← Slovensko

určenie vlastníckeho práva

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/63/2025 Identifikačné číslo spisu: 8720200399 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Martina Valentová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8720200399.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Z. R., narodená XX. XX. XXXX, D., G. XXX, 2/ C. N., narodený XX. XX. XXXX, C., G. 18, 3/ N. Y., narodený XX. XX. XXXX, D. D. XXX, 4/ N. R., narodený XX. XX. XXXX, D. - T. D., I. XXX/XX, všetci zastúpení advokátom JUDr. Martinom Tomasom, Poprad, Francisciho 3288, 5/ N. N., narodený XX. XX. XXXX, zomretý XX. XX. XXXX, naposledy bytom, D., W. XXX/XX, 6/ I. R., narodená XX. XX. XXXX, D., W. XXX/XX, 7/ Z. Y., narodená XX. XX. XXXX, D., G. XXX, 8/ G. G., narodený XX. XX. XXXX, D., G. XXX/XXX, 9/ N. G., narodený XX. XX. XXXX, zomretý XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. D. XXX, 10/ N. N., narodený XX. XX. XXXX, D., G. XXX/XXX, 11/ Z. K., narodená XX. XX. XXXX, D., B. XXX/X, 12/ D. G., narodený XX. XX. XXXX, zomretý XX. XX. XXXX, naposledy bytom D., G. XXX/XXX, 13/ Ing. I. D., narodený XX. XX. XXXX, D., C. D. XXX/XX, 14/ Z. K., narodená XX. XX. XXXX, D., G. XXX/XXX, 15/ I. K., narodený XX. XX. XXXX, D., G. XXX/XXX, 16/ N. K., narodený XX. XX. XXXX, D., D. XXX/XX, 17/ I. G., narodená XX. XX. XXXX, D. D. XXX, 18/ I. G., narodená XX. XX. XXXX, zomretá XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. D. XXX, 19/ F. Q., narodená XX. XX. XXXX, D. C. D. XXX/X, proti žalovanému I. G., narodenému XX. XX. XXXX, T., B. XX, X. XXX XX, zastúpenému usadeným euroadvokátom JUDr. Oldrichom Lejnarom, LL.M., Kežmarok, Nad traťou 26, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19C/5/2020, o dovolaní žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2023 sp. zn. 22Co/44/2021, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovaný má voči žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ako „súd prvej inštancie") rozsudkom z 31. mája 2021 č. k. 19C/5/2020-118 zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcom 100 % náhradu trov konania (výrok II.). 1.1. Súd prvej inštancie na vec aplikoval čl. 20 Ústavy SR č. 460/1992 Zb., § 124, § 130 ods. 1, § 132, § 133 ods. 2 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), § 77 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") a uzavrel, že žalobu nepovažoval za opodstatnenú. 1.2. Súd prvej inštancie zdôraznil, že každý, kto spochybňuje vlastnícke právo žalovaného ako tabulárneho vlastníka, musí už v žalobe tvrdiť a bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti preukázať, že tabulárny vlastník nie je oprávneným držiteľom, t. j. že zo strany tabulárneho vlastníka ani nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Vydržacia 10-ročná doba na vydržanie začína plynúť odo dňa, kedy predmetné pozemky prešli prvýkrát do oprávnenej držby prvému oprávnenému držiteľovi. Vzhľadom na skutočnosť, že samotný žalovaný je oprávneným držiteľom 13 rokov, nie je potrebné skúmať, že oprávneným držiteľom bol aj Ing. K., od ktorého žalovaný pozemky kúpil, prípadne aj osoby, od ktorých Ing. K. tieto pozemky kúpil. O tom, že vlastnícke právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam sa spochybňuje, sa prvýkrát dozvedel až v rámci súdneho konania, z uznesenia súdu, ktoré mu bolo doručené dňa 08. júla 2020. Bol teda v dobrej viere od 10. júla 2007 až do 08. júla 2020, že je vlastníkom a oprávneným držiteľom predmetných pozemkov. Ak by žalovaný bol aj zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, hoci by týmto vlastníkom nebol, tak by vlastnícke právo k vyššie uvedeným pozemkom nadobudol vydržaním, a to najneskôr dňa 10. júla 2017. Zápis duplicitného vlastníctva chybou katastra nemôže byť na ujmu žalovanému, ako dobromyseľnému nadobúdateľovi predmetných nehnuteľností, ktorý naviac tieto užíval v dobrej viere viac ako 13 rokov, teda vlastnícke právo k nim nadobudol aj vydržaním. 