1, ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. Z. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Nové Zámky (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom z 10. augusta 2022, sp. zn. 4T/132/2019, uznal obvineného G. Z. za vinného pre zločin sexuálneho násilia
1, ods. 2 písm.
2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení poľahčujúcej okolnosti
zák. ani priťažujúcej okolnosti
zák. trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený G. Z. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre (ďalej tiež „krajský súd“) rozhodol uznesením z 8. februára 2023, sp. zn. 2To/84/2022, tak, že odvolanie obvineného postupom
por. ako nedôvodné zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) uznesením z 22. novembra 2023, sp. zn. 5Tdo/75/2023, dovolanie obvineného podané proti uzneseniu krajského súdu z dovolacích dôvodov
1 písm. c), písm.
c) Tr. por. odmietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený opätovne dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g), písm. i) Tr. por., a ktoré najvyšší súd uznesením zo 14. mája 2025, sp. zn. 3Tdo/3/2025
c) Tr. por. odmietol. Dňa
1 písm.
1 písm. c) Tr. por. namietal, že nakoľko orgány činné v trestnom konaní vykonali jediný výsluch maloletej poškodenej
1 písm. g) Tr. por., obvinený namietal, že jediný výsluch maloletej poškodenej bol vykonaný bez riadneho poučenia o možnosti odopretia výpovede, a preto nemôže byť zákonným podkladom pre rozhodnutie súdu. Hoci je v zápisnici o výsluchu maloletej poškodenej zo 4. januára 2018 uvedené, že poškodená výslovne vyhlásila, že právo na odmietnutie výpovede nevyužíva, vypovedať chce a bude, z obrazovo-zvukového záznamu jednoznačne vyplýva, že poškodená sa výslovne nevyjadrila, či právo odoprieť vypovedať využíva alebo nie. Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby najvyšší súd: -
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Nitre z
2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre z
2 Tr. por. zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, -
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Nové Zámky, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol, -
2 Tr. por. obvinenému zrušil trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z
1 písm. h) Tr. por., a síce, že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V intenciách uplatneného dôvodu dovolania namietal, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo
1 písm. c) Tr. por. prokurátor uviedol, že okresný súd postupoval procesne správne, pričom v rámci vykonania dôkazu prehrania obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu maloletej poškodenej mohla obhajoba napádať nesplnenie zákonných podmienok na vykonanie takéhoto dôkazu, čo sa však, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 23. marca 2022, nestalo. Obhajca i obvinený napádali len obsahovú stránku výpovede poškodenej, a nie splnenie formálnych podmienok pre prehranie obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu maloletej poškodenej z prípravného konania. Zároveň obvinený mal tiež možnosť tieto skutočnosti namietať i v odvolaní, resp. v rámci odvolacieho konania pred krajským súdom, čo však neučinil. Prokurátor zároveň zastával názor, že okresný súd správne vyhodnotil charakter osoby maloletej poškodenej ako obzvlášť zraniteľnej obete v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto správne postupoval, keď ju na hlavnom pojednávaní opätovne nevypočul, ale postupom
2 Tr. por. prehral obrazovo-zvukový záznam o jej skoršej výpovedi z prípravného konania i bez podmienok
por., nakoľko ustanovenie § 135 ods. 2 Tr. por. per analogiam takýto postup v prípade poškodeného, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou, pripúšťa. Pokiaľ ide o obvineným namietané nevykonanie navrhnutých dôkazov, prokurátor uviedol, že takúto námietku nemožno úspešne podať v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. Mal za to, že okresný súd sa dôkaznými návrhmi obvineného zaoberal a z dôvodu, že ich vykonanie nepovažoval za potrebné tieto uznesením odmietol. Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou spočívajúci vo výsluchu maloletej poškodenej z toho dôvodu, že takýto výsluch by mohol u nej vyvolať negatívne spomienky a tiež aj znalec sa vyjadril v tom smere, že takýto výsluch neodporúča opakovať. Naviac súd považoval vykonaný výsluch, ktorý bol zachytený na kamere, ako vykonaný v súlade so zákonom. K dovolacej argumentácii ohľadne dôvodu dovolania
1 písm. g) Tr. por. prokurátor uviedol, že výsluch maloletej poškodenej bol vykonaný zákonným spôsobom, bol vedený primerane veku a intelektovej vyspelosti vtedy ešte maloletej poškodenej v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, najmä s ustanovením § 135 Tr. por. Vyjadrenia maloletej poškodenej sú podrobne zaznamenané v zápisnici o jej výsluchu, ktorú aj podpísala, vrátane jej vyjadrenia k poučeniu
1, ods. 2 Tr. por. Zároveň uviedol, že maloletá poškodená nebola v takom postavení k obvinenému, aby mohla odmietnuť vypovedať. Opakovane zdôraznil, že okresný súd postupoval procesne správne, pričom v rámci vykonania dôkazu prehrania obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu maloletej poškodenej, mohla obhajoba napádať nesplnenie zákonných podmienok pre vykonanie takéhoto dôkazu, čo sa však, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 23. marca 2022 nestalo a obhajca i obvinený napádali len obsahovú stránku výpovede poškodenej, a nie splnenie formálnych podmienok pre prehranie obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu maloletej poškodenej z prípravného konania. Zároveň obvinený mal tiež možnosť tieto skutočnosti namietať i v odvolaní, resp. v rámci odvolacieho konania pred krajským súdom, čo však neučinil. Okresný súd postupoval pri rozhodovaní o výsluchu poškodenej s prihliadnutím na jednotlivé ustanovenia zákona č. 247/2017 Z. z. a nevykonanie výsluchu riadne zdôvodnil v napadnutom rozsudku. Postup okresného súdu pri vykonávaní dôkazov bol zákonný a všetky dôkazy boli vykonané zákonne. Napokon k nenaplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. prokurátor uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo 6. apríla 2023, sp. zn. 1T/19/2022 bol síce zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 4T/130/2019 (správne 4T/132/2019 - pozn. najvyššieho súdu), čo však žiadnym spôsobom nemá vplyv na rozhodnutie o uznaní viny obvineného pre tento skutok, nakoľko rozhodnutie o vine obsahovo nenadväzuje na výrok o treste. Trestný zákon stanovuje pri zločine sexuálneho násilia
