Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/77/2025 Identifikačné číslo spisu: 7823200354 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

aj následne podľa jeho § 565 prípadne je oprávnený a v kladnom prípade aby ustálil, v čom tento spočíva. Okrem iného mohol by pritom dôjsť aj k dôvodom, na ktoré dodávateľ pri vykonaní sporného hmotnoprávneho úkonu ani nepomyslel, čo určite nebolo úmyslom zákonodarcu, ktorý prijatím novely Občianskeho zákonníka v jeho § 53 ods. 9 aj vychádzajúc z dôvodovej správy jednoznačne s cieľom poskytnutia ďalšej ochrany spotrebiteľovi sprísnil zákonné podmienky možnosti dodávateľa použiť jemu prislúchajúce právo ustanovené v § 565 OZ, a to jeho v § 53 ods. 9 OZ ustanovenou povinnosťou predtým, ako tento použije svoje právo na zosplatnenie svojej celej pohľadávky voči spotrebiteľovi, tomuto dal ešte poslednú možnosť zaplatením konkrétnej omeškanej splátky, a nie akýchsi a ani nie všetkých dlžných splátok (pozri dikciu zákona), odvrátiť zosplatnenie celej pohľadávky dodávateľa. Z uvedených dôvodov tak pre žalovanou namietané, ako aj pre súdom prvej inštancie zároveň správne ustálené zhora zmienené nedostatky sporného upozornenia zo

