← Slovensko

24 797,19 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/11/2025 Identifikačné číslo spisu: 6923204386 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6923204386.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: Y. R., narodený XX. J. XXXX, bytom K.. V. XXXX/X, XXX XX I. T., právne zastúpený JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému: Colonnade Insurance S.A., so sídlom Rue Jean Piret 1, Luxemburg L-2350, Luxemburg, konajúca prostredníctvom Colonnade Insurance S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Moldavská cesta 8 B, 042 80 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 013 602, o zaplatenie 24.797,19 eura s príslušenstvom, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. februára 2025, č. k. 41Cob/120/2024-98, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. februára 2025, č. k. 41Cob/120/2024-98 a rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6Cn/1/2023-65 zo dňa 19. marca 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie konanie. Odôvodnenie 1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd“) rozsudkom č. k. 6Cn/1/2023-65 zo dňa 19. marca 2024, prvou výrokovou vetou žalobu žalobcu zamietol a druhou výrokovou vetou žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnej uplatnenej výške 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 24.797,19 Eur s príslušenstvom titulom nároku na poistné plnenie. Uvedené žalobca zdôvodnil tým, že dňa 27.8.2018 došlo po odstavení motorového vozidla (z dôvodu signalizácie núdzového stavu) k jeho zhoreniu, pričom na základe šetrenia bola stanovená pravdepodobná príčina vzniku požiaru - bližšie neurčená technická závada na vozidle - pravdepodobne elektrický skrat rozvodov elektrického káblovania. Vozidlo bolo havarijne poistené u spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s. Bratislava na základe poistnej zmluvy č. 2405179753, ktorá poistná zmluva je tzv. podzmluva zaradená do Rámcovej poistnej zmluvy č. 9520066799. Uvedenú udalosť žalobca nahlásil do poisťovne, kde bola vedená ako škodová udalosť č. 2090222657. Z oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie poistnej udalosti zo dňa 07.09.2018 vyplýva, že vozidlo bolo poškodené v takom rozsahu, že primerané náklady na opravu by presiahli 85 % všeobecnej hodnoty vozidla, a preto poisťovateľ túto udalosť riešil ako totálnu škodu. Poisťovateľ škodovú udalosť zhodnotil tak, že v danom prípade sa jednalo o poškodenie skratom, ktorý bol spôsobený technicko-prevádzkovou poruchou vozidla a takéto poškodenie je z poistenia vylúčené. Podanou žalobou proti žalovanému Generali Česká Pojisťovna, a. s. so sídlom Praha, ktorá koná prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Bratislava (ďalej len „primárny poisťovateľ“) sa žalobca domáhal zaplatenia škody vo výške 10.700,- Eur s príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 17Cb/4/2022 zo dňa 22.11.2022 bola poisťovňa zaviazaná zaplatiť mu sumu 4.060,30 Eur, ktorú povinnosť si splnila 27.12.2022. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovanému v tomto konaní (na základe poistnej zmluvy pre poistenie EuroGAP č. 1000055449 so začiatkom poistenia 11.03.2016 a koncom poistenia do dňa 31.03.2021) nahlásil škodovú udalosť oznámením zo dňa 30.08.2018 a žalovaný túto škodovú udalosť prešetroval pod č. 1184010660. K likvidácii škodovej udalosti podaním zo dňa 20.01.2023 žalovaný oznámil, že likvidácia škodovej udalosti z poistenia EuroGAP bola dňa 29.10.2018 ukončená v súlade s článkom 4. Výluky z poistenia, bod 4.1. písm. a/ Osobitných poistných podmienok SK-EG-UCL-M-0813, podľa ktorého poistenie EuroGAP sa nevzťahuje na škodové udalosti, v súvislosti s ktorými nevznikol nárok na poistné plnenie z primárneho poistenia, primárny poistiteľ poistné plnenie zamietol, prípadne odmietol. Po skončení konania vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 17Cb/4/2022 žalobca oznámil túto skutočnosť žalovanému mailom dňa 01.01.2023 a na jeho žiadosť dňa 19.01.2023 zaslal aj predmetný rozsudok. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.01.2023 uviedol, že napriek tomu, že sa táto situácia rozhodnutím Okresného súdu Rimavská Sobota pre primárneho poistiteľa zmenila, nemôže pristúpiť k výplate poistného plnenia z dôvodu, že ním uplatnený nárok na poskytnutie poistného plnenia je v zmysle § 101 v nadväznosti na ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka premlčaný. Žalobca v žalobe tvrdil, že jeho nárok na poistné plnenie nemôže byť premlčaný, ku škodovej udalosti došlo v priebehu doby trvania poistenia GAP, a to momentom, kedy nastala totálna škoda na motorovom vozidle, ktorá bola riešená primárnym poistiteľom. Poistná udalosť je definovaná ako vznik finančnej ujmy. Rozhodujúcim dňom pre posúdenie vzniku finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody, je deň kedy mu bola vyplatená poistná suma od primárneho poistiteľa, teda deň 27.12.2022. V predmetnej právnej veci teda podľa žalobcu premlčacia doba začína plynúť až dňom 27.12.2023, a preto žalobca mal za to, že nie je možné prijať prejavený názor žalovaného v tom smere, že by bol jeho nárok na poskytnutie poistného plnenia premlčaný. Tieto skutočnosti preukazujú, že mu vznikla finančná ujma v dôsledku totálnej škody na vozidle, z ktorej mu vzniklo právo na poistné plnenie z primárneho poistenia a ku škodovej udalosti, z ktorej totálna škoda vznikla, došlo v priebehu trvania poistenia GAP, a preto žalovanému vznikla povinnosť poskytnúť mu poistné plnenie, pričom podľa poistnej zmluvy pre poistenie EuroGAP poistná suma primárneho poistenia v eurách je 28.449,- Eur. Nakoľko primárny poisťovateľ Generali Česká Pojisťovna so sídlom Praha mu poskytol poistné plnenie vo výške 4.060,30 Eur, titulom náhrady trov konania uhradil právnemu zástupcovi primárneho poistiteľa sumu 408,49 Eur, podľa názoru žalobcu výška poistného plnenia predstavuje sumu 24.797,19 Eur. 1.1. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná, pretože mal za preukázané, že finančná strata poistenému - žalobcovi vznikla a poistná udalosť nastala dňa 27.08.2018, kedy v dôsledku požiaru došlo k totálnej škode na poistenom osobnom motorovom vozidle a odo dňa 27.08.2019 - teda rok po poistnej udalosti začala plynúť premlčacia doba na poistné plnenie poistiteľa - žalovaného. Podľa ustanovení § 101 a § 104 Občianskeho zákonníka teda premlčacia doba uplynula po troch rokoch a z tohto dôvodu je nárok žalobcu na poistné plnenie z poistnej zmluvy EuroGAP už premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 14.11.2023. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa článku 2.15 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie GAP platí, že poistnou udalosťou je vznik finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody na vozidle, z ktorej vzniklo poistenému právo na poistné plnenie z primárneho poistenia, pokiaľ ku škodovej udalosti, z ktorej taká totálna škoda vznikla, došlo v priebehu doby trvania poistenia GAP, pričom boli zároveň splnené všetky ostatné podmienky uvedené v poistných podmienkach o poistnej zmluve. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že poistnou udalosťou je vznik finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody, z ktorej vzniklo právo na poistné plnenie od Generali Česká Pojišťovna, z tohto článku nevyplýva, že poistnou udalosťou je škodová udalosť, na základe ktorej vznikla totálna škoda. Vyslovil názor, že z neho vyplýva podmienka, že ku škodovej udalosti, z ktorej taká totálna škoda vznikla, došlo v priebehu doby trvania poistenia GAP. Podľa bodu 3. písm. a/ Formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy poistenia EuroGAP, Popis poistenia alebo súboru poistení: Poistenie kryje náhradu finančnej straty, ktorá vznikla v súvislosti s poistným plnením z primárneho havarijného poistenia motorového vozidla, pričom za finančnú stratu sa považuje finančná ujma, ktorá vznikla v dôsledku totálnej škody, pokiaľ primárny poisťovateľ, u ktorého bolo motorové vozidlo havarijne poistené, poskytol poistné plnenie za totálnu škodu. Totálna škoda je len príčinou finančnej straty, ktorá vznikla v súvislosti s poistným plnením z primárneho havarijného poistenia. Keďže však z poistnej zmluvy pre poistenie EuroGAP zo dňa 11.03.2016 vyplýva začiatok poistenia od 11.03.2016 a koniec poistenia do 31.03.2021, potom súd prvej inštancie mal za zrejmé, že k poistnej udalosti z GAP poistenia došlo až po zániku poistenia GAP, preto už poisťovňa nebola povinná plniť. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota proti primárnemu poisťovateľovi Generali Poisťovňa, a. s. mohol a mal z opatrnosti tou istou žalobou domáhať svojho nároku aj proti žalovanému v tomto konaní. Keďže tak neurobil, došlo k premlčaniu jeho nároku, preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnej uplatnenej výške. 2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ,,krajský súd“ alebo ,,odvolací súd“), rozsudkom z 19. februára 2025, č. k. 41Cob/120/2024-98, potvrdil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6Cn/1/2023-65 zo dňa 19. marca 2024 (I. výrok) a zároveň rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (II. výrok). Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie je premlčaný. Rovnako, ako súd prvej inštancie aj odvolací súd mal preukázané, že v danom prípade na strane žalobcu, ako poisteného vznikla finančná strata súčasne s poistnou udalosťou dňa 27.08.2018, kedy došlo v dôsledku požiaru k totálnej škode na poistenom osobnom motorovom vozidle. Na uvedenú skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nemá žiaden vplyv skutočnosť, že skutočnú výšku finančnej straty sa žalobca dozvedel až vydaním rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod sp.zn. 17Cb/4/2022, nakoľko v tomto konaní súd len potvrdil, že žalobca má nárok na plnenie od primárneho poistiteľa na základe poistnej udalosti. Nakoľko vznik finančnej ujmy na strane žalobcu nastal v dôsledku totálnej škody na osobnom motorovom vozidle v rovnaký deň, ako došlo k poistnej udalosti, súd prvej inštancie správne ustálil, že premlčacia doba na poistné plnenie v súlade s § 104 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 27.08.2019, t. j. rok po poistnej udalosti. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na poistné plnenie potom uplynula dňa 27.08.2022, pričom žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie až dňa 14.11.2023. Z uvedeného dôvodu odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci správne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby žalobcom uplatneného nároku a dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu na poistné plnenie z poistnej zmluvy EuroGAP je premlčaný. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na článok 2, body 2.15 a 2.16 Všeobecných poistných podmienok, odvolací súd mal z obsahu týchto ustanovení Všeobecných poistných podmienok preukázané, že v zmysle bodu 2.15 týchto podmienok poistnou udalosťou je vznik finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody na vozidle, z ktorej vzniklo poistenému právo na poistné plnenie z primárneho poistenia a ktorá vznikla v priebehu doby trvania poistenia GAP za splnenia všetkých ostatných podmienok uvedených v poistných podmienkach a poistnej zmluve. Odvolací súd sa v súvislosti s týmto článkom stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že poistnou udalosťou je vznik finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody, z ktorej vzniklo právo na poistné plnenie od Generali Česká Pojišťovna, avšak z tohto článku nevyplýva, že poistnou udalosťou je škodová udalosť, na základe ktorej vznikla totálna škoda. Z tohto bodu Všeobecných poistných podmienok vyplýva aj podmienka, že k poistnej udalosti, na základe ktorej došlo k finančnej ujme musí dôjsť v čase trvania poistenia v zmysle poistnej zmluvy, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Z bodu 3. písm.

  1. a)Formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy poistenie EuroGAP, TruckGAP vyplýva, že poistenie kryje náhradu finančnej straty, ktorá vznikla v súvislosti s poistným plnením z primárneho havarijného poistenia motorového vozidla, pričom za finančnú stratu sa považuje finančná ujma, ktorá vznikla v dôsledku totálnej škody, pokiaľ primárny poisťovateľ, u ktorého bolo motorové vozidlo havarijne poistené, poskytol poistné plnenie za totálnu škodu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu totálna škoda je príčinou finančnej ujmy, ktorá vznikla v súvislosti s poistným plnením havarijného poistenia z primárneho havarijného poistenia. Odvolací súd mal však z obsahu poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 11.03.2016 preukázané, že v tejto poistnej zmluve si zmluvné strany dohodli začiatok poistenia odo dňa 11.03.2016 a koniec poistenia na deň 31.03.2021. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ak by dospel k záveru, že k finančnej ujme došlo až vyplatením poistného plnenia primárnym poisťovateľom po právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17Cb/4/2022-231 zo dňa 22.11.2022, k poistnej udalosti z GAP poistenia by tak došlo až po zániku poistenia GAP, a preto poisťovňa - žalovaný už nebola povinná v zmysle tejto poistnej zmluvy plniť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca sa mohol z opatrnosti domáhať svojho nároku proti žalovanému už v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 17Cb/4/2022, v ktorom sa domáhal plnenia voči primárnemu poisťovateľovi, pričom žalobca tak neurobil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia je premlčaný, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzuje z ust. § 420 písm.
