← Slovensko

určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2CdoPr/12/2025 Identifikačné číslo spisu: 8723212472 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8723212472.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Viery Nevedelovej, v spore žalobkyne Q. R., narodenej XX. I. XXXX, R., J. XXX/XX, zast. advokátkou JUDr. Monikou Ivanovou, AK Bratislava - Petržalka, Einsteinova 21, proti žalovanému Obec Hranovnica, IČO: 00326224, Hranovnica, Sládkovičova 398/14, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44250029, Poprad, Námestie sv. Egídia 70/93, o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8Cpr/2/2024 o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. mája 2025 sp.zn. 5CoPr/1/2025, takto rozhodol: Dovolanie z a m i e t a . Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Odôvodnenie 1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") rozsudkom z 08. októbra 2024 č. k. 8Cpr/2/2024-172 (ďalej len „rozhodnutie okresného súdu" alebo „rozsudok okresného súdu") žalobu zamietol (prvá výroková veta); žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% (druhá výroková veta). 1.1. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že jej odvolanie z funkcie riaditeľky základnej školy je neplatné každé funkčné obdobie a funkčné obdobie žalobkyne naďalej trvá. Žalobkyňa v žalobe poukázala na vývoj jej pracovného pomeru so Základnou školou nachádzajúcou sa na ul. J. XXX/XX v Obci U. (od 07. augusta 1996); menovacím dekrétom z 13. júna 2017 bola vymenovaná do funkcie riaditeľky s funkčným obdobím od 01. júla 2016 do 30. júna 2022 a v roku 2022 opäť úspešne absolvovala výberové konanie a bola vymenovaná do funkcie riaditeľky základnej školy dekrétom z 28. júna 2022 na funkčné obdobie od 01. júla 2022 do 30. júna 2027. Žalovaný jej adresoval zásielku, ktorej predmetom bolo „Odvolanie z funkcie" datované k 09. augustu 2023, č. Z.-U. XXX/XXXX. Žalovaný odôvodnil jej odvolanie z funkcie riaditeľky s odkazom na § 3 ods. 7 písm.

  1. c)zákona č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z." - ktorý bol zrušený zákonom č. 321/2025 Z. z. /poznámka dovolacieho súdu/); právne účinky odvolania nastali 10. augusta 2023, pred tým, ako bolo odvolanie žalobkyni doručené. Následne bola zaradená ako učiteľ prvého stupňa základnej školy s druhou atestáciou, na pozícii pedagogický zamestnanec špecialista - triedny učiteľ. Žalobkyňa tvrdila, že právne predpisy neporušila; z odvolania jej nie je zrejmé, o aké porušenie akých právnych predpisov a akej intenzity malo ísť; odvolanie neobsahuje skutkové vymedzenie závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany žalobkyne a nie je tak zrejmé, či boli splnené hmotnoprávne predpoklady odvolania z funkcie. 1.2. Žalovaný považoval žalobu za procesne neprípustnú podľa § 137 písm.
  2. d)zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"). Argumentoval, že odvolanie riaditeľa školy z funkcie pre formálnu platnosť nevyžaduje uvedenie dôvodov odvolania v odvolávacom akte; pre jeho platnosť je postačujúca jeho určitosť a zrozumiteľnosť. K odvolaniu žalobkyne z funkcie riaditeľky pristúpil v súlade s platnou právnou úpravou; požiadal o vyjadrenie Rady školy; Rada školy žiadosť žalovaného prerokovala na mimoriadnom rokovaní. Žalovaný tak tvrdil, že pri uplatnení svojho oprávnenia dodržal zákonom ustanovený postup a došlo k splneniu aj ďalších zákonom vyžadovaných predpokladov, vrátane naplnenia hmotnoprávnych dôvodov odvolania. Tvrdil, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu § 7 ods. 9 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (ďalej len „zákon č. 597/2003 Z. z." - ktorý bol zrušený zákonom č. 322/2025 Z. z. /poznámka dovolacieho súdu/) v súvislosti s povinnosťou základnej školy podať žiadosť o vyčlenenie prostriedkov na kapitálové výdavky na regionálny úrad školskej správy pre školy, ak má záujem tieto prostriedky použiť na uvedený účel a bez súhlasu má škola k dispozícii finančné prostriedky len na bežné normatívne výdavky. Hlavným kontrolórom Obce U. bolo zároveň zistené porušenie ustanovení právnych predpisov; predovšetkým § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.") v spojení s § 47a ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný žalobkyni vyčítal, že ako riaditeľka zodpovedala za vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu; podľa zaužívanej praxe sa tento program menil každý rok až do roku 2015; po uvedenom roku k zmene vzdelávacieho programu nedošlo. Taktiež nebol dodržiavaný normatív pre základnú školu vypočítaný v súlade s nariadením vlády č. 630/2008 Z. z., normatív bol prekročený. 1.3. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 7 písm. c), § 3 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z. z., § 47a ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 5a ods.1, ods. 6, ods. 9 zákona č. 211/2000 Z. z., § 2 ods. 3, ods. 7, § 4 ods.1, ods. 4 zákona č. 597/2003 Z. z.; ustanovenia právnych predpisov aplikoval v znení účinnom v rozhodnom období. 1.4. Súd prvej inštancie reagujúc na výhradu žalovaného považoval žalobu o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľky školy za procesne prípustnú, s poukazom na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") z 27. augusta 2020 sp. zn. 5Cdo/4/2020. 1.5. S poukazom na závery vyslovené v rozhodnutiach najvyššieho súdu z 25. februára 2019 sp. zn. 5Cdo/253/2007 a sp. zn. 2Cdo/178/2004 okresný súd konštatoval, že odvolanie žalobkyne (z funkcie riaditeľky základnej školy) je z formálneho hľadiska platným právnym úkonom, nakoľko bolo vopred prerokované s príslušnou radou školy; z uvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie zaoberal len existenciou dôvodov odvolania, ktoré boli predmetom žiadosti žalovaného o vyjadrenie adresované rade školy, v ktorej žalovaný skutkovo označil dôvody odvolania a poukázal na právne predpisy, ktoré mali byť porušené. 1.6. Vo všeobecnosti okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že dôvody odvolania (z funkcie riaditeľky základnej školy) z hľadiska závažnosti môžu byť výrazne nižšie ako v prípade dôvodov pre skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru alebo výpoveďou; následkom odvolania (z funkcie riaditeľky) nie je strata pracovného alebo služobného pomeru. Nevyhnutnou podmienkou odvolania z funkcie nie je, aby v dôsledku porušenia zákonných povinnosti došlo k vzniku škody, postačuje aj hrozba vzniku škody. 