ako W. C.. O náhrade trov konania rozhodol

§ 255ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 2. Krajský súd v Trnave (ďalej „odvolací súd“) rozsudkom z 22. mája 2024 sp. zn. 10Co

Csp/15/2023 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému voči žalobcom 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 2.

  1. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že prebral skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, vo veci bolo vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec správne právne posúdil, preto odkázal na presvedčivé a správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 2.
  2. V spojitosti s odvolacím dôvodom § 365 ods. 1 písm. h) CSP poukázal na judikát R 71/2018, § 131 CSP a význam § 137 CSP, taktiež uviedol rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/31/2011, ktoré sa zaoberalo procesným predpokladom úspešnosti žaloby na určenie naliehavého právneho záujmu. V danej veci poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/64/2020 (odsek 16), a zároveň na rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/249/2021 (odsek 33), pričom z uvedeného uznesenia citoval body
  3. a
  4. odôvodnenia. Uviedol aj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/169/
  5. Konštatoval, že v súdenom spore sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem (odsek 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku), a aj

odvolacieho súdu v danej veci niet iného právneho nástroja, ktorý by žalobcovia mohli použiť na „výmaz/zbavenie“ sa záložného práva. Následne poukázal na uhradzovaciu funkciu a § 151 ods. 1 a ods. 4; § 151md ods. 1; § 100 ods. 1 a 2, § 101 Občianskeho zákonníka. 2.

  1. Keďže žalobcovia 1/ až 4/ vzniesli námietku premlčania záložného práva, ktoré bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0203135036 zo dňa 22.10.2009 záložnou zmluvou zo dňa 22.10.2009, súd prvej inštancie sa v konaní dôvodne zaoberal posúdením vznesenej námietky premlčania. Odvolací súd poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo/8/2008 (R 31/2010), z ktorého záveru vyplýva, že vzniesť námietku premlčania možno aj v určovacom spore ako aj na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 250/2011, z ktorého vyplýva právny názor týkajúci sa možnosti vzniesť námietku premlčania záložcom po uplynutí premlčacej doby zabezpečenej záložným právom. Vznesením námietky premlčania a dovolaním sa premlčania záložného práva zo strany žalobcov 1/ až 4/, stráca žalovaný ako záložný veriteľ možnosť domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. Záložné právo po vznesení námietky premlčania (dovolaní sa premlčania) zostáva v podobe naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia nemá žiaden zmysel, pretože je nerealizovateľné a možno sa úspešne domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje, a na základe takéhoto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. K danému záveru dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 21.12.2010 vo veci sp. zn. 21Cdo/2185/2009, v ktorom uviedol, že ak sa záložca dôvodne dovolal premlčania záložného práva, je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku zo speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo v podobe naturálnej obligácie, ktoré je nevykonateľné z dôvodu vznesenia námietky premlčania a dovolania sa premlčania, teda nemá zmysel a nemôže slúžiť potrebám praktického života, preto je potrebné určiť, že záložné právo neexistuje, keďže je nevykonateľné. 2.
  2. V spojitosti s premlčaním záložného práva poukázal na to, že námietku premlčania záložného práva môže vzniesť iba záložca a po prvýkrát tak môže úspešne urobiť až v momente, keď uplynula aj premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky a nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Premlčacia doba potom v danej veci začína plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvý raz. V zmysle čl. IV zmluvy o záložnom práve (zo dňa 22.10.2009) sa zmluvné strany dohodli, že ak nebude pohľadávka veriteľa riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP). Listom zo dňa 7.2.2017 žalovaný oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva

§ 151lods.

