Obsah (13)

§ 387§ 449§ 386§ 421§ 420§ 125§ 127§ 23§ 25§ 5§ 363§ 447§ 63

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/188/2024 Identifikačné číslo spisu: 4120210491 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 387ods.

1 CSP; zaoberajúc sa náležitosťami podaného odvolania dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť bez vecného preskúmania správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia. 2.

1. Preskúmaním podaného odvolania odvolací súd zistil, že odvolanie pozostáva z dvoch dokumentov, formulára a prílohy; z týchto dokumentov bol kvalifikovaným elektronickým podpisom (ďalej aj „KEP") právnej zástupkyne žalobcov podpísaný len formulár, nie však príloha obsahujúca odvolanie; vychádzal z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe zo
2. januára
3. Rovnako prostredníctvom oddelenia informatiky odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcov bolo zaslané cez portál eŽaloby dňa
4. januára 2022 a obsahuje formulár „Podanie k existujúcej spisovej značke", ktorý bol podpísaný platným elektronickým podpisom M. U. (použitý certifikát občianskeho preukazu s čipom) a súbor „N.-X.-odvolanie.pdf", ktorý nie je elektronicky podpísaný. 2.
5. Odvolací sú aplikoval § 363, § 362 ods. 1, § 123 ods. 2, § 125 ods. 1, ods. 2 CSP; § 2 ods. 1, § 23 ods. 1 a § 24 ods. 5 zákona č. 305/2023 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). 2.
6. Aplikujúc citované ustanovenia právnych predpisov na obsah a formu odvolania odvolací súd konštatoval, že pokiaľ samotné odôvodnenie odvolania - odvolacie dôvody a rovnako tak návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu neboli súčasťou samotného elektronicky podaného a s KEP podpísaného podania - odvolania, bolo nevyhnutné, aby samotné odvolanie tvoriace prílohu elektronického formulára obsahujúceho odvolacie dôvody a odvolací petit tiež bolo podpísané KEP vyhotoviteľa a osoby podávajúcej odvolanie. Vzhľadom na osobitnú úpravu následkov elektronického podania bez KEP v § 125 ods. 2 CSP a prihliadnutím na to, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, ide o neodstrániteľnú vadu odvolania žalobcov, v dôsledku čoho neprichádzal do úvahy postup smerujúci k odstraňovaniu tohto nedostatku. Podpis totiž patrí medzi nevyhnutné náležitosti odvolania a ak sa v prípade elektronicky podaného odvolania vyžaduje KEP osoby podávajúcej, potom KEP na odvolaní musí byť ním realizovaný v odvolacej lehote, respektíve najneskôr do desiatich dní s cieľom zabránenia vzniku zákonného dôsledku jeho absencie, ktorým je, že súd na takéto podanie neprihliada a postupuje tak ako keby neexistovalo. 2.
7. Iba formulár obsahujúci text podania vo veci samej podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom je riadnym elektronickým podaním. Pokiaľ elektronický formulár neobsahuje odôvodnenie podania, bude považovaný iba za „sprievodný list", hoci aj kvalifikovane elektronicky podaný. Práve o elektronickom formulári sa predpokladá, že bude primárnym obsahovým prostriedkom elektronickej komunikácie, inak by aj pole príloh muselo byť povinné. Prílohy sú však iba nepovinnou časťou, preto sa pri nich nepredpokladá (ale ani nevylučuje) povinná autorizácia. V prípade podania vo veci samej má byť elektronicky podpísaný formulár a jeho priamy obsah nosičom informácií, nemá slúžiť ako sprievodný list k podaniu vo veci samej. Odvolací súd pri týchto konštatovaniach vychádzal zo záverov vyplývajúcich z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z
8. apríla 2023 č. k. II. ÚS 220/2023-
9. 2.
10. Keďže príloha elektronického formulára (obsahujúca samotný text odvolania) nebola podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom právnej zástupkyne žalobcov, bolo potrebné s poukazom na § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej (odvolanie), urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

osobitného predpisu, dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo elektronickej podobe autorizované

osobitného predpisu v lehote desiatich dní súdu. V opačnom prípade súd na takéto podanie neprihliada ani na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Nakoľko k takémuto dodatočnému doručeniu odvolania v zákonnej lehote nedošlo, odvolací súd na podanie žalobcov, (a teda na prílohu v „pdf" formáte) neprihliadol. 2.

1. Vo vzťahu k samotnému formuláru „Podanie k existujúcej spisovej značke" odvolací súd aplikoval § 373 ods. 1 a § 365 ods. 3 CSP; poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. novembra 2023 sp. zn. 1VCdo/2/
3. Uvedený formulár, neobsahujúci žiadne odvolacie dôvody a ani odvolací návrh, posúdil ako tzv. blanketové odvolanie nespĺňajúce požiadavky zákona pre riadne odvolanie. Z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP) a uzavrel, že nezistil žiaden nedostatok v procesných podmienkach; takýto nedostatok nebol stranami sporu v konaní ani tvrdený. 2.
4. Z uvedeného dôvodu rozsudok okresného súdu postupom

§ 387ods.

