Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2CdoR/2/2026 Identifikačné číslo spisu: 8221201682 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8221201682.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: P. S., nar. U., bytom A., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, Dlhý rad 17, dieťa rodičov - matky: J. S., nar. U., A., právne zastúpená advokátom JUDr. Matúšom Hribom, so sídlom Bardejov, Tehelná 46, IČO: 42 246 237 a otca: V. S., nar. U., K., právne zastúpený advokátkou JUDr. Beátou Vrabcovou, so sídlom Košice, Trieda SNP 88, IČO: 37 734 890, za účasti Úradu komisára pre deti, so sídlom Bratislava, Odborárske námestie 3, o úpravu rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4P/97/2021, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. augusta 2025 sp. zn. 19CoP/22/2025, takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. augusta 2025 sp. zn. 19CoP/22/2025 ako aj rozsudok Okresného súdu Bardejov z 27. novembra 2024 č. k. 4P/97/2021-663 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie. Odôvodnenie I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie 1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27. novembra 2024 č. k. 4P/97/2021-663 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie z 28. decembra 2018 č. k. 6P/49/2018-49 v jeho výroku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že: (výrok I.): - maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, - matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v čase od nedele v párnom týždni v roku od 18.00 hod. do nedele v nepárnom týždni v roku do 18.00 hod., - otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v čase od nedele v nepárnom týždni v roku od 18.00 hod. do nedele v párnom týždni v roku do 18.00 hod., - každý z rodičov je oprávnený na osobnú starostlivosť o maloletého P. si maloletého prevezme v mieste bydliska druhého rodiča a to v určenú nedeľu o 18:00 hod., - každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého druhému rodičovi na určenom mieste a riadne ho pripraviť, aj s jeho osobnými vecami a školskými pomôckami, - každý z rodičov je oprávnený a povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok; (výrok II.): - otec a matka sú navzájom povinní umožniť maloletému počas pobytu u niektorého z nich telefonický kontakt s druhým rodičom, a to v stredu a v piatok v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod.; (výrok III.): - otec je oprávnený stretnúť sa s maloletým v čase vianočných sviatkov a prázdnin každý párny rok od 23. 12. od 9.00 hod. do 25. 12. do 18.00 hod. a od 26. 12. od 18.00 hod. do 30. 12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 25. 12. od 18.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. a od 30. 12. od 18.00 hod. do 06. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., - matka maloletého je oprávnená stretnúť sa s maloletým v čase vianočných sviatkov a prázdnin každý nepárny rok od 23. 12. od 9.00 hod. do 25. 12. do 18.00 hod. a od 26. 12. od 18.00 hod. do 30. 12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 25. 12. od 18.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. a od 30. 12. od 18.00 hod. do 06. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., - otec je oprávnený stretnúť sa s maloletým v čase veľkonočných sviatkov a prázdnin každý nepárny rok od soboty od 9.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a každý párny rok od štvrtka od 9.00 hod. do soboty do 9.00 hod., - matka maloletého je oprávnená stretnúť sa s maloletým v čase veľkonočných sviatkov a prázdnin každý párny rok od soboty od 9.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a každý nepárny rok od štvrtka od 9.00 hod. do soboty do 9.00 hod., - otec je oprávnený stretnúť sa s maloletým v čase letných prázdnin vždy od 01. 07. od 9.00 hod. do 15. 07. do 20.00 hod. a od 01. 08. od 9.00 hod. do 15. 08. do 20.00 hod., - matka maloletého je oprávnená stretnúť sa s maloletým v čase letných prázdnin vždy od 15. 07. od 20.00 hod. do 01. 08. do 9.00 hod. a od 15. 08. od 20.00 hod. do 31. 