1.7. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že boli preukázané aj hmotnoprávne predpoklady odvolania, a teda závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobkyňa porušila § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z., čo vyplýva zo správy hlavného audítora obce; z hľadiska počtu nezverejnených zmlúv išlo o systematickú chybu. Zmluvy, ktoré nemuseli byť zverejňované (nakoľko nevykazovali známky hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami) predstavovali len zlomok z celkového poštu nezverejnených zmlúv. Zmluvy neboli zverejňované na webovej stránke školy, prípadne v centrálnom registri zmlúv. Iba následné zverejnenie zmlúv nemalo za následok, že zmluvy aj nadobudli účinnosť; naopak, na zmluvy sa hľadí, akoby neexistovali. 1.8. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k nesprávnemu použitiu prostriedkov vyčlenených prevádzkovým normatívom na kapitálové výdavky; minimálne v rozsahu parkoviska išlo o investičný výdavok, keďže na jeho rekonštrukciu a rozšírenie kapacity sa žiadalo stavebné povolenie a následne bola stavba aj kolaudovaná. Práce na parkovisku boli realizované v čase, keď tieto objekty neboli vedené v účtovníctve ako majetok školy, a teda finančné prostriedky sa vynakladali na cudzí majetok. Zo správy audítorky pritom vyplýva, že k nesprávnemu použitiu finančných prostriedkov došlo opakovane. 1.9. Okresný súd uzavrel, že pokiaľ ide o odvolanie z funkcie riaditeľky školy, ak má obec niesť zodpovednosť za pochybenie a celkový výkon funkcie riaditeľa školy, musí mať v osobe riaditeľky dôveru v tom, že ide o osobu, ktorá chce a vie dodržiavať právne predpisy; ak je dôvera narušená, je plne v kompetencii zriaďovateľa (žalovaného) odvolať riaditeľku školy z jej funkcie. Súd prvej inštancie sa vyjadril k dôkazom, ktoré nevykonal a tento postup odôvodnil tým, že vykonanie dokazovania uzneseniami obecného zastupiteľstva, ktorým boli schválené rozpočty na rok 2021 a 2022, považoval za nadbytočné, keďže z výpovede svedka, vtedajšieho účtovníka školy, vyplynulo, že počas jeho pôsobenia neboli v rámci rozpočtu vyhradené kapitálové výdavky. 1.10. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval § 255 ods.1 v spojení s § 262 CSP a náhradu trov konania priznal v spore plne úspešnému žalovanému. 1.11. Opravným uznesením z 12. decembra 2024 č. k. 8Cpr/2/2024-186 okresný súd opravil záhlavie rozsudku v časti týkajúcej sa označenia konajúceho súdu (namiesto nesprávneho „Okresný súd Poprad" záhlavie rozsudku opravil na správne „Okresný súd Prešov"). 2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd" alebo „odvolací súd") rozsudkom z 27. mája 2025 č. k. 5CoPr/1/2025-223 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie" alebo „napadnutý rozsudok") rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. 8Cpr/2/2024-186 zo dňa 12. decembra 2024 potvrdil (prvá výroková veta); žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (druhá výroková veta). 2.1. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania; rozsudok okresného súdu potvrdil postupom podľa § 387 ods.1, ods. 2 CSP. 2.2. Po všeobecnom výklade uplatnených odvolacích námietok v zmysle § 365 ods.1 písm. e),
  3. f)a
  4. h)CSP odvolací súd konštatoval skutkový stav zistený súdom prvej inštancie. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa dňa 07. augusta 1996 uzavrela s Okresným úradom H. pracovnú zmluvu, na základe ktorej nastúpila 27. augusta 1996 na pozíciu učiteľka na Základnej škole U.. Na základe dohody z 21. augusta 2002 vykonávala funkciu zástupkyne riaditeľky základnej školy. Následne bola menovacím dekrétom z 13. júna 2017 žalovaným vymenovaná do funkcie riaditeľky základnej školy na funkčné obdobie od 01. júla 2017 do 30. júna 2022; menovacím dekrétom z 28. júna 2022 bola opätovne vymenovaná do funkcie riaditeľky základnej školy, na funkčné obdobie od 01. júla 2022 do 30. júna 2027. V Správe z vykonanej kontroly (XXXX/U.-XX/XXX) zo 17. mája 2023 hlavný kontrolór Obce U., JUDr. D. H., konštatoval vážne zlyhanie pri dodržiavaní Občianskeho zákonníka a Zákona o slobode informácií. V sledovanom období základná škola uzatvorila 5 zmlúv, z ktorých štyri neboli v zákonom stanovenej lehote zverejnené v Centrálnom registri zmlúv; 32 zmlúv nebolo zverejnených na webovom sídle školy; zistený nedostatok bol následne odstránený. Žalobkyňa pritom prevzala zodpovednosť za pochybenia pri zverejňovaní zmlúv od 01. júla 2017, kedy bola vymenovaná do funkcie riaditeľky. Odvolací súd pri konštatovaní skutkového stavu poukázal na konkrétne zmluvy a faktúry týkajúce sa stavebných prác. Konkrétne citoval s listu audítorky, Ing. C. C., ktorá po vykonaní auditu za rok 2020 konštatovala, že normatívne financovanie na škole nebolo dodržané; na mzdy malo byť použitých o 9.610 eur viac ako v skutočnosti. Rozpočet školy bol schválený len na bežné výdavky; rekonštrukcia ani nová investícia v sume 99.359,73 eura nebola schválená ministerstvom, ani obecným zastupiteľstvom. Žalovaný v liste „Výsledky auditu za rok 2021" oboznámil rozpočtovú organizáciu s výsledkami auditu, a teda nesprávnym vynaložením prostriedkov z normatívu určeného na bežné výdavky a na kapitálové výdavky, ako aj na skutočnosť, že za rok 2021 škola nedodržala pomer mzdového a prevádzkového normatívu; škola na osobné výdavky vynaložila viac ako pripúšťa normatív, a to o 125.000 eur. Obdobné konštatovania platili aj pre rok 2022 (ako to vyplýva z listu audítorky); škola opätovne vynaložila prostriedky z normatívu určeného na bežné výdavky na obstaranie dlhodobého majetku (t. j. na kapitálové výdavky). Žiadosť o vyčlenenie prostriedkov na kapitálové výdavky podaná nebola. Žalovaný v liste predsedovi rady základnej školy zo 14. júla 2023 požiadal o predloženie vyjadrenia k odvolaniu riaditeľky základnej školy z dôvodu zistenia, že základná škola vynaložila prostriedky z normatívu určeného na bežné výdavky na obstaranie dlhodobého majetku. Rada školy svojím uznesením prijatým na mimoriadnom rokovaní zo 04. augusta 2023 vyjadrila nesúhlas s návrhom žalovaného na odvolanie riaditeľky základnej školy. Následne žalovaný s účinnosťou od 10. augusta 2023 žalobkyňu odvolal z funkcie riaditeľky základnej školy v zmysle § 3 ods. 7 písm.