  2. f)a § 421 ods. 1 písm.
  3. b)Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako i rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3.1. V časti dovolania, ktorého prípustnosť žalobca tvrdí podľa ust. § 420 písm.
  4. f)CSP sa dovolateľ nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že bolo dodržané jeho právo na riadne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože nie je z neho zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, a preto rozhodnutie nie je preskúmateľné a zrozumiteľné. V prejednávanej veci odvolací súd a ani súd prvej inštancie podľa žalobcu dostatočným spôsobom nevysvetlili jeho argumenty, že podľa všeobecných poistných podmienok žalovaného je potrebné rozlišovať medzi poistnou udalosťou a škodovou udalosťou. Odvolací súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia uspokojil s tvrdením, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom reagoval na žalobcom uplatnené tvrdenia o tom, ako je kvalifikovaná podľa článku 2.15 VPP poistná udalosť a ako je kvalifikovaná podľa článku 2.16 VPP škodová udalosť a to aj v nadväznosti na ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka, ktoré za základ svojho rozhodnutia uplatnil súd prvej inštancie a aj odvolací súd pri stanovení začiatku plynutia premlčacej doby. Samotné konštatovanie, že premlčacia doba začala plynúť dňa 27.8.2019, teda rok po poistnej udalosti, je podľa žalobcu v rozpore s tým, že poistnú udalosť VPP definujú ako vznik finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody na vozidle, z ktorej vzniklo poistenému právo na poistné plnenie z primárneho poistenia. Dovolateľ zdôrazňuje, že súdy si zamieňajú pojmy poistná udalosť a škodová udalosť. Inak by súd prvej inštancie a ani odvolací súd neprijali záver o tom, že aj v prípade, že by začiatok plynutia premlčacej doby mohol byt' posúdený podľa žalobcovej argumentácie, žalovaný by už nebol povinný plniť, keďže k poistnej udalosti z GAP poistenia by došlo až po zániku poistenia. Nesprávnosť takéhoto záveru súdov odvodzuje dovolateľ od ustanovenia článku 2.15 VPP. Je podľa žalobcu preukázané, že ku škodovej udalosti, teda nie poistnej udalosti, ako to uzatvára odvolací súd, došlo v priebehu doby trvania poistenia GAP a preto neobstojí záver súdov, že žalovaný nebol povinný po zániku poistenia GAP plniť. 3.2. Podľa dovolateľa nejednoznačný výklad pojmu poistná udalosť a škodová udalosť, zakladá aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.
  5. b)CSP, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dvoch právnych otázok, a síce: 1./ Otázka, či začiatok plynutia premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia v prípade poistenia finančnej ujmy, z ktorej vzniklo poistenému právo na poistné plnenie z primárneho poistenia, je potrebné počítať od času, kedy totálna škoda vznikla alebo od času, kedy poistený vie s určitosťou kvantifikovať rozsah finančnej ujmy, teda až potom, ako primárny poisťovateľ na základe poistnej zmluvy z primárneho poistenia plnil. 2./ Druhou právnou otázkou je posúdenie, či v prípade vzniku škodovej udalosti kvalifikovanej v článku 2.16 VPP počas doby trvania poistenia vzniká poistenému právo na poistné plnenie aj v prípade, že poistná udalosť definovaná v čl. 2.15 VPP vznikla až po zániku trvania poistenia. 4. Žalovaný sa k podanému dovolaniu žalobcu vyjadril tvrdiac, že v konaní nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu, žalobcovi nebolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a rozhodne nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal spor a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné a aj dôvodné a napadnutý rozsudok ako i rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho dôvodne napádanom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (449 ods. 1, 2 a § 450 CSP). 6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.
  6. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
  7. f)CSP: 8. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
  8. f)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sa strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu dovolateľ videl v zmätočnosti a nedostatočnej preskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 9. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ust. § 420 písm.