2. 2020 žalovanému spotrebiteľovi v danom prípade nebolo umožnené správnosť sporného vyčíslenia pohľadávky zo
4. 2020 akokoľvek preveriť, či vecne či už proti nemu alebo aj proti zákonnosti avizovaného postupu dodávateľa smerujúcemu k predčasnému zosplatneniu jeho pohľadávky relevantne akokoľvek oponovať, keďže z neho nie je zrejmé, dodatočným zaplatením ktorej konkrétnej omeškanej splátky, v akej výške a lehote, prípadne namietaním nenaplnenia akejkoľvek inej zákonnej podmienky ustanovenej v § 53 ods. 9 OZ spotrebiteľ by mohol spochybniť oprávnenosť v spornom upozornení zo
6. 2020 avizovaného postupu dodávateľa. Pre takto zistenú neurčitosť sporného upozornenia žalovanej zároveň nebolo umožnené hrozbu dodávateľom zamýšľaného postupu podľa § 565 OZ odvrátiť ani dodatočným zaplatením nepoznanej relevantnej splátky v zákonnej relevantnej lehote a proti zosplatneniu táto rovnako sa nemohla účinne brániť ani prípadnou námietkou premlčania dodávateľovho práva, či už na avizovaný postup alebo na celú proti nemu uplatnenú pohľadávku, ako ani prípadným oponovaním, že uplatnená sporná pohľadávka dodávateľa čo i len sčasti prípadne vychádza z ustanovení zmluvy, ktoré sú neprijateľnými, a preto zo zákona neplatnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a pod. 2.
7. Odvolacie námietky žalobcu, že z § 53 ods. 9 OZ nevyplýva požiadavka na konkretizáciu splátky, pre nesplnenie ktorej dodávateľ mieni využiť svoje právo ustanovené v § 565 OZ a rovnako ani námietka neprípustne extenzívneho súdom aplikovaného výkladu týchto zákonných ustanovení ako nedôvodné preto neobstoja, nakoľko i keď Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza, čo má byť obsahom upozornenia spotrebiteľa podľa § 53 ods. 9 OZ, uvedené možno vyvodiť zo zákonných podmienok, ktoré pre realizáciu práva veriteľa vyhlásiť predčasnú (mimoriadnu) splatnosť úveru musia byť splnené, a preto pokiaľ Občiansky zákonník v § 53 ods. 9 OZ platnosť a oprávnenosť realizácie práva veriteľa úver predčasne zosplatniť podmieňuje uplynutím trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky, tak aj v zmysle zhora aplikovaného výkladu dotknutých zákonných ustanovení je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne identifikovaná, čomu nesporne zodpovedá povinnosť dodávateľa túto konkretizovať. Z rovnakých dôvodov celkom isto neobstojí pritom ani odvolacia námietka odvolateľa, že požiadavka určitosti sporného právneho úkonu dodávateľa zo
9. 2020 bola splnená tým, že to, ktorá konkrétna omeškaná splátka v danom prípade predčasnú (mimoriadnu) splatnosť pohľadávky dodávateľa vyvolala, podľa neho, ako zvyčajne, aj tentokrát, možno vyvodiť zo samotnej dikcie § 565 OZ v spojení s jeho § 53 ods.
10. Použitie práva dodávateľa podľa § 565 OZ môže byť totiž opodstatnené jedine za podmienky, že k
12. 2020 právne perfektným právnym úkonom bolo aj použitiu tohto práva dodávateľa predchádzajúce upozornenie spotrebiteľa. Ak upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ, ako v prejednávanej veci napr. pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť takýmto právnym úkonom nie je, dodávateľ sa nemôže úspešne dovolávať platnosti ani na tento právny úkon nadväzujúceho tzv. zosplatnenia pohľadávky veriteľa, a to ani napriek tomu, že v zmysle § 565 OZ k použitiu práva dodávateľa spotrebiteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky skutočne môže dôjsť len pre nesplnenie jedinej splátky. Súd prvej inštancie v danej veci správne sa preto vysporiadal s požiadavkou určitosti jednostranného hmotnoprávneho úkonu dodávateľa, ktorým v danom prípade bolo upozornenie týmto skoncipované k
14. 2020 s cieľom vyhovieť zákonnej požiadavke dodávateľovi uloženej v § 53 ods. 9 OZ, pričom aj po skutkovej stránke správne uzavrel, že zo spornej písomnosti, ako táto v
15. odseku tohto odôvodnenia zhora je reprodukovaná, majúc na zreteli aj výšku zmluvne dohodnutej mesačnej splátky 196,39 eur v danom prípade nie je možné ustáliť, pre nesplnenie ktorej konkrétnej jedinej relevantnej splátky v celkovej dodávateľom jednostranne deklarovanej výške pohľadávky 612,41 eur tento spotrebiteľa upozornil na svoj úmysel posudzovaný úver zosplatniť, pričom ani výšku dlžnej istiny 402,07 eur, ako ani ďalších zložiek tejto svojej celkovej pohľadávky (príslušenstvo, poplatky) nekonkretizoval dostatočne, a to nielen pre žalovaného spotrebiteľa, ale ani pre konajúci súd preskúmateľným spôsobom, a to pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť; pretože zistenú neurčitosť a nezrozumiteľnosť právneho úkonu dodávateľa zo
17. 2020 je neprípustné odstraňovať výkladom, ktorý by sporný hmotnoprávny úkon akokoľvek prípadne dopĺňal, neobstojí odvolacia námietka odvolateľa ani o preferovaní výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti pred jeho neplatnosťou. Z uvedených dôvodov nepochybne správne boli právne závery súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti tak sporného hmotnoprávneho úkonu dodávateľa zo