1 CSP potvrdil bez toho, aby došlo k vecnému prieskumu správnosti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom. 2.

1. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej.
2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ - 5/ (ďalej aj „dovolatelia") v zákonom stanovenej lehote dovolanie, ktorého prípustnosť odvodili z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Navrhli, aby dovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre z
3. apríla 2024 č. k. 7Co/58/2023-380 postupom

§ 449ods.

1 CSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (na rozhodnutie o odvolaní) a žalobcom, aby priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 3.

1. Pokiaľ dovolatelia uplatnili dovolací dôvod uvedený v § 420 ods. 1 písm. f) CSP tvrdili, že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 3.
2. Odhliadnuc od iných argumentov dovolatelia tvrdili, že ak odvolací súd zaujal ohľadne nedostatkov elektronického podania odvolania svoj názor, mal odvolanie odmietnuť a nie potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Ak totiž odvolací súd posúdil odvolanie ako blanketové podanie, mal takéto odvolanie odmietnuť postupom

§ 386písm.

d) CSP. Aj z uvedeného hľadiska považovali potvrdzujúci výrok odvolacieho súdu za nesprávny. 3.

1. Dovolatelia tvrdili, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil formálnu stránku podaného odvolania, pokiaľ ide o jeho podpísanie kvalifikovaným elektronickým podpisom právnej zástupkyne žalobcov. Poukázali na obsah elektronického formulára, možnosti strany sporu uviesť aj to, že súčasťou podania sú skutočnosti uvedené v prílohe. Samotný elektronický formulár sám umožňuje a v informatívnych údajoch uvádza, že odôvodnenie podania je možné pripojiť ako prílohu k podaniu, čím sa stáva súčasťou podania, a teda súčasťou vyplneného formulára. Odôvodnenie odvolania bolo v prejednávanej veci k formuláru priložené, presne v súlade s pokynmi prevádzkovateľa predmetného portálu. Aj z upozornenia k podpisu elektronického formulára vyplýva, že všetky prílohy priložené k formulári, tvoria jeden uzavretý celok a tento celok sa uzavrie práve elektronickým podpísaním formulára. Mali tak za to, že podali odvolanie riadne, splnili všetky jeho formálne náležitosti a nesprávnym postupom súdu - jeho vyhodnotením ako blanketové podanie a vydaním nesprávneho rozhodnutia, im bolo znemožnené, aby o ich odvolaní bolo riadne rozhodnuté vecným posúdením jeho obsahu. 3.
2. Ak odvolací súd poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z
3. apríla 2023 č. k. II. ÚS 220/2023-10, tieto sa

názoru dovolateľov týkajú opačného pohľadu na vec, a teda či postačuje vyplniť formulár a tak zvoliť možnosť, že „odôvodnenie podania tvorí priamo súčasť tohto formulára" alebo musí byť obsah podania premietnutý aj do samostatného dokumentu. Tieto závery sú ale v prejednávanej veci neaplikovateľné. 3.5. Dovolatelia nesúhlasili so záverom odvolacieho súdu, že príloha podania - pdf dokument, obsahujúci odôvodnenie odvolania, musí byť podpísaný KEP právnej zástupkyne žalobcov. Uvedené je okrem iného v rozpore s pokynmi prevádzkovateľa portálu ežaloby,

ktorých je potrebné elektronickú prílohu podpísať iba v prípade „plnej moci na zastupovanie klienta"; naopak aj z pokynov prevádzkovateľa portálu vyplýva, že priložením prílohy k formuláru sa táto príloha stáva súčasťou formulára a vytvára z nich jeden kompaktný a neoddeliteľný celok. 3.

1. Ak odvolací súd s poukazom na závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení z
2. novembra 2023 sp. zn. 1VCdo/2/2023 konštatoval, že podané odvolanie je tzv. blanketové, a že neobsahuje žiadne odôvodnenie, dovolatelia tvrdili, že prostredníctvom tohto konštatovania došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 3.
3. Za nesprávne považovali dovolatelia zistenie odvolacieho súdu o absencii nedostatkov v procesných podmienkach; ak totiž dospel krajský súd k záveru, že absencia podpisu prílohy (odvolania) spôsobuje záver o blanketovom podaní, rovnakým spôsobom žalobcovia postupovali už pri podaní žaloby. 3.
4. Prevádzkovateľ portálu ežaloby v pokynoch uvádza, že 1/ odôvodnenie podania je možné uviesť priamo do formulára, ak obsahuje menej ako 7000 znakov, 2/ odôvodnenie podania je možné priložiť vo forme prílohy k podaniu, pričom označením povinného políčka, že odôvodnenie podania tvorí prílohu, podávajúca osoba potvrdí, že súčasťou podania sú aj skutočnosti uvedené v prílohe, 3/ žiadnu z príloh nie je nutné podpisovať, s výnimkou splnomocnenia na zastupovanie a 4/ po podpise formulára už nemožno meniť, odstraňovať alebo dopĺňať prílohy, v dôsledku čoho sa z formulára a jeho príloh stáva kompaktné a uzavreté podanie so všetkými jeho súčasťami. 3.
5. Pokiaľ dovolatelia uplatnili dovolací dôvod

§ 421ods.

