1, ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 3 zákona č. 91/2016 Z. z., o dovolaní obvinenej S. R. J. R. - R., s. r. o., podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/37/2023, z 20. decembra 2023 rozhodol: I.
1 Trestného poriadku, z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/37/2023, z 20. decembra 2023 bol porušený zákon v ustanovení§ 176 ods. 2 Trestného poriadku v neprospech obvinenej S. R. J.Q. R. - R., s. r. o.. II.
2 Trestného poriadku z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/37/2023, z
1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Trenčíne prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/59/2019, z 9. marca 2023 bola obvinená právnická osoba S. R. J. R. - R., s. r. o., uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia
1, ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 3 zákona č. 91/2016 o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého sa dopustila na skutkovom základe, že: ,,obvinená spoločnosť zastúpená konateľmi, a to starostami obcí U. J., U.É. J., C. J. a mesto F., v rámci svojej činnosti - prevádzkovanie verejných kanalizácii II., II. Kategórie, od presne nezisteného času dňa 30.07.2017 do dňa 03.08.2017 porušením povinností uložených mu § 30 odsek 1 odsek 2, § 36 odsek 1 odsek 7 a § 37 Zákona o vodách číslo 364/2004 Z. z. a § 17 odsek 1 odsek 2 odsek 3 a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí neprispôsobením sa poveternostným podmienkam a vypúšťaním žumpových vôd do vodného toku v rozpore so stanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p. zo dňa 28.04.2017 číslo B. J. Z. H.(B.) spôsobila mimoriadne zhoršenie kvality povrchových vôd na rieke Váh v úseku približne 5 km od vtoku rieky R. po obec W., kde sa nachádza aj územie Európskeho významu „R. H. W.“, zaradeného do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie F. XXXX, následkom čoho došlo v danom úseku k úhynu rýb: mrena severná (Barbus barbus), podustvy severnej (Chondrostoma nasus) o hmotnosti spolu viac ako 1000 kg, čím spôsobila Slovenskému rybárskemu zväzu, mestskej organizácii Q., so sídlom A. XX, Q., IČO: XXXXXXXX ujmu v rozsahu - 24.595,02,- Eur.“ Za to okresný súd
3 Trestného zákona a § 3 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb s použitím § 56 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výške 2.500,- (dvetisícpäťsto) Eur.; pričom
3 Trestného zákona per analogiam s poukazom na § 26 písm. a) zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb súd uložil obvinenej spoločnosti S. R.Á. J. R. - R., s. r. o., so sídlom F., D.. H. X/X, O.: XXXXXXXX, povinnosť zložiť sumu vo výške 2.500,- (dvetisícpäťsto) Eur do 20 dní od prevzatia rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/59/2019, z 9. marca 2023 do úschovy na Okresnom súde Trenčín. Súčasne v adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody
1 Trestného poriadku rozhodol tak, že sa poškodený Slovenský rybársky zväz, mestská organizácia Q., so sídlom Q., A. XX, O.: XXXXXXXX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Krajský súd v Trenčíne, uznesením, sp. zn. 23To/37/2023, z 20. decembra 2023, konajúc o odvolaní obvinenej právnickej osoby toto odvolanie zamietol, pretože nie je dôvodné. Obvinená S. R. J. R. - R., s. r. o., podala prostredníctvom zvoleného obhajcu proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne dovolanie s poukazom na dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku obvinená spoločnosť člení argumentáciu na vecné časti, v ktorých jednotlivo napáda závery prvostupňového a odvolacieho súdu, pričom má za to, že odvolací súd sa nevysporiadal s argumentami uvedenými v odvolaní. V tomto zmysle poukazuje na nezákonne zistenú kvalitu vody s meracím zariadením HACH HQ 40d Multi, ktoré je neakreditované zariadenie. Akreditované meranie má dva kroky, pričom prvým je samotný odber vzorky a druhým je laboratórne skúmanie, ale aj samotný odber musí spĺňať zákonné náležitosti. V Protokole o výsledku kontroly Slovenskej inšpekcie životného prostredia č. XXXX-XXXXX/XX/XXXX/Mit je na strane 14, bod
1 písm. c) Trestného poriadku zadala nezákonne zistená príčina úhynu rýb, keď stanovenie množstva amoniaku v biologickom materiáli (vo vzorke rýb) bolo stanovené metódou „Vet.Lab.Met.“ Zároveň z Protokolu o skúške č. XXXXX/XXXX a Protokolu č. XXXXX/XXXX Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v C. P. vyplýva, že táto metóda, respektíve skúška nie je akreditovaná (skratka N v protokole). Bol tak porušený § 119 Trestného poriadku a zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a skúšobníctve, (účinného v čase spáchania skutku), kedy jednotlivé metódy zisťovania amoniaku v tele uhynutých rýb nie sú akreditované, a teda nie je možné výsledky týchto meradiel a metód považovať za objektívne a zákonné, kde z § 8 zákona o metrológii vyplýva, že určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody.