19. 2020 (§ 37 OZ), ako aj o absolútnej neplatnosti na tento neplatný právny úkon nadväzujúceho zosplatnenia pohľadávky písomným úkonom dodávateľa z
21. 2020 a rovnako aj následného postúpenia bankovej pohľadávky voči spotrebiteľovi na žalujúci nebankový subjekt, keďže v zmysle platnej právnej úpravy, ktorú súd prvej inštancie síce necitoval, ale na daný prípad túto správne aplikoval (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.), úverujúca banka bez súhlasu žalovanej ako klienta bola oprávnená aj na nebankový subjekt, akým je žalobca, postúpiť len svoju už splatnú pohľadávku voči spotrebiteľovi, čo zo zhora uvedených dôvodov nebol prípad prejednávanej veci, pričom zmluvne dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru v danom prípade ešte neuplynul. Ide preto o postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom, ktoré ako neprípustné (§ 525 ods. 2 OZ) v zmysle § 39 OZ je neplatným právnym úkonom, čo zároveň znamená, že nepochybne správnym preto je aj právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalujúceho postupníka v tomto súdnom spore. Dodávateľ tak svojím hmotnoprávnym úkonom primárne zo
23. 2020 (upozornenie spotrebiteľa podľa § 53 ods. 9 OZ) a nadväzne na to aj z
25. 2020 (použitie práva dodávateľa podľa § 565 OZ) a rovnako aj z
27. 2022 (postúpenie bankovej pohľadávky bez súhlasu klienta na nebankový subjekt), ktoré pre zhora vytknuté nedostatky nikdy nevyvolajú zamýšľané právne účinky, založil protiprávny stav, proti ktorému svedčí preto súdna ochrana spotrebiteľa. 2.
28. Pokiaľ odvolateľ nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odôvodňoval odklonom od právnych záverov dovolacím súdom vysloveným v jeho uzneseniach z
30. 2022 vo veci 5Cdo/224/2021, resp. z
32. 2022 vo veci 4Cdo/132/2021, tieto jeho námietky rovnako neobstoja. Najvyšší súd ani v jednom z týchto rozhodnutí sa nezaoberal otázkou obsahových náležitostí upozornenia spotrebiteľa podľa § 53 ods. 9 OZ; vo veci 4Cdo/132/2021 riešil len otázku, kedy najskôr, t. j. odkedy môže dodávateľ uplatniť svoje právo podľa § 565 OZ, kým vo veci 5Cdo/224/2021 primárne riešil otázku premlčania práva dodávateľa v prípade zosplatnenia jeho pohľadávky voči spotrebiteľovi. Pretože dovolací súd ani v jednom z ostatných odvolateľom označených ďalších jeho rozhodnutí v celkovom počte 19, a to ani podľa samotného odvolateľa, neriešil pre tento súdny spor rozhodujúcu otázku obsahových náležitostí upozornenia spotrebiteľa upraveného v § 53 ods. 9 OZ, ale riešil výlučne otázku, pre ktorú omeškanú splátku dodávateľ bol oprávnený úver zosplatniť a kedy začína plynúť premlčacia doba, nebolo potrebné, aby odvolací súd s týmito pre tento súdny spor irelevantnými závermi dovolacieho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia akokoľvek sa vysporiadal. Keďže žiadne z rozhodnutí odvolacích súdov nevytvára ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, súd prvej inštancie a rovnako ani odvolací súd v posudzovanej veci nebol povinný v záujme zachovania právnej istoty a legitímnych očakávaní žalujúcej sporovej strany, či už rozhodnúť v súlade so závermi odvolacích súdov vyslovených v odvolateľom v odvolaní zmienených rozhodnutiach niektorých odvolacích súdov alebo s týmito v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne sa vysporiadať inak, než z ich odôvodnenia je to beztak zrejmé. Bez akejkoľvek konkretizácie nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý by bol porušením práv odvolateľa, rovnako nebola dôvodná ani odvolacia námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie týmto spôsobom žalobcovi znemožnil, aby ten uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom odvolací súd v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil taký postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny, ktorý by čo i len mohol mať dopad na práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Odvolacie námietky žalobcu z týchto dôvodov neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a tieto nie sú preto ani spôsobilé privodiť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie či už zmenou alebo zrušením napadnutého rozsudku, uzavrel odvolací súd. 2.
33. Pretože išlo o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP rozhodoval aj o trovách odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu v danom prípade žalovanej strany v spore (§ 255 ods. 1 CSP), hoci tejto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže tejto ako v odvolacom konaní procesne úplne pasívnej strane žiadne trovy v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli. Neúspešnému odvolateľovi náhradu trov odvolacieho konania priznať nie je možné.
34. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodňoval § 420 písm. f), § 421 ods. 1 písm a) a c) CSP. 3.
35. V dovolaní uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne - a to konkrétne v otázke, či je veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených v ust. § 53 ods.