08. do 20.00 hod., - otec je oprávnený stretnúť sa s maloletým v čase jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., - matka maloletého je oprávnená stretnúť sa s maloletým v čase jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., - otec maloletého je povinný si maloletého v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska matky a matka maloletého je povinná si maloletého v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska otca, - každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého druhému rodičovi s osobnými vecami a potrebami, a riadne ho pripraviť; (výrok IV.): - rodičia sú navzájom povinní v čase skončenia výkonu osobnej starostlivosti o maloletého a styku s ním poskytnúť ústne, písomne alebo prostredníctvom mobilných aplikácií, informácie o školských aktivitách maloletého a jeho výsledkoch v škole, pokiaľ to nezahŕňa informovanie prostredníctvom školských aplikácií, napr. Edupage; o zdravotnom stave maloletého, prípadne o iných dôležitých veciach týkajúcich sa maloletého, ktoré sa vyskytnú počas výkonu osobnej starostlivosti toho-ktorého rodiča a styku s maloletým; (výrok V.): - maloletý bude mať trvalé bydlisko u svojej matky; (výrok VI.): - rodinné prídavky na maloletého si uplatní matka maloletého; (výrok VII.): - daňový bonus na maloletého si, ak to bude možné, uplatnia obaja rodičia, každý v jednej polovici, prípadne jeden z rodičov, ktorému vznikne na jeho poberanie nárok s tým, že vyplatený daňový bonus zaplatí druhému rodičovi v jednej polovici v lehote 10 dní odo dňa jeho vyplatenia; (výrok VIII.): - výživné na maloletého sa počas výkonu striedavej starostlivosti neurčuje; (výrok IX.): - v prevyšujúcej časti návrhy otca a matky zamieta; (výrok X.): - súd rodičom ukladá povinnosť zabezpečovať maloletému účasť na jeho záujmových a športových aktivitách v čase výkonu osobnej starostlivosti toho-ktorého rodiča; (výrok XI.): - žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a maloletého, oboznámením vyjadrení kolízneho opatrovníka a Úradu komisára pre deti, znaleckým dokazovaním a oboznámením vyjadrení rodičov a listinných dôkazov predložených v konaní, správami kolízneho opatrovníka, psychológa ÚPSVaR Bardejov, správami školského zariadenia, psychológa, správami OZ Familiam, obsahom spisu sp. zn. 6P/49/2018 - najmä rozsudkom a ďalšími v konaní predloženými listinnými dôkazmi. V priebehu konania uznesením z 25. 06. 2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej (v podstatnom) rozhodol o oprávnení a povinnosti každého rodiča zabezpečovať osobnú starostlivosť striedavo vždy počas jedného týždňa, a s tým súvisiacu povinnosť pripraviť a odovzdať maloletého druhému z rodičov a súčasne obom rodičom uložil povinnosť umožniť maloletému telefonický styk s druhým rodičom v stredu a v piatok. 3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol: „40. Z vykonaného dokazovania vyplýva: 1/ osobnú starostlivosť o maloletého vykonávajú momentálne obaja rodičia, a to formou striedavej starostlivosti tak, ako to vyplýva z nariadeného neodkladného opatrenia; obaja rodičia majú nových partnerov a ďalšie maloleté deti; maloletý P. má s partnermi rodičov a súrodencami dobré vzťahy. 2/ z obsahu znaleckého posudku vyplýva presný popis osobností rodičov a maloletého, ich vzájomný vzťah, vzťah rodičov navzájom, vhodnosť tej-ktorej formy starostlivosti o maloletého (viď bod 12.). Zároveň súd poukazuje aj na závery znaleckého posudku, v zmysle ktorého majú obaja rodičia adekvátne osobnostné predpoklady potrebné pre výchovu maloletého P.. Citový vzťah mal. P. k rodičom je kladný, má rád oboch rodičov. Rovnako vzťah rodičov k maloletému je kladný. Ani u jedného z rodičov neboli zaznamenané patologické symptómy. Výchovné prostredie oboch rodičov je pozitívne pre výchovu maloletého. Obaja rodičia maloletého dokážu plne uspokojiť vývinové potreby maloletého P.. Obaja rodičia sú spôsobilí plne saturovať všetky potreby maloletého, vrátane citových. Obaja rodičia sú po stránke osobnostnej, duševnej plne spôsobilí vychovávať, výchovne pôsobiť na svojho maloletého syna P., to