1.3. Súd prvej inštancie argumentoval tiež tým, že poukazom na § 77 ods. 1 CSP v zmysle LV č. XXXX, k. ú. D. D., okres C., vlastníkmi predmetnej parcely č. XXX je 33 spoluvlastníkov, pričom žalobcovia sú len 19 z nich. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade ide o nerozlučné spoločenstvo, teda na strane žalobcov malo vystupovať všetkých 33 spoluvlastníkov a nielen 19 žalobcovia v predmetnom konaní. Pokiaľ sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nie je iná možnosť, len žalobu bez ďalšieho zamietnuť. Aj keď v odôvodnení rozsudku rozobral aj iné dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, tento dôvod nemožno opomenúť. Prvoinštančný súd preto tiež uzavrel, že v konaní je daný i nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov. 1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a nakoľko žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd") na odvolanie žalobcov rozsudkom z 28. februára 2023 sp. zn. 22Co/44/2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., vo výroku II. rozsudok zmenil tak, že žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal a žalovanému nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania. 2.1. Odvolací akcentoval, že žalovaný je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. D. D. ako výlučný vlastník sporných pozemkov, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 07. 06. 2007 od v katastri nehnuteľností evidovaného vlastníka Ing. C. K., ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod vkladom č. V XXXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 07. 2007. O spochybňovaní jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam sa dozvedel až v rámci predmetného súdneho konania, správne preto súdu prvej inštancie konštatoval, že ak by aj žalovaný bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník, hoci by týmto vlastníkom nebol, tak svoje vlastnícke právo by k vyššie uvedeným pozemkom nadobudol vydržaním najneskôr dňa 10. 07. 2017 (žaloba bola podaná na súde dňa 11. 02. 2020). 2.2. Odvolací súd následne konštatoval správnosť záverov prvoinštančného súdu, podľa ktorých žalovaný poctivo nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015, v zmysle ktorého „za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie. Rovnako správne prvoinštančný súd poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/102/2017, 6Cdo/71/2011, na R 45/1986, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2019. 2.3. Odvolací súd potom uzavrel, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti vydržal, nakoľko tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe domnelého (putatívneho dôvodu) - kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2007 od predchádzajúceho vlastníka Ing. C. K. a predmetné nehnuteľnosti nerušene užíval až do 08. 07. 2020, a to v dobrej viere, že mu patria, tak ako to uvádza aj súd prvej inštancie a z týchto dôvodov bolo nevyhnutné a dôvodné poskytnúť žalovanému ochranu. Dôkazom v neprospech žalovaného by bol dôkaz o jeho vedomosti neoprávneného nadobudnutia vlastníctva predávajúcim, čo však žalobcovia nepreukázali. Znamená to, že i keby žalovaný nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od nevlastníka, vzhľadom na preukázanie okolností svedčiacich o jeho dobromyseľnosti a oprávnenosti držby predmetných nehnuteľností, sa odvolací súd prikláňa k záveru súdu prvej inštancie, že sporné nehnuteľnosti nadobudol vydržaním. 