1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplácania úveru, ktorého doručenie žalobcom nie je sporné s poukazom na obsah žaloby žalobcov (zo dňa 20.12.2019), v ktorej túto skutočnosť potvrdili (čl. 14). S poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie nie je sporné ani, že Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 7.2.2017 bolo oznámené príslušnému katastrálnemu úradu na základe čoho došlo aj k zápisu poznámky P 29/2017 na list vlastníctva č. 1828 a 665, ani že v marci 2017 dražobník akceptoval návrh žalovaného na vykonanie dražby a uzavrel s ním zmluvu a začal vykonávať úkony dražobného konania (list U9, a. s. na čl. 465). následne poukázal na § 112 Občianskeho zákonníka. 2.

  1. Odvolací súd uviedol, že dražobník je teda subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného veriteľa na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho možno považovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 OZ. V nadväznosti na uvedené potom začatie dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2020 - R 27/2023). Odvolací súd poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/41/
  2. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že tým, že došlo k uplatneniu práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky realizáciou záložného práva zo strany žalovaného ako záložného veriteľa, a to s poukazom na oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 7.2.2017, došlo k prerušeniu (spočívaniu) plynutia premlčacej doby výkonu záložného práva v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené začatie dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie (spočíva). Záložné práva v predmetnej veci nie je premlčané, nakoľko splatnosť celého úveru nastala dňa 4.10.2016, keď žalovaný vyhlásil splatnosť úveru jednorázovo. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu t. j. najskôr dňom 5.10.2016, preto

názoru odvolacieho súdu žalovaný mohol uplatniť svoje právo uspokojiť sa zo zálohu prvýkrát dňa 5.10.2016 (na rozdiel od záveru okresného súdu) a premlčacia doba uplynula dňa 5.10.2019, pričom dražobné konanie začalo jednoznačne v marci 2017, keď žalovaný nesporne uskutočnil úkony smerujúce k výkonu záložného práva riadne a včas, pričom žalobcom bolo nesporne doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 7.2.2017, a následne v marci 2017 s dražobníkom uzavrel zmluvu o výkone dražby. Teda uplatnením práva sa

§ 112

Občianskeho zákonníka plynutie premlčacej doby prerušilo (teda premlčacia doba neplynula). S ohľadom na uvedené námietka žalobcov 1/ až 4/ o nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancie aplikáciou § 112 Občianskeho zákonníka nemôže obstáť a odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou, že podanie návrhu na vykonanie dražby dražobníkovi nemá vplyv na prerušenie, spočívanie plynutia premlčacej doby 2.