ods. 2 písm. d) o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti. Nie je možné jednoznačne konštatovať, že vzorky uhynutých rýb, a tým pádom aj ostatné uhynuté ryby uhynuli v dôsledku otravy amoniakom, na čo obvinená poukazovala už na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Trenčín a v odvolacích námietkach, ku ktorým sa Krajský súd v Trenčíne nevyjadril. Obvinená poukazuje na výšku škody určenú znaleckým posudkom s poukazom na rozsah škody ako kvalifikačného znaku trestného činu. Na strane 7, bod II. Znaleckého posudku č. 1/2017 od E.. D. E.S., B.. je uvedený výpočet množstva uhynutých rýb. Z posudku vyplýva, že obhospodarovateľ dňa 02.08.2017 uskutočnil fyzický zber uhynutých rýb a tieto boli v množstve 300 kg odvezené na kafilérske spracovanie.
poskytnutého záznamu uskutočnil obhospodarovateľ ešte dňa 04.08.2017 a 08.08.2017 kvalifikovaný vizuálny odhad počtu a hmotnosti uhynutých jedincov mreny a podustvy severnej. Obhospodarovateľ určil priemerné dĺžkovo hmotnostné údaje zo vzorky 100 ks uhynutých jedincov mreny a podustvy severnej. Znalec uvádza, že výsledky celoplošného odhadu abudancie uhynutých rýb po analýze upravil na 40 % odhadu pôvodného počtu. Nie je zrejmé, na základe čoho znalec upravil odhad pôvodného počtu o 40 %, ale vzhľadom na skutočnosť, že neuviedol žiadny zákon alebo vyhlášku, ktorá by umožňovala takýto postup, tak takéto konanie je nezákonné. Nie je možné na vyčíslenie výšky škody použiť kvalifikovaný odhad tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku, respektíve zo Záznamu o druhovom a hmotnostnom zložení uhynutých rýb pri MZV na rieke R. rev.č.X-XXXX-X-X v dňoch 30.07 - 09.08.2017 vypracovaného O.. A. a U., ktorý bol na hlavnom pojednávaní oboznámený. Postup na určenie priemernej hodnoty bol taký, že sa fyzicky vyzbieralo 100 kusov uhynutých rýb, ktoré sa pomerali a zvážili a následne z tohto počtu sa spravila priemerná hodnota na dĺžku a váhu. Táto priemerná hodnota bola následne aplikovaná na každý kus uhynutej ryby, ktorú len opticky bolo vidieť na hladine rieky. Na stanovenie hodnoty boli použité prepočítavacie tabuľky. Tento postup nie je možné považovať za objektívne určenie škody, a to z dôvodu, že neexistuje žiadny protokol alebo fotodokumentácia, ktorá by preukazovala pravdivosť tvrdení ohľadom vyzbierania a následného merania a váženia 100 kusov uhynutých rýb, ktoré mali slúžiť na stanovenie priemernej hodnoty. Zo Záznamu vyplýva, že v dňoch 04.08.2017 až 08.08.2017 rybári počítali opticky dva druhy rýb, a to mrena severná a podustva severná. Nie je možné priemerne určené hodnoty zo vzorky 100 kusov uhynutých rýb aplikovať na počet rýb, ktoré boli iba vizuálne spočítané, pričom sa tieto hodnoty aplikovali v prípade mreny severnej na 574 kusov a v prípade podustvy severnej na 620 kusov. Jedná sa o veľký nepomer, kedy môže dôjsť k výrazným odchýlkam, pričom nie je známy druh rýb, ktorý bol meraný a vážený dňa 02.08.20217. Taktiež mohli byť rátané úplne iné druhy rýb, čo pri optickom počítaní je veľmi pravdepodobné a zároveň mohli byť do uvedeného počtu zarátané ryby, ktoré neuhynuli v dôsledku otravy amoniakom. Veľmi