2 CSP predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti. Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že nie je kauzálne príslušný na rozhodnutie v danej veci, pretože nejde o obchodnoprávny spor. Argumentoval, že žalobca sa voči žalovanému domáha neúčinnosti právneho úkonu, uzatvoreného medzi dlžníkom žalobcu (treťou osobou nevystupujúcou vôbec v spore) a žalovaným a aj keď žalobca a žalovaný sú právnické osoby, medzi nimi nie sú žiadne záväzkové vzťahy obchodného charakteru v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“). Žalobca si voči žalovanému v predmetnom spore uplatňuje nárok
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) na ochranu pred nezákonným ukracovaním svojej pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi, ktorý však nie je stranou sporu. Medzi žalobcom a žalovaným ide teda o spor občianskoprávneho charakteru, a nie o obchodnoprávny spor. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Liptovský Mikuláš a Okresnému súdu Trnava
ustanovenia § 43 ods. 2 CSP po preskúmaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením veci Okresným súdom Liptovský Mikuláš nie je dôvodný. 4.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 5.
CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 6.
1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 7.
1 CSP, ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 8.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 9.
g) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave.
OZ je určujúce, že predmetom odporovacej žaloby je zmluva o zriadení záložného práva v prospech žalovaného k majetku (nehnuteľnosti) dlžníka žalobcu, že strany sporu (obchodné spoločnosti) majú status podnikateľov, pričom úprava odporového práva zakotvená v § 42a a nasl. OZ nevylučuje jeho uplatnenie voči podnikateľom (sp. zn. 3Ndob/21/2024). 15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, v danom prípade okrem právneho statusu strán (tu podnikateľov), pre kauzálnu príslušnosť súdu v spore o určenie neúčinnosti právneho úkonu
OZ je určujúcim predmet sporu, ktorým je nárok žalobcu opierajúci sa o ním uplatnené odporové právo veriteľa, týkajúce sa právneho úkonu žalovaného (tretej osoby) a dlžníka žalobcu, ktorým žalovaný ukracuje vymáhateľnosť veriteľovej (žalobcovej) pohľadávky voči rovnakému dlžníkovi. Pre splnenie kritérií obchodnoprávneho sporu v tomto konaní teda nie je podstatné to, že medzi žalobcom a žalovaným nie je priamy záväzkový vzťah obchodnoprávneho charakteru. 16. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že predmet sporu vychádza z pôvodne obchodnoprávneho vzťahu, keď žalobca ako veriteľ a spoločnosť BAUTHERM SK s. r. o. ako dlžník, spolu uzavreli úverovú zmluvu dňa 25.11.2024, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 2.450.000 eur a dlžník sa zaviazal za podmienok a v termínoch stanovených v úverovej zmluve vrátiť žalobcovi úver a zaplatiť úroky z úveru. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca bol oprávnený poskytovať úvery. Dlžník si svoj záväzok z úverovej zmluvy
tvrdenia žalobcu neplní. Žalobca sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý urobil dlžník v prospech žalovaného na zabezpečenie pohľadávok žalovaného postúpených mu spoločnosťou Bautherm Group, s. r. o. voči dlžníkovi žalobcu z titulu viacerých zmlúv o pôžičke s tým, že ide o personálne prepojené obchodné spoločnosti konajúce prostredníctvom spriaznených osôb, a to D. P. a Y. D. Z., resp. Y. D. F.. Od nesplnenia záväzku vyplývajúceho z obchodnoprávneho vzťahu (z úverovej zmluvy) sa odvíja aj tento spor o určenie neúčinnosti právneho úkonu (naviac medzi dvoma podnikateľmi). Preto v danom prípade z procesnoprávneho hľadiska ide o obchodnoprávny spor i napriek tomu, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemá obchodnoprávny charakter. Najvyšší súd pre úplnosť dodáva, že právne posúdenie veci je predmetom sporu medzi stranami, a nie sporu o príslušnosť súdov. Posúdenie povahy sporu totiž vychádza zo skutkových okolností zistených v priebehu konania, a nielen okamihu jeho začatia. 17. Nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením sporu preto nie je dôvodný. Okresný súd Trnava je v zmysle § 22 písm. g) CSP kauzálne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie predloženej veci. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.