  5. c)zákona č.596/2003 Z. z.. 2.3. Odvolací súd aplikujúc rovnaké ustanovenia právnych predpisov ako súd prvej inštancie sa stotožnil s názormi okresného súdu o tom, že existoval naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odvolania z funkcie žalobkyne; nebolo sporné, že žalovaný žalobkyňu odvolal z funkcie riaditeľky základnej školy k 10. augustu 2023 s poukazom na § 3 ods.7 písm.
  6. c)zákona č.596/2003 Z. z.; na prejednávanú vec sú aplikovateľné závery vyslovené najvyšším súdom v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/253/2003 a napokon odvolací súd súhlasil so záverom, že odvolanie žalobkyne je z formálneho hľadiska platným právnym úkonom. 2.4. Hmotnoprávne dôvody odvolania z funkcie riaditeľky základnej školy mal preukázané aj odvolací súd. Správou hlavného kontrolóra mal preukázané porušenie § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z., ktorý konštatoval, že išlo k systematickú chybu. Podľa názoru odvolacieho súd išlo o závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov; následné zverejnenie zmlúv po lehote uvedenej v § 47a Občianskeho zákonníka nespôsobilo, že zmluvy nadobudli aj účinnosť; na zmluvy sa tak hľadí, akoby ani neexistovali. K porušeniu zákona č. 211/2000 Z. z. závažným spôsobom by nedošlo, ak by došlo k chybe (a nie k systematickej chybe) a nebola zverejnená jedna alebo dve zmluvy v rozhodnom období. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že žalobkyňa mala svoje pochybenie bezodkladne napraviť zverejnením zmlúv a uzatvorením dohody o urovnaní s dodávateľom. Z rozsudku okresného súdu bolo odvolaciemu súdu zrejmé, na základe posúdenia akých skutkových poznatkov dospel k skutkovému zisteniu, že žalobkyňa závažným spôsobom porušila všeobecne záväzné právne predpisy; súd prvej inštancie vychádzal zo správy hlavného kontrolóra, ale aj z výpovede svedka, ktorý potvrdil, že ani nevedel, že zmluvy zverejňovať mal. K uvedenému krajský súd napokon uviedol, že už len porušenie § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 by postačovalo na odvolanie z funkcie riaditeľky pre závažné porušenie právnych predpisov. 2.5. K odvolacej námietke týkajúcej sa porušenia § 7 ods. 9 zákona č.597/2003 Z. z. odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku konštatoval, že zo strany žalobkyne došlo k nesprávnemu použitiu prostriedkov vyčlenených prevádzkovým normatívom na kapitálové výdavky, a teda na oddrenážovanie suterénu školy, stavbu chodníka a iné. Minimálne pokiaľ ide o parkovisko išlo o investičný výdavok; práce boli realizované v čase, kedy tieto objekty neboli vedené v účtovníctve ako majetok školy; išlo o cudzí majetok. V uvedenom konštatovaní okresného súdu odvolací súd rozpor nevidel. Poukázal na skutočnosti zistené z výsluchu svedka Ing. D. J., ktorý žalobkyňu na zasadnutí Rady školy upozornil, že prostriedky normatívu použila na cudzí majetok, čim došlo k porušeniu zákona, na čo žalobkyňa uviedla, že si toho bola vedomá. Kapitálové výdavky sa hradia z obecného rozpočtu a z príspevkov štátu vo forme dotácií a subvencií; na tomto nič nemení ani skutočnosť, že výdavky označené ako kapitálové výdavky boli reálne vynaložené na nevyhnutné opravy, ako to tvrdila žalobkyňa. 2.6. Namietané nevykonanie dôkazov okresným súdom podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo mať vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu. 2.7. Za správny považoval odvolací súd aj výrok rozsudku okresného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov konania. 2.8. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov odvolacieho konania priznal v odvolacom konaní plnene úspešnému žalovanému. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj "dovolateľka") dovolanie, ktorého prípustnosť odvodila z § 420 písm.
  7. f)a § 421 ods. 1 písm.
  8. b)CSP. Navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. mája 2025 sp. zn. 5CoPr/1/2025 v oboch výrokoch zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie; uplatnila nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 3.1. Pokiaľ dovolateľka uplatnila dovolací dôvod uvedený v § 420 písm.
