Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Tdo/23/2026 Identifikačné číslo spisu: 1621010213 Dátum vydania rozhodnutia: 14.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Dušan Krč-Šebera Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 207ods.

1, ods. 3 písm.

1. b)Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 14. apríla 2026 v Bratislave, o dovolaní obvineného D. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. júna 2023, sp. zn. 1To/68/2022, takto rozhodol: Podľa § 382 písm.
2. c)Trestného poriadku dovolanie obvineného D. G. o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Malacky (ďalej tiež „okresný súd") zo 07. apríla 2022, sp. zn. 7T/27/2021 bol obvinený D. G. (ďalej tiež „obvinený") uznaný za vinného z prečinu

§ 207ods.

1, ods. 3 písm.

1. b)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm.
2. j)Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: -napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojich detí - J. G., nar. XX. E. XXXX, J. G., nar. XX. C. XXXX, D. G., nar. XX. E. XXXX a E. G., nar. XX. Z. XXXX, všetky bytom E., H. X, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Malacky, č. k. 9P/220/2019 zo dňa 15. júla 2020, právoplatným dňa 19. augusta 2020, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu J. sumou 70,- Eur, J. sumou 70,- Eur, D. sumou 60,- Eur a E. sumou 50,- Eur mesačne počnúc dňom 19. augusta 2020 vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky oprávnených detí E. W., nar. XX. D. XXXX, bytom E., H. X, pričom obvinenému bolo výživné na oprávnené deti určené predbežnou otázkou podľa § 7 odsek 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov za obdobie od 01. júla 2019 do 18. augusta 2020 mesačne vo výške 70,- Eur na J., 70,- Eur na J., 60,- Eur na D. a 50,- Eur na E., si túto povinnosť neplní od júla 2019 až do 30. septembra 2021 vo vzťahu k maloletým deťom J., nar. XX. decembra XXXX, D., nar. XX. Z. XXXX a E., nar. XX. E. XXXX, odkedy sa obžalovaný o maloleté deti stará a vyživuje ich a od júla 2019 doposiaľ vo vzťahu k mal. J., nar. XX. E. XXXX, s výnimkou platby 250,- Eur, ktorú poukázal v apríli 2021 k rukám oprávnenej osoby, a platieb 200,- Eur v máji 2021, 350,- Eur v júli 2021, 300,- Eur v auguste 2021, ktoré poukázal so súhlasom oprávnenej osoby na účet A. H., nar. XX. E. XXXX, bytom A., D. XXX, v dôsledku čoho mu vznikol na výživnom dlh voči oprávnenej osobe najmenej vo výške 6.086,33 Eur (ku dňu 07. apríla 2022), pričom obvinený v rozhodnom období nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky, nepoberal dôchodkovú ani nemocenskú dávku ani dávku v nezamestnanosti a peniaze na živobytie si zabezpečoval doposiaľ nezisteným spôsobom spoliehajúc sa na nepreukázanie výšky svojich príjmov. Za tento trestný čin okresný súd uložil obvinenému podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm.
3. a)Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Súčasne okresný súd obvinenému podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm.
4. e)Trestného zákona uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné na maloleté deti. Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „krajský súd") uznesením zo 14. júna 2023, sp. zn. 1To/68/2022 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajkyne JUDr. Ingrid Haulíkovej vo svoj prospech dovolanie z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
5. i)Trestného poriadku, t. j. že dovolaním napadnuté rozhodnutie má byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Ako chybu naplňujúcu tento dovolací dôvod obvinený uviedol, že v posudzovanej trestnej veci zanedbania povinnej výživy mali byť splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k jeho inému odsúdeniu, a to trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I zo 06. februára 2023, sp. zn. 11T/47/2022, ktorý bol obvinenému doručený do vlastných rúk 17. augusta 2023 a právoplatnosť nadobudol 26. augusta 2023. Išlo o pokračovací prečin krádeže so začiatkom jeho páchania 07. februára 2022 a koncom 16. marca 2022. Tento trestný čin má byť podľa názoru obvineného vo vzťahu k trestnej činnosti, v ktorej obvinený podal dovolanie (trestná vec zanedbania povinnej výživy) v súbehu, a preto mal byť obvinenému ukladaný iba jeden súhrnný trest za zbiehajúcu trestnú činnosť. Podľa názoru obvineného mal krajský súd počkať na právoplatnosť rozhodnutia Mestského súdu v Bratislave a uložiť obvinenému jeden súhrnný trest za viaceré trestné činy. Obvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a tomuto súdu prikázal, aby trestnú vec obvineného znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky (ďalej tiež „prokurátorka"), ktorá navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm.
6. c)Trestného poriadku odmietol. Vo vyjadrení poukázala na ustanovenie § 122 ods. 3 Trestného zákona, v zmysle ktorého, v prípade trestného činu