  9. f)CSP sú:
  10. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
  11. b)nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou SR zaručených procesných práv v spojení so súdnou ochranou práva. 10. K základným právam strany sporu, obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí i právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). 11. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach (4Cdo/34/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 5Obdo/87/2020, 8Cdo/152/2018, 3Obdo/75/2020), práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 písm.
  12. f)CSP. 12. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav (rovnako v 2Obdo/76/2021). Vo veci konajúci senát najvyššieho súdu už vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/33/2020 a obdobne 2Obdo/83/2020 a 2Obdo/10/2025 poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. R II. ÚS 78/95 zo dňa 16. marca 2005, z ktorých vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré preskúmava v odvolacom konaní. V predmetnej veci podľa dovolacieho súdu práve o takýto prípad žalobcom nastolených argumentov významných pre rozhodnutie vo veci išlo. Aj pri zohľadnení skutočnosti, že k namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia je zo strany dovolacieho súdu nevyhnutná zdržanlivosť pri zasahovaní do právoplatných rozhodnutí súdov nižšej inštancie a na mieste je tak reštriktívny prístup (k tomu viď aj 3Obdo/26/2020), vo veci rozhodujúci dovolací senát najvyššieho súdu konštatuje, že v prejednávanej veci je potrebné kasačným rozhodnutím zasiahnuť do právoplatného rozhodnutia súdu, keďže tento je vo vzťahu k žalovanému ústavne neudržateľný. 13. K predmetnému konštatovaniu uvádza dovolací súd nasledovné: 14. Dovolací súd prioritne uvádza, že ako opodstatnenú vyhodnotil žalobcom uvedenú námietku, a síce že odvolací súd a ani súd prvej inštancie podľa žalobcu dostatočným spôsobom nevysvetlili jeho argumenty, že podľa všeobecných poistných podmienok žalovaného je potrebné rozlišovať medzi poistnou udalosťou a škodovou udalosťou. Dovolateľ zdôrazňuje, že súdy si zamieňajú pojmy poistná udalosť a škodová udalosť, z ktorého dôvodu hodnotí rozhodnutia súdov ako zmätočné a protirečivé. Vytýka odvolaciemu súdu, že tento nijakým spôsobom nereagoval na žalobcom uplatnené tvrdenia o tom, ako je kvalifikovaná podľa článku 2.15 VPP poistná udalosť a ako je kvalifikovaná podľa článku 2.16 VPP škodová udalosť. 15. V kontexte k uvedenej dovolacej námietke žalobcu považuje najvyšší súd za dôležité upozorniť na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 CSP (bod 18. rozhodnutia krajského súdu). Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu (2Obdo/64/2021). 16. Z článku 2.15 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie GAP vyplýva, že poistná udalosť je vznik finančnej ujmy v dôsledku Totálnej škody na vozidle, z ktorej vzniklo poistenému právo na poistné plnenie z primárneho poistenia, pokiaľ ku škodovej udalosti, z ktorej taká Totálna škoda vznikla, došlo v priebehu doby trvania poistenia GAP, pričom boli zároveň splnené všetky ostatné podmienky uvedené v poistných podmienkach a poistnej zmluve. Z článku 2.16 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie GAP vyplýva, že škodová udalosť je skutočnosť, z ktorej vznikla škoda a ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na poistné plnenie. 17. Dovolací súd ako protirečivé hodnotí rozhodnutie odvolacieho súdu (ako i rozhodnutie súdu prvej inštancie), keď tento na jednej strane v bode 48. odôvodnenia uvádza, že ,,rovnako, ako súd prvej inštancie aj odvolací súd mal preukázané, že v danom prípade na strane žalobcu, ako poisteného vznikla finančná strata súčasne s poistnou udalosťou dňa 27.08.2018, kedy došlo v dôsledku požiaru k totálnej škode na poistenom osobnom motorovom vozidle“, a teda žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie je premlčaný. Na strane druhej (bod 49. odôvodnenia) s poukazom na článok 2, body 2.15 a 2.16 Všeobecných poistných podmienok krajský súd naopak uvádza, že poistnou udalosťou je vznik finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody na vozidle, z ktorej vzniklo