Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/86/2025 Identifikačné číslo spisu: 1109200117 Dátum vydania rozhodnutia: 28.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 435CSP.

Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP vôbec musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. V prípade absencie náležitého vymedzenia právnej otázky najvyšší súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili/neriešili prvoinštančný a odvolací súd. 9. Dovolací súd sa najprv zaoberal tým, či sú splnené predpoklady prípustnosti dovolania žalobcov, a to najmä z toho hľadiska, či žalobcovia v podanom dovolaní vôbec nastolili otázku, resp. nimi nastolená právna otázka je takou, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Ustanovenie § 421 ods. 1 CSP dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie. 9.1. Vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm.

1. b)CSP dovolací súd uvádza, že toto ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie a zároveň táto otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 11. Dovolatelia namietali právny záver odvolacieho súdu, (ktorý považovali za nosný dôvod rozhodnutia) uvedený v bode 29. odôvodnenia, „ak orgán štátu zvažuje splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia za tým účelom zhromažďuje podklady pre rozhodnutie (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, právne ich posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní týchto podkladov sa prejavujú práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť zvažované jedine podľa ustanovení príslušného zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, Za nesprávny úradný postup orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci teda ne možno považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán, resp. orgán verejnej moci pred svojim rozhodnutím nezadovážil všetky dôkazy alebo nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho bolo jeho rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne, že malo byť vydané v inej podobe v inej podobe či za iných okolností.“. Namietali, že tento právny záver je prevzatý z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/115/2010, pričom však v tam prejednávanom prípade ide o úplne inú skutkovú situáciu, pretože sa nemôže domáhať náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia. Dovolatelia za právnu otázku považovali, či v prípade, kedy boli tri neprávoplatné rozhodnutia zrušené na základe podania riadneho opravného prostriedku, kedy už neprichádza do úvahy náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., vzniká nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 51/2003 Z. z. Podľa dovolateľov odvolací súd nedal na túto otázku žiadnu odpoveď, pretože bez akéhokoľvek prihliadnutia na inú skutkovú situáciu iba uviedol právne závery z rozsudku NS SR sp. zn. 6Cdo/115/2010. 12. Ako už bolo uvedené, dovolací súd sa môže zaoberať iba právnou otázkou, na ktorej riešení odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Dovolatelia primárne namietali, že odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/115/2016, ktoré však dopadá na úplne iný skutkový stav. Z odôvodnenia odvolacieho súdu však vyplýva, že citované rozhodnutie predstavuje len teoretické východisko zahrnuté do jeho odôvodnenia, pričom však odvolací súd toto rozhodnutie neprepojil na prejednávanú vec. Inak povedané, uvedené rozhodnutie nebolo nosným dôvodom zamietnutia žaloby, ako to tvrdí dovolateľ. Odvolací súd v bode 34. odôvodenia uviedol, že podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne, pričom dospel k záveru, že tieto splnené neboli. Podľa odvolacieho súdu v danej veci nešlo o nesprávny úradný postup a žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani vznik škody v podobe ušlého zisku, preto nebolo možné uvažovať ani o príčinnej súvislosti medzi nimi. V nadväznosti na uvedené neobstojí ani dovolateľom špecifikovaná otázka, „či v prípade, kedy boli 3 neprávoplatné rozhodnutia zrušené na základe podania riadneho opravného prostriedku, kedy už neprichádza do úvahy náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., vzniká nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 51/2003 Z.z“, na ktorú podľa neho odvolací súd nedal žiadnu odpoveď. 13. Na tomto mieste dovolací súd uvádza, že podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť. To znamená, že ak osoba, ktorá sa cíti byť poškodená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, neunesie dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania existencie niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je potrebné žalobu o náhradu škody bez ďalšieho zamietnuť. Súd, samozrejme, v konaní o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je pri skúmaní dôvodnosti žaloby viazaný žiadnym ,,poradím“ jednotlivých podmienok vzniku predmetnej zodpovednosti; za určitých okolností súd dokonca ani nemusí pristúpiť ku skúmaniu naplnenia jednotlivých podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a to napríklad ak dospeje k záveru, že aj keby boli preukázané podmienky vzniku tejto zodpovednosti, právo na náhradu škody by bolo premlčané (Jakubáč, R., Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2016.- 175 s.). 14. Vychádzajúc z ďalšieho obsahu dovolania pre nesprávne právne posúdenie dovolatelia už „iba“ polemizovali s právnym záverom odvolacieho súdu, spochybňovali správnosť rozhodnutia, resp. kritizovali prístup nižších súdov k interpretácii nesprávneho úradného postupu, ktoré námietky však významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a), resp. písm.
2. b)CSP. V danej súvislosti najvyšší súd zdôrazňuje, že samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, či sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, prípadne kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní žalobou uplatneného nároku, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP a §