2.4. Odvolací súd sa tiež vyjadril k charakteru procesného spoločenstva žalobcov, pričom uviedol, že výhrada žalobcov o samostatnom procesnom spoločenstve, kedy každý zo žalobcov sa môže domáhať svojho vlastníckeho práva individuálne, je dôvodná. Poukázal na R 54/73 a konštatoval pritom, že každý zo spoluvlastníkov je oprávnený podať určovaciu žalobu, pričom záujem na podaní takejto žaloby bude mať predovšetkým vtedy, keď niekto popiera jeho spoluvlastnícky podiel alebo jeho výšku. Preto sa bude môcť ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov obrátiť na súd so žalobou o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom veci, o ktorú ide. Práve tak je možná určovacia žaloba spoluvlastníka o určenie jeho podielu, keď smeruje proti žalovanému, ktorý o sebe tvrdí, že je výlučným vlastníkom celej veci alebo inak popiera žalobcovo spoluvlastnícke právo. 2.5. Odvolací súd sa záverom vyjadril, že v zhode so súdom prvej inštancie (bod 22. až 26. prvoinštančného rozsudku) považuje žalobu za nedôvodnú z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcami v otázke nedobromyseľnosti a neoprávnenosti vstupu žalovaného do držby sporných nehnuteľností (rovnako jeho predchodcu) s poukazom na ustanovenie § 130 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka. 2.6. Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, ktorým bol duplicitný zápis vlastníctva, o ktorom sa žalobcovia dozvedeli až z rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte vydaným Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, ktorú duplicitu nespôsobili žalobcovia. Bolo by preto nespravodlivé a v rozpore s ratio legis zaviazať neúspešných žalobcov na náhradu trov konania za stavu, keď chybnosť zápisov v katastri nehnuteľností nespôsobili a túto duplicitu je možné riešiť výlučne prostredníctvom súdu. Odvolací súd preto zmenil súvisiaci výrok II. o trovách konania v napadnutom rozsudku postupom podľa § 388 CSP a s poukazom na § 257 CSP náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal. Z rovnakých dôvodov nepriznal úspešnému žalovanému ani náhradu trov odvolacieho konania. 3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/ (ďalej aj „dovolatelia") dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z § 420 písm.

  1. f)CSP a § 421 ods. 1 písm.
  2. a)CSP. Navrhli, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces a prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm.
  3. f)CSP opreli dovolatelia o tvrdenie, že ich právni predchodcovia, resp. oni sami svoje vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam nikdy nestratili. V priebehu celého konania poukazovali na nepravdivosť vyhlásenia pojatého do osvedčenia vyhlásenia o vydržaní do Notárskej zápisnice N 550/98, NZ 549/98 vyhotovenej JUDr. V. Q. v Poprade, zo dňa 23. 11. 1998 (ďalej len ako „Notárska zápisnica"), ktorej súčasťou je Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa zákona č. 323/92 Zb. (ďalej len ako „Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní") kde p. V. I., r. č. XX-XX-XX/XXXX, bytom G. č. XXX, D. (ďalej len ako „V. I.") spolu s p. Ing. F. I., rod. C., r. č. XX-XX-XX/XXXX, bytom G. č. XXX, D. (ďalej len ako „Ing. F. I.") vyhlásili, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. D. D., okrem iného aj pôvodnej parc. KN-E č. XXX o výmere 1129 m2 v kultúre orná pôda zapísaná na pôvodnom LV č. XX pre k. ú. D. D., čím sa prvoinštančný a ani odvolací súd vôbec nezaoberal. Zdôraznili tiež, že súd prvej inštancie zamietol ich návrh na výsluch svedkov - manželov V. I. a Ing. I., hoci ich na pojednávanie nariadeného na deň 31. 05. 2021 riadne predvolal. Skutočnosť, že súd prvej inštancie najskôr vyhovel návrhu na vypočutie manželov V. I. a Ing. I. a neskôr uvedený návrh zamietol predstavuje porušenie ich procesných práv. 3.2. Dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci a prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.