  1. K odvolacej námietke žalobcov 1/ až 4/, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal s určením okamihu začatia plynutia premlčacej lehoty, kedy táto lehota uplynula, keď v konaní žalobcovia uviedli, že pri určení okamihu začatia plynutia premlčacej lehoty by sa malo vychádzať z § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, to znamená, že k zosplatneniu úveru - k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo z dôvodu nesplnenia povinnosti splácať splátky úveru včas, a to konkrétne splátky splatnej dňa 11.10.
  2. Preto premlčacia lehota začala plynúť dňa 12.10.2015 a uplynula dňa 12.10.
  3. Uvedenú námietku uviedol aj okresný súd v odseku 2.5 odôvodnenia napadnutého rozsudku a vysporiadal sa s ňou v odseku 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku tak, že k premlčaniu nemohlo dôjsť ani vtedy ako by premlčacia doba začala plynúť dňa 11.10.2015, keďže žalovaný začal s výkonom záložného práva preukázateľne v roku 2017, s čím sa odvolací súd stotožnil, avšak na rozdiel od okresného súdu má za to, že premlčacia doba by začala plynúť 12.10.2015 (uplynula by dňa 12.10.2018), avšak výkon záložného práva začal pred uplynutím premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky. 2.
  4. K odvolacej námietke žalobcov 1/ až 4/ v súvislosti s absenciou odôvodnenia okamihu prerušenia (spočívania) plynutia premlčacej lehoty, ako ani jej uplynutím, odvolací súd uviedol, že iba ak uplatní veriteľ právo na príslušnom orgáne v čase stanovenom právnym predpisom (v premlčacej dobe) dlžník nemôže úspešne voči nemu namietať premlčanie práva. V dôsledku uplatnenia práv premlčacia doba neplynie, a to po celú dobu, po ktorú konanie trvá. Po celú dobu trvania konania sa premlčanie neskončí za predpokladu, že veriteľ v začatom konaní riadne pokračuje (§ 112 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník v ustanovení § 112 Občianskeho zákonníka upravuje zastavenie (spočívanie) premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, je treba považovať len taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. V konaní riadne pokračuje účastník vtedy, ak nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Platí, že premlčacia doba spočíva po celú dobu súdneho alebo obdobného konania za predpokladu, že oprávnený v začatom súdnom alebo inom konaní riadne pokračuje. Riadne pokračuje v konaní ten, „kto nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky sp. zn. Cpj 35/78 zo dňa 24.10.1979, R 22/1979). 2.
  5. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku (odsek 42 a 43) vyplynulo, že súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný riadne vo výkone záložného práva pokračoval a to s poukazom na vyjadrenie dražobníka zo dňa 29.4.2022 (spoločnosť U9, a. s.) na čl. 465, ktorý uvádzal kontinuálne úkony dražobného konania po uzavretí zmluvy o výkone dražby so žalovaným od marca 2017 až po súčasnosť, pričom tiež uviedol aj rozhodnutia súdov, ktoré mu neumožnili vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva, čím mal preukázané riadne pokračovanie vo výkone záložného práva, keď ani žalobcovia 1/ až 4/ nenamietali žiadnu skutočnosť z vyjadrenia dražobníka. Dražobník od marca 2017 do 15.5.2017 vykonával dražobné úkony, následne s poukazom na konanie vedené na okresnom súde sp. zn. 18C/44/2017, na ktoré poukázal aj okresný súd v odseku 43 odôvodnenia napadnutého rozsudku, nevykonával dražobné úkony, keď uznesením okresného súdu č. k.18C/44/2017-46 zo dňa 15.5.2017 bolo nariadené neodkladné opatrenie (ktorým sa žalovanému a dražobníkovi uložila povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a žalobcom 1/ až 4/ povinnosť podať žalobu vo veci samej). Proti uvedenému uzneseniu bolo podané odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 26Co/19/2017-88 z 11.9.2017 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne okresný súd rozhodol po doplnení návrhu a rozšírení petitu návrhu (zo dňa 5.3.2018) uznesením č. k. 18C/44/2017-224 zo dňa 23.4.2018, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.4.2017 (spolu s doplnením návrhu a rozšírením petitu zo dňa 5.3.2018) zamietol. Proti