§ 565OZ súčasne v podaní, ktorým toto právo uplatňuje, resp.

v podaní, ktorým upozorňuje na možné uplatnenie tohto práva v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku hodlá pristúpiť, resp. pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, t. j. či je skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej by mohlo dôjsť (vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ) / došlo (vo výzve, ktorou sa uplatňuje právo na vyhlásenie splatnosti podľa § 565 OZ) k uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ náležitosťou týchto právnych úkonov, ktorej prípadné neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ. Žalobca vymedzil dovolací dôvod podľa ust. § 421 ods. 1 písm. c) CSP, a to z dôvodu, že dovolací súd sa vo svojej rozhodovacej praxi odchýlil od svojho rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/123/2022 z

2. 2024, a to konkrétne v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa
4. 2024, v ktorom dospel Najvyšší súd SR pri riešení vyššie vymedzenej právnej otázky k opačnému záveru, pričom vo svojom odôvodnení uviedol: ,,Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.“ Ako vyplýva z vyššie uvedeného, dovolací súd pristupuje k výkladu ust. § 53 ods.

§ 565

OZ rozdielne, preto toto dovolanie smeruje voči riešeniu tejto otázky, kedy dovolací súd vo vyššie citovaných rozhodnutiach dospel k opačným záverom ohľadom povinnosti špecifikácie splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu vo výzve v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, resp. v samotnom zosplatnení a následne skutočnosti, či táto skutočnosť je alebo nie je podmienkou platnosti tohto úkonu. Odvolací súd podľa názoru žalobcu zároveň odôvodnil svoj potvrdzujúci rozsudok arbitrárne, pričom vniesol do problematiky vyhlásenia splatnosti v sporoch s prvkom spotrebiteľa nepredvídateľnosť, v dôsledku čoho došlo zároveň k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. S právnym posúdením, sa žalobca nestotožňuje, nakoľko je v rozpore s výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ v spojitosti s ust. § 565 OZ. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa konkretizovať splátku, pre ktorú veriteľ hodlá zosplatniť úver (vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ) / zosplatnil úver (v úkone podľa § 565 OZ) a ani povinnosť konkretizovať splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní. Veriteľ nie je povinný (OZ takú podmienku v žiadnom jeho ustanovení neustanovuje) uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú sa veriteľ chystá, prípadne pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru. Krajský súd však zastal úplne opačný názor, a síce, že výzva musí obsahovať identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, pretože ak taký údaj neobsahuje, tak je neurčitý a nejasný. Žalobca zastáva názor, že zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení práva podľa ust. § 565 OZ k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti. V konaní bolo riadne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola medzi postupcom a žalovanými dohodnutá. Žalovaný bol preukázane v omeškaní so zaplatením splátok aspoň tri mesiace, pričom bolo zároveň preukázané, že postupca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na možné uplatnenie práva v zmysle ust. § 565 OZ (podaním zo dňa

2. 2020). Žalobca zdôraznil, že v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s právnym názorom krajského súdu, v zmysle ktorého je potrebné vo výzvach, resp. v zosplatnení uvádzať (špecifikovať), s ktorou konkrétnou splátkou sa dostal žalovaný do omeškania, inak je takýto jednostranný právny úkon nezrozumiteľný a neurčitý, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ by zákonodarca vyžadoval presnú špecifikáciu splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu vo výzve podľa § 565 OZ, uvedené by uviedol expressis verbis v tomto zákonnom ustanovení. Žalobca zastáva právny názor, že podstatnou právnou skutočnosťou v čase vyhlásenia splatnosti je výlučne to, či veriteľ mal splnené podmienky pre vyhlásenie splatnosti podľa oboch dotknutých ust. § 53 ods. 9 OZ, ako aj § 565 OZ, pričom v tomto konkrétnom prípade nebolo sporné, že tieto podmienky splnené boli. Žalobca zastal názor, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť vo výzve pred zosplatnením ani vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala, priam naopak, dovolací súd o predmetnej otázke už rozhodol, a to tak, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení či vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu podľa názoru žalobcu absentuje vysvetlenie, v čom identifikoval neurčitosť právnych úkonov, t. j. ako konkrétne sa pri absencii určenia omeškanej splátky a splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie (za dodržania podmienok podľa § 53 ods.