  4. a)CSP vymedzili žalobcovia tak, že základným predpokladom správneho právneho posúdenia a rozhodnutia vo veci samej bolo vyriešenie práve predbežnej právnej otázky splnenia podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním na základe Osvedčenia o vydržaní sp. zn. N 550/98, NZ 549/98. Ďalej uviedli, že právni predchodcovia V. I. a Ing. F. I. sporné nehnuteľnosti mali užívať ako svoje vlastné nesporne a dobromyseľne najneskôr od roku 1951. Už samotné toto vyhlásenie je v rozpore s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/42/2018 a judikátom sp. zn. 4Cdo/283/2009 publikovaného ako R 73/2015. Žalobcovia zdôraznili zásadu rímskeho práva, podľa ktorej na nepráve nemôže vzniknúť právo. Ak by sa prípadným výsluchom (súd prvej inštancie dodatočne zamietol návrh na vykonanie dôkazu) zistilo, že manželia I. nemali splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva, tak aj následné prevody (kúpna zmluva medzi V. I. a Ing. F. I. ako predávajúci a p. K. ako kupujúci a kúpna zmluva s p. K. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim) boli v zmysle zásady nemo plus juris realizované od nevlastníkov. Dobrá viera ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami: pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Dovolatelia dali do pozornosti aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/30/2010, sp. zn. 2Cdo/159/2010, sp. zn. 5MCdo/12/2011 a tvrdili, že meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu je v rozpore s jedným zo základných princípov civilného konania uvedeného v čl. 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého: „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.". 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu zdôraznil, že celé dovolanie je postavené výlučne len na vzťahu medzi žalobcami a V. I. a Ing. F. I. a na udalostiach, ktoré sa odohrali pred 26 rokmi a ktoré s ním absolútne vôbec nesúvisia. Miestami predmetné dovolanie pôsobí až zmätočne a vzbudzuje dojem, že na strane žalovanej strany vystupujú Ing. I. a pani I. a spochybňuje sa dobromyseľnosť týchto osôb. V žiadnom podaní vrátane dovolania žalobcovia netvrdenia, že dňa 07. júna 2007, kedy od Ing. K. kúpil pozemky (viď definíciu v § 3 ods. 1 Katastrálneho zákona, § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vedel, alebo mohol vedieť, že na mape určeného operátu je vyznačená parcela KN - E XXX, ktorá sa prekrýva s katastrálnou mapou na ktorej sú 8 zakreslené pozemky KN-C XXX/XX a XXX/XX, t. j. že na predmetom pozemku je duplicita vlastníctva. Doposiaľ táto skutočnosť nie je zistiteľná z katastra nehnuteľností, keďže parcela KN-E XXX nie je zakreslená v mape určeného operátu - nemá geometriu, čiže predmetný pozemok o tomto parcelnom čísle v realite neexistuje. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže dovolací dôvod podľa § 421 CSP nie je vymedzený v súlade s § 432 ods. 2 CSP a zároveň žalobcovia dovolací dôvod podľa § 420 písm.
  5. f)CSP absolútne vôbec nevymedzili, navrhuje, aby najvyšší súd dovolanie odmietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je potrebné ako neprípustné odmietnuť. 6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd. 8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk. 9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho; namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup. 10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu. 11. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP). 12. Dovolatelia prípustnosť podaného dovolania vyvodzovali v prvom rade z ustanovenia § 420 písm.
  6. f)CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm.
  7. f)CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Ustanovenie § 420 písm.
  8. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. 15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). Na druhej strane, z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.
  9. f)CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. 16. Dovolatelia prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm.
  10. f)CSP a porušenie práva na spravodlivý proces opreli o (
  11. i)nevysporiadanie sa odvolacím súdom s podstatnou odvolacou argumentáciou založenou na namietaní nepravdivosť vyhlásenia pojatého do osvedčenia vyhlásenia o vydržaní do Notárskej zápisnice N 550/98, NZ 549/98 vyhotovenej JUDr. V. Q. v Poprade, zo dňa 23. 11. 1998, ktorej súčasťou je Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa zákona č. 323/92 Zb., kde manželia I. vyhlásili, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a (
  12. ii)nevykonanie navrhovaného dôkazu - výsluchu svedkov V. I. a Ing. I.. 17. Dovolatelia v tejto súvislosti svoju dovolaciu argumentáciu podľa § 420 písm.