znamená, že styk maloletého s oboma rodičmi je zdravý, veľmi prospešný a v žiadnom smere neohrozuje zdravie, zdravý vývin a výchovu maloletého dieťaťa. Súdny znalec uviedol, že v súčasnosti (t. j. v čase vyhotovovania znaleckého posudku) nie je mal. P. psychicky pripravený na striedavú starostlivosť, navrhovala rozšírenie styku otca s maloletým. P. verbalizoval úzky vzťah k matke, za svoj domov považuje bydlisko u matky. Znalkyňa však nevylúčila vplyv matky a jej rodiny na maloletého. Súd poukazuje aj na bod 3.13 znaleckého posudku. P. má primerané detské reakcie voči obom rodičom, na obidvoch je citovo a emocionálne viazaný. Odporučila dať viac priestoru otcovi, aby sa mohol plne spolupodieľať a participovať na výchove svojho syna P. a postupnú prípravu dieťaťa na striedavú starostlivosť v skorej budúcnosti. P. nechce stratiť ani jedného z rodičov. V tomto súd poukazuje, že od vyhotovenia znaleckého posudku už uplynulo niekoľko mesiacov (čo možno momentálne snáď považovať aj za blízku budúcnosť). Obaja rodičia pri explorácii poskytli znalkyni informácie zo svojho uhla pohľadu, tak ako vnímajú a prežívajú uvedené skutočnosti. V oboch prípadoch absentuje nejaká spoločná línia, tolerancia a empatia v tomto konkrétnom prípade, pri riešení tohto konkrétneho problému. Znalec uviedol, že: ,,však dlhodobý, až chronický problém a vzájomná animozita až hostilita panujúca medzi rodičmi, ich neschopnosť v záujme mal. dieťaťa byť „nad vecou“, snažiť sa dohodnúť narúša pokojný harmonický psychosociálny rozvoj osobnosti ich maloletého syna. Obom rodičom primárne záleží na šťastí a spokojnosti mal. P. a v záujme toho by si mali uvedomiť, že ich maloleté dieťa potrebuje oboch rodičov v rovnakej miere. Mali by mať na zreteli, že úloha matky a otca pri vývine mal. P. je rozdielna. Nemôžeme porovnávať ich dôležitosť, pretože každý vplýva na maloleté dieťa úplne inak, avšak vo svojej podstate je nenahraditeľný. Rola otca a matky sa líši vo vývine aj v rozvíjaní schopností a zručností dieťaťa. Otec zohráva dôležitú úlohu aj ako radca v zložitých životných situáciách; rozširuje poznanie dieťaťa o iný pohľad. Pomáha mu tak do perspektívy zvládať náročné životné situácie a riešiť problémy. Rovnako ho učí osvojovať si dôležité zručnosti. Medzi rodičmi maloletého P. pretrváva vzájomná animozita, ktorá sa prehlbuje; rodičia spolu vôbec nedokážu normálne komunikovať, iba písomne prostredníctvom sms, vzájomne sa podozrievajú a sledujú. Tieto ich nežiadúce aktivity veľmi intenzívne vníma aj ich maloletý syn P., ktorý je nechtiac zo strany oboch rodičov vtiahnutý do ich konfliktu. Rodičovský dialóg t. č. možno označiť pojmom „dvojkoľajný“, napriek tomu, že cieľ majú spoločný, t. j. spokojnosť a šťastie ich maloletého syna P.. V záujme dosiahnutia tohto cieľa je nevyhnutné, aby obaja upustili od svojich egoistických, emocionálne nezrelých cieľov, ktorým je nevyhovieť tomu druhému a uvedomiť si, že prioritne ide o ich dieťa P. a nie o ich ego.“ 3/ v priebehu konania súd opakovane zisťuje, že medzi rodičmi naďalej trvá rodičovský konflikt, prevláda nevraživosť, hostilita, animozita, nevhodná forma komunikácie, výčitky, neochota sa dohodnúť sa na úprave rodičovských práv a povinnostiach k maloletému. V podstate sa rodičia nevedia zhodnúť na tom, čo je v záujme maloletého (dokonca už konfliktne riešia aj výber novej základnej školy, pričom táto skutočnosť nastane až budúci kalendárny a školský rok). Aj keď rodiča vedia rozpoznať najlepší záujem dieťaťa (čo vyplýva aj z vyjadrenia znalca v znaleckom posudku), ale ako vyplýva z ich správania v priebehu konania, v reálnom živote uvedené neuplatňujú. Uvedené a rodičovský konflikt súd, kolízny opatrovník a komisár pre deti vnímajú negatívne. Na predposlednom pojednávaní (18. 06. 