§ 435CSP.

Dovolacie námietky by potenciálne mohli napĺňať dovolací dôvod podľa § 420 písm.

1. f)CSP, ktorý však dovolatelia vo svojom dovolaní neuplatnili. 15. Dovolatelia v závere dovolania namietali aj nesprávne právne posúdenie veci, ktorým sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, konkrétne od rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/195/2015 z 29. marca 2017. Nesprávne právne posúdenie podľa dovolateľov spočívalo v tom, že odvolací súd nereflektoval aktuálnu rozhodovaciu prax v otázke ušlého zisku a jeho dokazovania. Z formálneho hľadiska dovolateľ uviedol ako dovolací dôvod § 421 ods. 1 písm. b), z obsahu dovolania však vyplýva, že dovolateľ namieta v zmysle § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP odklon odvolacieho súdu od rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/160/2015. 16. V posudzovanej veci sa pôvodný žalobca domáhal náhrady ušlého zisku voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného úradu v Prešove, spočívajúceho v oneskorenom vydaní rozhodnutia OPÚ Prešov č. OPÚ-2006/81-57/Fe z 2. mája 2006, podľa ktorého žalobca spĺňa podmienky § 6 ods. 1 písm. n),
3. p)a
4. r)zákona s tým, že sa mu nehnuteľnosti nevydávajú podľa § 11 ods. 1 písm.
5. a)a
6. d)zákona. 16.1. Súdy nižších inštancií preto zisťovali, či boli kumulatívne splnené zákonné podmienky, t. j. preukázanie nesprávneho úradného postupu Okresného úradu Prešov, preukázanie vzniku uplatneného ušlého zisku na strane pôvodného dovolateľa a preukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutým ušlým ziskom. Dôkazné bremeno k preukázaniu splnenia daných podmienok nesie pritom žalujúca strana. Súdy nižších inštancií zhodne uviedli, že tieto zákonné podmienky splnené neboli. 17. Najvyšší súd vyššie označeným rozhodnutím z 29. marca 2017 sp. zn. 5Cdo/195/2015 (od ktorého sa mal podľa dovolateľov odvolací súd v súdenej veci odkloniť), zamietol dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznania náhrady ušlého zisku a vo zvyšku zamietol žalobu. Čo sa týka nároku na ušlý zisk, odvolací súd mal za to, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. V odôvodnení uviedol nasledovné: „Žalobkyňa totiž nijako nepreukázala, že by pri predpokladanom chode vecí dosiahla tvrdený zisk. Tomuto záveru nasvedčovalo aj to, že predpokladom dosiahnutia zisku žalobkyne bolo vybudovanie plničky minerálnych vôd, ktorá ale až do ukončenia využitia zdroja minerálnej vody vybudovaná nebola. Žalobkyňa nedoložila súdu ani žiadne iné listinné doklady, ktoré by dosvedčovali a z ktorých by sa dalo zistiť, do akej miery by bola jej podnikateľská činnosť efektívna a či mohla dosahovať taký zisk, o ktorý, ako tvrdí, zmarením jej podnikania prišla. Podnikateľský zámer žalobkyne nebol dotiahnutý do takého štádia, kedy by bolo možné považovať dosiahnutie prospechu z podnikania za vysoko pravdepodobné.“ Dovolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím súdom bolo správne, nakoľko žalobkyňa zakladala svoj nárok na ušlý zisk výlučne na tvrdení o existencii hypotetického ušlého zisku, pričom netvrdila žiadne konkrétne okolnosti zdôvodňujúce uplatnený nárok a dokazujúce existenciu ušlého zisku ako dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu štátu. Takýto ušlý zisk nemá reálny základ a ostáva len v rovine fikcie. Zároveň sa vyjadril k predloženému znaleckému posudku, ktorý dokazuje len to, aký priemerný zisk by dosiahol ktorýkoľvek podnikateľský subjekt v prípade realizácie žalobkyňou zamýšľaného podnikateľského zámeru v daných podmienkach a na danom trhu, avšak nedokazuje, že takýto zisk by práve žalobkyňa skutočne dosiahla nebyť nezákonného rozhodnutia a ani to, že realizácia zámeru by bola uskutočnená podľa jej plánu. Dovolací súd ďalej v bode 28. rozsudku uviedol definíciu ušlého zisku a v bode 29. rozsudku vysvetlil potrebu jednoznačného preukázania ušlého zisku v každom jednotlivom prípade, a to v kontexte rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/513/2014, 4MCdo/23/2008, 4Cdo/319/2008 a 1Cdo/76/2008. 17.1. Dovolatelia citovali v dovolaní časť odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. marca 2017 sp. zn. 5Cdo/195/2015, nasledovne: „V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym.“ Namietali, že odvolací súd v rozpore s uvedeným pôvodného žalobcu zaťažil dôkazným bremenom vysoko nad rámec požiadavky „pravdepodobnosti dosiahnutia ušlého zisku“. Citovanú časť rozhodnutia však nemožno vytrhnúť z kontextu celého sporu, v ktorom žalobkyni nárok na ušlý zisk priznaný nebol, pretože nijako nepreukázala (neuniesla dôkazné bremeno), že by pri predpokladanom chode vecí dosiahla tvrdený zisk. O obdobnú situáciu ide aj v súdenom prípade. Dovolací súd zastáva názor, že odvolací súd v danej veci nedisponoval reálnym podkladom na to, aby mohol konštatovať existenciu ušlého zisku v uplatnenej výške. Vyčíslenie ušlého zisku pôvodným žalobcom bolo iba v rovine hypotézy, pretože v konaní nepreukázal konkrétnu príležitosť na zhodnotenie svojho majetku, ktorú stratil v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného úradu Prešov. Neuviedol také relevantné skutkové okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že ušlý zisk by vznikol, ak by nedošlo k protiprávnej udalosti. V prípade, ak by súdy nižších inštancií konštatovali, že došlo k protiprávnej udalosti (nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu), nezakladá to nárok pôvodného žalobcu na ušlý zisk. Výpočet ušlého zisku pôvodným žalobcom je vyslovene teoretický, bez reálneho základu a poukázania na zaužívaný chod vecí. Dovolací súd dáva do pozornosti, že na rovnakú otázku totožného dovolateľa dal odpoveď najvyšší súd v uznesení sp. zn. 5Cdo/160/2021. Vec prejednávajúci senát považuje aj v predmetnom spore vyššie vyslovený záver najvyššieho súdu za prijateľný a nehodlá sa od neho odchýliť. Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov uzatvára, že odvolací súd sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení nastolenej dovolacej otázky neodchýlil, práve naopak, v plnom rozsahu ju rešpektoval. 18. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov, v ktorom namietali nesprávne právne posúdenie veci odmietol podľa § 447 písm.
7. f)CSP ako dovolanie, v ktorom dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v §

§ 435CSP.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.