druhému uvedenému uzneseniu okresného súdu o neodkladnom opatrení bolo podané odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 26Co/13/2019-304 zo dňa 19.2.2019 odmietol (nadobudlo právoplatnosť dňa 13.5.2019). Následne dražobník pokračoval v dražobných úkonoch, keď dňa 8.11.2019 zaslal výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti na deň 29.11.2019, avšak neúspešne, obhliadka sa uskutočnila dňa 9.12.2019, bol vyhotovený znalecký posudok č. 4/2020, ktorý bol zaslaný záložcom. Okresný súd ďalej správne poukázal na to, že v súvislosti so zákonom č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (§ 6, § 7) žalovaný nemohol uskutočniť úkony smerujúce k výkonu záložného práva od 27.3.2020 do 31.5.2020, od 19.1.2021 do 28.2.
  6. Dňa 6.7.2020 zaslal dražobník záložcom výzvu na umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti s termínom znaleckej obhliadky stanovej na deň 28.7.2020, keďže znalecký posudok č. 4/2020 bol už starší ako 6 mesiacov. Následne bol vyhotovený znalecký posudok č. 95/2020, ktorý bol zaslaný záložcom, voči ktorému podala H. C. dňa 23.11.2020 námietky, preto dražobník zaslal dňa 25.11.2020 záložcom výzvu na umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti s termínom znaleckej obhliadky 17.12.2020, ktorá sa neuskutočnila z dôvodu, že H. C. listom zo dňa 9.12.2020, že nesúhlasí s ohliadkou a následne listom zo dňa 14.12.2020, že je v karanténe. Preto dražobník dňa 15.12.2020 zaslal záložcom výzvu na umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti s termínom znaleckej obhliadky 11.1.2021, ktorá sa neuskutočnila z dôvodu nesprístupnenia nehnuteľnosti záložcami. Doobhliadka nehnuteľnosti bola dňa 1.2.2021 a následne bol vyhotovený znalecký posudok č. 30/2021 zo dňa 9.2.2021, ktorý bol zaslaný záložcom dňa 21.5.
  7. Dňa 1.7.2021 bolo podpísané oznámenie o dobrovoľnej dražbe s termínom 6.8.
  8. Dňa 3.8.2021 bolo od dražby upustené, keďže okresný súd uznesením č. k. 35Csp/113/2021-38 zo dňa 2.8.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému a dražobníkovi uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 18Csp/259/
  9. Na odvolanie bolo uvedené uznesenie súdu prvej inštancie Krajským súdom v Trnave uznesením č. k. 10CoCsp/72/2021-194 zo dňa 3.12.2021 zrušené a vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré bolo dražobníkovi doručené dňa 12.1.
  10. Konanie sp. zn. 18Csp/259/2019 o návrhu žalobcov 1/ až 4/ na nariadenie neodkladného opatrenia bolo uznesením okresného súdu č. k. 18Csp/259/2019-392 zo dňa 20.1.2022 (právoplatne) zastavené. Dňa 14.1.2022 zaslal dražobník záložcom výzvu na umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti s termínom znaleckej obhliadky 10.2.2022, na základe ktorej bol vyhotovený znalecký posudok č. 25/2022, ktorý bol zaslaný záložcom a dňa 16.3.2022 doručila H.E. C. námietky so žiadosťou o vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom. Dňa 16.3.2022 zaslal dražobník záložcom výzvu na umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti s termínom znaleckej obhliadky 8.4.2022, ktorá sa zrealizovala a následne bol vyhotovený kontrolný znalecký posudok zaslaný záložcom. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že žalovaný (prostredníctvom dražobníka) riadne pokračoval (od marca 2017) vo výkone záložného práva, pričom obdobie, počas ktorého existovali dôvody, pre ktoré neboli úkony smerujúce k výkonu záložného práva, a to právoplatné rozhodovanie o návrhoch žalobcov na nariadenie neodkladných opatrení, prekážky v zmysle zákona č. 62/2020 Z. z. ako aj skutočnosť, že znalecký posudok na cenu predmetnej nehnuteľnosti nesmel byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov (§ 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov) nemôžu byť v neprospech žalovaného. Teda námietka žalobcov 1/až 4/ označená nie je dôvodná. Pričom z odsekov 42 a 43 odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva záver o tom, čo okresný súd považuje za riadny výkon záložného práva a teda ani námietka žalobcov, že okresný súd uvedené neodôvodnil, neobstojí. O trovách odvolacieho konania rozhodol