  9. f)CSP namietala, že rozhodnutie súdov nižších inštancií neposkytuje relevantné odôvodnenie v časti odvolania žalobkyne z funkcie z dôvodu porušenia § 7 ods. 9 zákona č. 597/2003 Z. z.. Konajúce súdy v tomto smere iba odkazujú na listy audítorky za roky 2020-2022 zriaďovateľovi školy, ktoré majú preukazovať závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany žalobkyne; nereagujú na argument žalobkyne, že tieto listy audítorka sama popiera zverejnenými správami k účtovnej závierke roku 2021 a 2022, z ktorých nevyplýva, že by v rámci auditu boli zistené významné nesprávnosti. Audítorka pritom odkazuje na porušenie ustanovenia zákona, ktoré sa vôbec na školu v zriaďovateľskej pôsobnosti žalovaného nevzťahovalo. 3.2. Súdy nižších inštancií pri posudzovaní hmotnoprávnych dôvodov odvolania podľa § 3 ods. 7 písm.
  10. c)zákona č. 596/2003 Z. z. nezohľadnili, že žalobkyňa bola viazaná pri nakladaní s finančnými prostriedkami rozpočtom schváleným obecným zastupiteľstvom a všetky stavebné úpravy, ktoré boli zo strany žalovanej označené ako kapitálové, boli vopred prerokované a odsúhlasené finančnou komisiou žalovanej. Nemožno tak hovoriť o úmyselnom porušovaní právnych predpisov zo strany žalobkyne, nakoľko všetky stavebné úpravy, ktoré majú byť dôvodom odvolania, boli žalovanému vopred oznámené a ním odsúhlasené. 3.3. Podľa názoru žalobkyne sa súd prvej inštancie a ani odvolací súd pri posudzovaní porušenia § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. nevysporiadali s argumentom žalobkyne, že boli zverejňované všetky faktúry vystavené v zmysle uzatvorených zmlúv, čím boli verejne dostupné informácie o nakladaní s financiami školy. Nezaoberali sa ani judikatúrou označenou žalobkyňou ohľadne úmyslu, intenzity porušenia a následkov porušenia právnych predpisov spojených s odvolaním z funkcie. 3.4. Dovolateľka uplatniac dovolací dôvod podľa § 421 ods.1 písm.
  11. b)CSP namietla, že odvolací súd rozhodnutie založil na konštatovaní, že už len porušenie § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. stačí na odvolanie z funkcie riaditeľa pre závažné porušenie právnych predpisov. 3.5. V tomto smere poukázala na závery vyslovené Krajským súdom v Trenčíne v rozhodnutí z 27. mája 2021 sp. zn. 19Co/30/2020, v ktorom uviedol: „Zriaďovateľ teda musí preukázať, ktoré všeobecne záväzné právne predpisy boli porušené, ako aj intenzitu ich porušenia. Aj keď pojem závažnosti vo vzťahu k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov nie je daný zákonom, je zrejmé, že ak má byť porušenie alebo neplnenie právnych povinností dôvodom k odvolaniu z funkcie, musí ísť zo strany riaditeľa o zavinené porušenie. Je preto dôležité, vzhľadom k tomu, že podľa § 3 ods. 7 písm.
  12. c)zákona o štátnej správe v školstve nie je dôvodom k odvolaniu z funkcie každé, ale len závažné porušenie alebo neplnenie právnych povinností vyplývajúcich z vykonávanej funkcie, aby porušenie dosahovalo intenzitu závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Súd pri skúmaní, či došlo k porušeniu alebo neplneniu právnych povinností vyplývajúcich z vykonávanej funkcie riaditeľa závažným spôsobom, môže prihliadnuť k osobe riaditeľa, jeho doterajšiemu postoju k plneniu právnych povinností, k dobe a situácii, v ktorej došlo k porušeniu alebo neplneniu právnych povinností, k miere zavinenia, spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k tomu, či dôsledku porušenia právnych povinností pre zamestnávateľa riaditeľ svojím konaním spôsobil škodu a pod. Riaditeľ má byť teda postihnutý stratou svojej funkcie len vtedy, ak skutočne porušil (nesplnil) svoje právne povinnosti a nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby naďalej vykonával svoju funkciu". 3.6. Vychádzajúc z uvedeného dovolateľka tvrdila, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo založené na riešení právnej otázky, ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešení a ktorú odvolací súd riešil nesprávne. Uvedenú otázku konkretizovala nasledovne: Existoval v danom prípade dôvod pre aplikovanie § 3 ods. 7 písm.
  13. c)zákona č.596/2003 Z. z.? Je neúmyselné opakované porušenie § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom do 30. marca 2022, resp. do 31. mája 2025 závažným porušením všeobecne záväzných právnych predpisov na účely § 3 ods. 7 písm.
  14. c)zákona č. 596/2003 Z. z., napriek tomu, že boli zverejňované faktúry k nezverejneným zmluvám a týmto bol účel zákona č.211/2000 Z. z., verejne dostupné informácie o nakladaní s verejnými zdrojmi, dodržaný? Je súd rozhodujúci o platnosti odvolania riaditeľa podľa § 3 ods. 7 písm.
  15. c)zákona č. 596/2003 Z. z. povinný prihliadnuť na vyjadrenie rady školy podľa § 3 ods. 9 zákona č.596/2003 Z. z., prípadne stanovisko rodičov a žiakov (v tomto konaní petícia proti odvolaniu), mieru zavinenia riaditeľa a dôsledkom porušenia právnych predpisov pre školu? 3.7. K uvedenému dovolateľka namietla, že nemala vedomosť o nezverejňovaní zmlúv; chyba nastala pri odovzdávaní agendy novému zamestnancovi predchádzajúcim zamestnancom; keď pochybenie zistila, vykonala nápravu a prijala kroky na predchádzanie vzniku škôd. Zároveň dochádzalo k zverejňovaniu faktúr vystavených v zmysle uzatvorených zmlúv, čím boli dostupné informácie o nakladaní s financiami školy. Možno tak dospieť k záveru, že porušenie § 5 ods. 6 zákona č. 211/2000 z.z. nenaplnilo intenzitu potrebnú na naplnenie hmotnoprávneho dôvodu uplatnenia § 3 ods. 7 písm.