1 písm. a) CSP, tvrdili, že odvolacím súdom citované rozhodnutia (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z

1. apríla 2023 č. k. II. ÚS 220/2023-10 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. novembra 2023 sp. zn. 1VCdo/2/2023), nie sú v prejednávanej veci aplikovateľné. 3.
3. Naopak, poukázali na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
4. júna 2023 sp. zn. 3Obdo/24/
5. Citovali z jednotlivých záverov označeného rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý posudzoval obdobnú procesnú situáciu, keď odvolací súd odmietol odvolanie, hoci nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov pre vydanie takéhoto rozhodnutia; odvolací súd zistil, že elektronickým podpisom bol autorizovaný len formulár odvolania, ktorý ale neobsahuje odôvodnenie; samotné odvolanie, resp. jeho odôvodnenie priložené ako príloha formulára, nebola podpísaná elektronickým podpisom. V citovanom rozhodnutí dovolatelia označili nasledovný záver: „tým, že odvolací súd neprejednal odvolanie strany sporu, v neprospech ktorej bolo uznesenie súdu prvej inštancie vydané, ktoré urobil v mene žalovaného splnomocnený právny zástupca v elektronickej podobe s autoritáciou

osobitného predpisu (§ 23 ods. 1 zákona o e-Governmente), a odmietol ho

ustanovenia § 386 písm.

1. d)CSP ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti, zaťažil konanie vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm.
2. f)CSP, keďže v dôsledku svojho nesprávneho procesného postupu v podobe odmietnutia odvolania bez splnenia zákonných podmienok pre vydanie takéhoto rozhodnutia, znemožnil žalovanému realizáciu jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces." 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol a priznal jej proti žalobcom náhradu trov dovolacieho konania. 4.1. Žalovaná sa v plnom rozsahu stotožnila so závermi odvolacieho súdu pokiaľ ide o absenciu kvalifikovaného elektronického podpisu právnej zástupkyne žalobcov na prílohe k elektronickému formuláru podania - odvolania, vrátane poukazu odvolacieho súdu na právne závery vyslovené ústavným a najvyšším súdom v rozhodnutiach sp. zn. II. ÚS 220/2023 a sp. zn. 1VCdo/2/2023. V dôsledku správnosti záverov odvolacieho súdu považovala za správne potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 4.2. Rovnako vyjadrila nesúhlas s dovolacou argumentáciou žalobcov, že v prípade, ak by boli závery odvolacieho súdu správne, mal odvolanie odmietnuť postupom

§ 386písm.

d) CSP a nie rozsudok okresného súdu postupom

§ 387ods.

1 CSP potvrdiť. 4.3.

názoru žalovanej žalobcovia v dovolaní dezinterpretujú vysvetlivky elektronického formulára a prispôsobujú si ich svojej argumentačnej potrebe; uvedené vysvetlivky neuvádzajú, že odvolanie môže byť obsiahnuté v nepodpísanej prílohe. Žalobcovia sa mali riadiť zákonom a nie pokynmi prevádzkovateľa portálu. 4.4. Ak dovolatelia uplatnili dovolací dôvod uvedený v § 421 ods. 1 písm.

1. a)CSP a poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/24/2023, ide o skutkovo a právne odlišnú vec. V odkazovanej veci dovolateľ uviedol v elektronicky podpísanom formulári odvolania náležitosti dovolania v zmysle § 363 CSP (odvolanie obsahovalo popri všeobecných náležitostiach podania aj uvedenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha). Naproti tomu odvolanie v prejednávanej veci formulár, ktorý bol žalobcami ako jediný podpísaný, neobsahoval všetky podstatné náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP. Absentovalo uvedenie, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Jediná podoba porovnávaných vecí spočíva v tom, že odvolateľ k návrhu priložil aj nepodpísaný dokument; v odkazovanej veci odvolateľ do elektronicky podpísaného formulára zahrnul podstatné náležitosti dovolania, žalobcovia v prejednávanej veci tak neurobili. 5. Replika k vyjadreniu podaná nebola. Iné relevantné podania realizované neboli. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. 7. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné prekúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu, a to z akýchkoľvek hľadísk (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017). 8. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (napr. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017). 9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 10. Žalobcovia uplatnili dovolací dôvod s poukazom na § 420 písm.
2. f)CSP. 11. Dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 11.1.

