← Slovensko

zmenu výkonu rodič. práv a povin. - striedav. star.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2CdoR/2/2026 Identifikačné číslo spisu: 8221201682 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8221201682.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: P. S., nar. U., bytom A., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, Dlhý rad 17, dieťa rodičov - matky: J. S., nar. U., A., právne zastúpená advokátom JUDr. Matúšom Hribom, so sídlom Bardejov, Tehelná 46, IČO: 42 246 237 a otca: V. S., nar. U., K., právne zastúpený advokátkou JUDr. Beátou Vrabcovou, so sídlom Košice, Trieda SNP 88, IČO: 37 734 890, za účasti Úradu komisára pre deti, so sídlom Bratislava, Odborárske námestie 3, o úpravu rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4P/97/2021, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. augusta 2025 sp. zn. 19CoP/22/2025, takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. augusta 2025 sp. zn. 19CoP/22/2025 ako aj rozsudok Okresného súdu Bardejov z 27. novembra 2024 č. k. 4P/97/2021-663 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie. Odôvodnenie I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie 1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27. novembra 2024 č. k. 4P/97/2021-663 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie z 28. decembra 2018 č. k. 6P/49/2018-49 v jeho výroku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že: (výrok I.): - maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, - matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v čase od nedele v párnom týždni v roku od 18.00 hod. do nedele v nepárnom týždni v roku do 18.00 hod., - otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v čase od nedele v nepárnom týždni v roku od 18.00 hod. do nedele v párnom týždni v roku do 18.00 hod., - každý z rodičov je oprávnený na osobnú starostlivosť o maloletého P. si maloletého prevezme v mieste bydliska druhého rodiča a to v určenú nedeľu o 18:00 hod., - každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého druhému rodičovi na určenom mieste a riadne ho pripraviť, aj s jeho osobnými vecami a školskými pomôckami, - každý z rodičov je oprávnený a povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok; (výrok II.): - otec a matka sú navzájom povinní umožniť maloletému počas pobytu u niektorého z nich telefonický kontakt s druhým rodičom, a to v stredu a v piatok v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod.; (výrok III.): - otec je oprávnený stretnúť sa s maloletým v čase vianočných sviatkov a prázdnin každý párny rok od 23. 12. od 9.00 hod. do 25. 12. do 18.00 hod. a od 26. 12. od 18.00 hod. do 30. 12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 25. 12. od 18.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. a od 30. 12. od 18.00 hod. do 06. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., - matka maloletého je oprávnená stretnúť sa s maloletým v čase vianočných sviatkov a prázdnin každý nepárny rok od 23. 12. od 9.00 hod. do 25. 12. do 18.00 hod. a od 26. 12. od 18.00 hod. do 30. 12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 25. 12. od 18.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. a od 30. 12. od 18.00 hod. do 06. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., - otec je oprávnený stretnúť sa s maloletým v čase veľkonočných sviatkov a prázdnin každý nepárny rok od soboty od 9.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a každý párny rok od štvrtka od 9.00 hod. do soboty do 9.00 hod., - matka maloletého je oprávnená stretnúť sa s maloletým v čase veľkonočných sviatkov a prázdnin každý párny rok od soboty od 9.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a každý nepárny rok od štvrtka od 9.00 hod. do soboty do 9.00 hod., - otec je oprávnený stretnúť sa s maloletým v čase letných prázdnin vždy od 01. 07. od 9.00 hod. do 15. 07. do 20.00 hod. a od 01. 08. od 9.00 hod. do 15. 08. do 20.00 hod., - matka maloletého je oprávnená stretnúť sa s maloletým v čase letných prázdnin vždy od 15. 07. od 20.00 hod. do 01. 08. do 9.00 hod. a od 15. 08. od 20.00 hod. do 31. 08. do 20.00 hod., - otec je oprávnený stretnúť sa s maloletým v čase jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., - matka maloletého je oprávnená stretnúť sa s maloletým v čase jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., - otec maloletého je povinný si maloletého v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska matky a matka maloletého je povinná si maloletého v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska otca, - každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého druhému rodičovi s osobnými vecami a potrebami, a riadne ho pripraviť; (výrok IV.): - rodičia sú navzájom povinní v čase skončenia výkonu osobnej starostlivosti o maloletého a styku s ním poskytnúť ústne, písomne alebo prostredníctvom mobilných aplikácií, informácie o školských aktivitách maloletého a jeho výsledkoch v škole, pokiaľ to nezahŕňa informovanie prostredníctvom školských aplikácií, napr. Edupage; o zdravotnom stave maloletého, prípadne o iných dôležitých veciach týkajúcich sa maloletého, ktoré sa vyskytnú počas výkonu osobnej starostlivosti toho-ktorého rodiča a styku s maloletým; (výrok V.): - maloletý bude mať trvalé bydlisko u svojej matky; (výrok VI.): - rodinné prídavky na maloletého si uplatní matka maloletého; (výrok VII.): - daňový