podstatnou vadou vyššie opísaného postupu je aj tá skutočnosť, že sa nášmu klientovi kladie za vinu úhyn rýb v celkovom počte 1370 kusov, pričom sa aplikovala na všetky ryby priemerná hodnota. Neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že zrátané ryby, ktoré sa nachádzali na rieke Váh, uhynuli v dôsledku zvýšeného množstva amoniaku v tele vzhľadom na skutočnosť, že tieto neboli zákonným spôsobom skúmané. V tejto súvislosti treba poukázať na záznam z kafilérie zo dňa 02.08.2019, kde bolo vyvezených na spracovanie 176 kusov rýb o váhe 300 kilogramov. Tu opätovne platí, že nie je preukázané, z akých príčin ryby uhynuli a o aké ryby sa jednalo. Dovolateľ taktiež poukazuje na absenciu objektívnej stránky, keď
nej nebolo objektívne zistené, či vývoz žumpových vôd spôsobil úhyn rýb. K tomu poznamenáva: „Svedok P. vypovedal, že v čase rekonštrukcie čističky odpadových vôd sa žumpové vody vyvážali do kanalizačnej vpuste, ktorá sa nachádza na opačnej strane F., ako sa nachádza ČOV. To znamená, že do kanalizačnej siete mohol ktokoľvek vypustiť nejaký odpad, amoniak, chemikálie a podobne, čím mohlo dôjsť k zvýšeniu amoniakálneho dusíku. Svedok Š. vypovedal, že všetci ako príčinu úmrtia rýb riešia fekál, avšak tento úhyn rýb mohol spôsobiť hocikto na kanalizácii, mohlo to byť napríklad z priemyselného areálu. Taktiež treba uviesť, že do rieky Váh vtekajú rôzne prítoky, v bezprostrednej blízkosti ČOV je to rieka Vlára a Sučanka. Rieka Sučanka sa vlieva do Váhu pod čističkou odpadových vôd, je možné, že látky, ktoré spôsobili úhyn rýb, vtiekli do Váhu z tejto rieky. Z vykonaného dôkazu na hlavnom pojednávaní, a to Protokol o odbere vzorky splaškových a priemyselných odpadových vôd č. XXXX/XXXX zo dňa 26.07.2017 a protokol o skúške XXXX/XXXX, vyplýva, že dňa 26.07.2017 a 27.07.2017 bola hladina amoniakálneho dusíka v poriadku. Jedná sa o akreditovaný odber a skúšku. Teda do dňa 26.07.2017 boli hodnoty amoniakálneho dusíka v poriadku napriek tomu, že ČOV F. za mesiac júl 2017 do dňa 26.07.2017 prijala 1.098 m3 žumpových vôd, pričom nedošlo k žiadnemu úhynu rýb a hodnoty amoniaku boli v poriadku, pričom teplota vody a ovzdušia bola vysoká. Následne po 24 hodinovom meraní ČOV F. prijala žumpové vody v dňoch 27.07.2017 a 28.07.2017 v celkovom množstve 133,8 m3, pričom došlo k úhynu rýb. Ak objem 1.098 m3 žumpových vôd v mesiaci júl 2017, do dňa 26.07.2017 nespôsobil úhyn rýb, je vylúčené, aby množstvo žumpových vôd v objeme 133,8 m3 dovezených v dňoch 27.07.2017 a 28.07.2017 spôsobili úhyn rýb. Teda nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi činnosťou spoločnosti S. a úhynom rýb. Na vyššie uvedené sme poukazovali počas hlavného pojednávania na Okresnom súde Trenčín.