  16. c)zákona č.596/2003 Z. z.. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol. Mal za to, že žalobkyňa oba dovolacie dôvody označuje iba formálne a nenapĺňa ich relevantným obsahom; takto podané dovolanie nie je spôsobilé na meritórne prejednanie dovolacím súdom. 4.1. Pokiaľ dovolateľka namietla absenciu odôvodnenia vo vzťahu k vysporiadaniu sa s jej argumentáciou, žalovaný zdôraznil, že oba súdy konštatovali, že výstavba parkoviska a chodníka bola financovaná z prostriedkov obligatórne určených na prevádzku školy a mzdy jej zamestnancov. Audítorka žiaden z týchto záverov nepoprela; na konkrétne porušenie zákona upozornila obec osobitným listom, čím si splnila svoju zákonnú povinnosť. Navyše žalobkyňa nebola odvolaná z funkcie ani audítorkou a ani hlavným kontrolórom obce; zriaďovateľ sa o okolnostiach (ktoré môžu viesť k odvolaniu) môže dozvedieť z vlastnej činnosti, z podnetu tretích osôb, z rozhodnutí verejných orgánov alebo aj z iného zdroja. Je v jeho právomoci tieto informácie preveriť a rozhodnúť, aký význam im pripíše. Je tak relevantné skúmať iba existenciu dôvodov, pre ktoré bola žalobkyňa odvolaná. V prípade neoprávneného použitia mzdových a prevádzkových prostriedkov ide o preukázateľnú vec, ktorú podľa svedkov nepoprela ani samotná žalobkyňa. Žalovaný pritom preveril, aký je správny postup pri investíciách do hmotného majetku a nevychádzal len z listu audítorky, ale aj zo stanoviska ministerstva školstva, relevantnej literatúry a konkrétnych ustanovení zákona. Uvedené žalovaný uzavrel, že ak riaditeľ školy mieni financovať kapitálové výdavky na nákup, opravy alebo zhotovenie stavieb a vecí, toto financovanie musí zabezpečiť osobitne prostredníctvom regionálneho úradu školstva na Ministerstve školstva Slovenskej republiky (pre školy v pôsobnosti úradu) alebo prostredníctvom rozpočtu obce (pre školy v pôsobnosti obcí). 4.2. Pre posúdenie veci bolo rozhodné, či mzdové a prevádzkové prostriedky mohli byť použité na zhotovenie nových stavieb. Ak žalobkyňa tvrdila, že použitie týchto prostriedkov bolo schválené žalovaným, mala možnosť túto skutočnosť v konaní preukázať; v rozpočte školy sa však v rozhodnom období kapitálové výdavky nenachádzali. Ak žalobkyňa v dovolaní tvrdila, že došlo k prerokovaniu rozpočtu finančnou komisiou obce, táto námietka nebola uvedená v odvolaní a odvolací súd sa ňou zaoberať nemohol. 4.3. Ak žalobkyňa tvrdila, že faktúry boli zverejňované, túto námietku v konaní pred súdmi nižších inštancií nevzniesla. Súd nemôže porušiť právo strany na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ak sa nevenuje námietke, ktorú strana sporu nevzniesla. Napokon zákon č.211/2000 Z. z. nevyžaduje zverejňovanie účtovných dokladov ale zverejňovanie zmlúv. 4.4. Odvolací súd sa otázke intenzity porušenia právnych predpisov zaoberal; v danom prípade žalobkyňa formálne namieta nedostatočné odôvodnenie, v skutočnosti však namieta odôvodnenie, ktoré je v rozpore s jej právnym názorom, čo nezakladá dovolací dôvod podľa § 420 písm.
  17. f)CSP. Zákon pritom nevyžaduje porušovanie, postačí aj porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. V posudzovanej veci išlo k dlhodobé a systematické závažné porušovanie zákona č. 211/2000 Z. z. počas celého funkčného obdobia a týkajúceho sa veľkého počtu nezverejnených zmlúv. S uvedeným sa súdy nižších inštancií vysporiadali; nezverejnené zmluvy nenadobudli účinnosť ani po dodatočnom zverejnení a ex lege stratili aj platnosť. 4.5. Pokiaľ dovolateľka uplatnila dovolací dôvod podľa § 421 ods.1 písm.
  18. b)CSP žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa aj prostredníctvom tejto námietky napáda to, ako súdy vyhodnotili skutkový stav; napáda tak to, čo nemôže byť predmetom dovolania. Judikatúra nastolila ako podmienky pre odvolanie riaditeľky školy v tom, že 1/ odvolanie musí byť prejednané radou školy, 2/ dôvody odvolania musia byť splnené, a teda musí existovať konkrétne konanie alebo opomenutie, ktorým sa porušil konkrétny všeobecne záväzný právny predpis a 3/ musí ísť o závažné porušenie právneho predpisu. 4.6. Argumentácia žalovanej, že za porušenie povinnosti povinného zverejňovania zmlúv nesie zodpovednosť konkrétny zamestnanec, je absurdná; vedúci zamestnanec totiž zodpovedá aj za činnosť všetkých podriadených zamestnancov. Porušenie povinnosti zverejňovania zmlúv je priestupkom, objektívna zodpovednosť je na strane zriaďovateľa. Aj z uvedeného dôvodu musí mať možnosť reagovať zmenou personálneho obsadenia v prípade, že zistí, že osoba, ktorej bol výkon tejto povinnosti zverený, túto povinnosť opakovane a vo veľkom rozsahu zanedbávala. 5. Dovolateľka repliku k vyjadreniu žalovaného nepodala; ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo. 6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dospel k záveru, že dovolanie ako celok treba zamietnuť. Odôvodnenie uvedeného záveru je uvedené v nasledujúcich bodoch. 7. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné prekúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a to z akýchkoľvek hľadísk (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017). 8. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (napr. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017). 9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 10. Žalobkyňa uplatnila dovolací dôvod s poukazom na § 420 písm.
  19. f)CSP. 11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 11.1. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
  20. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
  21. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
  22. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňou zástupca alebo procesný opatrovník,
  23. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
  24. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
  25. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.2. Vo vzťahu k § 420 písm.