§ 420

CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňou zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.2. Vo vzťahu k § 420 písm.
7. f)CSP (ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v § 420 CSP) platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/8/2017, 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm.
8. f)CSP je
9. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
10. b)nesprávny procesný potup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.3. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konania. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 11.4. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 12. Pokiaľ dovolatelia uplatnili dovolací dôvod

§ 420písm.

1. f)CSP, z obsahu dovolania možno vyvodiť, že predovšetkým namietali postup odvolacieho súdu, ktorý namiesto vecného prejednania podaného odvolania, odvolanie posúdil výlučne procesne a na základe uvedeného vzhliadol dôvod pre odmietnutie podania (odvolania); resp. z dôvodu, že neprihliadal na obsah samotného odvolania, tvoriaceho prílohu k elektronickému formuláru, odvolanie posúdil len z hľadísk prípadnej absencie splnenia procesných podmienok (§ 380 CSP), a preto rozsudok súdu prvej inštancie z iných dôvodov (§ 387 ods. 1 CSP) ako vecne správny potvrdil. Za nesprávny postup tak považovali postup, v dôsledku ktorého sa odvolací súd nezaoberal vecným posúdením podaného odvolania z dôvodu, že nespĺňalo náležitosti ustanovené zákonom; konkrétne odvolaciemu súdu vo vzťahu k odvolaniu podanému cez portál eŽaloby nepostačoval kvalifikovaný elektronický podpis právnej zástupkyne žalobcov na elektronickom formulári „Podanie k existujúcej značne" z dôvodu, že príloha tohto elektronického podania (obsahujúca samotné odvolanie vo formáte .pdf) kvalifikovaným elektronickým podpisom podpísaná nebola. 13. Uvedenou otázkou, v rôznych variáciách, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky zaoberali. 13.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 26. januára 2022 sp. zn. 5Ndob/1/2022 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2023 pod publikačným číslom 7/2023) vyslovil nasledovné právne vety: „I. Keďže ustanovenie § 11 ods. 2 v spojení s § 12 ods. 1 písm.
2. c)zákona č.307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov viaže podanie odporu žalovaným v ním zvolenej elektronickej forme na predpísaný formulár, potom pre akceptovanie odporu by jeho obsah mal byť zahrnutý do tohto predpísaného formulára (elektronickej podoby). II. Ak aj súčasťou tohto formulára priamo textovo vyjadrení vecné odôvodnenie odporu nebolo, postačoval odkaz v príslušnej rubrike formulára na jeho prílohu obsahujúcu celý text odporu vrátane jeho vecného odôvodnenia. Takto podaný odpor, z ktorého sú zrejmé jeho náležitosti, vrátane stanovených v § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, je potrebné považovať za odpor podaný s vecným odôvodnením." 13.2. Najvyšší súd Slovenskej republiky konkrétne k náležitostiam odvolania podaného elektronicky v uznesení z 28. júna 2024 sp. zn. 4Obdo/19/2023, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2024 pod publikačným číslom 50/2024 svoje názory uzavrel právnou vetou: „Odvolanie podané elektronicky z elektronickej schránky strany sporu na predpísanom formulári podpísanom kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktoré obsahuje dôvody odvolania len v pripojenej prílohe, na ktorú vo formulári výslovne odkazuje, avšak ktorá nebola osobitne podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom strany sporu, sa nedá bez ďalšieho (t. j. bez posúdenia obsahu pripojenej prílohy) považovať za odvolanie podané bez odvolacích dôvodov. Kvalifikovaný elektronický podpis na odvolacom formulári a vo formulári výslovný odkaz na pripojenú, hoci osobitne neautorizovanú prílohu, jednoznačne verifikoval osobu, ktorá odvolanie podávala, čím sa dosiahol zákonom sledovaný účel a kvalifikovaný elektronický podpis dal elektronickému formuláru podobu, na ktorú súd musí prihliadnuť ako na podanie písomné, vrátane k nemu pripojených príloh." 14.

§ 125ods.

1, ods. 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 14.1.

§ 127

CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

1. a)ktorému súdu je určené,
2. b)kto ho robí,
3. c)ktorej veci sa týka,
4. d)čo sa ním sleduje a
5. e)podpis. 14.2.

§ 23ods.

1 zákona o e-Governmente v znení účinnom do

1. októbra 2022 (odvolanie bolo podané
2. januára 2022) orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom

odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, a) ak sa

zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je

osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis

1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,
2. použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby, ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá"

osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu

osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je

osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený. 14.3.

§ 23ods.

2 zákona o e-Governmente uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený. 14.4.

§ 25ods.

1, ods. 3, ods. 4 zákona o e-Govermente v znení účinnom do 31. októbra 2022 ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok

§ 23ods.

1. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci

osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia

§ 5ods.

8. Prílohy k elektronickému podaniu sa pripájajú vždy ako samostatný elektronický dokument, pričom ak príloha existuje len v listinnej podobe a

osobitného predpisu sa vyžaduje jej predloženie aspoň v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa k elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou (§ 35 ods. 2). Ak ide o prílohy, ktoré existujú v listinnej podobe a nie je ich možné zaručene konvertovať, ak sa ako prílohy prikladajú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu alebo ak osobitný predpis výslovne umožňuje aj pri elektronickej komunikácii predkladať prílohy v listinnej podobe, zasielajú sa osobitne a postupom

osobitného predpisu, ktorý predmetné konanie upravuje. Pripojenie príloh k elektronickému podaniu sa vykoná vložením elektronického podania spolu s prílohami do elektronickej správy prostredníctvom na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu, ktorá zabezpečí spojenie elektronického podania a príloh a zachovanie väzby medzi nimi.

1. V prejednávanej veci okresný súd rozhodol rozsudkom z
2. decembra 2021; odvolanie bolo podané
3. januára 2022; odvolací súd rozhodol napadnutým rozsudkom z
4. apríla
5. Najvyšší súd vo veci vedenej pod sp. zn. 4Obdo/19/2023 rozhodol
6. júna 2024; judikatórna záväznosť uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu je zvýraznená zverejnením v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky; z uvedeného dôvodu je nevyhnuté závery z neho vyplývajúce považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu v zmysle odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
7. marca 2017 sp. zn. 3Cdo/6/
8. Odvolací súd tak rozhodol pred tým, ako najvyšší súd judikatórne uzavrel otázku potreby súčasného podpisu formulára a prílohy k nemu kvalifikovaným elektronickým podpisom.
9. Už v rozhodnutí R 50/2024 najvyšší súd realizoval výklad § 125 Civilného sporového poriadku v súvislosti s potrebou autorizácie podania

§ 23ods.

1 zákona o e-Govermente, keď ustálil, že „pre podanie vo veci samej v elektronickej podobe zákonodarca v § 125 ods. 1, 2 CSP upravil, že podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe a zároveň musí byť autorizované

osobitného predpisu (zákon o e-Governmente). Ak je podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

osobitného predpisu, treba ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované

osobitného predpisu (zákon o e-Governmente), a ak sa dodatočne nedoručí do 10 dní, na podanie sa neprihliada a súd na dodatočné doručenie nevyzýva. Ak takéto podanie nie je autorizované

§ 23ods.

1 zákona o e-Governmente osobou, ktorá

obsahu toto podanie podala, pričom osoba, ktorá ho podpísala kvalifikovaným elektronickým podpisom, na podpísanie takéhoto podania určeného súdu nebola oprávnená, súd pre nedostatok podpisu, ktorý je jednou zo základných náležitostí podania (§ 127 písm. e) CSP), na doplnenie ktorého súd pri elektronickom podaní vzhľadom na špeciálnu úpravu v § 125 ods. 2 CSP nevyzýva, toto podanie odmietne."

1. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že žalobcovia 1/ - 6/, zastúpení právnou zástupkyňou, podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie prostredníctvom elektronického formulára ežaloby, verejne dostupného na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky; uvedený formulár je označený ako „Podanie k existujúcej spisovej značke". Tento formulár elektronického podania podpísala právna zástupkyňa žalobcov, (a teda na to oprávnená osoba) kvalifikovaným elektronickým podpisom (ako to vyplýva z výsledku overenia KEP). 17.
2. Z elektronického formulára (podanie k existujúcej spisovej značke) vyplýva, že predmetom podania je „odvolanie žalobcov 1/ - 6/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 12C/83/2020-297 zo dňa
4. 2021", v kolónke „odôvodnenie podania" je vyznačené, že odôvodnenie je súčasťou prílohy tohto formulára a v kolónke „návrh rozhodnutia" je vyznačené návrh rozhodnutia je súčasťou prílohy tohto formulára. 17.
5. Niet tiež sporu, že príloha formulára bola priložená vo formáte .pdf a niet sporu o tom, že predmetná príloha (obsahujúca odôvodnenie odvolania a návrh rozhodnutia) nebola podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom. Uvedené vyplýva z preverenia autorizácie elektronického podania; kvalifikovaným elektronickým podpisom je podpísaný len elektronický formulár a príloha je bez jeho autorizácie kvalifikovaným elektronickým podpisom. 17.
6. Napokon nie je sporné, že žalobcovia podali odvolanie prostredníctvom formulára na to určeného, vyplýva z neho, o aké podanie ide (odvolanie), ktorému súdu je určené (Okresný súd Nitra), kto ho robí (zástupca žalobcu) a k akej spisovej značke (12C/83/2020); zároveň z neho vyplýva, že súčasťou, resp. prílohou tohto podania je odôvodnenie podania (odvolania) spolu s návrhom na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu, (aby rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel; prípadne aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie). 17.
7. Sporné tak bolo a uvedená otázka je predmetom dovolacieho prieskumu, či kvalifikovaným elektronickým podpisom je potrebné podpísať aj prílohy elektronického formulára, (ktorý je podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom) v prípade, ak obsahujú odvolacieho dôvody a odvolací návrh, a teda či takto podané odvolanie obsahuje náležitosti v zmysle § 363 Civilného sporového poriadku.
8. Najvyšší súd v obdobnej veci, v rozhodnutí R 50/2024, predstavujúcim v zmysle vyššie uvedeného ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu konštatoval, že „vo vzťahu k relevancii elektronických podaní, elektronické podanie má rovnaké účinky ako podanie v listinnej podobe (§ 28 ods. 1 zákona o e-Governmente), pokiaľ bolo autorizované