2024) sa rodičia zhodli na úprave styku otca s maloletým počas letných prázdnin, avšak aj tak nastal problém s rozpätím hodín (hodina ukončenia styku). Rodičia sa evidentne nevedia povzniesť nad vlastné záujmy, potreby, egoistické záujmy (doslova ,,sa handrkujú na všetkom“), na všetko majú navzájom protiargumentáciu, potrebu nevyhovieť tomu druhému a pod. Nezohľadňujú pri tom ani najlepší záujem maloletého a jeho riadny vývin do budúcna, či zabezpečenie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi. Neuvedomujú si, že ide prioritne o ich dieťa. Obaja si vzniknuté situácie vysvetľujú zo svojho uhla pohľadu, nepripúšťajúc argumentáciu druhého rodiča. Prostredníctvom maloletého P. si v podstate riešia svoj vzťahový konflikt. V tomto prípade v rodičovskom vzťahu a stretávaniu sa maloletého s oboma rodičmi, problematickým nie je maloletý, ktorý má rád oboch rodičov a chce s nimi tráviť čas, ale problémom je problematický vzťah medzi rodičmi. Súd preto opakovane apeloval na rodičov, aby riešili ich konflikt, aby na ňom pracovali za pomoci psychológa, aj na svojej komunikácii a na rodičovských zručnostiach, či akceptácii rolí oboch rodičov v živote maloletého. P. sám udáva, že je zmätený a smutný, že rodičia sa hádajú, nekomunikujú spolu, ale riešia potrebné veci prostredníctvom neho. 4/ inak neboli zistené také nedostatky v starostlivosti rodičov o maloletého, ktoré by ich diskvalifikovali z role ho vychovávať a zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť. 5/ kolízny opatrovník a zástupkyňa komisára pre deti udávali, že striedavá osobná starostlivosť o dieťa je v záujme maloletého, že táto funguje aj teraz. 6/ rodičia sa na poslednom pojednávaní dohodli na úprave styku s maloletým počas sviatkov, prázdnin, o poberaní prídavku na dieťa, o poberaní daňového bonusu, či neurčení výživného v prípade rozhodnutia o striedavej starostlivosti, trvalom bydlisku maloletého. 7/ spornou však ostala otázka striedavej starostlivosti o maloletého, prípadne deň striedania, telefonický kontakt rodičov s maloletým, vzájomná informačná povinnosť rodičov o maloletom a športové a kultúrne aktivity maloletého P.. 41. Po zvážení uvedeného a zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhy rodičov sú čiastočne dôvodné. Súd v zistených skutočnostiach videl dôvody na zmenu súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P.. Evidentne došlo objektívne k zmene pomerov najmä na strane maloletého (zvýšenie veku, jeho výrazne pozitívny vzťah k obom rodičom), ako aj rodičov (ďalšie partnerské vzťahy a deti), ktorá uvedené odôvodňuje. Súd za zistenej situácie už nevidel žiadne dôvody na výlučnú starostlivosť niektorého z rodičov o maloletého, najmä matky tak, ako navrhovala vo veci rozhodnúť, teda ponechať ho v jej starostlivosti s vyživovacou povinnosťou otca k maloletému a úprave styku otca s maloletým. Dôvody na zmenu súdneho rozhodnutia vyplývajú z vykonaného znaleckého dokazovania, zvýšenia veku maloletého, zmeny pomerov na strane otca a matky založením si nových rodín a adaptáciou maloletého v nich, nástupom na základnú školu. Pôvodne určená výlučná osobná starostlivosť matky prestala plniť svoj účel a sledovať najlepší záujem maloletého, a ako vidieť, vyvoláva medzi rodičmi len konflikty. Striedavá osobná starostlivosť o maloletého je v záujme maloletého vzhľadom na jeho vek, potreby, citovú väzbu k obom rodičom a uplynutie času od vykonaného znaleckého dokazovania, ktorá bola dostatočná na to, aby sa maloletý adaptoval v novej situácii (aj na základe neodkladného opatrenia). 42. V tejto situácii s poukazom na vyššie uvedené, na Dohovor o právach dieťaťa, s prihliadnutím na vek maloletého, ako aj skutočnosť, že maloletý má rád oboch rodičov, s oboma chce byť, ako aj pozitívny vzťah oboch rodičov k maloletému, ich rovnocenných výchovných a rodičovských kompetenciách, a odporúčanie znalca do budúcna dieťa pripraviť na striedavú starostlivosť a rozšírenie styku otca s maloletým, je súd názoru, že momentálne stanovená osobná starostlivosť o maloletého a úprava styku otca s maloletým je už nepostačujúca a evidentne spôsobuje rodičom problémy, ktoré ústia do ich rodičovského konfliktu, uprostred ktorého je maloletý. Dieťa vo svojom živote potrebuje oboch rodičov, každý z rodičov má iný prínos v živote dieťaťa. Obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, medzi ktoré patrí aj právo na rovnocenný styk druhého