Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/40/2025 Identifikačné číslo spisu: 7116225376 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Mario Dubaň Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:7116225376.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne O. Z., narodenej XX. B. XXXX, U. O. X, . XXXX H., I., zastúpenej advokátkou Mgr. Cyntiou Takács Szalai, Komárno, nám. M. R. Štefánika 6, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Bratislava, Dobrovičova 12, o náhradu škody, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 35C/167/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 03. októbra 2024 sp. zn. 2Co/63/2023, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva. Odôvodnenie 1. Okresný súd Košice I - v súčasnosti Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie") rozhodol v poradí druhým rozsudkom č. k. 35C/167/2016-804 z 10. mája 2022 v znení dopĺňacieho rozsudku č. k. 35C/167/2016-947 z 23. augusta 2022 tak, že žalobu zamietol (výrok I.), žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.), žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.) a štátu nepriznal právo na náhradu trov štátu (výrok IV.). Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná vo svojom stanovisku zo dňa 02. apríla 2015 konštatovala, že prišlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Krajského lesného úradu Košice, a to zrušením rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bez vrátenia veci na nové konanie ako aj konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, kedy žalobkyni malo byť ako účastníčke správneho konania doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj odvolanie p. H.. Uvedeným bol podľa súdu prvej inštancie konštatovaný nesprávny úradný postup ako jedna z kumulatívnych podmienok nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z."). 1.1. Súd prvej inštancie v ďalšom preskúmaval príčinnú súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom Krajského lesného úradu Košice a vznikom škody a uviedol, že aj v prípade, ak by Krajský lesný úrad Košice vrátil vec Okresnému lesnému úradu Michalovce, nebolo možné podľa súdu prvej inštancie s istotou predpokladať, že by Okresný lesný úrad Michalovce rozhodol o zákaze ťažby práve vo vzťahu k namietaným častiam lesných pozemkov. Ak mala žalobkyňa za to, že p. H. vykonával ťažbu dreva v rozpore s nájomnou zmluvou, mohla sa domáhať zákazu takejto činnosti v správnom konaní, čo však neurobila. Rovnako bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobkyňa si už v marci 2010 vymienila u lesného hospodára zákaz ťažby drevnej hmoty, a teda už v tom čase mohla učiniť akékoľvek právne kroky na zastavenie ťažby. Podľa súdu prvej inštancie je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že primárnymi subjektami, ktorí spôsobili škodu sú p. H. spolu s Ing. D., nie štát. Z uvedeného bolo nutné prisvedčiť argumentácii žalovanej, že nie je v konaní pasívne legitimovanou zaplatiť škodu žalobkyni. V konaní tak podľa súdu prvej inštancie nebola preukázaná jedna zo základných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to príčinná súvislosť. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP") tak, že plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalobkyne v poradí druhým rozsudkom z 03. októbra 2024 č. k. 2Co/63/2023-1160 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku III. dopĺňacieho rozsudku, ktorý zrušil a stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 2.1 Odvolací súd neuznal námietku žalobkyne, že bolo porušené jej prináležiace právo v zmysle § 155 CSP, konkrétne, že na pojednávaní konanom 10. mája 2022 nemala rovnaké možnosti uplatnenia svojich práv v dôsledku nedostatočného zohľadnenia činnosti tlmočníčky zo strany súdu ako aj nepostačujúcich jazykových schopností tlmočníčky; oboznámil sa so záznamom z pojednávania z 10. mája 2022 a nesúhlasil, že by na tomto pojednávaní pri tlmočení prednesených vyjadrení došlo k porušeniu práva konať pred súdom v materinskom jazyku. Z vyhotoveného záznamu mal odvolací súd za zrejmé, že tlmočníčka bola na pojednávaní prítomná počas celej doby a tlmočila prednesy všetkých prítomných. 