§ 23ods.

1 tohto zákona. Možno teda povedať, že pokiaľ bolo realizované elektronické podanie, ktoré zároveň aj spĺňalo požiadavku autorizácie v zmysle zákonných ustanovení a spolu s týmto podaním bola doručená aj príloha obsahujúca časť odvolania, ktorá nebola takto autorizovaná, pričom ak by na ňu súd neprihliadal, išlo by

dovolacieho súdu o prílišný formalizmus zo strany súdu." V tejto súvislosti dovolací súd poukázal i na závery vyplývajúce z rozhodnutia ústavného súdu z 12. januára 2023 sp. zn. II. ÚS 269/2022 vo vzťahu k posudzovaniu splnenia formálnych podmienok, keď súd musí zohľadniť, či procesná strana naplnila účel, ktorý sleduje konkrétna právna norma; v citovanom uznesení ústavný súd vyjadril, že bezpodmienečné trvanie na splnení určitých podmienok bez zohľadnenia toho, či bol naplnený účel danej normy, môže viesť k odopretiu práva na prístup súdu. V obdobnej veci (R 50/2024) najvyšší súd konštatoval, že záver odvolacieho súdu, že podanie nespĺňa náležitosti

§ 363

CSP, je výsledkom takej aplikácie tohto ustanovenia, ktorý nesperuje k naplneniu jeho účelu; ide o prílišnú formalistickú právnu úvahu pri výklade tohto ustanovenia. 18.1. Dovolací súd v rozhodnutí R 50/2024 svoje závery oprel i o konštatovania vyplývajúce z rozhodnutí ústavného súdu (II. ÚS 474/2023 a II. ÚS 453/2023), z druhého označeného citoval, že „účelom elektronického podania je zjednodušiť a zefektívniť civilné súdne konanie. Pri elektronických podaniach vo veci samej je prirodzene potrebné zabezpečiť dostatočnú verifikáciu osoby, ktorá podanie robila. Zákon preto predpisuje striktné formálne pravidlá a volí formu kvalifikovaného elektronického podpisu

zákona č. 30/2013 Z. z.. Stanovenie týchto pravidiel je úplne pochopiteľné. Tieto pravidlá by však nemali prístup strán k súdu sťažovať až znemožňovať. Pokiaľ je prípustné odstraňovať vady listinných podaní, a to aj pri nedostatku podpisu alebo nedostatku plnomocenstva, nie je rozumný dôvod, aby to pri elektronických podaniach s nedostatočnou, no stále zákonom predpokladanou autorizáciou nebolo možné. Potom by mali elektronické podania nevýhodnejší a prísnejší režim, čo iste nebolo cieľom zákonodarcu." Na inom mieste z rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 404/2023 citoval, že „elektronizácia justície je výzvou pre všetky právnické profesie, a preto je potrebné k posudzovaniu splnenia rôznych technických náležitosti pristupovať s porozumením. S porozumením aj k elektronickým podaniam procesných strán, ktoré nemožno pri každom technickom nedostatku nezvratne sankcionovať." 18.2. Posudzujúc absenciu kvalifikovaného elektronického podpisu najvyšší súd v rozhodnutí R 50/2024 uzavrel, že „v tomto prípade bolo odvolanie podané na samostatnom elektronickom formulári pre elektronické podanie odvolania, podpísanom zaručeným elektronickým podpisom, pričom priamo v tomto formulári, v kolónke odvolanie, odvolateľ odkazuje na pripojenú prílohu k odvolaniu, na ktorej sú uvedené odvolacieho dôvody. Príloha teda bola súčasťou daného elektronického podania, avšak už osobitne podpisovaná nebola s tým tvrdením odvolateľa, že sa spravoval postupom a poučením uvedeným na stránke MS SR. Vzhľadom k tomu, že elektronický formulár odvolania bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, je