  26. f)CSP (ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v § 420 CSP) platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/8/2017, 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm.
  27. f)CSP je
  28. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
  29. b)nesprávny procesný potup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.3. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konania. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 11.4. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 12. Pokiaľ dovolateľka uplatnila dovolací dôvod podľa § 420 písm.
  30. f)CSP, z obsahu dovolania možno vyvodiť, že namietala nedostatok odôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií vo vzťahu k porušeniu § 7 ods. 9 zákona č. 597/2003 Z. z.; súdy nižších inštancií sa nezaoberali skutočnosťou, že stavebné úpravy, žalovanou označené ako kapitálové, boli vopred prerokované so žalovaným (jeho finančnou komisiou); súdy nižších inštancií sa nezaoberali skutočnosťou, že predpísaným postupom boli zverejňované faktúry uzatvorené v zmysle uzatvorených zmlúv a nezaoberali sa ani judikatúrou označenou žalobkyňou ohľadne úmyslu, intenzity porušenia a následkov porušenia právnych predpisov spojených s odvolaním z funkcie riaditeľky. Dovolateľka tak namietla nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov nižších inštancií, prípadne nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov. 12.1. K uvedenému dovolací súd uvádza, že k náprave pochybení v konaní pred súdom prvej inštancie predovšetkým slúži odvolacie konanie, vo vzťahu k vadám dokazovania prostredníctvom odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. e),
  31. f)a
  32. g)CSP, prípadne prostredníctvom odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm.
  33. b)a
  34. d)CSP. Dovolanie je opravným prostriedkom proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu; bol to odvolací súd, ktorý posudzoval prípadné pochybenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneniu jeho rozsudku. 13. K dovolacej argumentácii opierajúcej sa o § 420 písm.
  35. f)CSP vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradnou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
  36. f)CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie. 13.1. Z judikatúry ESĽP, aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použité relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. 13.2. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných dôkazov nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods.1 Dohovoru. Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale i laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 13.3. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov, patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
  37. f)CSP. 13.4. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkým rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. 13.5. Pokiaľ dovolateľka namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah spisu a obsah napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
  38. f)CSP. 14. Je potrebné zdôrazniť, súd súdy nižších inštancií uzavreli, že úkon, ktorým žalovaný žalobkyňu odvolal z funkcie riaditeľky základnej školy je z formálneho hľadiska platným právnym úkonom; poukázali na závery vyplývajúce z rozhodnutia najvyššieho súdu z 25. februára 2009 sp. zn. 5Cdo/253/2007 (oba súdy nesprávne uviedli dátum „25. februára 2019"), podľa ktorého pre platnosť odvolania postačuje jeho určitosť a zrozumiteľnosť, ktorých naplnenie je dané uvedením konkrétnych ustanovení zákona, ktoré priamo dáva oprávnenie zriaďovateľa odvolať z funkcie riaditeľa škody pre závažné porušenie právnych predpisov. 14.1. Z dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že už len porušenie ustanovenia § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. by postačovalo na odvolanie z funkcie riaditeľa pre závažné porušenie právnych predpisov. 14.2. Vo vzťahu k uvedenému porušeniu právnych predpisov dovolateľka namietla, že odvolací súd sa nevysporiadal s jej argumentom, že došlo k zverejňovaniu všetkých faktúr vystavených v zmysle uzatvorených zmlúv, čím boli verejne dostupné informácie o nakladaní s financiami školy. Dovolací súd sa oboznámil s plným znením odvolania žalobkyne a konštatuje, že v odvolaní takýto argument nevzniesla. Vo vzťahu k porušeniu § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. len tvrdila, že hneď potom, ako zistila, že zverejňovanie, ktoré zabezpečoval ekonóm v súčinnosti so správcom webu, má nedostatky, aktívne konala a zistené nedostatky odstránila a nie je zrejmé, či uvedené konajúci (okresný) súd zohľadnil pri rozhodovaní. 14.3. Na uvedenú odvolaciu otázku dal krajský súd vyčerpávajúcu odpoveď, keď rozhodnutie v tomto smere založil na konštatovaní, že na porušení zákona (§ 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z.) nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa mala svoje pochybenie bezodkladne napraviť zverejnením zmlúv a uzatvorením dohody o urovnaní, a to z dôvodu, že na uvedené (nezverejnené) zmluvy sa už hľadí akoby neexistovali. Uvedené (ne)konanie žalobkyne vyhodnotil odvolací súd za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov predovšetkým z dôvodu, že išlo (aj v zmysle záverov hlavného kontrolóra) o systematickú chybu a odvolací súd aj uviedol, že za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov by nepovažoval, ak by došlo k opomenutiu (chybe) vo vzťahu k jednej alebo dvom zmluvám v rozhodnom období. 14.4. Dovolateľka tak nedôvodne v tejto časti vytýka odvolaciemu súdu nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku; odvolací súd odvolaciu otázku relevantne zodpovedal. Skutočnosť, že neodpovedal na nevyslovenú námietku (ktorú dovolateľka použila až v dovolacom konaní) nemôže mať za následok konštatovanie zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm.