“ Ďalej k námietke o absencii objektívnej stránky dovolateľ uvádza: „Svedok P. vypovedal, že dňa 03.08.2017 začali narieďovať vodu v ČOV a zastavili zvoz žumpových vôd. Svedok U. vypovedal, že má vedomosť o tom, že dňa 03.08.2017 sa od úseku hať C. P., ktorá sa nachádza nad ČOV, zvýšil prietok vody vo Váhu o 5 m3 za sekundu, pretože v H. namerali zníženú koncentráciu rozpustného kyslíka vo vode, a to 5mg/l, čo ale nesúviselo s vypúšťaním odpadových vôd, ale bolo to spôsobené zvýšenou teplotou vody. Ak by súd pripustil zákonnosť meracích prístrojov na meranie amoniakálneho dusíka vo vode, je nelogické, že po tom, ako náš klient začal narieďovať vodu v ČOV, zakázal zvoz žumpových vôd a taktiež došlo k zvýšeniu prietoku vody z hate C. P., nameral svedok U. dňa 08.08.2017 údajne hodnotu amoniakálneho dusíka 93,2 mg/l a 09.08.2017 hodnotu 117 mg/l. Z toho vyplýva jediný možný záver, a to, že zvýšenie hladiny amoniakálneho dusíka nebolo spôsobené činnosťou ČOV. Mohol ho spôsobiť hocikto iný, tak ako v prípade pred dátumom 03.08.2017 a taktiež to, že zvýšenie hladiny amoniakálneho dusíka nemohli spôsobiť žumpové vody. Argument, že po úprave spôsobu chodu čističky už nedochádzalo k zvyšovaniu množstva uhynutých rýb, nemá taktiež žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, koľko uhynulo rýb do konkrétneho dňa a teda nie je možné porovnať tieto údaje s počtom uhynutých rýb po prijatých opatreniach čističkou odpadových vôd, ak vôbec k nejakému úhynu následne dochádzalo.“ Dovolateľ napáda aj zákonnosť výroku rozsudku, keď konštatuje, že nikde v bodoch 1 až 8.4 rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja číslo Z.-Q.-Z.-XXXX/XXXXXX-XXXXX-XXX/HJ nie je uvedené, že sa zakazuje vypúšťanie žumpových vôd. V tomto rozhodnutí boli určené limity amoniakálneho dusíka. V bode 6. rozhodnutia je uvedené: „dvakrát mesačne odoberať vzorky vody v 24 hodinovej zlievanej vzorke, maximálna hodnota Amoniaku - 70 mg/l. Ohľadom otázky neprispôsobenia sa poveternostným podmienkam a nedbanlivostnému zavineniu dovolateľ k niektorým výpovediam svedkov uvádza, že v recipiente v okamihu úhynu rýb bolo dlhodobo namerané minimum prietoku vody a parametre recipientu spoločnosť nebola povinná sledovať, ako ani povinnosť mať odborne spôsobilú osobu na sledovanie biotických a abitických zmien v recipiente, s poukazom na to preto nemohol porušiť povinnosti tým, že činnosť ČOV neprispôsobili poveternostným podmienkam. V ďalšej časti dovolateľ uvádza exemplifikatívny výpočet ustanovení osobitného zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré nemohla porušiť, resp. sa na ňu nevzťahujú, podobne tak aj zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Dovolateľ následne opakuje, že spoločnosť dodržiavala všetky podmienky ustanovené vo vodoprávnom povolení, ktoré umožňovalo vypúšťanie komunálnych odpadových vôd z ČOV F. do povrchových vôd vodného toku Váh na určený čas počas rekonštrukcie a intenzifikácie ČOV, pričom v celom jeho znení sa neuvádza, že sa zakazuje vypúšťanie žumpových vôd. Taktiež stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku nemôže zakladať zákaz zvozu žumpových vôd a na jeho základe sa nemôže prevádzkovať čistička odpadových vôd. Trestná zodpovednosť sa vyvodzuje za to, že obvinená spoločnosť porušila zákaz, ktorý v povolení nebol uvedený, čo je v rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, záväzné bolo iba povolenie. Tiež dáva dôraz na definíciu komunálnych odpadových vôd, ktorá je v § 2 zákona o vodách a kam možno subsumovať aj žumpové vody.