§ 255ods.

1, § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP). 3. Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podali dovolania žalobcovia 1/ až 4/ (ďalej aj „dovolatelia“), prípustnosť ktorého vyvodili

§ 420písm.

  1. f)CSP a § 421 ods. 1 písm.
  2. b)CSP. Porušenie práva na spravodlivý proces videli v tom, že odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými relevantnými odvolacími dôvodmi, konkrétne v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s otázkami „Čo znamená riadne pokračovanie v dražobnom konaní; Aké úkony sú úkonmi smerujúcimi k dražbe; Či dražobník robil úkony včas“, preto rozhodnutie odvolacieho súdu považujú za arbitrárne a nepreskúmateľné. Konštatovali, že všetky tieto otázky je potrebné zodpovedať a až následne sa dá jednoznačne určiť, či v predmetnej veci (ne)došlo k premlčaniu záložného práva. V spojitosti s dovolacím dôvodom § 421 ods. 1 písm.
  3. b)CSP zadefinovali právne otázky, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ neboli vyriešené: „1. Čo sa považuje za riadne pokračovanie dražobníka v začatom konaní? 2. Aké úkony dražobníka sa považujú za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby? 3. Aký časový úsek počas ktorého dražobník nerobí žiadne úkony smerujúce k dražbe je akceptovaným úsekom v zmysle trvania spočívania premlčacej doby?“ Následne poukázali na bod 40 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, pričom konštatovali, že súd prvej inštancie ani odvolací súd sa nevysporiadali s tým, čo sa považuje za riadne pokračovanie v začatom konaní. Poukázali na skutočnosť, že odvolací súd len v bode 40 svojho rozsudku v poslednej vete konštatoval, že riadne pokračuje v konaní ten, kto nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím.

ich názoru z tohto odôvodnenia však nie je zrejmé, čo sa v dražobnom konaní myslí pod riadnym pokračovaním v konaní. Je zrejmé, že dražobník nikdy svojimi procesnými úkonmi nebude brániť náležitému priebehu tak, aby došlo ku skončeniu dražby predajom. V tomto prípade môže ísť len o nečinnosť dražobníka, t. j. dražobník nerobí žiadne úkony smerujúce k dražbe, t. j. v tomto prípade nerobí žiadne úkony smerujúce k vydraženiu nehnuteľnosti. Súčasne uviedli, že je potrebné presne zadefinovať aké úkony dražobníka sú úkonmi, ktoré smerujú k dražbe. Nie každý úkon je aj skutočne úkonom, ktorého výsledkom je dražba. Poukázali tiež na č

  1. rozsudku odvolacieho súdu, keď sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že žalovaný riadne pokračoval - od marca 2017 vo výkone záložného práva. Uviedli, že odvolací súd rozpísal jednotlivé úkony, ktoré dražobník od marca 2017 v predmetnej veci vykonal. Na základe toho dospel k záveru, že žalovaný prostredníctvom dražobníka riadne pokračoval vo výkone záložného práva a preto záložné právo premlčané nie je. V rámci úkonov dražobníka boli uskutočnené aj úkony, ktoré nie sú úkonmi smerujúcimi k dražbe napr. komunikácia medzi dražobníkom a záložcom ohľadne výšky pohľadávky nie je komunikáciou smerujúcou k dražbe. Dovolatelia akcentovali, že je nutné zadefinovať časový úsek v akom má dražobník konať - robiť úkony smerujúce k dražbe, aby nedošlo k prerušeniu spočívania premlčacej doby. Ak by sme vychádzali z toho, že dňom podpisu zmluvy medzi dražobnou spoločnosťou a záložným veriteľom dochádza k spočívaniu premlčacej doby na premlčanie záložného práva a zároveň by neboli jasne definované aké úkony sa považujú za úkony smerujúce k dražbe a v akých intervaloch je potrebné jednotlivé úkony robiť, mohlo by dôjsť k neprimeranej dĺžke dražobného konania a nikdy by sa záložné právo nepremlčalo. Namietali že z bodu 41 rozsudku odvolacieho súdu vyplývajú časové úseky, v ktorých dražobník neurobil v predmetnej veci žiadne úkony. Mali za to, že bez riadnej definície aké úkony sa považujú za úkony smerujúce k dražbe, ako aj bez riadnej definície v akých intervaloch je potrebné úkony smerujúce k dražbe vykonávať nie je možné riadne posúdiť, či k premlčaniu záložného práva došlo alebo nie. Dovolatelia žiadali o odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle § 444 ods. 1 CSP. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
  2. K dovolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť. Súčasne žiadal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.
  3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je síce procesne prípustné, ale nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 448 CSP).
  4. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012). 7.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 8.