poistenému právo na poistné plnenie z primárneho poistenia a ktorá vznikla v priebehu doby trvania poistenia GAP za splnenia všetkých ostatných podmienok uvedených v poistných podmienkach a poistnej zmluve. Odvolací súd sa v súvislosti s týmto článkom stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že poistnou udalosťou je vznik finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody, z ktorej vzniklo právo na poistné plnenie od Generali Česká Pojišťovna, avšak z tohto článku podľa odvolacieho súdu nevyplýva, že poistnou udalosťou je škodová udalosť, na základe ktorej vznikla totálna škoda. Z tohto bodu Všeobecných poistných podmienok podľa odvolacieho súdu vyplýva podmienka, že k poistnej udalosti, na základe ktorej došlo k finančnej ujme, musí dôjsť v čase trvania poistenia v zmysle poistnej zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ak by dospel k záveru, že k finančnej ujme došlo až vyplatením poistného plnenia primárnym poisťovateľom po právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17Cb/4/2022-231 zo dňa 22.11.2022, k poistnej udalosti z GAP poistenia by tak došlo až po zániku poistenia GAP. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje znenie čl. 2, body 2.15 Všeobecných poistných podmienok, z ktorého nevyplýva, ako uvádza odvolací súd, že ,,k poistnej udalosti, na základe ktorej došlo k finančnej ujme musí dôjsť v čase trvania poistenia v zmysle poistnej zmluvy“, ale ,,ku škodovej udalosti, z ktorej taká totálna škoda vznikla, došlo v priebehu doby trvania poistenia GAP“. Odvolací súd tak na jednej strane uvádza, že z predmetného článku zmluvy nevyplýva, že poistnou udalosťou je škodová udalosť a na strane druhej sám tieto pojmy zamieňa, resp. stotožňuje, o čom svedčí i jeho citácia v bode 48. odôvodnenia rozhodnutia, kde uvádza, že v danom prípade na strane žalobcu, ako poisteného vznikla finančná strata súčasne s poistnou udalosťou dňa 27.08.2018, kedy došlo v dôsledku požiaru k totálnej škode na poistenom osobnom motorovom vozidle. Z uvedených navzájom si odporujúcich tvrdení súdov nie je možný ustáliť záver vo veci konajúcich súdov, či teda poistnou udalosťou je škodová udalosť, resp. finančná strata vznikla súčasne s poistnou udalosťou dňa 27.08.2018 (ako vyplýva zo stanoviska Národnej banky Slovenska na č.l. 58 a nasl. spisu), alebo či k poistnej udalosti došlo až neskôr, a v danom prípade nie je z rozhodnutí súdov jasné, prečo podľa názoru súdov poistná udalosť nie je krytá poistením, keď zo zmluvných podmienok vyplýva, že stačí, že v čase trvania poistného vzťahu došlo ku škodovej udalosti. Dovolací súd rovnako akcentuje dôležitú skutočnosť, že tak súd prvej inštancie v bode 8. odôvodnenia svojho rozhodnutia ako i odvolací súd v bode 49. odôvodnenia svojho rozhodnutia citujú z Formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy poistenie EuroGAP, TruckGAP, ktorý sa však v spise nenachádza. Z odôvodnení rozhodnutí, citujúcich z predmetného Formulára pritom jednoznačne vyplýva, že poistenie kryje náhradu finančnej straty, ktorá vznikla v súvislosti s poistným plnením z primárneho havarijného poistenia motorového vozidla, pričom za finančnú stratu sa považuje finančná ujma, ktorá vznikla v dôsledku totálnej škody, pokiaľ primárny poisťovateľ, u ktorého bolo motorové vozidlo havarijne poistené, poskytol poistné plnenie za totálnu škodu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca má krytú finančnú stratu, pričom je rozhodujúce, ako sa plní z primárneho poistenia. Z rozhodnutí súdov, ktorých závery hodnotí dovolací súd za zmätočné a navzájom protirečivé nie je vzhľadom na vyššie uvedené ani možné určiť ako, resp. akým spôsobom a od akej skutočnosti počítali súdy plynutie premlčacej doby žalobou uplatňovaného nároku. 18. Dovolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu a uvedený záver odvolacieho súdu (ako i záver súdu prvej inštancie) hodnotí prinajmenšom ako zmätočný a nepreskúmateľný. Absencia náležitého zdôvodnenia je podstatnou vadou rozhodnutia a spôsobuje, že rozhodnutie je protirečivé, zmätočné a nie je dostatočne odôvodnené, z ktorého dôvodu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle ust. § 420 písm.