konštantnej judikatúry právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva, pričom možno zovšeobecniť, že až kvalifikované porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom môže byť dôvodom na zásadné porušenie výsledkov konania. Dovolateľ to dáva do súvislosti s postulátom práva strany na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou, ktorá je pre spravodlivé rozhodnutie významnej alebo rozhodnej povahy, zo strany súdu môže preto zakladať naplnenie dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku. Túto povinnosť konajúce súdy porušujú, ak ignorujú, resp. nedostatočným spôsobom reagujú na námietky odvolateľa voči dôkazom, na ktoré je v odsudzujúcom rozhodnutí poukazované ako na kľúčové pre tvrdené skutkové závery. Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že ak sa súd konajúci a rozhodujúci o opravnom prostriedku nevysporiada s právne relevantnou argumentáciou osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, poruší tak základné právo tejto osoby garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj jej právo na spravodlivý proces zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (I. ÚS 292/2020, III. ÚS 402/08, III. ÚS 44/2011). Dovolateľ sa následne vyjadruje k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku nasledovne: „Náš klient bol odsúdený za prečin ohrozenie a poškodenie životného prostredia
1 Trestného poriadku vysloví, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/37/2023, z
2 Trestného poriadku navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu zrušiť a zrušiť aj ďalšie rozhodnutia na neho obsahovo nadväzujúce, pokiaľ na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. Zároveň, aby
1 Trestného poriadku dovolací súd prikázal Okresnému súdu Trenčín, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (č. l. 812 a nasledujúce súdneho spisu), ktorý poskytol vyjadrenie k podanému dovolaniu najskôr v rozsahu dovolania ako inštitútu všeobecne, a síce že ho možno podať iba z taxatívne zákonom vymedzených dôvodov, predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, pričom táto zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty, atď.
záverov prokuratúry odvolací súd postupoval dôvodne a zákonne, keď odvolanie obvinenej zamietol. Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, dôkazy vyhodnotil správnym spôsobom, striktne
12 Trestného poriadku, aj odvolací súd sa vysporiadal s argumentáciou v odvolaní, pričom táto sa takmer úplne zhoduje s dovolacou argumentáciou odsúdenej. Obvinenej sa nekladie za vinu, že vypúšťala zvozové odpadové vody od tretích osôb, ale nedostatočným dohľadom a kontrolou toto umožnila. Zároveň trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe a ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala v rozpore s trestnoprávnymi normami.
a 37 zákona o vodách účinného v čase skutku, komunálne odpadové vody pred ich vypúšťaním musia prejsť čistením, sekundárnym čistením, prípadne primeraným čistením, ktorým sa zabezpečia požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia týchto vypúšťaných vôd v závislosti od veľkosti zdroja znečistenia, a to v závislosti aj od bežných klimatických podmienok. Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré môže vykonať iba oprávnená osoba. Výsledkom takéhoto zisťovania bolo aj povolenie Okresného úradu, v rámci ktorého bol uložený zákaz zvozu odpadových vôd od tretích osôb. Obvinená právnická osoba nesplnila povinnosti uložené jej v tomto povolení, napriek zákazu zvozu odpadových vôd tento vykonávala, čím sa dopustila žalovaného skutku. Pokiaľ ide o akreditáciu či neakreditáciu odobratých vzoriek vody - pri environmentálnych trestných činoch je vždy primárne vykonanie operatívnych úkonov na mieste činu. Ako Západoslovenskú oblasť organizácie SRZ - Rada Ž.. Tieto primárne prítomné osoby na mieste činu boli jediné osoby, ktoré mohli a viac menej aj boli povinní odobrať vzorky. Vykonali sa aj operatívne merania znečistenia vody, a bolo jasne a preukázateľne zistené značné znečistenie vôd amoniakom. Identický záver bol zistený rozborom ostatkov rýb, či vizuálnym zistením a konštatovaním oprávnených osôb. V prípade, že by sa čakalo niekoľko dní na príchod osoby s tzv. „nakalibrovaným“ meracím prístrojom, došlo by k oneskorenému zisťovaniu pôvodcu znečistenia, k nárastu úhynu rýb a ku vzniku aj rádovo vyššej škody. Použitý merací prístroj preukazoval len minimálne odchýlky od meracích prístrojov, ktoré sa použili následne po skutku. Po tom, ako sa vykonalo riedenie vody, koncentrácia amoniaku vo vode klesla, čo preukazuje pôvod znečistenia vody, v dôsledku ktorého nastal úhyn rýb. Tvrdenie obvinenej, že mala byť znalecky skúmaná každá ryba, je účelové, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, keď znaleckým skúmaním bol jednoznačne preukázaný dôvod a pôvod úhynu rýb v časovej a miestnej súvislosti, pričom možno vychádzať aj z reprezentatívnej vzorky, ak bude zodpovedať štandardom znaleckých postupov tak, ako je to aj pri dokazovaní iných druhov trestnej činnosti. To isté platí pri ustálení výšky škody, pripustením takejto argumentácie by nebolo možné určiť rozsah skutku vôbec a nastala by beztrestnosť viacerých druhov protiprávneho konania. Účelové je aj tvrdenie, že skutok nemal byť spáchaný v chránenom území F. XXXX s poukazom na § 12 Trestného zákona,
ktorého je miesto spáchania trestného činu každé miesto, na ktorom páchateľ konal, alebo nastal alebo
predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný týmto zákonom. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že následok - úhyn rýb v dôsledku mimoriadneho zhoršenia kvality vôd na rieke Váh nastal v úseku približne 5 km od vtoku rieky R. po obec W., kde sa nachádza aj územie Európskeho významu „Váh pri W.“ zaradeného do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie F. XXXX. Na základe skôr uvedeného prokurátor navrhol, aby dovolací súd
c) Trestného poriadku dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm.