  39. f)CSP. 15. Pokiaľ dovolateľka namietala, že súdy nižších inštancií sa nezaoberali skutočnosťou, že stavebné úpravy, žalovanou označené ako kapitálové, boli vopred prerokované zo žalovaným, resp. jeho finančnou komisiou dovolací súd uvádza, že odvolací súd sa otázkou nesprávneho použitia finančných prostriedkov zaoberal iba ako obiter dictum, a teda nad rámec toho, čo bolo nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci samej, čomu nasvedčuje jeho konštatovanie o tom, že porušenie § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. postačovalo na odvolanie z funkcie riaditeľky pre závažné porušenie právnych predpisov. Žalobkyni len pripomenul, že dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo zistené, že na skutočnosť, že prostriedky normatívu použila na cudzí majetok, sama reagovala tým, že si toho bola vedomá. Podľa názoru odvolacieho súdu na nesprávnosti použitia finančných prostriedkov normatívu nič nemenila ani skutočnosť, že išlo o výdavky na nevyhnutné opravy. Dovolací súd iba na okraj dodáva, že ani prípadná vedomosť žalovaného k potrebe, či nevyhnutnosti opráv nič nemení na tom, že finančné prostriedky z normatívu boli nesprávne použité na investičné (kapitálové) výdavky. Z podaného odvolania pritom ani nevyplýva, že by žalovaný (ako zriaďovateľ) školy dal súhlas k použitiu normatívnych prostriedkov na investičnú činnosť, ale iba tvrdenie, že bol o plánovaných prácach informovaný a tieto boli prerokované vo finančnej komisii a odsúhlasené. 16. Uplatniac námietku nepreskúmateľnosti napokon žalobkyňa tvrdila, že súdy nižších inštancií sa nezaoberali ani judikatúrou označenou žalobkyňou ohľadne úmyslu, intenzity porušenia a následkov porušenia právnych predpisov spojených s odvolaním z funkcie riaditeľky. 16.1. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v odvolaní absentuje poukaz na relevantnú judikatúru najvyššieho súdu, resp. na jeho ustálenú rozhodovaciu prax. Dovolateľka v odvolaní (rovnako ako v dovolaní) poukázala na závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne z 27. mája 2021 sp. zn. 19Co/30/2020, ktoré však ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu nepredstavuje. 16.2. Z rozsudku odvolacieho súdu (v spojení so závermi súdu prvej inštancie) pritom vyplýva, že oba súdy považovali odvolanie z funkcie riaditeľky z formálneho hľadiska za platné, nakoľko bolo určité a zrozumiteľné, bolo v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu dávajúce zriaďovateľovi možnosť žalobkyňu z funkcie riaditeľky odvolať a bolo prerokované na Rade školy. V ostatnom sa súdy nižších inštancií zaoberali práve hmotnoprávnymi predpokladmi odvolania z funkcie riaditeľky a zistiac systematické porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu majúceho za následok, že zmluvy uzavreté základnou školou účinnosť nenadobudli (z dôvodu absencie ich relevantného zverejnenia), konštatovali závažné porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu. 16.3. Z uvedeného pre dovolací súd vyplýva, že ani v tejto časti nepreskúmateľnosťou napadnuté rozhodnutie netrpí. 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení správne poukázal na skutočnosť, že správy audítorky a hlavného kontrolóra pre žalovaného predstavujú iba informáciu o hospodárení a činnosti základnej školy a sú pre neho iba podnetom na prípadné rozhodovanie o odvolaní riaditeľky základnej školy. Podstatné je až jeho rozhodnutie, či k odvolaniu pristúpi alebo nie a v prípade, ak odvolanie riaditeľky školy realizuje, podstatné je, či je takýto úkon formálne platný a či sú naplnené aj hmotnoprávne podmienky. Ich existenciu súdy nižších inštancií zistili a odôvodnili prečo konanie, resp. nekonanie žalobkyne považovali za závažné porušenie všeobecnej záväzných právnych predpisov. 17.1. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že nezistil, že by odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne, či arbitrárne (svojvoľne) odôvodnil, resp. vybočil z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 a 3 CSP, čím by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
  40. f)CSP. Žalobkyňa tak neopodstatnene namietala, že odvolací súd jej procesným neumožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd tak uzatvára, že dovolanie žalobkyne namietajúce vadu podľa § 420 písm.
  41. f)CSP spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu je síce v tejto časti prípustné, ale nie je dôvodné. 18. Dovolateľka uplatnila dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.
  42. b)CSP. 19. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
  43. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
  44. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo
  45. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 20. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Právnym posúdením sa pritom rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. 20.1. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 20.2. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Právna úprava dovolacieho konania dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. 21. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). 22. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna otázka"). Musí byť splnená požiadavka, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a že išlo o jedinú právnu otázku, výlučne na vyriešení ktorej také rozhodnutie záviselo. 23. Najvyšší súd konštantne judikuje vo svojich rozhodnutiach, že len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Treba zdôrazniť, že o otázku relevantnú z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 CSP sa nejedná pri riešení otázky, či strana sporu uniesla dôkazné bremeno, bremeno procesnej zodpovednosti za výsledok v spore, pretože záver súdu o tom, či strana sporu (ne)uniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v tom-ktorom spore zaťažovalo, spočíva v každom jednotlivom prípade na posúdení vysoko individuálnych, konkrétnych skutkových okolnostiach, ktoré súd posudzuje v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov. Dovolací súd totiž nie je v rámci dovolacieho konania oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, keďže je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). 23.1. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm.
  46. a)CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine) ako aj procesnoprávna, (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm.
  47. a)CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm.
  48. a)CSP, nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach; ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať" aktivitu dovolateľa; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382). 23.2. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.
  49. b)CSP). Uvedený dôvod prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu predpokladá, a v tom je zásadná odlišnosť od dôvodu prípustnosti uvedeného pod písm. a), že právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu preto daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Súčasná právna úprava dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a dosiaľ nebola dovolacím súdom riešená, a z tohto pohľadu rozhodnúť o prípustnosti dovolania. Dovolací súd o tom, že dovolanie je z tohto dôvodu prípustné, nevydáva osobité rozhodnutie, ale sám si posúdi túto otázku ako predbežnú a v prípade, že dospeje k záveru o prípustnosti dovolania, napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu meritórne preskúma. Predpokladom je dôsledné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom musí uviesť svoj názor na riešenie tejto právnej otázky (§ 393 ods. 2, ods. 3 CSP). Potom ako dovolateľ relevantne odôvodní, že dovolanie je prípustné, pretože právna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ riešená, dôvodom dovolania potom môže byť opäť len otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu, ako aj odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. BECK, 2016, 1383 s.). 23.3. Ak má teda dovolací súd riešiť právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, je povinnosťou dovolateľa
  50. a)konkretizovať právnu otázku,
  51. b)uviesť, ako ju odvolací súd riešil a
  52. c)uviesť, ako mala byť otázka správne právne riešená. 24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu pristúpil dovolací súd k preskúmaniu prípustnosti podaného dovolania z hľadiska jeho obsahu, vymedzeného dovolateľkou. 25. Dovolateľka uplatniac dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.