  13. f)CSP. 19. Reflektujúc na vyššie uvedené z pohľadu dovolacieho súdu predstavovala odvolacia argumentácia dovolateľa „podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní“ (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP), na ktoré odvolací súd mal dať, avšak - ako je zrejmé z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku - nedal „špecifickú odpoveď“. Posúdenie veci odvolacím súdom sa teda v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z hľadiska žalobcom predostretej argumentácie neodrazilo v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých, pre vec skutkovo a právne relevantných otázok. Najvyšší súd je toho názoru, že odvolací súd rezignoval na poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi a svojím postupom v podobe nedostatočného a protirečivého odôvodnenia tomuto znemožnil realizáciu jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (v tejto súvislosti dáva dovolací súd do pozornosti nález Ústavného súdu SR zo 17. augusta 2016 č. I. ÚS 317/2015) a konanie tak bolo zaťažené vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm.
  14. f)CSP. V uvedenej časti bolo preto dovolanie žalobcu nielen prípustné, ale aj dôvodné. Prípustnosť svojho dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm.
  15. b)CSP: 20. Žalobca, tvrdiaci prípustnosť svojho dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm.
  16. b)CSP namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia nasledovných právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi odvolacie súdu ešte neboli vyriešené: 20.1. Otázka, či začiatok plynutia premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia v prípade poistenia finančnej ujmy, z ktorej vzniklo poistenému právo na poistné plnenie z primárneho poistenia, je potrebné počítať od času, kedy totálna škoda vznikla alebo od času, kedy poistený vie s určitosťou kvantifikovať rozsah finančnej ujmy, teda až potom, ako primárny poisťovateľ na základe poistnej zmluvy z primárneho poistenia plnil. 20.2. Druhou právnou otázkou je posúdenie, či v prípade vzniku škodovej udalosti kvalifikovanej v článku 2.16 VPP počas doby trvania poistenia vzniká poistenému právo na poistné plnenie aj v prípade, že poistná udalosť definovaná v čl. 2.15 VPP vznikla až po zániku trvania poistenia. 21. Žalobca v rozhodovanej veci vyvodzoval prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
  17. b)CSP. Uvedený dôvod prípustnosti dovolania predpokladá, že právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom. 22. Dovolací súd zdôrazňuje, že dovolací dôvod v zmysle ust. 421 ods. 1 CSP je v dovolaní argumentačne úzko prepojený s dovolateľom tvrdeným dôvodom prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm.
  18. f)CSP. Vo vzťahu k prvej dovolateľom nastolenej otázke najvyšší súd uvádza, že odpoveď na ňu, by bola vo vzťahu k zmätočnému záveru vo veci konajúcich súdov minimálne predčasná, v spise sa tiež nenachádza súdmi citovaný Formulár o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy poistenie EuroGAP, TruckGAP, iba Stanovisko Národnej banky Slovenska na č.l. 58 a nasl. spisu, z ktorého ako je zjavné z rozhodnutí súdov tieto taktiež doslovne čerpali, avšak uvedenú citáciu nešpecifikovali. Dovolací súd napriek uvedenému cituje, že: ,,Na rozdiel od všeobecnej premlčacej doby, podľa ktorej je začiatok jej plynutia daný tým, kedy bolo možné právo vykonať po prvý raz, ustanovenie § 104 OZ určuje začiatok plynutia práv na plnenie z poistenia odlišne, a to rok po poistnej udalosti. Treba si všimnúť, že uvedená osobitná právna úprava sa vzťahuje iba na plnenia z poistenia a nie na zaplatenie poistného. Pre účely § 104 OZ treba pod plnením z poistenia rozumieť plnenia zo všetkých druhov poistenia v zmysle ust. § 788 až 828a OZ, ale aj plnenia z iných poistení (napr. z povinného zmluvného poistenia), pričom osobou oprávnenou na poistné plnenia treba rozumieť každú osobu, ktorej patrí poistné plnenie. Pod poistnou udalosťou, na ktorú sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby, treba rozumieť právnu skutočnosť, ktorá nastala počas trvania poistného vzťahu a s ktorou zákon alebo zmluvné dojednanie viaže vznik povinnosti poistiteľa plniť. Pre účely ustanovenia § 104 OZ však pod poistnou udalosťou nie je možné rozumieť iba samotnú udalosť, ktorá vo všeobecnosti môže zakladať právo na poistné plnenie, ale vyžaduje sa, aby z tejto udalosti vzniklo aj právo na plnenie. Samotná poistná udalosť preto nemusí vždy znamenať začatie plynutia premlčacej doby. Je tomu tak vtedy, ak síce nastala poistná udalosť, avšak nenastala tiež povinnosť poistiteľa plniť... Od právnej úpravy v ustanovení § 104 OZ je v týchto súvislostiach treba odlišovať objektívnu premlčaciu dobu v zmysle ust. § 101 OZ a začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 104 OZ.