bonus na maloletého si, ak to bude možné, uplatnia obaja rodičia, každý v jednej polovici, prípadne jeden z rodičov, ktorému vznikne na jeho poberanie nárok s tým, že vyplatený daňový bonus zaplatí druhému rodičovi v jednej polovici v lehote 10 dní odo dňa jeho vyplatenia; (výrok VIII.): - výživné na maloletého sa počas výkonu striedavej starostlivosti neurčuje; (výrok IX.): - v prevyšujúcej časti návrhy otca a matky zamieta; (výrok X.): - súd rodičom ukladá povinnosť zabezpečovať maloletému účasť na jeho záujmových a športových aktivitách v čase výkonu osobnej starostlivosti toho-ktorého rodiča; (výrok XI.): - žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a maloletého, oboznámením vyjadrení kolízneho opatrovníka a Úradu komisára pre deti, znaleckým dokazovaním a oboznámením vyjadrení rodičov a listinných dôkazov predložených v konaní, správami kolízneho opatrovníka, psychológa ÚPSVaR Bardejov, správami školského zariadenia, psychológa, správami OZ Familiam, obsahom spisu sp. zn. 6P/49/2018 - najmä rozsudkom a ďalšími v konaní predloženými listinnými dôkazmi. V priebehu konania uznesením z 25. 06. 2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej (v podstatnom) rozhodol o oprávnení a povinnosti každého rodiča zabezpečovať osobnú starostlivosť striedavo vždy počas jedného týždňa, a s tým súvisiacu povinnosť pripraviť a odovzdať maloletého druhému z rodičov a súčasne obom rodičom uložil povinnosť umožniť maloletému telefonický styk s druhým rodičom v stredu a v piatok. 3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol: „40. Z vykonaného dokazovania vyplýva: 1/ osobnú starostlivosť o maloletého vykonávajú momentálne obaja rodičia, a to formou striedavej starostlivosti tak, ako to vyplýva z nariadeného neodkladného opatrenia; obaja rodičia majú nových partnerov a ďalšie maloleté deti; maloletý P. má s partnermi rodičov a súrodencami dobré vzťahy. 2/ z obsahu znaleckého posudku vyplýva presný popis osobností rodičov a maloletého, ich vzájomný vzťah, vzťah rodičov navzájom, vhodnosť tej-ktorej formy starostlivosti o maloletého (viď bod 12.). Zároveň súd poukazuje aj na závery znaleckého posudku, v zmysle ktorého majú obaja rodičia adekvátne osobnostné predpoklady potrebné pre výchovu maloletého P.. Citový vzťah mal. P. k rodičom je kladný, má rád oboch rodičov. Rovnako vzťah rodičov k maloletému je kladný. Ani u jedného z rodičov neboli zaznamenané patologické symptómy. Výchovné prostredie oboch rodičov je pozitívne pre výchovu maloletého. Obaja rodičia maloletého dokážu plne uspokojiť vývinové potreby maloletého P.. Obaja rodičia sú spôsobilí plne saturovať všetky potreby maloletého, vrátane citových. Obaja rodičia sú po stránke osobnostnej, duševnej plne spôsobilí vychovávať, výchovne pôsobiť na svojho maloletého syna P., to znamená, že styk maloletého s oboma rodičmi je zdravý, veľmi prospešný a v žiadnom smere neohrozuje zdravie, zdravý vývin a výchovu maloletého dieťaťa. Súdny znalec uviedol, že v súčasnosti (t. j. v čase vyhotovovania znaleckého posudku) nie je mal. P. psychicky pripravený na striedavú starostlivosť, navrhovala rozšírenie styku otca s maloletým. P. verbalizoval úzky vzťah k matke, za svoj domov považuje bydlisko u matky. Znalkyňa však nevylúčila vplyv matky a jej rodiny na maloletého. Súd poukazuje aj na bod 3.13 znaleckého posudku. P. má primerané detské reakcie voči obom rodičom, na obidvoch je citovo a emocionálne viazaný. Odporučila dať viac priestoru otcovi, aby sa mohol plne spolupodieľať a participovať na výchove svojho syna P. a postupnú prípravu dieťaťa na striedavú starostlivosť v skorej budúcnosti. P. nechce stratiť ani jedného z rodičov. V tomto súd poukazuje, že od vyhotovenia znaleckého posudku už uplynulo niekoľko mesiacov (čo možno momentálne snáď považovať aj za blízku budúcnosť). Obaja rodičia pri explorácii poskytli znalkyni informácie zo svojho uhla pohľadu, tak ako vnímajú a prežívajú uvedené skutočnosti. V oboch prípadoch absentuje nejaká spoločná línia, tolerancia a empatia v tomto konkrétnom prípade, pri riešení tohto konkrétneho problému. Znalec uviedol, že: ,,však dlhodobý, až chronický problém a vzájomná animozita až hostilita panujúca medzi rodičmi, ich neschopnosť v záujme mal. dieťaťa byť „nad vecou“, snažiť sa dohodnúť narúša pokojný harmonický psychosociálny rozvoj osobnosti ich maloletého syna. Obom rodičom primárne záleží na šťastí a spokojnosti mal. P. a v záujme toho by si mali uvedomiť, že ich maloleté dieťa potrebuje oboch rodičov v rovnakej miere. Mali by mať na zreteli, že úloha matky a otca pri vývine mal. P. je rozdielna. Nemôžeme porovnávať ich dôležitosť, pretože každý vplýva na maloleté dieťa úplne inak, avšak vo svojej podstate je nenahraditeľný. Rola otca a matky sa líši vo vývine aj v rozvíjaní schopností a zručností dieťaťa. Otec zohráva dôležitú úlohu aj ako radca v zložitých životných situáciách; rozširuje poznanie dieťaťa o iný pohľad. Pomáha mu tak do perspektívy zvládať náročné životné situácie a riešiť problémy. Rovnako ho učí osvojovať si dôležité zručnosti. Medzi rodičmi maloletého P. pretrváva vzájomná animozita, ktorá sa prehlbuje; rodičia spolu vôbec nedokážu normálne komunikovať, iba písomne prostredníctvom sms, vzájomne sa podozrievajú a sledujú. Tieto ich nežiadúce aktivity veľmi intenzívne vníma aj ich maloletý syn P., ktorý je nechtiac zo strany oboch rodičov vtiahnutý do ich konfliktu. Rodičovský dialóg t. č. možno označiť pojmom „dvojkoľajný“, napriek tomu, že cieľ majú spoločný, t. j. spokojnosť a šťastie ich maloletého syna P.. V záujme dosiahnutia tohto cieľa je nevyhnutné, aby obaja upustili od svojich egoistických, emocionálne nezrelých cieľov, ktorým je nevyhovieť tomu druhému a uvedomiť si, že prioritne ide o ich dieťa P. a nie o ich ego.