Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/74/2025 Identifikačné číslo spisu: 6724202515 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6724202515.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu J.., narodeného R., proti žalovanému J., narodenému R., zastúpeným Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Ivana Tršová Rejdovjanová, s.r.o., Hriňová, Jarmočná 1430, IČO: 47251051, o nahradenie prejavu vôle, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 10C/26/2024, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. marca 2025 sp. zn. 14Co/114/2024, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobca proti žalovanému nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. marca 2025 sp. zn. 14Co/114/2024, na odvolanie žalobcu, zmenil uznesenie Okresného súdu Zvolen zo 14. októbra 2024 č. k. 10C/26/2024-84 tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.“ Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 1.1. Odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca vzal žalobu späť o nahradenie prejavu vôle (pre porušenie predkupného práva spoluvlastníkov) v dôsledku toho súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že náhradu trov konania priznáva žalovanému, lebo z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca. Odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie o procesnom zavinení žalobcu na zastavení konania za nesprávny. 1.2. Dňa 10. júna 2024 podal žalobca žalobu o nahradenie prejavu vôle. Tým, že žalovaný 08. júla 2024 previedol vlastnícke právo k dotknutým podielom späť na B.., pominuli dôvody žaloby (žalovaný prestal byť pasívne vecne legitimovaným subjektom). V dôsledku toho zastavenie konania (pre späťvzatie žaloby žalobcom) z procesného hľadiska zavinil žalovaný, a preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania tak, že žalobcovi priznal nárok na ich plnú náhradu. Žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP). 2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu (o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie) podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“), jeho prípustnosť odôvodnil v zmysle § 420 písm.
- f)CSP. 2.1. V dovolaní dovolací dôvod v zmysle § 420 písm.
- f)CSP ohľadom porušenia jeho práva na spravodlivý proces vymedzil ako nesprávne i nedostatočne odôvodnený záver v kontexte priznania plného nároku na náhradu trov konania žalobcovi. Podľa názoru dovolateľa sa odvolací súd nesprávne vysporiadal s otázkou procesného zavinenia na zastavení konania v dôsledku čoho žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Argumentoval tým, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ním ako predávajúcim a B. ako kupujúcou došlo pred podaním žaloby. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalobca považoval dovolanie žalovaného za nedôvodné a navrhoval, aby dovolací súd „potvrdil“ rozhodnutie odvolacieho súdu. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu - žalovaný, zastúpený v súlade so zákonom advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, a preto ho odmietol. 5. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd. 6. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk. 7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho; namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup. 8. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu. 9. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm.
- f)CSP so zásadným argumentom v tom, že pokiaľ žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu pred podaním žaloby žalobca následne podal žalobu ako nedôvodnú, a preto ak ju vzal späť zavinil zastavenie konania. 9.1. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. c),
- f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva (ex officio) dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod; ide o posilnenie dispozičného princípu v dovolacom konaní (deetatizáciu dovolania), pri plnom rešpektovaní autonómie a zodpovednosti dovolateľa, pri rozhodovaní o tom, či podá dovolanie, aký dovolací dôvod uplatní a akým spôsobom ho vymedzí. S tým súvisí aj procesná pasivita dovolacieho súdu, ktorý pri prípadných vadách dovolania tieto pri riadnom zastúpení dovolateľa nenapráva. 9.2. Z ustanovenia § 420 písm.
- f)CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V zmysle konštantnej a ustálenej judikatúry dovolacieho súdu ustanovenie § 420 CSP implicitne zakotvuje prípustnosť dovolania aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý tento rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania (napr. 9Cdo/114/2020, 8Cdo/111/2019, 8Cdo/266/2019, 4Cdo/70/2020, 4Cdo/155/2020, 2Cdo/89/2020, 1VObdo/2/2021, I. ÚS 387/2019, I. ÚS 275/2018 rozhodnutie č. 74/2018 publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2018, s. 1270). 9.3. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania a ako také spadá pod čl. 46 ods. 1 ústavy, prostredníctvom ktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy), určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku účinnom (§ 255 a nasl.). Procesné predpisy, ktoré upravujú rozhodovanie o náhrade trov konania, preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu (viď. II. ÚS 78/03, III. ÚS 481/2015, IV. ÚS 83/2018). 9.4. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
- f)CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 10. Odvolací súd svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil konštatovaním o procesnom zavinení žalovaného na zastavení konania. Svoj záver vysvetlil tak, že až v priebehu konania (po podaní žaloby) v dôsledku správania sa žalovaného (prevedením vlastníctva) stratila podaná žaloba ako nástroj na nápravu porušeného predkupného práva právne opodstatnenie, čo bolo bezprostredným dôvodom žalobcovho späťvzatia žaloby. Také zdôvodnenie nevybočuje z rámca legitímnych úvah súdu o procesnom zavinení žalovaného na zastavení konania. Žalovanému sa podaným dovolaním nepodarilo spochybniť rozhodnutie odvolacieho súdu. Jeho argument o uzavretí kúpnej zmluvy pred podaním žaloby (30. mája 2024) nie je spôsobilý zmeniť pohľad odvolacieho súdu na predbežnú otázku procesnej opodstatnenosti žaloby, lebo rozhodným tu je vlastníctvo podielov, ktoré sa nadobúda momentom jeho vkladu do katastra nehnuteľnosti (vecno-právne účinky zmluvy) a nie už uzavretím kúpnej zmluvy (obligačné účinky zmluvy). Z toho hľadiska obstojí rozhodný právny záver odvolacieho súdu, že k prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného na B.. došlo až po podaní žaloby. Žalovaný bol v čase doručenia žaloby súdu 10. júna 2024, (a teda v čase začatia súdneho konania) vlastníkom dotknutých podielov, čo zakladá procesnú dôvodnosť žaloby. Až v priebehu konania žalovaný svoje vlastnícke právo previedol (vklad vlastníckeho práva v prospech B. povolený 08. júla 2024), čo bolo jediným a priamym dôvodom vedúcim k späťvzatiu žaloby žalobcom a k zastaveniu konania. 10.1. K návrhu dovolateľa na vypočutie žalobcu v dovolacom konaní dovolací súd uvádza, že v zmysle § 442 CSP dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd. Žalovaného tvrdenia ohľadom obsahu predžalobnej komunikácie so žalobcom ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy o spätnom prevode vlastníctva, žalobca nepotvrdil. Nepopretým faktom zostalo porušenie predkupného práva žalobcu, na ktorom sa spolupodieľal žalovaný, ktorý je nositeľom príslušnej spoluzodpovednosti. 11. Pokiaľ dovolateľ mienil namietať i nesprávne právne posúdenie veci (napr. o tom, či, komu a v akom rozsahu vznikol nárok na náhradu trov konania pri zastavení konania), dovolací súd pripomína, že v zmysle § 421 ods. 2 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm.
- a)až
- c)CSP nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu o nároku na náhradu trov konania (§ 357 písm.
- m)CSP). Napokon je potrebné uviesť i to, že nesprávne právne posúdenie veci nie je prípustným dovolacím dôvodom v zmysle § 420 písm.
- f)CSP (viď R 54/2012, R 24/2017 a tiež viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018, 9Cdo/86/2020). 12. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného nie je podľa § 420 písm.
- f)CSP prípustné, preto ho podľa § 447 písm.
- c)CSP odmietol. 13. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 14. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.