1 a ods. 3 Trestného zákona v tomto prípade. Meranie kvality vpúšťaných vôd do toku rieky Váh bolo opakovane vykonávané špičkovým zariadením Hach HQ 40 d, ktoré je bežne používané na monitoring povrchových vôd. Sonda na amoniálny dusík bola továrensky kalibrovaná. Pri spochybňovaní meraní vykonaných SRZ ale aj SIŽP SR boli odobraté vzorky z tej istej lokality aj Výskumným ústavom vodného hospodárstva Bratislava a laboratóriom Slovenského vodohospodárskeho podniku - H., ktoré potvrdili niekoľkonásobné prekročenie limitu amoniaku vo vodách vypúšťaných z výpuste ČOV F., prevádzkovateľ S.. Výsledky vyšetrenia odobraných vzoriek uhynutých rýb akreditovaným laboratóriom Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v C. P. opakovane potvrdili v žiabrovom tkanive letálne množstvo celkového amoniaku a rozsiahle krvácaniny v žiabrovom tkanive rýb odobraných pod vyústením ČOV F.. Konkrétne dňa 31.7.2017 (434,6 mg/kg) a 8.8.2017 (210,8 mg/kg). Výrazný pokles amoniaku bol dôsledok požiadavky SRZ začať riediť vypúšťané vody z ČOV. Uhynuté ryby nad vyústením odpadných vôd z ČOV F. sa nenachádzali. Naopak, neoprávnený dovoz žumpových vôd do ČOV F. z okolitých obcí potvrdili vystavené faktúry v mesiacoch X-X/XXXX S. s.r.o. za služby spojené s ich likvidáciou. S. s.r.o. musela vedieť, že vypúšťanie žumpových vôd priamo do rieky Váh mimo odstavenej biologickej časti ČOV spôsobí havarijné zhoršenie kvality vody rieky Váh. Výpočet celkovej škody na rybách v dôsledku havarijného zhoršenia kvality vody sprevádzaný hromadným hynutím mreny a podustvy severnej v období od 31.
nášho názoru a skúsenosti, pri vyššie spomenutých trestných činoch sa vždy skúmajú všetky zaistené omamné látky, resp. vždy znalec skúma každý druh odpadu samostatne a jednotlivo, aby mohlo byť konštatované, že sa jedná o odpad. Ďalej prokurátor uviedol, že obdobná argumentácia platí aj k námietkam smerujúcich k určeniu rozsahu spôsobenej škody. Rozsah spôsobenej škody bol určený v zmysle dostupných vedeckých metód, skúmať každú jednu uhynutú rybu tak, ako to opakovane požadovala odsúdená spoločnosť, nie je objektívne možné. Uvádzame, že náš klient v rámci zisteného rozsahu škody zo strany rybárskeho zväzu nikdy nenavrhoval skúmať každú uhynutú rybu, opakovane poukazujeme na skutočnosť, že spôsob, ako rybársky zväz určil množstvo uhynutých rýb, nie je objektívny, a to najmä z dôvodu len optického rátania uhynutých rýb, kedy nie je zrejmé, o aký konkrétny druh ryby, ktoré boli opticky počítané, sa jednalo. Nemôže byť nášmu klientovi na ujmu skutočnosť, že poškodený nevedel riadne a objektívne zhodnotiť množstvo uhynutých rýb. Pokiaľ ide o spáchanie skutku v rámci chráneného územia F. XXXX, tu len odkazujeme na našu argumentáciu v dovolaní. Len v krátkosti uvádzame, že ak by údajný únik amoniakálneho dusíka mal mať účinky aj v území F. XXXX alebo aj za ním, tak logicky by uhynuli všetky ryby v danom úseku, čo sa však nestalo. Uhynuli len reofilné druhy rýb, ktoré sa
názoru poškodeného a ichtyológa zdržiavali práve v blízkosti tečúcej vody, teda v danom čase v blízkosti vyústenia čističky odpadových vôd. Uhynuté ryby boli len odplavené prúdom vody cez oblasť F. XXXX k hati v T.. Nie je ani preukázané, že v oblasti F. XXXX sa našli uhynuté ryby.“ Obvinená spoločnosť sa vyjadrila aj k vyjadreniu Slovenského rybárskeho zväzu (č. l. 826 súdneho spisu), v ktorom uviedla, že ak klient na základe výzvy SRZ navrhol uhradiť 7000,-Eur, automaticky to neznamená, že sa priznal ku skutku, za ktorý bol odsúdený. Tým, že obvinený trvá na svojej nevine, sa rozhodol podať dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vo vzťahu k záznamu televíznej relácie ,,F.