“ 3/ v priebehu konania súd opakovane zisťuje, že medzi rodičmi naďalej trvá rodičovský konflikt, prevláda nevraživosť, hostilita, animozita, nevhodná forma komunikácie, výčitky, neochota sa dohodnúť sa na úprave rodičovských práv a povinnostiach k maloletému. V podstate sa rodičia nevedia zhodnúť na tom, čo je v záujme maloletého (dokonca už konfliktne riešia aj výber novej základnej školy, pričom táto skutočnosť nastane až budúci kalendárny a školský rok). Aj keď rodiča vedia rozpoznať najlepší záujem dieťaťa (čo vyplýva aj z vyjadrenia znalca v znaleckom posudku), ale ako vyplýva z ich správania v priebehu konania, v reálnom živote uvedené neuplatňujú. Uvedené a rodičovský konflikt súd, kolízny opatrovník a komisár pre deti vnímajú negatívne. Na predposlednom pojednávaní (18. 06. 2024) sa rodičia zhodli na úprave styku otca s maloletým počas letných prázdnin, avšak aj tak nastal problém s rozpätím hodín (hodina ukončenia styku). Rodičia sa evidentne nevedia povzniesť nad vlastné záujmy, potreby, egoistické záujmy (doslova ,,sa handrkujú na všetkom“), na všetko majú navzájom protiargumentáciu, potrebu nevyhovieť tomu druhému a pod. Nezohľadňujú pri tom ani najlepší záujem maloletého a jeho riadny vývin do budúcna, či zabezpečenie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi. Neuvedomujú si, že ide prioritne o ich dieťa. Obaja si vzniknuté situácie vysvetľujú zo svojho uhla pohľadu, nepripúšťajúc argumentáciu druhého rodiča. Prostredníctvom maloletého P. si v podstate riešia svoj vzťahový konflikt. V tomto prípade v rodičovskom vzťahu a stretávaniu sa maloletého s oboma rodičmi, problematickým nie je maloletý, ktorý má rád oboch rodičov a chce s nimi tráviť čas, ale problémom je problematický vzťah medzi rodičmi. Súd preto opakovane apeloval na rodičov, aby riešili ich konflikt, aby na ňom pracovali za pomoci psychológa, aj na svojej komunikácii a na rodičovských zručnostiach, či akceptácii rolí oboch rodičov v živote maloletého. P. sám udáva, že je zmätený a smutný, že rodičia sa hádajú, nekomunikujú spolu, ale riešia potrebné veci prostredníctvom neho. 4/ inak neboli zistené také nedostatky v starostlivosti rodičov o maloletého, ktoré by ich diskvalifikovali z role ho vychovávať a zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť. 5/ kolízny opatrovník a zástupkyňa komisára pre deti udávali, že striedavá osobná starostlivosť o dieťa je v záujme maloletého, že táto funguje aj teraz. 6/ rodičia sa na poslednom pojednávaní dohodli na úprave styku s maloletým počas sviatkov, prázdnin, o poberaní prídavku na dieťa, o poberaní daňového bonusu, či neurčení výživného v prípade rozhodnutia o striedavej starostlivosti, trvalom bydlisku maloletého. 7/ spornou však ostala otázka striedavej starostlivosti o maloletého, prípadne deň striedania, telefonický kontakt rodičov s maloletým, vzájomná informačná povinnosť rodičov o maloletom a športové a kultúrne aktivity maloletého P.. 41. Po zvážení uvedeného a zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhy rodičov sú čiastočne dôvodné. Súd v zistených skutočnostiach videl dôvody na zmenu súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P.. Evidentne došlo objektívne k zmene pomerov najmä na strane maloletého (zvýšenie veku, jeho výrazne pozitívny vzťah k obom rodičom), ako aj rodičov (ďalšie partnerské vzťahy a deti), ktorá uvedené odôvodňuje. Súd za zistenej situácie už nevidel žiadne dôvody na výlučnú starostlivosť niektorého z rodičov o maloletého, najmä matky tak, ako navrhovala vo veci rozhodnúť, teda ponechať ho v jej starostlivosti s vyživovacou povinnosťou otca k maloletému a úprave styku otca s maloletým. Dôvody na zmenu súdneho rozhodnutia vyplývajú z vykonaného znaleckého dokazovania, zvýšenia veku maloletého, zmeny pomerov na strane otca a matky založením si nových rodín a adaptáciou maloletého v nich, nástupom na základnú školu. Pôvodne určená výlučná osobná starostlivosť matky prestala plniť svoj účel a sledovať najlepší záujem maloletého, a ako vidieť, vyvoláva medzi rodičmi len konflikty. Striedavá osobná starostlivosť o maloletého je v záujme maloletého vzhľadom na jeho vek, potreby, citovú väzbu k obom rodičom a uplynutie času od vykonaného znaleckého dokazovania, ktorá bola dostatočná na to, aby sa maloletý adaptoval v novej situácii (aj na základe neodkladného opatrenia). 