dovolacieho súdu možné jednoznačne verifikovať osobu, ktorá podávala, čím sa dosiahol zákonom stanovený účel a zaručený elektronický podpis dodal tomuto elektronickému formuláru podobu, na ktorú súd musí prihliadnuť ako na podanie písomné vrátane k nemu pripojených príloh. Relevantné v danom prípade bolo, že rubrika elektronicky podaného odvolacieho formulára, určená pre odôvodnenie odvolania, vyplnená žalobcom bola, hoci len odkazom na pripojenú prílohu formulára, v ktorej sa nachádzal celý text odvolania, vrátane odvolacích dôvodov. Najvyšší súd vo svojom názore vychádzal z doktríny materiálneho poňatia právneho štátu, pričom poukazuje aj na spomínajú judikatúru ústavného súdu v tejto otázke. Iný postup súdu v tejto konkrétnej veci podaného odvolania by bol už príliš formalistický, hoci účel sledovaný zákonom o e-Governmente bol naplnený a odvolanie bolo dostatočne autorizované (obdobne aj 5Ndob/1/2022)."

1. Iba pre úplnosť dovolací súd dodáva, že pokiaľ ide o kvalifikovaný elektronický podpis a zaručený elektronický podpis, nie je medzi nimi žiadny rozdiel a oba tieto pojmy označujú to isté.
2. V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že za totožných skutkových okolností, keď kvalifikovaným elektronickým podpisom bol podpísaný len formulár „Podanie k existujúcej spisovej značke" a príloha k nemu označená vo formulári kvalifikovaným elektronickým podpisom podpísaná nebola, je však vo formulári označená a sú v nej uvedené dôvody odvolania a zároveň aj návrh rozhodnutia, nebol dôvod na odchýlenie sa od záverov najvyššieho súdu predstavujúceho ustálenú prax dovolacieho súdu. 20.
3. V tomto smere dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že tieto závery v plnej miere akceptovali aj neskoršie rozhodnutia najvyššieho súdu v obdobných veciach (napr. uznesenie z
4. februára 2025 sp. zn. 1Cdo/29/2023, prípadne z
5. mája 2025 sp. zn. 6CdoPr/2/2025). Podstatné je, že formulár „Podanie k existujúcej spisovej značke" a označený v príslušnej kolónke ako „odvolanie" bol podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom právnej zástupkyne žalobcov; na základe uvedeného je možné jednoznačne verifikovať osobu, ktoré podanie realizovala a týmto sa dosiahol zákonom sledovaný účel. Kvalifikovaný elektronický podpis tak podaniu žalobcov ako celku dal podobu, na ktorú musí prihliadnuť, a to vrátane k nemu pripojenej prílohy, a to bez ohľadu na to, že príloha samotná kvalifikovaným elektronickým podpisom opatrená nebola.
6. Uvedeným spôsobom odvolací súd pri posudzovaní náležitosti podania nepostupoval, zaťažil svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP a jeho rozhodnutie je tak neprimerane prísne a formálne, a teda arbitrárne, čo má za následok postup dovolacieho súdu

§ 449ods.

1 CSP.

1. Pokiaľ dovolatelia v rámci vád zmätočnosti namietali, že odvolací súd pochybil, ak pri vyjadrenom názore ohľadne nedostatkov elektronického podania, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a procesne správne mal odvolanie odmietnuť, táto námietka v zmysle vyššie uvedeného stráca svoje opodstatnenie. Je tomu tak z dôvodu, že názor odvolacieho súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie, ohľadne absencie náležitostí odvolania vo vzťahu k nepodpísaniu prílohy k elektronickému formuláru, je nesprávny.
2. Dovolatelia uplatnili aj dovolací dôvod

§ 421ods.

1 písm. a) CSP,

ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 23.

1. Pre všetky procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka", a to ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková otázka. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). 23.
2. Dovolanie prípustné

§ 421ods.

1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 23.

1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 23.
2. Aby na základe dovolania podaného

§ 421ods.

1 písm. a) CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (2Cdo/203/2016, 3Cdo/38/2019, 4Cdo/32/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/25/2018, 8Cdo/100/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania, (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť, len ak sú splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. 23.5. Postupujúc

vyššie uvedeného dovolací súd poukazuje na to, že pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon" jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu". Povinnosťou dovolateľa pri vymedzení dovolacieho dôvodu v prípade dovolania prípustného

§ 421ods.

1 CSP je okrem povinnosti výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, aj povinnosť konkretizovať, ako

jeho názoru mal odvolací súd konkrétnu právnu otázku správne vyriešiť, a zároveň ak má byť dovolanie prípustné

§ 421ods.

1 písm. a) CSP, musí dovolateľ špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu s uvedením konkrétnych rozhodnutí dovolacieho súdu, od ktorej sa mal

jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (R 83/2018). Iba ak sú všetky uvedené kumulatívne podmienky splnené, môže dovolací súd pristúpiť k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu, v opačnom prípade dovolací súd dovolanie odmietne

§ 447písm.