“, ktorá má dokazovať, že uhynuté ryby sa nachádzali na celom úseku od rieky Váh až po W., tak tento záznam SRZ v konaní na súde prvého stupňa nepredložil Ďalej uviedol: ,,Poškodený vypovedal, že uhynuté ryby sú reofilné druhy rýb (teda ryby žijúce v tečúcich vodách) vzhľadom na nízky prietok hladiny rieky Váh v danom čase sa zdržovali pri vyústení čističky odpadových vôd (kde v danom čase bola tečúca voda). Je preto nelogické, že teraz uvádza, že uhynuli ryby, ktoré sa nachádzali na území F. XXXX. To, že sa v území F. XXXX objavili uhynuté ryby (neznáme druhy rýb), neznamená, že tu v čase, kedy malo dôjsť k údajnej kontaminácii amoniakom, aj nachádzali. SRZ tvrdí, že nad vyústením odpadových vôd z čističky odpadových vôd sa nenachádzali uhynuté ryby. K tomuto uvádzame, že nebolo dokázané, že sa tam tieto ryby nenachádzali. Ak sa tam aj tieto ryby nachádzali, boli odplavené vzhľadom na skutočnosť, že nad vyústením čističky odpadových vôd je silný prúd vody, ktorý tieto ryby odplavil. K uvedeným ,,novým dôkazom“ uvádzame, že dovolacie konanie je mimoriadny opravný prostriedok, kedy ide o nápravu chýb pôvodného rozhodovania a konania, ktoré mu predchádzalo, najmä chýb aplikácie hmotného a procesného práva. S poukazom na vyššie uvedené by dovolací súd nemal na tieto ,,dôkazy“ prihliadať.“ + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku), zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie obvinenej spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že bola splnená aj podmienka predpokladaná v § 372 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku (obvinená využila svoje právo podať proti prvostupňovému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté). Nezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania
1 Trestného poriadku) následne preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozhodnutia, proti ktorému podala obvinená dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu a dospel k záveru, že dovolanie obvinenej je čiastočne dôvodné. + + + Pokiaľ ide o samotnú dovolaciu argumentáciu obvinenej, základ námietok spočíval v dovolacom dôvode uvedenom v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktorý možno účinne podať len v tom prípade, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Stabilná rozhodovacia prax ustálila, že k jeho naplneniu nedochádza automaticky pri každom porušení práva obvineného na obhajobu. Zákon totiž výslovne požaduje, aby išlo o porušenie zásadné, čím sa má na mysli predovšetkým porušenie práva na povinnú obhajobu v zmysle § 37 Trestného poriadku. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach zároveň opakovane pripomína, že za zásadné porušenie práva na obhajobu nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10, ods. 11 Trestného poriadku, ako ani vlastné hodnotenie dôkazov
12 Trestného poriadku (k tomu ZSP 21/2010-II., R 7/2011, ZSP 16/2013-II., R 14/2015-II.). Takéto porušenie teda musí kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Pri samotnom posudzovaní, či v konkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Zásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku, však nemožno odvíjať od iného hodnotenia dôkazov obvineným v porovnaní s tým, ako ho vo veci vykonali príslušné súdy, ktorých skutkové zistenia a závery sú v prípade dovolania podaného obvineným pre dovolací súd záväzné (nepreskúmateľné). Porušenie práva na obhajobu nemôže byť odôvodnené tým, že súdy, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, vyhodnotili dôkazy odlišným spôsobom, ako je predstava obvineného. Vo všeobecnej rovine právna úprava dovolania výslovne vylučuje možnosť uplatňovania námietok voči skutkovým zisteniam súdov, čo znamená, že v dovolacom konaní nie je možné preskúmavať a hodnotiť správnosť či úplnosť zisteného skutkového stavu, preverovať dostatočnosť vykonaného dokazovania, ako ani posudzovať správnosť, resp. celkovo spôsob hodnotenia jednotlivých dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili (a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu). Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Revízia skutkových zistení a záverov urobených súdmi nižšieho stupňa už v dovolacom konaní neprichádza do úvahy (uvedené neplatí len pre dovolanie ministra spravodlivosti podané