42. V tejto situácii s poukazom na vyššie uvedené, na Dohovor o právach dieťaťa, s prihliadnutím na vek maloletého, ako aj skutočnosť, že maloletý má rád oboch rodičov, s oboma chce byť, ako aj pozitívny vzťah oboch rodičov k maloletému, ich rovnocenných výchovných a rodičovských kompetenciách, a odporúčanie znalca do budúcna dieťa pripraviť na striedavú starostlivosť a rozšírenie styku otca s maloletým, je súd názoru, že momentálne stanovená osobná starostlivosť o maloletého a úprava styku otca s maloletým je už nepostačujúca a evidentne spôsobuje rodičom problémy, ktoré ústia do ich rodičovského konfliktu, uprostred ktorého je maloletý. Dieťa vo svojom živote potrebuje oboch rodičov, každý z rodičov má iný prínos v živote dieťaťa. Obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, medzi ktoré patrí aj právo na rovnocenný styk druhého rodiča so svojím dieťaťom, ako aj právo dieťaťa na rovnocenný styk so svojim rodičmi. Obaja rodičia sú schopní sa o maloletého postarať adekvátnym spôsobom, neboli zistené žiadne závažné nedostatky v starostlivosti o maloletého, nepreukázali sa ani tvrdené problémy maloletého v škole počas pobytu u otca, čo vyplýva z predložených správ základnej školy. Každý z rodičov má určité výchovné metódy, možno odlišnú výchovu (čo bolo namietané počas posledného pojednávania; otázkou je, aké tresty mal maloletý na mysli, či to nemôže byť napr. aj zákaz telefónu, hier, televízie a pod.), ale pokiaľ to nezasahuje do práv dieťaťa, napr. určitou formou násilia, či nátlaku, či telesných trestov, čo súd nezistil ani náznakom, súd nemá za potrebné uvedené riešiť (napr. obmedzením styku otca s maloletým). Samozrejme súd podotýka, že fyzické trestanie dieťaťa, či trestanie psychickou formou, je neprípustné. Ako vidieť z vykonaných dôkazov (aj samotného znaleckého posudku) maloletý má aj napriek týmto výhradám matky kladný a citový vzťah k otcovi aj matke. Obom rodičom by malo predovšetkým záležať na zdravom vývoji, šťastí a pohode ich dieťaťa, a dať bokom svoje vlastné egá a záujmy s cieľom ublížiť druhému rodičovi, čím vlastne ubližujú svojmu dieťaťu. 43. S ohľadom na vyššie zistené a dôkazmi preukázané skutočnosti súd dospel k záveru, že v tomto prípade je namieste riešiť vzniknutú situáciu zmenou pôvodného súdneho rozhodnutia, a že najvhodnejšou formou starostlivosti o maloletého bude striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Týmto bude zabezpečený rovnocenný kontakt rodičov s maloletým a maloletého s jeho rodičmi, ako to vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj ustanovení Zákona o rodine. Túto formu starostlivosti navrhol aj kolízny opatrovník, aj komisár pre deti. Skutočnosť, že medzi rodičmi je negatívny vzťah automaticky nezakladá domnievať sa, že jeden z rodičov dieťaťu škodí, že sa nevie o neho adekvátne postarať, či že dieťa zanedbáva, či že takáto forma starostlivosti nebude v jeho záujme. Súd opakovane poukazuje na pozitívny vzťah maloletého k svojmu otcovi, aj to, že už momentálne prebieha starostlivosť otca o maloletého v rovnakom rozsahu ako matkou. V tomto prípade je v záujme maloletého jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd je názoru, že takéto riešenie situácie je vzhľadom na vek dieťaťa za primerané a zodpovedajúce zisteným skutočnostiam a zabezpečí maloletému stabilné výchovné a rodinné prostredie u oboch rodičov. Súd je naďalej názoru, že touto formou starostlivosti o maloletého sa týmto dosiahne stabilizácia rodinných vzťahov a starostlivosti, možno sa odstráni dôvod rodičovského konfliktu, keďže maloletý bude v starostlivosti oboch rodičov v rovnakom rozsahu. Naviac maloletý má dobré vzťahy aj s partnermi rodičov, či ďalšími súrodencami a začlenil sa plnohodnotne aj do nových rodín rodičov. V tomto však súd udáva, že je potrebné striktne odlišovať postavenie a role rodičov a ich partnerov. 44. U oboch rodičov sú dané predpoklady na riadnu výchovu maloletého a obaja sú pre dieťa dôležití v jeho výchove a rozvoji, obaja majú riadne a stabilné podmienky na jeho výchovu a aj záujem podieľať sa na jeho výchove. Dieťa má citové väzby k otcovi aj matke, tieto sú pozitívne. Ani jedno z prostredí rodičov nemá na maloletého negatívny vplyv. Dieťa má rado oboch rodičov a pre svoj zdravý psychický vývin potrebuje starostlivosť oboma rodičmi v rovnomernej miere. 45. S ohľadom na vyššie zistené a dôkazmi preukázané skutočnosti súd dospel k záveru, že v tomto prípade je namieste riešiť vzniknutú situáciu a zveriť maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov, v týždenných intervaloch s dňom striedania maloletého u rodičov v nedeľu. Nedeľa sa súdu javí ako najvhodnejšia z dôvodu, že sa jedná o deň pracovného pokoja, dieťa sa vráti k tomu-ktorému rodičovi v kľude, bez zhonu, že ide do školy, so svojimi osobnými a školskými vecami, nebude ich musieť mať v škole počas vyučovania a pod. Naviac dieťa čochvíľa nastúpi aj na druhý stupeň školy, čo môže byť napr. v inej obci a budú ho musieť do školy dopravovať obaja rodičia, resp. dieťa bude dochádzať do školy hromadným dopravným prostriedkom. Týždenné intervaly striedania sa v tomto javia ako vhodné, s poukazom na vek dieťaťa a jeho vyspelosť a pozitívny vzťah k obom rodičom. 4. S ohľadom na zistené a dôkazmi preukázané skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že vzniknutú situáciu je nutné riešiť zverením maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov, v týždenných intervaloch s dňom striedania maloletého u rodičov v nedeľu, a to s poukazom na vek dieťaťa, jeho vyspelosť a pozitívny vzťah k obom rodičom. II. Rozhodnutie odvolacieho súdu 5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 28. augusta 2025 č. k. 19CoP/22/2025-751 rozhodol o odvolaní matky tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a VIII. potvrdil (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.). 6. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP s dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 25. 04. 2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011). 7. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentáciu považoval za vecne správnu, objektívnu a presvedčivú. 8. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky, ktorá vyjadrila nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, považoval za rozhodnú otázku posúdenia predpokladov pre zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždenným intervalom striedania a neurčenia výživného. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu zmeny pomerov pre zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia v súlade s § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“). 9. Pokiaľ matka v rámci odvolacích námietok uviedla aj nesúhlas so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že to nie je v záujme maloletého dieťaťa, s danou námietkou sa podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie vyrovnal dostatočne, keď skúmal existenciu predpokladov pre prijatie daného záveru. Odvolací súd zdôraznil, že záujem dieťaťa nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Pri zisťovaní najlepšieho záujmu maloletého boli prvoinštančným súdom zistené všetky relevantné okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre prijatie záveru, čo je v jeho najlepšom záujme a vychádzal zo správneho predpokladu, že záujmom dieťaťa je, aby bolo zverené predovšetkým do starostlivosti oboch rodičov, pričom striedavá starostlivosť nepredstavuje len právo rodičov, ale aj ich povinnosť. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu, že v najlepšom záujme maloletého je, aby vyrastal u oboch rodičov, u ktorých sa cíti bezpečne a milovaný. Maloletý neodmietol ani jedného z rodičov, má pozitívne vybudované vzťahy k obom rodičom, dostáva sa do veku, kedy sa otec stáva primárne emočne dôležitý a vyjadril názor, že má rád oboch rodičov a chce byť s oboma rodičmi rovnako. 10. Podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd zohľadnil všetky podstatné kritériá týkajúce sa záujmu dieťaťa. K prvému kritériu, ktorým je existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou osobou podotkol, že obaja rodičia spĺňajú dané kritérium. K druhému kritériu, ktorým je miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osobe, uviedol, že vzájomné puto otec a syn je vybudované a neboli zistené žiadne emočne patologické kvality. K ďalšiemu kritériu, teda schopnosti osoby usilujúcej sa o zverenie do jej starostlivosti zaistiť vývoj, fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, zohľadňujúc vek, zdravotný stav, materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti a morálnu integritu danej osoby a jej správanie k dieťaťu, ustálil rovnako ako súd prvej inštancie, že na strane oboch rodičov sú vytvorené vhodné výchovné podmienky, s dôrazom na fakt, že pre chlapca je veľmi dôležité, aby mal mužský vzor, aby sa mohol naučiť, ako sa správať k ženám, k rodičom, k partnerke. Otec musí byť príkladom pre svojho syna a nastaviť svoje správanie a postoje k matke tak, aby syn vnímal správanie otca k matke ako správanie plné rešpektu k dôležitej úlohe matky v živote syna. Rovnako je dôležité, aby dieťa malo vzor ženský, aby vnímalo matku ako milujúcu osobnosť, aby bola pre neho dôležitým človekom v živote. Nebola spochybnená schopnosť rodičov sa o maloletého osobne starať, keďže maloletý sa u oboch rodičov cíti dobre, obaja rodičia mu zabezpečujú pocit istoty a bezpečia. Tretie kritérium schopnosti rodičov zabezpečiť pre vývoj maloletého fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby sú na strane oboch rodičov rovnaké. Z vykonaných dôkazov nevyplynuli žiadne zistenia spochybňujúce spôsobilosť otca vykonávať starostlivosť o syna a zvládnuť zabezpečenie nielen jeho materiálnych potrieb, ale aj zdravý psychický a sociálny vývin. Zo strany matky ani neboli predložené návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré by predmetné zistenia boli spôsobilé vyvrátiť. Rovnako posledné kritérium, prianie maloletého dieťaťa, nepochybne svedčilo v prospech striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko maloletý vyjadril pred kolíznym opatrovníkom aj pred súdom názor, že má rád oboch rodičov, neodmieta ani jedného z nich. 11. Pokiaľ ide o námietku matky týkajúcu sa nevykonania výsluchu znalca a maloletého pred súdom v tomto konaní, odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie pre rozhodnutie vo veci a s poukazom na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96, I. ÚS 64/97, I. ÚS 98/97 ustálil, že nevykonaním týchto dôkazov nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane matky. 12. K dôvodu uvedenému matkou, že striedavá osobná starostlivosť je nevhodná najmä pre komplikovanú komunikáciu medzi rodičmi, odvolací súd uviedol, že schopnosť rodičov vzájomne zlepšiť si komunikáciu je možné pomocou odbornej pomoci, a tento nedostatok nie je možné vyhodnotiť v neprospech niektorého z rodičov, pretože na nevhodnej komunikácii sa podieľajú obidvaja rodičia a absencia vhodnej komunikácie medzi rodičmi nemôže byť dôvodom obmedzenia práv jedného z rodičov tým, že dieťa bude zverené do starostlivosti iba jednému z nich. I v danom smere vyhodnotil odvolací súd postup súdu prvej inštancie ako správny, keď dospel k záveru, že nesúhlas rodiča nemá byť dôvodom pre nerozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti; dôvody uvedené matkou nepovažoval za negatívne zasahujúce do záujmov maloletého dieťaťa, pričom akceptoval aj názor kolízneho opatrovníka. 13. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou otca, že o striedavej starostlivosti nebolo rozhodnuté predčasne, nakoľko maloletý bol od 1. júla 2024 dočasne zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a v konaní o nahradenie súhlasu a nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa výberu 2. stupňa ZŠ sa maloletý o. i. vyjadril, že mu striedanie u rodičov neprekáža. 14. Matka odvolaním napadla aj výrok VIII. rozsudku súdu prvej inštancie, pričom dôvody bližšie nešpecifikovala. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v záujme maloletého dieťaťa, potvrdil aj výrok VIII., a to vzhľadom na skutočnosť, že obaja rodičia budú maloletému zabezpečovať starostlivosť v rovnako dlhých intervaloch a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjmové a výdavkové pomery rodičov sú obdobné. 15. Odvolací súd v závere zdôraznil, že v zmysle § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov sa považuje aj opakované, bezdôvodné a zámerné bránenie druhému rodičovi v styku s dieťaťom. Rodič, dopúšťajúci sa takéhoto obmedzovania práva dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom a schopný vylúčiť druhého rodiča zo života ich spoločného dieťaťa, neposkytuje žiadnu záruku, že výchova dieťaťa splní ciele, ktoré od nej spoločnosť očakáva. Zároveň dal do pozornosti § 25 ods. 4 Zákona o rodine. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP. III. Dovolanie matky 17. Proti výroku I. rozhodnutia odvolacieho súdu podala matka (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnila poukazom na § 420 písm.

  1. f)CSP. Dovolateľka porušenie práva na spravodlivý proces vidí v tom, že odvolací súd sa nezaoberal odvolacími dôvodmi a nenapravil vady vytýkané rozsudku súdu prvej inštancie. 18. Odvolací súd podľa dovolateľky neprihliadol na množstvo významných negatívnych okolností zo strany otca, ktoré nastali po podaní odvolania a mali významný vplyv na zmenu podstatných okolností a teda aj na rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom tieto ostali bez povšimnutia odvolacieho súdu, hoci ten v ods. 9. odôvodnenia spomenul predmetné oznámenie bez akéhokoľvek hodnotenia. 19. Žiadnym spôsobom nebol zohľadnený ani fakt podozrenia o zainteresovanom konaní zástupcu detského ombudsmana. 20. Odvolací súd podľa dovolateľky rezignoval na vlastný pokyn uvedený pri potvrdzovaní neodkladného opatrenia o striedavej starostlivosti („V rámci meritórneho konania bude prvoinštančný súd dôsledne sledovať a vyhodnocovať realizáciu zvolenej formy starostlivosti o mal. P., postoj matky k otcovi mal. P., rešpektovanie jeho osoby ako rovnocenného druhého rodiča a jeho rodičovských práv. Rovnako tak postoje a správanie otca k matke a vzájomnú spoluprácu. V tejto súvislosti je potrebné, aby kolízny opatrovník dôsledne dohliadal, aby žiadnym z rodičov neboli porušované práva a záujmy mal. P. a o svojich zisteniach riadne informoval súd, ktorý tieto skutočnosti zohľadní v rámci svojej rozhodovacej činnosti.“) a navyše neprihliadol ani na ďalšie významné okolnosti, ktoré nastali po podaní odvolania a boli spojené s agresívnym nátlakom otca na syna a matku ohľadne školy. 21. Matka v odvolaní vytýkala odvolaciemu súdu nesprávne skutkové zistenia, nakoľko v konaní bolo produkovaných množstvo tvrdení zo strany oboch rodičov, avšak tvrdenia otca boli bez akéhokoľvek relevantného podkladu, na rozdiel od tvrdení matky, čo malo podľa matky za následok nesprávne hodnotenie dôkazov, a teda ak niekto niečo tvrdil a nevie to preukázať, resp. sa dokáže opak, čo sa týka prevažného množstva tvrdení otca, súd nemal k uvedenému pristupovať zovšeobecňujúco, ale mal vykonať riadne hodnotenie dôkazov a vyvodiť skutkový záver. Ak totiž bolo dokázané, že „otec synovi obmedzuje kontakt s matkou, neustále na matku nadáva, verbálne a v niektorých prípadoch aj fyzicky útočí, P. fyzicky trestá a to aj jeho manželka, nedodržiava potrebnú hygienu maloletého, znemožnil mu spevokol, vystúpenia s kamarátmi, znemožnil P. navštevovať futbal, či hru na gitaru a mnohé ďalšie“, tak uvedené mal súd vyhodnocovať podľa tomu zodpovedajúcich dôkazov. Matka považuje za smutné až tragické, že všetky jej upozornenia boli brané na ľahkú váhu, paušalizované a zovšeobecňované, až napokon sa otec prejavil tak, že syna surovo napadol a predtým ho dlhodobo trápil až tak, že ten styk s ním zo strachu úplne odmieta a bolo vydané neodkladné opatrenie na zákaz styku a bolo aj podané trestné oznámenie. 22. Za ďalšiu vadu považuje matka nevypočutie znalkyne PhDr. S. Kozmonovej, t. j. nevykonanie navrhnutého dôkazu, a to s ohľadom na časový odstup od vykonania vyšetrenia do vyhlásenia rozsudku a tiež na všetky podstatné zmeny v predmetnom čase. Odvolací súd sa uvedenej námietke venoval len všeobecne v ods. 37. odôvodnenia s konštatovaním, že uvedené nebolo vadou. Obsahom námietky sa vôbec nezaoberal. V tomto ohľade považuje dovolateľka odvolanie za nepreskúmateľné, lebo odvolací súd žiaden dôvod, ktorý by bolo možné preskúmať, neposkytol. 