§ 420

CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

  1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
  2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
  3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
  4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
  5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
  6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.

§ 431

CSP dovolanie prípustné

§ 420možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 10.

§ 440

CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené v podanom dovolaní. 11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.

  1. f)CSP sú zásah súdu do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94). 12. Ustanovenie § 420 písm.
  2. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 13.Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019, 4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019). 14.V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/41/2017, sp. zn. 3Cdo/214/2017, sp. zn. 8Cdo/5/2017, sp. zn. 8Cdo/73/2017, sp. zn. 9Cdo/213/2021). Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti, pričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil. 15. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu

§ 420písm.

f) CSP dovolatelia namietali nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť a zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, kedy

názoru dovolateľov sa odvolací súd nevysporiadal so všetkými relevantnými odvolacími dôvodmi, konkrétne v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s otázkami „Čo znamená riadne pokračovanie v dražobnom konaní; Aké úkony sú úkonmi smerujúcimi k dražbe; Či dražobník robil úkony včas“, preto rozhodnutie odvolacieho súdu považujú za arbitrárne a nepreskúmateľné.

  1. Dovolací súd v prvom rade poukazuje na to, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižších inštancií, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania, vrátane nesprávneho vyhodnotenia niektorého dôkazu. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak v preskúmavanej veci dovolací súd takúto vadu nezistil.
  2. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).
  3. K samotnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s odôvodnením dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v danom prípade má

názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP. Dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania

§ 420písm.

f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil

predstáv dovolateľov, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Dovolatelia preto nemôžu dôvodne a opodstatnene namietať, že im odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania

ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). 19. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dovolací súd zdôrazňuje, že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (napr. rozhodnutia vo veciach Ruiz Torija proti Španielsku, Hiro Balani proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku, Higgins proti Francúzsku). Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Ani súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (

názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). 20. Obsah spisu vedeného v preskúmavanej veci v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľov, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemožno považovať za neodôvodnený.

názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu náležitosti v zmysle § 393 CSP. Ako už bolo uvedené vyššie, za procesnú vadu konania

§ 420písm.

f) CSP nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia

predstáv žalobcov. 21. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviedol, že „žalobcovia mali na žalovanom určení naliehavý právny záujem, ďalej že mali právo v danom konaní vzniesť i námietku premlčania, s tým, že premlčacia doba v danej veci začala plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvý raz, čo bolo dňa 12.10.2015 a táto uplynula dňa 12.10.2018, s tým, že výkon záložného práva začal ešte pred uplynutím premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky, a teda záložné právo premlčané nebolo. Odvolací súd poukázal na čl. IV zmluvy o záložnom práve (zo dňa 22.10.2009, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že ak nebude pohľadávka veriteľa riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP). Listom zo dňa 7.2.2017 potom žalovaný oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva

§ 151lods.

1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplácania úveru, s tým, že toto Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo oznámené aj príslušnému katastrálnemu úradu, na základe čoho došlo aj k zápisu poznámky P 29/2017 na list vlastníctva č. XXXX a XXX. V marci 2017 dražobník akceptoval návrh žalovaného na vykonanie dražby a uzavrel s ním zmluvu a začal vykonávať úkony dražobného konania. Odvolací súd tiež uviedol, že dražobník je subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného veriteľa, preto ho možno považovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 OZ. V nadväznosti na uvedené potom začatie dražobného konania spôsobilo, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynula (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2020 - R 27/2023, sp. zn. 4Cdo/41/2021). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že tým, že došlo k uplatneniu práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky realizáciou záložného práva zo strany žalovaného ako záložného veriteľa, a to s poukazom na oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 7.2.2017, došlo k prerušeniu (spočívaniu) plynutia premlčacej doby výkonu záložného práva v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené začatie dražobného konania spôsobilo, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynula (spočívala). Záložné právo v predmetnej veci nebolo premlčané, nakoľko splatnosť celého úveru nastala dňa 4.10.2016, keď žalovaný vyhlásil splatnosť úveru jednorázovo. Uplatnením práva sa