2.2. Aj keď pripustil, že žalobkyňa v podanom odvolaní poukázala na niektoré nepresnosti v tlmočení, súčasne poznamenal, že nie je spôsobilý posúdiť a overiť správnosť tlmočenia. Poukázal na to, že v priebehu pojednávania neboli vznesené žiadne námietky ani na spôsob tlmočenia ani na jeho nezrozumiteľnosť ako žalobkyňou, ani jej právnym zástupcom. K prílohám k odvolaniu, ktoré žalobkyňa predložila na preukázanie nedostatkov tlmočenia odvolací súd uviedol, že nie je jasné, kto predložené preklady vyhotovil, nie sú autorizované ani inak overené a tiež nebolo zrejmé, aké nedostatky v tlmočení mohli mať vplyv na priebeh pojednávania a rozhodnutie vo veci, pričom odvolací súd poukázal na to, že námietky voči tlmočeniu boli predložené až v odvolaní. Rovnako odvolací súd k námietke žalobkyne, že prerušenie pojednávania po oboznámení predbežného právneho názoru bolo krátke (10 minút) uviedol, že takýto čas prerušenia pojednávania odsúhlasil jej právny zástupca, pričom súd jej ponúkol 20 minút, a po uplynutí dohodnutej doby prerušenia nepožiadala o jeho predĺženie, ani nenamietala jeho trvanie. 2.3. Odvolací súd ďalej uviedol, že prvá z podmienok pre vznik zodpovednosti štátu -nesprávny úradný postup bola naplnená; v tejto súvislosti akcentoval, že aj napriek pochybeniu Krajského lesného úradu Košice nemožno dospieť k záveru, že tento postup má za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Majetkový úbytok žalobkyne nebol priamo a bezprostredne spôsobený nesprávnym úradným postupom, ale nezákonnou ťažobnou činnosťou tretej osoby, s ktorým ako nájomcom mala žalobkyňa ako prenajímateľka uzavretú zmluvu o nájme lesných pozemkov. Ako neopodstatnený zhodnotil názor žalobkyne, že bez tohto závažného porušenia zo strany Krajského lesného úradu Košice by nedošlo k vzniku škody, keďže už súd prvej inštancie poukázal na vedomosť žalobkyne o vykonávaní ťažby dreva nájomcom v rozpore s podmienkami nájomnej zmluvy už v marci 2010, t. j. ešte pred rozhodovaním Okresného lesného úrad Michalovce a Krajského lesného úradu Košice. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzavrel, že ujma žalobkyni nebola spôsobená nesprávnym úradným postupom, ale nezákonnou činnosťou H. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že ako nadbytočný výrok III. dopĺňacieho rozsudku zrušil a podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovanej, ktorá mala plný úspech v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka") dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm.
- f)CSP. Dovolateľka primárne poukázala na to, že jej v konaní bolo znemožnené riadne uskutočniť jej procesné právo priznané § 155 ods. 1 CSP v dôsledku nesprávneho tlmočenia z jazyka slovenského do jazyka maďarského a opačne na pojednávaní konanom dňa 10. mája 2022. Zásah do jej procesných práv dovolateľka videla najmä v tom, že jazykové zručnosti tlmočníčky nedosahovali očakávanú úroveň, a v dôsledku nerešpektovania práva na zabezpečenie rovnakých možnosti uplatnenia jej práva na pojednávaní, ktoré bolo podľa žalobkyne vedené tak, že bola iba čiastočne zohľadnená činnosť tlmočníčky; súd nezabezpečil podmienky na to, aby mohla všetky vety preložiť do maďarského jazyka. Odvolaciemu súdu vytkla, že nevenoval náležitú pozornosť tejto jej námietke a predloženým dôkazom a svoje rozhodnutie zákonným spôsobom neodôvodnil. Súhrnná doba maďarsky prednesených viet trvala cca 40 minút aj keď celková doba pojednávania trvala cca 1 hodinu a 45 minút. Predloženými dôkazmi prezentovala konkrétne chyby s podrobnými vysvetlivkami. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že počas prvých 25 minút pojednávania sudkyňa v zmysle § 181 ods. 2 CSP vyjadrila svoj predbežný právny názor, a následne na žiadosť jej právneho zástupcu prerušila pojednávanie na 10 minút na jeho prediskutovanie. Vzhľadom na skutočnosť, že predbežný právny názor súdu jej bol preložený na viacerých miestach s nepresnosťami, objektívne nemohla byť konzultácia dostatočná, pričom právny názor sudkyne sa diametrálne líšil od právneho názoru vysloveného v priebehu konania. Podľa dovolateľky aj keď bol právny zástupca prítomný na pojednávaní, bolo vylúčené, aby vzhľadom na rozsiahlosť prípadu poznal všetky skutkové