rodiča so svojím dieťaťom, ako aj právo dieťaťa na rovnocenný styk so svojim rodičmi. Obaja rodičia sú schopní sa o maloletého postarať adekvátnym spôsobom, neboli zistené žiadne závažné nedostatky v starostlivosti o maloletého, nepreukázali sa ani tvrdené problémy maloletého v škole počas pobytu u otca, čo vyplýva z predložených správ základnej školy. Každý z rodičov má určité výchovné metódy, možno odlišnú výchovu (čo bolo namietané počas posledného pojednávania; otázkou je, aké tresty mal maloletý na mysli, či to nemôže byť napr. aj zákaz telefónu, hier, televízie a pod.), ale pokiaľ to nezasahuje do práv dieťaťa, napr. určitou formou násilia, či nátlaku, či telesných trestov, čo súd nezistil ani náznakom, súd nemá za potrebné uvedené riešiť (napr. obmedzením styku otca s maloletým). Samozrejme súd podotýka, že fyzické trestanie dieťaťa, či trestanie psychickou formou, je neprípustné. Ako vidieť z vykonaných dôkazov (aj samotného znaleckého posudku) maloletý má aj napriek týmto výhradám matky kladný a citový vzťah k otcovi aj matke. Obom rodičom by malo predovšetkým záležať na zdravom vývoji, šťastí a pohode ich dieťaťa, a dať bokom svoje vlastné egá a záujmy s cieľom ublížiť druhému rodičovi, čím vlastne ubližujú svojmu dieťaťu. 43. S ohľadom na vyššie zistené a dôkazmi preukázané skutočnosti súd dospel k záveru, že v tomto prípade je namieste riešiť vzniknutú situáciu zmenou pôvodného súdneho rozhodnutia, a že najvhodnejšou formou starostlivosti o maloletého bude striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Týmto bude zabezpečený rovnocenný kontakt rodičov s maloletým a maloletého s jeho rodičmi, ako to vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj ustanovení Zákona o rodine. Túto formu starostlivosti navrhol aj kolízny opatrovník, aj komisár pre deti. Skutočnosť, že medzi rodičmi je negatívny vzťah automaticky nezakladá domnievať sa, že jeden z rodičov dieťaťu škodí, že sa nevie o neho adekvátne postarať, či že dieťa zanedbáva, či že takáto forma starostlivosti nebude v jeho záujme. Súd opakovane poukazuje na pozitívny vzťah maloletého k svojmu otcovi, aj to, že už momentálne prebieha starostlivosť otca o maloletého v rovnakom rozsahu ako matkou. V tomto prípade je v záujme maloletého jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd je názoru, že takéto riešenie situácie je vzhľadom na vek dieťaťa za primerané a zodpovedajúce zisteným skutočnostiam a zabezpečí maloletému stabilné výchovné a rodinné prostredie u oboch rodičov. Súd je naďalej názoru, že touto formou starostlivosti o maloletého sa týmto dosiahne stabilizácia rodinných vzťahov a starostlivosti, možno sa odstráni dôvod rodičovského konfliktu, keďže maloletý bude v starostlivosti oboch rodičov v rovnakom rozsahu. Naviac maloletý má dobré vzťahy aj s partnermi rodičov, či ďalšími súrodencami a začlenil sa plnohodnotne aj do nových rodín rodičov. V tomto však súd udáva, že je potrebné striktne odlišovať postavenie a role rodičov a ich partnerov. 44. U oboch rodičov sú dané predpoklady na riadnu výchovu maloletého a obaja sú pre dieťa dôležití v jeho výchove a rozvoji, obaja majú riadne a stabilné podmienky na jeho výchovu a aj záujem podieľať sa na jeho výchove. Dieťa má citové väzby k otcovi aj matke, tieto sú pozitívne. Ani jedno z prostredí rodičov nemá na maloletého negatívny vplyv. Dieťa má rado oboch rodičov a pre svoj zdravý psychický vývin potrebuje starostlivosť oboma rodičmi v rovnomernej miere. 45. S ohľadom na vyššie zistené a dôkazmi preukázané skutočnosti súd dospel k záveru, že v tomto prípade je namieste riešiť vzniknutú situáciu a zveriť maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov, v týždenných intervaloch s dňom striedania maloletého u rodičov v nedeľu. Nedeľa sa súdu javí ako najvhodnejšia z dôvodu, že sa jedná o deň pracovného pokoja, dieťa sa vráti k tomu-ktorému rodičovi v kľude, bez zhonu, že ide do školy, so svojimi osobnými a školskými vecami, nebude ich musieť mať v škole počas vyučovania a pod. Naviac dieťa čochvíľa nastúpi aj na druhý stupeň školy, čo môže byť napr. v inej obci a budú ho musieť do školy dopravovať obaja rodičia, resp. dieťa bude dochádzať do školy hromadným dopravným prostriedkom. Týždenné intervaly striedania sa v tomto javia ako vhodné, s poukazom na vek dieťaťa a jeho vyspelosť a pozitívny vzťah k obom rodičom. 