  53. b)CSP právne otázky vymedzila nasledovne: a/ Existoval v danom prípade dôvod pre aplikovanie § 3 ods. 7 písm.
  54. c)zákona č.596/2003 Z.z.? b/ Je neúmyselné opakované porušenie § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom do 30. 03. 2022 resp. do 31. 05. 2025 závažným porušením všeobecne záväzných právnych predpisov na účely § 3 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z., napriek tomu, že boli zverejňované faktúry k nezverejneným zmluvám a týmto bol účel zákona č. 211/2000 Z. z., verejne dostupné informácie o nakladaní s verejnými zdrojmi, dodržaný? c/ Je súd rozhodujúci o platnosti odvolania riaditeľa podľa § 3 ods7 písm.
  55. c)zákona č. 596/2003 Z. z. prihliadnuť na vyjadrenie rady školy podľa § 3 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z. z., prípadne stanovisko rodičov a žiakov, mieru zavinenia riaditeľa a dôsledkom porušenia právnych predpisov pre školu? 26. Pokiaľ dovolateľka nastolila otázku, či existoval dôvod na aplikáciu § 3 ods. 7 písm.
  56. c)zákona č. 596/2003 Z. z. (bod 25 a/ tohto rozhodnutia), dovolací súd uvádza, že uvedená otázka nie je vymedzená korektne. K aplikácii uvedeného ustanovenia pristúpil už žalovaný, ktorý žalobkyňu odvolal z funkcie riaditeľky základnej školy (čím citované ustanovenie zákona aplikoval); súdy nižších inštancií konajúc o žalobe o určenie neplatnosti odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky školy posudzovali, či žalovaný toto ustanovenie aplikoval dôvodne alebo nie. Nakoľko okresný súd žalobu zamietol a odvolací súd konajúc o odvolaní žalobkyne rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, je zrejmé, že došli k záveru, že žalovaný žalobkyňu z funkcie riaditeľky školy odvolal dôvodne a § 3 ods.7 písm.
  57. c)zákona č.596/2003 Z. z. správne aplikoval. 26.1. Dovolateľka sa tak nastolenou právnou otázkou pýta, či ju žalovaný dôvodne odvolal z funkcie riaditeľky školy a či súdy nižších inštancií správne rozhodli o zamietnutí žaloby. Dovolateľka sa tak pýta nie na správnosť riešenia právnych otázok, ktorých riešenie viedlo k rozhodnutiu vo veci samej, ale na správnosť samotného rozsudku. Nejde tak o právnu otázku, ktorú súdy nižších inštancií riešili a na jej riešení založili napadnuté rozhodnutie, ale o samotný výsledok sporu. Dovolací súd by na takúto otázku mohol dať odpoveď iba v prípade, ak by zistil existenciu vady zmätočnosti alebo vady nesprávneho právneho posúdenia. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nie je treťou inštanciou na opätovné preskúmanie skutkových okolnosti prejednávanej veci alebo celkovej správnosti rozhodnutia; dovolací súd posudzujúc dovolaciu argumentáciu v zmysle § 421 CSP sa zaoberá len konkrétnymi právnymi otázkami. 26.2. Otázka, či bol dôvod pre aplikovanie § 3 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z.z. je otázkou všeobecnou bez toho, aby dovolateľka označila právnu otázku, ktorú odvolací súd vyriešil nesprávne. V zásade tak nešlo o otázku, na riešení ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie, ale o výsledok konania, ku ktorému súdy nižších inštancií dospeli na základe vykonaného dokazovania, hodnotenia dôkazov a vyriešenia konkrétnych právnych otázok. 26.3. Z logických dôvodov nebolo možné nastolenú právnu otázku posúdiť ani podľa § 421 ods. 1 písm.
  58. a)CSP. 27. Pokiaľ dovolateľka nastolila otázku, či je neúmyselné opakované porušenie § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom do 30. marca 2022, resp. do 31. mája 2025 závažným porušením všeobecne záväzných právnych predpisov na účely § 3 ods.7 zákona č. 596/2003 Z. z., napriek tomu, že boli zverejňované faktúry k nezverejneným zmluvám a týmto bol účel zákona č. 211/2000 Z. z., verejne dostupné informácie o nakladaní s verejnými zdrojmi, dodržaný (bod 25 b/ tohto rozhodnutia), ani táto otázka nie je vymedzená prípustným spôsobom. 27.1. Dovolateľka predovšetkým svoje konanie, ktoré súdy nižších inštancií vyhodnotili ako porušenie všeobecnej záväzného právneho predpisu, spočívajúce v nezverejnení zmlúv uzatvorených základnou školou, ktorej bola žalobkyňa štatutárnym orgánom (riaditeľkou), v položenej otázke charakterizuje ako neúmyselné konanie. S prihliadnutím na postavenie žalobkyne ako riaditeľky základnej školy sa predpokladá, že má vedomosť o povinnostiach pre ňu vyplývajúcu z právnych predpisov; je tak zrejmé, že vedela alebo musela vedieť o povinnosti zverejňovania základnou školou uzatvorených zmlúv; základná škola je totiž povinnou osobou v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. v prípade, ak ide o školu zriadenú obcou (ako je to v prejednávanej veci), a to v rozsahu svojej pôsobnosti. Právna úprava je jednoznačná v tom, že v prípade, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia a zároveň ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo (§ 47a ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa tak okrem povinnosti zverejniť zmluvy uzatvorené základnou školou musela mať vedomosť o následkoch s nezverejnením zmlúv spojenými. Ak s nekonaním (a teda porušením právneho predpisu) zákon samotný spája následok (platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo), žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že došlo k neúmyselnému konaniu (neúmyselnému porušeniu zákonnej povinnosti s tým spojeným následkom). 27.2. Otázku vplyvu zverejnenia faktúr k nezverejneným zmluvám súdy nižších inštancií skutkovo a ani právne neriešili a na

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.