detaily, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie veci. Dovolateľke nebolo zrejmé, ako osoby bez znalosti maďarského jazyka mohli potvrdiť, že tlmočníčka riadne tlmočila prednesy, pričom už samotným vypočutím zvukového záznamu je možné zistiť, že často paralelne počuť prednes sudkyne a preklad v maďarčine, čo vylučuje možnosť riadneho prekladu celého vyjadrenia. Namietala závery odvolacieho súdu, že neoznámila nedostatky tlmočenia, lebo zo zvukového záznamu vyplýva, že tlmočníčke nedostatky oznámila, ale táto ju nepreložila súdu, čo zistila až po preklade. V prípade, ak mal odvolací súd akékoľvek pochybnosti o pôvode predložených príloh, mal ju vyzvať na odstránenie pochybností; poukázala na to, že samotné preklady pre ňu vyhotovila osoba, ktorá ovláda slovenský a maďarský jazyk a v minulosti pracovala ako tlmočník -prekladateľ. Podľa dovolateľky tak absentuje presvedčivé odôvodnenie postupu odvolacieho súdu pri posúdení námietky dovolateľky, riadne odôvodnenie prečo nevykonal predložené dôkazy, ako aj dôkaz na konkrétny právny predpis, podľa ktorého odvolací súd postupoval. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadala rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu trvala na svojej doterajšej argumentácii. Na margo námietky ohľadom § 155 ods. 1 CSP mala za to, že súdy oboch inštancií dostatočne a jasne vysvetlili, prečo k tzv. inej vade konania nedošlo. Žalobkyňa namieta v dovolaní len procesné pochybenia súdov, ale neuvádza nesprávnosti vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom. Žiadala odvolanie žalobkyne zamietnuť. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 7. Podľa § 420 písm.
- f)CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. 9. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
- f)CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.). 10. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.
- f)CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý proces. 11. Dovolateľka videla naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
- f)CSP v porušení ustanovenia § 155 CSP spočívajúcom v nesprávnom chybnom tlmočení počas pojednávania, najmä nevysporiadania sa odvolacieho súdu s predloženými dôkazmi a námietkami. 12. Podľa § 155 ods. 1, ods. 2 CSP má každý právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. 13. Používanie materinského jazyka, resp. jazyka, ktorému účastník konania rozumie, je naplnením princípu rovnosti účastníkov konania, ktorý vyplýva z čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Uplatnenie tohto práva v súdnej praxi najčastejšie vyvoláva potrebu zabezpečiť prítomnosť tlmočníka v konaní v súlade s čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Zabezpečenie týchto práv účastníka konania je možné považovať za dostatočné, ak bol účastníkovi konania zabezpečený tlmočník, prostredníctvom ktorého bol účastník konania oboznámený s priebehom konania pred správnymi orgánmi, ako aj s rozhodnutiami správnych orgánov a ich stručným odôvodnením (II. ÚS 25/2020). 14. Právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému strana rozumie, vychádza jednak z princípu rovnosti ľudí v právach (tak ako je zakotvený pre všetky osoby v čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava"), ale aj v čl. 36 Listiny základných práv a slobôd), a rovnako je aj jedným z atribútov práva na spravodlivý súdny proces (tak ako je upravené v čl. 46 ústavy a v čl. 36 Listiny základných práv s slobôd). Rovnosť účastníkov súdneho konania je ďalej osobitne upravená aj v čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj v článku 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Je nepochybné, že ak by osoba nemohla uplatňovať svoje práva na súde v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, bolo by takéto uplatňovanie práva neúčinné a neefektívne, pričom by základný cieľ práva na spravodlivý súdny proces nebol naplnený. Túto požiadavku plne reflektuje aj ustanovenie § 155 CSP, rovnako ako ju predtým reflektovalo ustanovenie § 18 OSP. Osobitný význam má právo konať vo svojom jazyku v prípade príslušníkov národnostných menšín, ktorým takéto právo výslovne garantuje ustanovenie čl. 24 ods. 2 písm.
- b)ústavy ako aj čl. 25. ods. 2 písm.