§ 207

Trestného zákona neplatí, že po vznesení obvinenia sa ďalšie takéto konanie pokladá za nový skutok, resp. ďalšie neplatenie výživného je aj po vznesení obvinenia tým istým trestným činom až do doby vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodoberie na záverečnú poradu. Podľa názoru prokurátorky je v danom prípade zrejmé, že neprichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, nakoľko žalovaný skutok (zanedbanie povinnej výživy) plynul až do momentu, kedy sa krajský súd odobral na záverečnú poradu, a preto bolo potrebné obvinenému uložiť samostatný trest. Obvinený a ani jeho obhajkyňa sa ku vyjadreniu prokurátorky k dovolaniu obvineného do konania nariadeného neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm.

1. h)Trestného poriadku], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm.
2. b)Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Ďalej zistil, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). Najvyšší súd po predbežnom preskúmaní veci dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´ odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku [§ 382 písm.
3. c)Trestného poriadku]. Primárne sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do ich právnej istoty a stability v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020). Podľa § 371 ods. 1 písm.
4. i)Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Judikatúra dovolacieho súdu (viď S 5/2011) ako „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia" v rámci dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
5. i)Trestného poriadku, akceptuje aj nesprávne použitie kogentného ustanovenia § 42 Trestného poriadku upravujúceho tzv. súhrnný trest. V danom prípade však neboli splnené z dôvodov uvádzaných obvineným zákonné podmienky pre uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu Mestského súdu Bratislava I zo 06. februára 2023, sp. zn. 11T/47/2022, pretože predmetný trestný rozkaz bol obvinenému za inú jeho trestnú činnosť doručený 17. augusta 2023, t. j. až po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Malacky zo 07. apríla 2022, sp. zn. 7T/27/2021, ktorým okresný súd uznal obvineného za vinného z prečinu

§ 207ods.

1, ods. 3 písm.

1. b)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm.
2. j)Trestného zákona. V zmysle judikatúry (R 57/1977) nie je rozhodujúce, kedy bol trestný rozkaz vydaný, pretože len doručenie trestného rozkazu a nie už jeho vydanie, má účinky spojené s vyhlásením odsudzujúceho rozsudku v zmysle § 42 ods. 1 Trestného poriadku. V tomto prípade bol predmetný trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava I zo 06. februára 2023, sp. zn. 11T/47/2022 v trestnej veci pokračovacieho trestného činu krádeže obvinenému doručený 17. augusta 2023, t. j. až po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Malacky, ktorý bol vyhlásený dňa 07. apríla 2022 a dokonca aj po vyhlásení uznesenia krajského súdu zo 14. júna 2023 vo veci, v ktorej podal dovolanie (trestný čin zanedbania povinnej výživy). Dovolací súd z uvedených dôvodov dospel v uvedenej veci k záveru, že vo vzťahu k dovolaním napadnutému rozhodnutiu neboli splnené zákonné podmienky pre ukladanie súhrnného trestu tak, ako sa obvinený mylne domáhal v jeho podanom dovolaní. Túto námietku obvineného nepovažoval dovolací súd za opodstatnenú. Vzhľadom na to, že obvinený D. G. vytýkanou chybou, ktorú uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil ním uvedený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
3. i)Trestného poriadku, najvyšší súd na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm.
4. c)Trestného poriadku odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.