  13. f)CSP ako prvé založili na tvrdení o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, založenom na nevysporiadaní sa odvolacím súdom z pohľadu dovolateľov s podstatnou odvolacou argumentáciou. Dovolací súd v danej súvislosti uvádza, že hoci k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
  14. f)CSP. 18. V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP, pričom treba mať na pamäti, že prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP. 19. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o taký prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP) v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania žalobcov, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, k čomu na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami žalobcov. 20. Dovolací súd zdôrazňuje, že z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu zreteľne vyplýva i vysporiadanie sa s namietanou odvolacou argumentáciou v dovolaní, na ktorú argumentáciu však žalobcovia dostali odpoveď v kontexte bodov 25. a 35. napadnutého rozsudku, v ktorých odvolací súd žalobcom vysvetlil, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti vydržal, nakoľko tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe domnelého (putatívneho dôvodu) - kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2007 od predchádzajúceho vlastníka Ing. C. K. a predmetné nehnuteľnosti nerušene užíval až do 08. 07. 2020, a to v dobrej viere, že mu patria, tak ako to uvádza aj súd prvej inštancie v bode 23. a 24. napadnutého rozsudku a z týchto dôvodov bolo nevyhnutné a dôvodné poskytnúť žalovanému ochranu. Za takéhoto stavu, aj keď by žalovaný nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od nevlastníka, vzhľadom na preukázanie okolností svedčiacich o jeho dobromyseľnosti a oprávnenosti držby predmetných nehnuteľností, sa odvolací súd prikláňa k záveru súdu prvej inštancie, že sporné nehnuteľnosti nadobudol vydržaním. Z uvedeného je potom podľa odvolacieho súdu zrejmé, že námietka, na ktorej postavili dovolatelia nielen odvolanie ale aj odvolanie, konkrétne namietanie nepravdivosti vyhlásenia pojatého do osvedčenia vyhlásenia o vydržaní do Notárskej zápisnice N 550/98, NZ 549/98 vyhotovenej JUDr. V. Q. v Poprade, zo dňa 23. 11. 1998, ktorej súčasťou je Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa zákona č. 323/92 Zb., kde manželia I. vyhlásili, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, je vzhľadom na časovo následne vydržanie sporných nehnuteľnosti žalovaným bez právnej relevancie. V danom prípade totiž podľa odvolacieho súdu žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti originárne, na základe vydržania, a nie ich prevodom od nevlastníka, na ktorej argumentácii žalobcovia založili odvolanie a následne i mimoriadny opravný prostriedok. 21. Najvyšší súd i v súvislosti s dovolacou námietkou opomenutého dôkazu - výsluchu svedkov, manželov V. I. a Ing. I. konštatuje nedôvodnosť námietky. Odvolací súd sa s totožnou námietkou žalobcov vysporiadal v bode 37. rozsudku, z ktorého v kontexte s obsahom bod 25. v spojení s bodom 35. vyplýva nadbytočnosť vypočutia žalobcami navrhovaných svedkov, manželov I., pre účely spochybnenia pravdivosti ich vyhlásenia ako osvedčovateľov v zmysle notárskej zápisnice N 550/98, ktorý procesný postup bol podľa odvolacieho súdu opodstatnený, pretože navrhované dôkazy neboli pre posúdenie veci významné. 22. V súvislosti s námietkou žalobcov o nevykonaní nimi navrhovaného dôkazu, dovolací súd upriamuje pozornosť žalobcov, že vychádzajúc z uvedeného v predchádzajúcom bode, dovolateľom bolo zrozumiteľne a dostatočne vysvetlené, prečo nimi navrhovaný dôkaz výsluchom manželov I. nebol nevyhnutný pre ustálenie skutkového stavu veci. Stalo sa tak preto, že nižšie súdy zhodnotili, že vykonanie dôkazu nemá pre rozhodnutie zásadný význam, ktorý záver bol zo strany súdov dovolateľom vysvetlený a nevykonanie navrhovaného dôkazu nenarušilo celkovú spravodlivosť konania, a to aj vzhľadom na predvolanie svedkov prvoinštančným súdom za účelom ich výsluchu, od ktorého výsluchu súd napokon ustúpil. Je tak z dôvodu, že „len súd rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná". Judikatúra súdov je jednotná v tom, že podľa civilnoprávnej procesnej úpravy je to výlučne súd, ktorý rozhoduje, ktoré z navrhnutých (prípadne aj nenavrhnutých) dôkazov vykoná (pozri znenie § 185 ods. 1 CSP), t. j., ktoré z navrhnutých dôkazov sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a potrebné. 23. Nemožno považovať za procesnú vadu konania skutočnosť, že dovolatelia sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnili a že odvolací súd nehodnotil dôkazy a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa ich predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolatelia so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasili a nestotožnili sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm.
  15. f)CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 24. Berúc do úvahy vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolateľmi namietané vady konania v zmysle § 420 písm.
  16. f)CSP nezistil, preto je dovolanie žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/ v tejto časti procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm.
  17. c)CSP. 25. Keďže konanie vadou podľa § 420 písm.
  18. f)CSP postihnuté nebolo, dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania z hľadiska žalobcami namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 písm.
  19. a)CSP. 26. Dovolateľ uplatnil i dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.