4. S ohľadom na zistené a dôkazmi preukázané skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že vzniknutú situáciu je nutné riešiť zverením maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov, v týždenných intervaloch s dňom striedania maloletého u rodičov v nedeľu, a to s poukazom na vek dieťaťa, jeho vyspelosť a pozitívny vzťah k obom rodičom. II. Rozhodnutie odvolacieho súdu 5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 28. augusta 2025 č. k. 19CoP/22/2025-751 rozhodol o odvolaní matky tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a VIII. potvrdil (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.). 6. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP s dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 25. 04. 2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011). 7. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentáciu považoval za vecne správnu, objektívnu a presvedčivú. 8. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky, ktorá vyjadrila nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, považoval za rozhodnú otázku posúdenia predpokladov pre zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždenným intervalom striedania a neurčenia výživného. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu zmeny pomerov pre zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia v súlade s § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“). 9. Pokiaľ matka v rámci odvolacích námietok uviedla aj nesúhlas so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že to nie je v záujme maloletého dieťaťa, s danou námietkou sa podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie vyrovnal dostatočne, keď skúmal existenciu predpokladov pre prijatie daného záveru. Odvolací súd zdôraznil, že záujem dieťaťa nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Pri zisťovaní najlepšieho záujmu maloletého boli prvoinštančným súdom zistené všetky relevantné okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre prijatie záveru, čo je v jeho najlepšom záujme a vychádzal zo správneho predpokladu, že záujmom dieťaťa je, aby bolo zverené predovšetkým do starostlivosti oboch rodičov, pričom striedavá starostlivosť nepredstavuje len právo rodičov, ale aj ich povinnosť. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu, že v najlepšom záujme maloletého je, aby vyrastal u oboch rodičov, u ktorých sa cíti bezpečne a milovaný. Maloletý neodmietol ani jedného z rodičov, má pozitívne vybudované vzťahy k obom rodičom, dostáva sa do veku, kedy sa otec stáva primárne emočne dôležitý a vyjadril názor, že má rád oboch rodičov a chce byť s oboma rodičmi rovnako. 10. Podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd zohľadnil všetky podstatné kritériá týkajúce sa záujmu dieťaťa. K prvému kritériu, ktorým je existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou osobou podotkol, že obaja rodičia spĺňajú dané kritérium. K druhému kritériu, ktorým je miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osobe, uviedol, že vzájomné puto otec a syn je vybudované a neboli zistené žiadne emočne patologické kvality. K ďalšiemu kritériu, teda schopnosti osoby usilujúcej sa o zverenie do jej starostlivosti zaistiť vývoj, fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, zohľadňujúc vek, zdravotný stav, materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti a morálnu integritu danej osoby a jej správanie k dieťaťu, ustálil rovnako ako súd prvej inštancie, že na strane oboch rodičov sú vytvorené vhodné výchovné podmienky, s dôrazom na fakt, že pre chlapca je veľmi dôležité, aby mal mužský vzor, aby sa mohol naučiť, ako sa správať k ženám, k rodičom, k partnerke. Otec musí byť príkladom pre svojho syna a nastaviť svoje správanie a postoje k matke tak, aby syn vnímal správanie