§ 565OZ) v uvedených právnych úkonoch prejavil vnútorný rozpor takýchto úkonov.

Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že rozsudok Krajského súdu je rovnako nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia. 3.2. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol dovolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu odvolacieho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru o potrebe dovolanie odmietnuť. 5. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm.

1. f)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 6. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 7. V zmysle § 428 CSP je dovolateľ povinný o. i. uviesť, z akých dôvodov dovolaním napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a tento dovolací dôvod (resp. dôvody) vymedziť spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Uvedené je podstatné a smerodajné aj pre samotný dovolací súd, pretože ten je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), vrátane ich obsahového i rozsahového vymedzenia a z iných než dovolateľom uplatnených dôvodov napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. Ak teda dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, tento nedostatok má za následok odmietnutie dovolania. 8. V posudzovanom prípade dovolateľ v dovolaní úplne jednoznačne uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm.
2. f)CSP, ale v súlade s § 431 ods. 2 CSP nešpecifikoval, v čom konkrétne spočíva vada zmätočnosti konania predpokladaná v § 420 písm.
3. f)CSP. Dovolateľ vo svojom dovolaní uviedol len skutkové okolnosti danej prejednávanej veci, avšak v tejto súvislosti však neuviedol v dovolaní žiadne relevantné, resp. vecné argumenty, ale prezentuje nesúhlas a nespokojnosť s rozhodnutiami súdov. V dovolaní v zásade iba poukázal na arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, opisujúc a polemizujúc so skutkovým stavom veci a poukazujúc na vybrané časti odôvodnení rozhodnutí súdov nižších inštancií, ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore so skutočnosťou. Ani z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) nie je možné vyvodiť, v čom dovolateľ vidí porušenie svojho práva na spravodlivý proces. Dovolateľ tak nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, keďže jasne nedefinoval nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým mu mal odvolací súd v tomto spore znemožniť, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že pokiaľ dovolateľ v dovolaní poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka namietal nesprávne právne posúdenie veci, tak to nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (R 24/2017), ktorú dovolateľ uplatnil. 10. Dovolateľ namietal, že rozhodnutie dovolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom riešená rozdielne, resp. závisí od vyriešenia otázky, ktorá je dovolacím súdom riešená rozdielne § 421 ods. 1 písm. c), a to konkrétne v otázke, či je veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených v ust. § 53 ods.

§ 565OZ súčasne v podaní, ktorým toto právo uplatňuje, resp.

v podaní, ktorým upozorňuje na možné uplatnenie tohto práva v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku hodlá pristúpiť, resp. pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, t. j. či je skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej by mohlo dôjsť (vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ) / došlo (vo výzve, ktorou sa uplatňuje právo na vyhlásenie splatnosti podľa § 565 OZ) k uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ náležitosťou týchto právnych úkonov, ktorej prípadné neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ, pričom poukázal na rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. 01. 2024, 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. 06. 2024, 1Cdo/154/2022 z 27. 2. 2024. 11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.