- b)Listiny základných práva a slobôd. Právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému osoba rozumie, obsahuje najmä právo na zabezpečenie tlmočníka počas súdnych pojednávaní, prípadne iných úkonov, ktoré dotknutá osoba realizuje. Ak teda strana nerozumie jazyku, v ktorom konanie prebieha, mala by požiadať súd o pribratie tlmočníka. Uvedené platí aj v prípade účastníka, ktorý je hluchý alebo nemý a je potrebné zabezpečiť tlmočenie do posunkovej reči. S ohľadom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania by tak mala strana urobiť v dostatočnom časovom predstihu pred úkonom, v rámci ktorého má byť tlmočník pribratý. Aj keby strana nepožiadala o pribratie tlmočníka do konania, môže tak urobiť konajúci súd s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci. Za účelom zistenia okolností rozhodných pre prípadné pribratie tlmočníka do konania by mal súd stranu vyzvať, aby oznámila, či rozumie slovenskému jazyku, prípadne nech oznámi jazyk, ktorému rozumie. O konečnom posúdení, či sa do konania priberie alebo nepriberie tlmočník, rozhodne súd na základe povahy a okolností veci. Ak by sa napríklad dalo o návrhu rozhodnúť na základe predložených písomných dôkazov, ktoré by boli v jazyku slovenskom, mohlo by byť prijatie tlmočníka nehospodárne a neúčelné, a teda by v konkrétnom prípade nebolo s prihliadnutím na povahu a okolnosti potrebné (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 631 - 633). 15. Podstatou a zmyslom ustanovenia § 155 CSP je tak zabezpečiť strane konania pred súdom tlmočenie z jazyka, v ktorom sa vedie konanie do materinského alebo iného jazyka, ktorému strana rozumie. Preto aj súd prvej inštancie uznesením z 28. novembra 2017 sp. zn. 35C/167/2016 pribral do konania tlmočníčku Mgr. N. ktorá počas pojednávaní zabezpečovala tlmočenie v jazykovej kombinácii slovenčina - maďarčina. Ide o tlmočníčku zapísanú do zoznamu znalcov a tlmočníkov, čo logicky indikuje, že ovláda maďarský jazyk a jej prekladateľské a tlmočnícke schopnosti sú na dostačujúcej úrovni. Pritom žalobkyňa, maďarská štátna občianka, nevzniesla, až do vydania zamietajúceho rozsudku súdu prvej inštancie prakticky žiadne námietky voči kvalite tlmočenia ustanovenou tlmočníčkou. 16. Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu, i keď nepreskúmateľnosť, resp. nedostatok dôvodov je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napadnuté rozhodnutie totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých vyvodil svoje právne závery vysvetlené v odôvodnení. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa odvolací súd riadne oboznámil so záznamom z pojednávania z 10. mája 2022 vyhotoveným technickým zariadením a dospel k záveru, že pri tlmočení prednesených vyjadrení, zo strany súdu ani zo strany tlmočníčky, nedošlo k porušeniu práva žalobkyne konať pred súdom v jej materinskom jazyku. Z vyhotoveného záznamu bolo zrejmé, že tlmočníčka bola prítomná počas celého pojednávania a všetky prednesy prítomných riadne tlmočila; zo záznamu mal odvolací súd za zrejmé, že v priebehu pojednávania neboli vznesené žiadne námietky ani na spôsob tlmočenia ani na jeho nezrozumiteľnosť, ani osobne žalobkyňou, ani jej právnym zástupcom. 17. Dovolací súd prisvedčil odvolaciemu súdu, že nie je autoritou spôsobilou posúdiť ani overiť správnosť tlmočenia, tak ako nebol spôsobilý overiť ex post prípadné vznesené námietky žalobkyne v maďarskom jazyku. K porušeniu práva na spravodlivý proces nemôže dôjsť postupom a rozhodnutím všeobecného súdu, ktorým tento uplatní svoju právomoc spôsobom, ktorý zákon umožňuje. O takýto postup išlo aj v posudzovanej veci v prípade odvolacieho súdu, ktorý zákonom zverenú právomoc rozhodnúť o odvolaní jednej zo sporových strán uplatnil ústavne konformným spôsobom v súlade s príslušným procesnoprávnym predpisom. Nie je úlohou súdov hodnotiť či dochádza k nepresnému prekladu z/do iného jazyka, úlohou súdu je zabezpečiť konanie pred súdom v jazyku, ktorému strana rozumie. Taktiež nie je nevyhnutné, aby bolo tlmočenie priamo na súdnom konaní simultánne, ba ani doslovné. Stačí, aby bolo následné a syntetické (m. m. III. ÚS 6/2014, I. ÚS 257/2010, III. ÚS 573/2012). 