2 rozpätie trestnej sadzby na sedem až pätnásť rokov, teda uložený trest za tento prejednávaný skutok vo výmere 7 rokov je v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby a ničím nebolo preukázané, že by bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo, že by bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby najvyšší súd na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, uznesením
c) Tr. por. dovolanie obvineného odmietol, pretože je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania
1 písm. c), písm. g), písm. h) Tr. por. Spisový materiál bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o podanom dovolaní 20. marca 2026 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2026 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a Mgr. Michal Pollák. Po predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací [§ 377 Tr. por.] predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu
tohto ustanovenia preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený
12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu [R 7/2011]. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. považuje najvyšší súd za nevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a síce pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie Trestného poriadku vyplýva, aby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou, zakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Takéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Pri samotnom posudzovaní, či v konkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach, vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Zásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por., však nemožno odvíjať od iného hodnotenia dôkazov obvineným v porovnaní s tým, ako to vo veci vykonali príslušné súdy, ktorých skutkové zistenia a závery sú pre dovolací súd záväzné (nepreskúmateľné). Porušenie práva na obhajobu nemôže byť odôvodnené tým, že súdy, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., vyhodnotili dôkazy odlišným spôsobom, ako je predstava obvineného. Obvinený prípustnosť dovolania
1 písm. c) Tr. por. odôvodnil skutočnosťou, že o jedinom výsluchu maloletej poškodenej 4. januára 2018 nebol vopred upovedomený ani on, ani jeho obhajca, čím bol zbavený možnosti klásť maloletej poškodenej otázky osobne, prípadne prostredníctvom obhajcu a konfrontovať jej tvrdenia. K uvedenej námietke najvyšší súd uvádza, že výsluch maloletej poškodenej sa uskutočnil v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia obvinenému, pričom procesné práva obvineného, vrátane jeho práva na účasť na úkonoch trestného konania, vznikajú až momentom vznesenia obvinenia. Z uvedeného dôvodu orgány činné v trestnom konaní neboli povinné obvineného - v tom čase v procesnom postavení podozrivého - o tomto úkone upovedomiť a umožniť mu účasť na predmetnom výsluchu. Najvyšší súd zároveň dodáva, že táto námietka obvineného nebola uplatnená najneskôr v odvolacom konaní, a preto ju v súlade s § 371 ods. 4 Tr. por. nemožno použiť. Vzhľadom na uvedené musel najvyšší súd konštatovať, že dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. nebol naplnený. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. g) Tr. por., a síce „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom“ a jeho zrkadlové znenie - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom“, nemožno vykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak, že pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie [§ 272 ods. 3 Tr. por., § 2 ods. 10 Tr. por., § 2 ods. 11 Tr. por.], a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro“ [§ 240 ods. 3 veta druhá Tr. por.], alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie [§ 240 ods. 4 veta tretia Tr. por.]. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy nezákonným spôsobom, tzn. že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený zákon. Preto platí, že nevykonanie dôkazu súdom nie je možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por., nakoľko iba opačný postup súdu - vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom - môže naplniť dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. Nevykonanie (svojvoľné), pre spravodlivé rozhodnutie dôležitého, významného či rozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom
3 Tr. por. V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom
1 písm. g) Tr. por. môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky
3 Tr. por.), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov. K otázke nezákonnosti výsluchu maloletej poškodenej v prípravnom konaní z dôvodu absencie riadneho poučenia o možnosti odopretia výpovede, ktorú obvinený subsumoval pod dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por., najvyšší súd, rovnako ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí z 22. novembra 2023, sp. zn. 5 Tdo 75/2023, upriamuje pozornosť obhajoby na konštrukciu dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. h) Tr. por. sa vyžaduje zistenie, aby bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Obvinený naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. odôvodnil tým, že okresný súd uložením súhrnného trestu rozsudkom zo
2 Tr. zák. (
ktorého je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov až pätnásť rokov) s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom obvinenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, čiže obvinenému bol uložený jednak zákonom prípustný druh trestu, jednak v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe. Najvyšší súd preto uzatvára, že touto dovolacou námietkou nebol naplnený dôvod dovolania
1 písm. h) Tr. por. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody
1 písm. c), písm.
c) Tr. por. odmietol. Rozhodnuté bolo pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.