23. Ďalšou vadou je podľa dovolateľky nevykonanie výsluchu maloletého, zistenie jeho názoru na striedavú starostlivosť, bez riadneho zdôvodnenia. Odvolací súd síce v ods. 36. poukázal na výsluch kolíznym opatrovníkom, avšak v tejto súvislosti už nevyhodnocoval vznesené námietky súvisiace s vyjadrením maloletého, že zmenu nechcel, že otcovi sa uvedené bál povedať a u otca chce byť podstatne kratšie. Súd prvého stupňa maloletého síce vypočul, no od uvedeného uplynul značný čas. 24. Podľa dovolateľky nebol názor maloletého braný vážne. V ods. 10. odôvodnenia prvostupňový súd uviedol, že maloletý sa opakovane vyjadril, že stretávanie mu vyhovuje tak, ako je, nechce to meniť, nereagoval na ostatné časti výpovede maloletého (... ockovi napísal list, avšak nedal mu ho lebo sa bál. Chcel ho písať u ocka, ale nikdy v izbe nebol sám ..., ... uviedol, že chce byť s mamkou. K otcovi chce chodiť od piatka do nedele ...). Odvolací súd uvedené vôbec nehodnotil. Za mimoriadne dôležité považuje matka to, že odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s námietkou o fyzickom trestaní maloletého, hoci uvedené potvrdila aj znalkyňa v posudku a opakovane tvrdila aj matka i maloletý. Súd prvého stupňa pritom úplne protikladne uviedol zistenie, že fyzické trestanie nezistil. V súvislosti s konštatovaním odvolacieho súdu v ods. 32. jeho rozhodnutia nie je podľa dovolateľky zrejmé, ako pristúpil k jeho vyhodnocovaniu tam uvedeného kritéria, keďže otec počas celého konania nezmenil svoje hrubé správanie ani útoky na matku, čo súdu preukázala. V kontexte následného záveru o tom, že otec má aj tieto predpoklady sa javí odôvodnenie zmätočné, lebo si zjavne odporuje a to aj v právnych predpokladoch, ako aj v následných zisteniach bez ohľadu na hodnotenie relevantných dôkazov, ktoré absentuje. 25. Na základe uvedeného matka navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudky súdov oboch inštancií a vec vrátil na ďalšie prejednanie. 26. Kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadril. 27. Z vyjadrenia otca maloletého k dovolaniu matky vyplynulo, že ho považuje za nedôvodné a za ďalší pokus matky o zvrátenie právoplatného rozhodnutia o striedavej starostlivosti o maloletého. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za správne a riadne odôvodnené, preto dovolanie navrhol odmietnuť. IV. Konanie o dovolaní Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, resp. dôvodnosti dovolania. 29. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a to z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP). 30. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (napr. sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017). 31. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (napr. sp. zn. 1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017). 32. Vyššie naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
  2. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
  3. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
  4. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
  5. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
  6. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
  7. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). 33. Dovolateľka uplatnila dovolací dôvod podľa § 420 písm.
  8. f)CSP, namietajúc nevykonanie navrhnutého dôkazu - opätovného vypočutia znalkyne a opätovného výsluchu mal. P. k zisteniu jeho názoru na striedavú starostlivosť, nesprávne skutkové zistenia a nesprávneho vyhodnotenie dokazovania súdom prvej inštancie a v tej súvislosti nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a z toho vyplývajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Podľa prvej vety čl. V Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Podľa čl. 4 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom záujme“. 34. Čl. 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm.
  9. a)a ods. 2 Zákona o rodine. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa musia súdy v každom jednotlivom prípade dôkladne preskúmať celú rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne, či zdravotné) a v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností urobiť vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov. Záujem maloletého dieťaťa, súd musí vyhodnocovať a zdôvodniť nielen s ohľadom na tzv. technické podmienky na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov. 35. Dohovor vo svojom čl. 3 reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiadúce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že i dieťa samotné je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine toho najlepšieho, totiž toho, aby vyššie uvedené atribúty nezostali prázdnymi slovami (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 695/2000 z 19. 04. 2001, N 66/22 SbNU 83). 36. Odvolací súd videl najlepší záujem dieťaťa v zachovaní rovnocennej starostlivosti obidvoch rodičov a udržanie a rozvíjanie citových väzieb maloletého s otcom. 37. Potreba rovnocennej starostlivosti je samozrejme nespochybniteľná, avšak neznamená, že by obaja rodičia mali osobnú starostlivosť dieťaťa vykonávať v rovnakom rozsahu, čo by znamenalo spochybnenie zverenia dieťaťa do inej starostlivosti ako do striedavej. Rovnocenná starostlivosť znamená, že rodičia sú si vo vzťahu k dieťaťu rovní a obaja majú rovnaké právo rozhodovať o jeho výchovných potrebách, rozhodnutie žiadneho z nich nie je uprednostnené a obaja rodičia majú vo vzťahu k dieťaťu rovnaké postavenie, pričom ani príp. menší numerický počet dní v starostlivosti jedného z rodičov neznamená porušenie práva maloletého na rovnocennú starostlivosť rodičov. 38. V danom prípade matka maloletého v dovolaní namieta predovšetkým nevykonanie dokazovania súdom prvej inštancie ani súdom odvolacím vypočutím - vyjadrením sa znalkyne a výsluchom maloletého priamo odvolacím súdom, a to z dôvodu neodkladným opatrením nariadenej striedavej starostlivosti na základe odporúčania znalkyne a potreby dôsledného vyhodnotenia vplyvu takto nariadenej striedavej starostlivosti pred samotným rozhodnutím, ktoré samotný krajský súd uložil súdu prvej inštancie v potvrdzujúcom uznesení o nariadení uvedeného neodkladného opatrenia. 