1. f)CSP. 24. Dovolatelia však v prejednávanej veci v konkrétnostiach nenastolili žiadnu právnu otázku; v dovolaní iba nesúhlasili s odkazom odvolacieho súdu na rozhodnutia najvyššieho súdu a ústavného súdu (citované v bode 3.9. tohto uznesenia) a poukázali na uznesenie najvyššieho súdu z 29. júna 2023 sp. zn. 3Obdo/24/2023. V uvedenej argumentácii dovolací súd identifikuje iba podporu argumentácie vo vzťahu k vade zmätnočnosti v zmysle § 420 písm.
2. f)CSP, nie však kvalifikovane položenú právnu otázku vo vzťahu ku konkretizácii právnej otázky, uvedeniu ako túto otázku riešil odvolací súd a ako mala byť s prihliadnutí na existujúcu ustálenú prax dovolacieho súdu riešená. 24.1. Dovolacia námietka nesprávneho právneho posúdenia tak nemohla byť dôvodná. 25. Z dôvodov vyššie uvedených sa dovolací súd nemohol stotožniť a argumentáciou žalovaného uvedenou v písomnom vyjadrení; jeho argumentácia z logických dôvodov (neskoršieho rozhodnutia R 50/2024) nemohla byť dôvodná. 26. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalobcov namietajúcich vadu

§ 420písm.

1. f)CSP je nielen prípustné, ale aj dôvodné. V prípade tvrdenej vady nesprávneho právneho posúdenia dovolanie nie je prípustné, nakoľko nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, resp. dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Vzhľadom na uvedené dovolací súd posudzujúc dovolanie ako celok dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 27. Z obsahu súdneho spisu najvyšší súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol o výške trov konania, a to uznesením z 9. júla 2024 č. k. 12C/83/2020-415, vydaným vyšším súdnym úradníkom a žalobcov 1/ až 6/ zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne náhradu trov (prvostupňového a odvolacieho) konania vo výške 4.137,50 eura na účet právneho zástupcu žalovanej, do troch dní od doručenia uznesenia. O sťažnosti žalobcov rozhodol sudca súdu prvej inštancie uznesením z 11. septembra 2024 č. k. 12C/83/2020-471 tak, že výrok uznesenia okresného súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom z 9. júla 2024 č. k. 12C/83/2020-415 zmenil tak, že žalobcovia 1/ - 6/ sú povinný zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne náhradu trov (prvostupňového a odvolacieho) konania vo výške 924,92 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 924,92 eura na účet právneho zástupcu žalovanej do troch dní od doručenia uznesenia. 27.1. K uvedenému najvyšší súd uvádza, že vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by rozumný zmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty (sp. zn. 4Obdo/7/2028, 3Obo/9/2017). Závislým výrokom môže byť nielen dovolaním dotknutý výrok, tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci (R 73/2024). Na základe uvedených dôvodov najvyšší súd po zrušení dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu pristúpil v súlade so závermi prijatými na zjednocovacom senáte najvyššieho súdu ku zrušeniu aj závislého uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania a uznesenia, ktorým okresný súd rozhodol o sťažnosti (proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom) ako závislých rozhodnutí (výrokov) od zrušeného rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov konania (§ 439 písm.
2. a)CSP). 28. Dovolací súd napokon uvádza, že pred rozhodnutím o podanom dovolaní lustráciou v registri obyvateľov zistil, že pôvodná žalobkyňa 3/, P., nar. C., zomrela dňa C.. V danom spore však dovolací súd konal so žalobkyňou 3/ vzhľadom na skutočnosť, že dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podali spoločne žalobcovia 1/ - 5/, zastúpení tou istou právnou zástupkyňou a zrušujúcim uznesením dovolacieho súdu jej právne postavenie (a ani právne postavenie jej prípadného zástupcu) nebude ovplyvnené negatívne (nakoľko dovolací súd dovolaniu vyhovel). Ostatní dovolatelia (žalobcovia 1/, 2/, 4/, 5/) podaným dovolaním v smere jeho späťvzatia nedisponovali. Napokon k uvedenému dovolací súd poukazuje na § 65 ods. 1 CSP a konštatuje, že právny nástupca

§ 63

a § 64 CSP prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu; v danom prípade k 13. aprílu 2025, kedy medzi stranami v konaní platil stav

právoplatného rozsudku odvolacieho súdu. Dovolací súd tak pristúpil k jeho zrušeniu aj bez rozhodnutia o pokračovaní v konaní s niektorým z dedičov, z dôvodu hospodárnosti konania.

1. V ďalšom konaní odvolací súd odvolanie žalobcov vecne prejedná; vysporiada sa aj s procesným nástupníctvom po zomrelej žalobkyni 3/ a rozhodne o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.