§ 112

Občianskeho zákonníka plynutie premlčacej doby prerušilo (teda premlčacia doba neplynula). Odvolací súd sa nestotožnil s tým, že podanie návrhu na vykonanie dražby dražobníkovi nemalo vplyv na prerušenie, spočívanie plynutia premlčacej doby. V ďalšom odvolací súd uviedol, že po celú dobu trvania konania sa premlčanie neskončí za predpokladu, že veriteľ v začatom konaní riadne pokračuje (§ 112 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník v ustanovení § 112 Občianskeho zákonníka upravuje zastavenie (spočívanie) premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, je treba považovať len taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. V konaní riadne pokračuje účastník vtedy, ak nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Platí, že premlčacia doba spočíva po celú dobu súdneho alebo obdobného konania za predpokladu, že oprávnený v začatom súdnom alebo inom konaní riadne pokračuje. Riadne pokračuje v konaní ten, „kto nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky sp. zn. Cpj 35/78 zo dňa 24.10.1979, R 22/1979). V danej veci potom žalovaný riadne vo výkone záložného práva pokračoval, čo mali súdy za preukázané aj vyjadrením dražobníka zo dňa 29.4.2022 (spoločnosť U9, a. s.), ktorý označil kontinuálne úkony dražobného konania po uzavretí zmluvy o výkone dražby so žalovaným od marca 2017 až po súčasnosť, s tým, že tiež uviedol aj rozhodnutia súdov, ktoré mu neumožnili vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva. Dražobník od marca 2017 do 15.5.2017 vykonával dražobné úkony, následne ďalšie už vykonávať nemohol, nakoľko mu bola uznesením (neodkladným opatrením) okresného súdu č. k.18C/44/2017-46 zo dňa 15.5.2017 uložená povinnosť dočasne zdržať sa výkonu záložného práva. Krajský súd v Trnave mu následne uznesením č. k. 26Co/19/2017-88 z 11.9.2017 túto povinnosť zrušil, s tým, že okresný súd v ďalšom návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Následne dražobník pokračoval v ďalších dražobných úkonoch, keď dňa 8.11.2019 zaslal výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti na deň 29.11.2019, avšak neúspešne, obhliadka sa uskutočnila dňa 9.12.2019, bol vyhotovený znalecký posudok č. 4/2020, ktorý bol zaslaný záložcom. V ďalšom v súvislosti so zákonom č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 žalovaný (ani dražobník) nemohol uskutočňovať úkony smerujúce k výkonu záložného práva od 27.3.2020 do 31.5.2020, od 19.1.2021 do 28.2.