39. Súd prvej inštancie rozhodol o nariadení striedavej starostlivosti rozsudkom z 27. 11. 2024, vychádzajúc zo záverov a odporúčania znalkyne v znaleckom posudku z 13. 11. 2023 (na najskôr dočasnú úpravu striedavej starostlivosti a jej vyhodnotenie) ako aj zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Referátu poradensko-psychologických služieb a Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo 14. 06. 2024 a 18. 09. 2024. Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplnenie dokazovania vykonané súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide i vyhodnotenie kritéria priania maloletého, toto, s prihliadnutím na vek a vyspelosť maloletého dieťaťa, vyhodnocoval na základe preskúmania obsahu pohovoru, vykonaného kolíznym opatrovníkom (ako nepriameho zisťovania a sprostredkovania názoru maloletého v súlade s § 38 ods. 2 CMP). 40. Zo súdneho spisu vyplýva, že: - znalkyňa v posudku z 13. 11. 2023 vzhľadom na výsledky psychologického vyšetrenia a s apelom na aktuálne psychické rozpoloženie dieťaťa odporúčala postupnú prípravu dieťaťa na striedavú starostlivosť v skorej budúcnosti, tzn. rozšíriť styk otca s dieťaťom. T. č. maloletý P. nie je pripravený na striedavú starostlivosť (viď bod 12. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie); - uznesením z 25. 06. 2024 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým o. i., na čas do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 4P/97/2021 maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov - matky v čase od nedele v párnom týždni v roku od 18.00 hod. do nedele v nepárnom týždni v roku do 18.00 hod. a otca v čase od nedele v nepárnom týždni v roku od 18.00 hod. do nedele v párnom týždni v roku do 18.00 hod. Krajský súd v konaní o odvolaní rodičov uvedené uznesenie potvrdil uznesením z 22. 08. 2024, pričom v odôvodnení uložil súdu prvej inštancie v rámci meritórneho konania dôsledne sledovať a vyhodnocovať realizáciu zvolenej formy starostlivosti o mal. P., postoj matky k otcovi mal. P., rešpektovanie jeho osoby ako rovnocenného druhého rodiča a jeho rodičovských práv. Rovnako tak postoje a správanie otca k matke a vzájomnú spoluprácu. V tejto súvislosti je potrebné, aby kolízny opatrovník dôsledne dohliadal, aby žiadnym z rodičov neboli porušované práva a záujmy mal. P. a o svojich zisteniach riadne informoval súd, ktorý tieto skutočností zohľadní v rámci svojej rozhodovacej činnosti; - do súdneho spisu bola v nasledujúcom období založená len „predbežná správa“ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Referátu poradensko-psychologických služieb, Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z 18. 09. 2024 o zrealizovanej rodinnej konzultácii, ktorej cieľom bolo primárne to, aby sa maloletý vyjadril k aktivitám, ktorým sa chce venovať, pričom obaja rodičia súhlasili, že mu umožnia účasť na týchto aktivitách; - okrem uvedenej predbežnej správy sa v spise za obdobie od nariadenia neodkladného opatrenia (25. 06. 2024) do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej nenachádza žiadna správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 41. Z uvedeného je zrejmé, že s výnimkou zisťovania záujmových aktivít maloletého a postoja rodičov k nim, od nariadenia striedavej starostlivosti neodkladným opatrením súdu prvej inštancie nedošlo k vyhodnoteniu realizácie zvolenej formy starostlivosti o mal. P. a zisťovaniu jeho názoru na jej priebeh a jej vplyv na vzťah k rodičom, postoja matky k otcovi mal. P., rešpektovania jeho osoby ako rovnocenného druhého rodiča a jeho rodičovských práv, postojov a správania otca k matke a vzájomnej spolupráce a otázky, či žiadnym z rodičov neboli porušované práva a záujmy mal. P.. Podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. 42. V zmysle citovaných ustanovení sa dieťaťu poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a to aj opakovane, ak je to opodstatnené (tu zmenou formy starostlivosti a časom, ktorý uplynul od posledného vypočutia maloletého dieťaťa). Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu. 43. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal len zo znaleckého posudku z 13. 11. 2023 a relevantných správ školy a kolízneho opatrovníka z obdobia pred vydaním neodkladného opatrenia (25. 06. 2024) bez zisťovania vplyvu a vhodnosti pokračovania striedavej starostlivosti (príp. i znalcom) a názoru maloletého, pričom predbežná správa kolízneho opatrovníka z 18. 09. 2024 sa týkala len zisťovania záujmových aktivít maloletého a postoja rodičov k nim, dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade došlo k opomenutiu vykonania dokazovania relevantného pre zistenie skutočného stavu veci (Čl. 6, § 35 CMP). Uvedeným nesprávnym procesným postupom súdu bolo matke znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 44. Z uvedeného dôvodu dovolací súd považoval dovolanie matky z dôvodu podľa § 420 písm.
  10. f)CSP za dôvodné, a preto rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie v celosti (vzhľadom na závislosť jeho výrokov) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a 2 CSP), v ktorom tento súd rozhodne znovu o trovách pôvodného konania ako aj o trovách dovolacieho konania. 45. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.