otca k matke ako správanie plné rešpektu k dôležitej úlohe matky v živote syna. Rovnako je dôležité, aby dieťa malo vzor ženský, aby vnímalo matku ako milujúcu osobnosť, aby bola pre neho dôležitým človekom v živote. Nebola spochybnená schopnosť rodičov sa o maloletého osobne starať, keďže maloletý sa u oboch rodičov cíti dobre, obaja rodičia mu zabezpečujú pocit istoty a bezpečia. Tretie kritérium schopnosti rodičov zabezpečiť pre vývoj maloletého fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby sú na strane oboch rodičov rovnaké. Z vykonaných dôkazov nevyplynuli žiadne zistenia spochybňujúce spôsobilosť otca vykonávať starostlivosť o syna a zvládnuť zabezpečenie nielen jeho materiálnych potrieb, ale aj zdravý psychický a sociálny vývin. Zo strany matky ani neboli predložené návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré by predmetné zistenia boli spôsobilé vyvrátiť. Rovnako posledné kritérium, prianie maloletého dieťaťa, nepochybne svedčilo v prospech striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko maloletý vyjadril pred kolíznym opatrovníkom aj pred súdom názor, že má rád oboch rodičov, neodmieta ani jedného z nich. 11. Pokiaľ ide o námietku matky týkajúcu sa nevykonania výsluchu znalca a maloletého pred súdom v tomto konaní, odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie pre rozhodnutie vo veci a s poukazom na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96, I. ÚS 64/97, I. ÚS 98/97 ustálil, že nevykonaním týchto dôkazov nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane matky. 12. K dôvodu uvedenému matkou, že striedavá osobná starostlivosť je nevhodná najmä pre komplikovanú komunikáciu medzi rodičmi, odvolací súd uviedol, že schopnosť rodičov vzájomne zlepšiť si komunikáciu je možné pomocou odbornej pomoci, a tento nedostatok nie je možné vyhodnotiť v neprospech niektorého z rodičov, pretože na nevhodnej komunikácii sa podieľajú obidvaja rodičia a absencia vhodnej komunikácie medzi rodičmi nemôže byť dôvodom obmedzenia práv jedného z rodičov tým, že dieťa bude zverené do starostlivosti iba jednému z nich. I v danom smere vyhodnotil odvolací súd postup súdu prvej inštancie ako správny, keď dospel k záveru, že nesúhlas rodiča nemá byť dôvodom pre nerozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti; dôvody uvedené matkou nepovažoval za negatívne zasahujúce do záujmov maloletého dieťaťa, pričom akceptoval aj názor kolízneho opatrovníka. 13. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou otca, že o striedavej starostlivosti nebolo rozhodnuté predčasne, nakoľko maloletý bol od 1. júla 2024 dočasne zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a v konaní o nahradenie súhlasu a nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa výberu 2. stupňa ZŠ sa maloletý o. i. vyjadril, že mu striedanie u rodičov neprekáža. 14. Matka odvolaním napadla aj výrok VIII. rozsudku súdu prvej inštancie, pričom dôvody bližšie nešpecifikovala. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v záujme maloletého dieťaťa, potvrdil aj výrok VIII., a to vzhľadom na skutočnosť, že obaja rodičia budú maloletému zabezpečovať starostlivosť v rovnako dlhých intervaloch a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjmové a výdavkové pomery rodičov sú obdobné. 15. Odvolací súd v závere zdôraznil, že v zmysle § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov sa považuje aj opakované, bezdôvodné a zámerné bránenie druhému rodičovi v styku s dieťaťom. Rodič, dopúšťajúci sa takéhoto obmedzovania práva dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom a schopný vylúčiť druhého rodiča zo života ich spoločného dieťaťa, neposkytuje žiadnu záruku, že výchova dieťaťa splní ciele, ktoré od nej spoločnosť očakáva. Zároveň dal do pozornosti § 25 ods. 4 Zákona o rodine. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP. III. Dovolanie matky 17. Proti výroku I. rozhodnutia odvolacieho súdu podala matka (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnila poukazom na § 420 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.