18. Odvolací súd presvedčivo tiež zdôvodnil, v čom nevidel relevantnosť výhrad žalobkyne, že prerušenie konania po predbežnom právnom názore súdu trvalo len na 10 minút, keď poukázal na to, že sám právny zástupca žalobkyne odsúhlasil 10 minút namiesto súdom ponúknutých 20 minút; pritom zo zápisnice z 10. mája 2022 vyplýva, že sa v pojednávaní ďalej pokračovalo po uplynutí až cca 15 minút. Samotná dovolateľka potvrdila, že aj po uplynutí prestávky súd uviedol svoj predbežný právny názor, ktorý jej bol opakovane tlmočený; poukázala na to, že sa diametrálne líšil od právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom priebehu konania a aj keď jej právny zástupca poznal obsah súdneho spisu, bolo vylúčené, aby poznal všetky skutkové detaily prípadu. Predbežný právny názor súdu pritom nie je pre strany ani súd záväzný, a je možné sa od neho odchýliť. Žalobkyni nič nebránilo, aby sa počas konania prostredníctvom svojho advokáta ku všetkým skutočnostiam riadne vyjadrila, prípadne požiadala o ďalšie prerušenie pojednávania. 19. Pozornosti dovolacieho súdu neuniklo ani to, ako v priebehu pojednávania advokát žalobkyne dovolateľke preložil vyjadrenie sudkyne do maďarského jazyka; samotná žalobkyňa v dovolaní uviedla, ako chcela so svojim právnym zástupcom počas prerušeného pojednávania prediskutovať predbežný právny názor súdu; z toho je viac ako pravdepodobné, že právny zástupca žalobkyne (JUDr. U. zapísaný v SAK s maďarskými jazykovými znalosťami) v základnom konaní v rozsahu potrebnom na účely súdneho konania komunikoval so žalobkyňou v maďarskom jazyku. Je preto nelogické tvrdenie, že za 10 minút nestihol právny zástupca žalobkyne žalobkyni v jej materinskom jazyku zhrnúť predbežný právny názor súdu, ako ani to, že nebol kvalifikovaný na posúdenie toho, či žalobkyňa riadne predbežný právny názor súdu pochopila a či potrebuje predĺžiť prerušenie pojednávania. 20. Pokiaľ žalobkyňa namietala arbitrárne hodnotenie ňou predložených príloh, dovolací súd pripomína, že podľa § 191 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa namietané nedostatky v tlmočení preukazovala neautorizovanými a inak neoverenými prílohami, a teda, že žalobkyňou predložené prílohy tvoriace rad prepísanej komunikácie odvolací súd vyhodnotil ako neoverené, pričom z nich nebolo zrejmé, kto predložené preklady vyhotovil ani aké nedostatky preukazované v uvedených prílohách mohli mať vplyv na priebeh pojednávania a rozhodnutie súdu vo veci. Uvedené riadne a preskúmateľné odôvodnenie odvolacieho súdu nie je možné subsumovať pod arbitrárnosť. Ani poukazovanie dovolateľky na povinnosť žalovanej o tom predložiť dôkaz opaku, ani výčitky smerom k odvolaciemu súdu, ktorý svoje pochybnosti o pôvode predložených prekladov mal odstrániť výzvou žalobkyne, neboli spôsobilé privodiť iný názor dovolacieho súdu na správnosť postupu odvolacieho súdu. Je povinnosťou strany sporu riadne preukázať svoje tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo. Strana nemôže túto povinnosť prenášať na protistranu, prípadne na súd. 21. Dovolací súd akcentuje tiež skutočnosť, že žalobkyni (konajúcej vo svojom materinskom jazyku) bolo zabezpečené tlmočenie a v konaní pred súdmi nižšej inštancie bola riadne zastúpená aj advokátom (ovládajúcim povinne slovenský jazyk). Mala tým vytvorenú rovnosť šancí (rovnaký prístup k súdu) ako ostatné zúčastnené osoby vystupujúce pred súdom v slovenskom štátnom jazyku (§ 7 zákona č. 270/1995 Z. z.). 22. Sumarizujúc vyššie uvedené oprávňuje dovolací súd vysloviť názor, že aj keď právo na spravodlivý proces môže byť porušené kvôli nedostatočnému alebo chybnému tlmočeniu do jazyka, ktorému strana rozumie, za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm.
- f)CSP nemožno považovať pasivitu strany smerom k prvostupňovému súdu, na aktívne preverovanie námietok voči tlmočeniu, ktoré je v dovolacom konaní z povahy veci vylúčené. Taký procesný postup nižších súdov, ktorý neznemožnil žalobkyni vyjadriť sa ku kvalite tlmočenia na pojednávaní, alebo bezprostredne po ňom, garantuje dostatočné procesné záruky pri kontrole tlmočenia. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene namieta, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm.
- f)CSP]. 24. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm.
- c)CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. 25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.