1. c)CSP je relevantná otázka, ktorá vykazuje existujúcu rozdielnosť rozhodovania dovolacích senátov, t. j. existujúca nejednotnosť posudzovania danej otázky. 12. Keďže dovolateľom nastolená právna otázka bola rozhodujúca pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, dovolací súd v ďalšom skúmal, či žalobca opodstatnene vytýkal, že totožnú otázku riešia dovolacie senáty rozdielne a zistil, že nastolenou otázkou sa dovolací súd zaoberal v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 34/2025 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022), s právnou vetou: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“ 12.1. V rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/57/2025 zo dňa 6. mája 2025, dovolací súd uskutočnil analýzu rozhodovacej činnosti v súvislosti s nastolenou právnou otázkou a v bodoch 26 - 29 uviedol, že: „V uznesení z 30. januára 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 najvyšší súd posudzoval právnu otázku začiatku plynutia premlčacej doby pri predčasne zosplatnenom spotrebiteľskom úvere. Dovolací súd pri jej zodpovedaní poukázal na uznesenie sp. zn. 7Cdo/268/2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 29/2023 s právnou vetou: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.“. V dôvodoch uznesenia (bod 29.) dovolací súd uviedol, že veriteľ má právo vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu deň po tom, keď sa niektorá splátka dostane do omeškania aspoň tri mesiace. Otázkou povinnosti veriteľa špecifikovať splátku, pre nezaplatenie ktorej pristupuje k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v podaní, ktorým tento právny úkon činí, sa dovolací súd v tomto rozhodnutí nezaoberal, pretože na nej rozhodnutie nebolo založené. Aj v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/224/2021, na ktoré poukázala dovolateľka, dovolací súd posudzoval právnu otázku začiatku plynutia premlčacej doby celého dlhu pri strate výhody splátok v prípade spotrebiteľskej zmluvy a zároveň okolnosť, či s poukazom na znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno v spotrebiteľskom vzťahu aplikovať § 103 Občianskeho zákonníka, keďže výsledkom jeho aplikácie je skutočnosť, že premlčacia doba začína plynúť skôr, ako si veriteľ vôbec môže uplatniť svoje právo prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka). V konaní sp. zn. 4Cdo/132/2021 sa najvyšší zaoberal riešením právnej otázky, či „vylučuje aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka.“ 12.2. Dovolací súd konštatuje, že najvyšší súd v citovanom rozhodnutí dospel k záveru, že nastolenou právnou otázkou sa najvyšší súd v označených rozhodnutiach nezaoberal. Skonštatoval, že sa ňou zaoberal v rozhodnutí najvyššieho súdu z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 34/2025, na právnu vetu plne odkázal. 13. V danej veci dovolací súd sa plne stotožňuje s posúdením procesnej prípustnosti dovolania, ako aj riešením nastolenej právnej otázky. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že najvyšší súd môže pri posúdení prípustnosti dovolania zohľadňovať aj tie svoje stanoviská a rozhodnutia, ktoré dovolateľ neoznačil (k tomu pozri I. ÚS 51/2020). 13.1. V súdenej veci je potrebné dovolanie posúdiť z hľadiska § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 14. Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd sa pri vyriešení otázky špecifikácie splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom rozhodol súladne s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. 15. Dovolací súd v závere v súvislosti s námietkou dovolateľa týkajúcou sa novelizácie Občianskeho zákonníka v ustanovení § 53 ods. 3 uvádza, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje až na nároky vzniknuté od 1. januára 2024, a to v zmysle § 879y ods. 1 OZ, teda pre danú vec je irelevantná. 16. Vzhľadom na to, že napádané rozhodnutie nespočívalo na nesprávnom právnom posúdení, pričom nastolená právna otázka bola dovolacím súdom už vyriešená, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie dovolateľa je vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§ 421 ods. 1 písm.
3. c)resp.
4. a)CSP) neprípustný, a preto dovolanie v zmysle § 447 písm.
5. c)CSP odmietol. 17. Aplikujúc zásadu úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP) vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania v dovolacom konaní úspešnej žalovanej voči v dovolacom konaní neúspešným dovolateľom. Z obsahu spisu vznik trov dovolacieho konania u žalovanej preukázaný nie je, preto dovolací súd jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. 18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.