“ [KRAJČO, J. Občiansky zákonník pre prax (komentár). Eurounion, 2015. 3744 s. ISBN:9788089374328.] Dovolací súd v zmysle vyššie uvedeného iba pripomína, že nie je rozhodujúca kvantifikácia finančnej ujmy, rozhodujúce je plnenie z primárneho vzťahu. 23. Vo vzťahu k druhej dovolateľom nastolenej otázke dovolací súd uvádza, že právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, sa rozumie otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (k tomu viď aj 3Cdo/158/2017). Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, no zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na záver vyslovený ústavným súdom v uznesení z 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020, v zmysle ktorého „podľa názoru ústavného súdu už zo samotného znenia § 421 CSP je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej zovšeobecnenia“ (viď bod 25. predmetného uznesenia). Argumentácia žalobcu obsiahnutá v jeho dovolaní, napriek snahe o jej všeobecnú formuláciu, predmetný atribút zovšeobecnenia nespĺňa. Otázka, ktorej vyriešenia sa žalobca domáha, je výlučne otázkou individuálneho právneho posúdenia prejednávanej veci, odrážajúcom sa výlučne v zistenom skutkovom stave veci. 23.1. Dovolací súd pripomína, že vzhľadom na to, že odpoveď na právnu otázku, od ktorej malo závisieť rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá nebola dovolacím súdom ešte vyriešená, je výsledkom výkladu poistnej zmluvy, resp. všeobecných poistných podmienok pre poistenie GAP, nejde o taký charakter otázky, ktorú mal na mysli zákonodarca v § 421 ods. 1 písm.
  19. b)CSP. Dovolací súd nie je oprávnený uskutočňovať výklad medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy, resp. jej jednotlivých ustanovení. Taktiež dovolací súd nemôže posudzovať, či konkrétne zmluvné dojednanie je alebo nie je určité, prípadne či je zrozumiteľné alebo nie. K tomu dovolací súd len poznamenáva, že samotný výklad zmluvy (vrátane jej príloh) a v nej dojednaných pojmov, ako aj naplnenie predpokladov ich existencie, či posúdenie povahy týchto úkonov, predstavuje zisťovanie obsahu zmluvy ako súčasť skutkového stavu veci, a teda nejedná sa o preskúmavanie správnosti alebo nesprávnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (k tomu viď aj sp. zn. 4Obdo/45/2017 a 2Obdo/52/2023). Rovnako tak v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/27-28/2019 dovolací súd uviedol, že „pokiaľ súd zisťuje obsah zmluvy, a to aj za pomoci výkladu prejavov zmluvných strán v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rieši skutkové otázky. Výsledkom tejto činnosti súdu sú skutkové zistenia a z nich vyvodené skutkové závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver súdu tvoriaci podstatu tohto výsledku, nemožno považovať za právne posúdenie. Pri riešení skutkovej otázky sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté. Pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania zisťuje obsah právneho úkonu, oboznamuje sa s tým, čo a ako je v právnom úkone vyjadrené a v spojitosti s tým posudzuje určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia vôle zmluvných strán, sú výsledkom tohto zisťovania skutkové závery.“ V nadväznosti na uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalobcu v tejto časti nie je zamerané na riešenie právnych otázok. 24. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru o prípustnosti a dôvodnosti dovolania žalobcu podľa § 420 písm.
  20. f)CSP, z dôvodu ktorého dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže dôvody, pre ktoré bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu sa vzťahujú aj na rozsudok súdu prvej inštancie, dovolací súd aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku) konštatuje, že nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP), v ktorom sa súd vysporiada s vytknutými vadami zo strany žalobcu a v odôvodnení rozhodnutia uvedie všetky skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď bod 16. a nasl. tohto rozhodnutia). V ďalšom konaní je súd nižšej inštancie právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 CSP). 25. Podľa § 453 ods. 3 CSP o trovách pôvodného konania, ako aj dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. 26. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.