  20. a)CSP, ktorý spočíva v tom, že odvolací súd sa pri odklonil od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, keďže nezohľadnil skutočnosť, že ak manželia I. nemali splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva, tak aj následné prevody (kúpna zmluva medzi V. I. a Ing. F. I. ako predávajúci a p. K. ako kupujúcim a kúpna zmluva medzi p. K. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim) boli v zmysle zásady nemo plus juris realizované od nevlastníkov. Dobrá viera ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Dovolatelia namietajú odklon od rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/42/2018, 4Cdo/283/2009, 5Cdo/30/2010, 2Cdo/159/2010, 5MCdo/12/2011, z ktorých citujú krátke úryvky, bez konkretizácie v čom spočíva odklon odvolacieho súdu pri rozhodovaní napadnutým rozsudkom od uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu (bod 3.2.). 27. Podľa § 421 ods. 1 písm.
  21. a)CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 27.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 27.2. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (quaestio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (quaestio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. 27.3. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa žalobcu riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené jeho rozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil (§ 421 ods. 1 písm.
  22. a)CSP). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. 28. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.
  23. a)CSP predpokladá, že odvolacie rozhodnutie závisí od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Dovolatelia v podstatnom namietajú, že odvolací súd sa pri rozhodovaní odklonil od zásady nemo plus iuris, v zmysle ktorej zásady žalovaný nemohol platne nadobudnúť vlastníctvo k sporným pozemkom kúpnou zmluvou od nevlastníka, a dobrá viera nadobúdateľa mohla byť významná len potiaľ, že mu bolo možné priznať (rovnako ako jeho predchodcovi) všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. 29. Z preskúmaného spisu však vyplýva, že odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) napadnuté rozhodnutie založili na právnom závere o nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaného k sporným pozemkom vydržaním, t. j. originárnym (pôvodným) spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. To znamená, že vlastníctvo žalovaného nevzniklo podľa nižších súdov prevodom od predchádzajúceho vlastníka (kúpou), ale vzniklo nanovo priamo držiteľovi, ktorý splnil zákonom stanovené podmienky. Otázka posúdenia platnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného prevodom, t. j. kúpnou zmluvou od predávajúceho, ktorého dovolatelia považujú za nevlastníka, ktorý rovnako nadobudol sporné nehnuteľnosti od nevlastníkov - manželov I., ktorí mali nehnuteľnosti nadobudnúť vyhlásením o vydržaní, ako osvedčovatelia v zmysle notárskej zápisnice, bez splnenia zákonných podmienok, na ktorej dovolatelia založili dovolanie, preto nebola právnou otázkou kľúčovou pre výsledok sporu a jej riešenie nemohlo ovplyvniť záver o nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaného k pozemkom vydržaním a tým neprípustnosti žaloby žalobcov. 30. Na základe uvedeného dovolanie uplatnené podľa § 421 ods. 1 písm.
  24. a)CSP, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, je neprípustné podľa § 447 písm.
  25. f)CSP pre nevymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. 31. Nad rámec dovolania žalobcov najvyšší súd považuje za žiadúce upriamiť pozornosť odvolacieho súdu na zásadne právne východisko, ktorým je požiadavka, aby v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vystupovali všetci zapísaní vlastníci, resp. spoluvlastníci dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľností alebo tí, ktorí sú preukázane a platne právnymi nástupcami (dedičmi alebo univerzálnymi sukcesormi) zapísaných vlastníkov, a ak nie sú všetci spoluvlastníci na strane žalobcov, ostatní spoluvlastníci musia vystupovať ako žalovaní, aby konanie prebehlo medzi všetkými nositeľmi dotknutého práva a aby mal určovací výrok účinky voči všetkým účastníkom (tzv. nútené spoločenstvo), ako to správne uzavrel súd prvej inštancie (bod 28. prvoinštančného rozsudku); tento záver korešponduje s dôrazom na to, že konanie „musí zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi" a že bez ich účasti by nebola naplnená požiadavka príslušnej legitimácie v spore. (pozri napr. 8Cdo/28/2019, 7Cdo/125/2023 a R 37/1978, R 27/1978, R 78/1978). 32. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného, ktorému priznal nárok na ich náhradu proti žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ v plnom rozsahu v súlade s § 255 ods. 1 CSP. 33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.