  1. Dňa 6.7.2020 zaslal dražobník záložcom výzvu na umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti s termínom znaleckej obhliadky stanovej na deň 28.7.2020, keďže znalecký posudok č. 4/2020 bol už starší ako 6 mesiacov. Následne bol vyhotovený znalecký posudok č. 95/2020, ktorý bol zaslaný záložcom, voči ktorému podala H. C. dňa 23.11.2020 námietky, preto dražobník zaslal dňa 25.11.2020 záložcom výzvu na umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti s termínom znaleckej obhliadky 17.12.2020, ktorá sa neuskutočnila z dôvodu, že H. C. listom zo dňa 9.12.2020 oznámila, že nesúhlasí s ohliadkou a následne listom zo dňa 14.12.2020 oznámila, že je v karanténe. Preto dražobník dňa 15.12.2020 zaslal záložcom výzvu na umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti s termínom znaleckej obhliadky 11.1.2021, ktorá sa neuskutočnila z dôvodu nesprístupnenia nehnuteľnosti záložcami. Doobhliadka nehnuteľnosti bola dňa 1.2.2021 a následne bol vyhotovený znalecký posudok č. 30/2021 zo dňa 9.2.2021, ktorý bol zaslaný záložcom dňa 21.5.
  2. Dňa 1.7.2021 bolo podpísané oznámenie o dobrovoľnej dražbe s termínom 6.8.
  3. Dňa 3.8.2021 bolo od dražby upustené, keďže okresný súd uznesením č. k. 35Csp/113/2021-38 zo dňa 2.8.2021 opätovne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému a dražobníkovi uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 18Csp/259/
  4. Na odvolanie bolo uvedené uznesenie súdu prvej inštancie Krajským súdom v Trnave uznesením č. k. 10CoCsp/72/2021-194 zo dňa 3.12.2021 zrušené a vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré bolo dražobníkovi doručené dňa 12.1.
  5. Konanie sp. zn. 18Csp/259/2019 o návrhu žalobcov 1/ až 4/ na nariadenie neodkladného opatrenia bolo potom uznesením okresného súdu č. k. 18Csp/259/2019-392 zo dňa 20.1.2022 (právoplatne) zastavené. Dňa 14.1.2022 zaslal dražobník záložcom výzvu na umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti s termínom znaleckej obhliadky 10.2.2022, na základe ktorej bol vyhotovený znalecký posudok č. 25/2022, ktorý bol zaslaný záložcom a dňa 16.3.2022 doručila H. C. námietky so žiadosťou o vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom. Dňa 16.3.2022 zaslal dražobník záložcom výzvu na umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti s termínom znaleckej obhliadky 8.4.2022, ktorá sa zrealizovala a následne bol vyhotovený kontrolný znalecký posudok zaslaný záložcom. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa potom odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že žalovaný (prostredníctvom dražobníka) riadne pokračoval (od marca 2017) vo výkone záložného práva, pričom obdobie, počas ktorého existovali dôvody, pre ktoré neboli úkony smerujúce k výkonu záložného práva, a to právoplatné rozhodovanie o návrhoch žalobcov na nariadenie neodkladných opatrení, prekážky v zmysle zákona č. 62/2020 Z. z. ako aj skutočnosť, že znalecký posudok na cenu predmetnej nehnuteľnosti nesmel byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov (§ 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov) nemohlo byť vyhodnotené v neprospech žalovaného“.
  6. Dovolací súd preto dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 a § 393 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj ich všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Argumentácia odvolacieho súdu v spojení so súdom prvej inštancie je koherentná a ich rozhodnutia sú konzistentné, zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe odvolací súd dospel, je prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Odvolací súd jednoznačne dal (presvedčivú) odpoveď na všetky odvolacie otázky dovolateľov ohľadne výkladu toho, čo je potrebné považovať za „riadne pokračovanie v dražobnom konaní“, aké úkony sú úkonmi smerujúcimi k dražbe, ako aj na to, či v danej veci dražobník robil úkony včas. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto smere dostatočné, nakoľko stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia. Za vadu zmätočnosti nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.

  1. Dovolací súd preto uzatvára, že z odôvodnenia rozhodnutí nižších inštancií je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Z rozhodnutia odvolacieho súdu jasne vyplýva, na základe akých skutočností dospel k záveru, že záložné právo nebolo v danej veci premlčané, aké úkony bolo potrebné považovať za uplatnenie práva záložným veriteľom, aké postavenie mal dražobník s poukazom na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, čo a kedy spôsobilo, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynula (spočívala), ako aj to, akými úkonmi veriteľ v začatom konaní riadne pokračoval (a v ktorom období a prečo k vykonávaniu úkonov dražby dochádzať objektívne nemohlo). Vo väzbe na uvedené potom postup odvolacieho súdu vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie nemožno považovať za neodôvodnený, pričom odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP.
  2. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobcovia neopodstatnene namietajú, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom im znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces § 420 písm. f) CSP. Na podklade uvedeného dovolací súd uzatvára, že prípustnosť dovolania žalobcov z § 420 písm. f/ CSP nevyplývala.
  3. Nad ráme

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.