3 Trestného poriadku). Námietky obvinenej smerujúce voči konečným skutkovým zisteniam a záverom (namietajúce ich správnosť či úplnosť) sú z pohľadu dovolacieho konania irelevantné, keďže pre dovolací súd je záväzný skutok tak, ako bol tento ustálený zo strany dotknutých súdov nižšieho stupňa - ten nemôže nijako meniť, ani dopĺňať. V kontexte jednotlivých okolností daného prípadu, posudzovaných samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach, možno konštatovať, že tieto nasvedčujú snahe dovolateľa docieliť zmenu odsudzujúceho rozsudku v prospech obvinenej. Dovolateľ pri tomto dovolacom dôvode poukazoval aj na také skutočnosti, s ktorými sa už prvostupňový alebo odvolací súd vysporiadali alebo neboli tými rozhodujúcimi dôkazmi a zisteniami, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s uvedeným však upriamuje pozornosť na námietku obvinenej, ktorá poukázala: ,,...na nezákonne zistenú kvalitu vody s meracím zariadením HACH HQ 40d Multi, ktoré je neakreditované zariadenie. Akreditované meranie má dva kroky, pričom prvým je samotný odber vzorky a druhým je laboratórne skúmanie, ale aj samotný odber musí spĺňať zákonné náležitosti. V Protokole o výsledku kontroly Slovenskej inšpekcie životného prostredia č. XXXX-XXXXX/XX/XXXX/E. je na strane 14, bod
vybraných zákonov. Najvyšší súd Slovenskej republiky tak zistil naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku pre nedostatočné odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu vo vzťahu k námietke odvolateľa ohľadom nezákonne zisteného merania kvality vody a nezákonne zistenej príčiny úhynu rýb.
ďalšieho označeného dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku právnu kvalifikáciu prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia
1, ods. 3 Trestného poriadku, kde v skutkovej podstate trestného činu sa obligatórne vyžaduje jeho spáchanie v chránenom území. Obvinená v súvislosti s uvedeným poukázala na to, že „ak by sa aj našli uhynuté ryby v území F. XXXX, neznamená to, že tam aj uhynuli“.
Trestného zákona platí, že miesto spáchania trestného činu je každé miesto, na ktorom páchateľ konal, alebo nastal alebo
predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný týmto zákonom. Dovolací súd odkazuje na dokazovanie vykonané na súdoch nižšieho stupňa, z ktorého jednoznačne plynie, že protiprávny následok úhynu rýb nastal v chránenom území „Váh pri W.“, ktoré je súčasťou sústavy chránených území F. XXXX. Preto, rešpektujúc zákaz skúmania a menenia zisteného skutku, vyplývajúci z § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku, najvyšší súd uzatvára, že ani táto námietka obvineného a s tým súvisiaca argumentácia nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. Pri opätovnom prerokovaní a rozhodnutí bude potrebné, aby sa krajský súd dôsledne riadil vyššie vyjadreným právnym názorom najvyššieho súdu vo vzťahu k zodpovedaniu námietok z odvolania, najmä k otázke skúmania vzoriek vody a skúmania príčiny úhynu rýb tak, ako najvyšší súd konštatoval vyššie. Tu kladie dôraz na bod VI. odvolania obvinenej spoločnosti, strany 11 až 13 (č. l. 758 - 759), s ktorým sa bude musieť náležite vysporiadať a následne rozhodnúť o odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.