Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/80/2025 Identifikačné číslo spisu: 4223203159 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Halušková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4223203159.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobkyne H.. H. L., narodenej X. X. XXXX, C., S. XX/XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Smatanovou, Komárno, Nádvorie Európy, Estónsky dom 36, proti žalovanému Z. B., narodenému XX. X. XXXX, F., zastúpenému advokátom JUDr. Gergelym Pšenákom, Nové Zámky, M. R. Štefánika 30, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C/71/2023, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. novembra 2024 sp. zn. 8Co/54/2024, takto rozhodol: Dovolanie z a m i e t a. Žalobkyni voči žalovanému priznáva náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu. Odôvodnenie 1. Okresný súd Komárno (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 20. mája 2024 č. k. 8C/71/2023-132 návrh žalovaného na prerušenie konania s poukazom na vec 10C/72/2023 zamietol, rozhodol, že žalovaný je povinný vypratať a odovzdať uvoľnené nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor pre okres Komárno, obec Komárno a katastrálne územie F. na liste vlastníctva č. XXXX - byt č. X na X. poschodí obytného domu so súp. č. XXX na K.M. ulici v F., č. vchodu X, k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7001/442000, na liste vlastníctva č. XXXX - spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 765 m2 do 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 1.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX - byt č. X na X. poschodí obytného domu so súp. č. XXX na K. ulici v F., č. vchodu X, k tomu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7001/442000, na liste vlastníctva č. XXXX - spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcela registra „C“ KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 765 m2, od 30. októbra 2023. Z rozhodnutia Okresného úradu Komárno, katastrálneho odboru z 30. októbra 2023, číslo vkladu: V XXXX/XXXX vyplynulo, že žalobkyňa nehnuteľnosť nadobudla kúpnou zmluvou z 25. októbra 2023 od predchádzajúceho vlastníka C. H. R..K..S., A.: XX XXX XXX. V odôvodnení rozsudku poukázal na výpoveď svedka A.. E. J. (konateľa C. H. R..K..S..), ktorý uviedol, že do tejto veci vstúpil, keď predmetný byt odkúpil, pretože dlhodobo spolupracuje so žalobkyňou. V čase kúpy vedel, že v byte býva žalovaný, ktorého oslovil ako nový majiteľ a odovzdal mu výzvu na vysťahovanie, čo žalovaný odmietol. Vzhľadom na uvedené, aplikujúc § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1, čl. 8, § 150 ods. 1, 2, § 186 ods. 2, § 153 a § 191 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), okresný súd žalobe vyhovel, keď mal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu, v ktorom sa žalovaný zdržiava bez právneho titulu. Žalovaný svoje tvrdenia prednesené v konaní nepreukázal a rovnako nepreukázal ani titul, ktorý by ho oprávňoval zotrvávať v byte, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne (napr. nájomná zmluva, hradenie poplatkov spojených s bývaním, atď.). Návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10C/72/2023 zamietol (§ 162 ods. 3 CSP), nakoľko podľa názoru okresného súdu sa v označenom konaní nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu (§ 164 CSP). 1.2. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 2 CSP. 2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 21. novembra 2024 sp. zn. 8Co/54/2024 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2.1. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatoval správnosť jeho dôvodov. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Svoje rozhodnutie dostatočne (síce stručne, ale jasne) odôvodnil a závery v ňom uvedené zrozumiteľne vysvetlil. Uviedol, prečo konanie neprerušil, ale rozhodol vo veci samej tak, že vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Správne prihliadol na skutočnosť (aplikujúc pritom § 126 Občianskeho zákonníka), že vlastníkom nehnuteľnosti bola žalobkyňa a žalovanému sa nepodarilo preukázať právny titul, ktorý by ho oprávňoval k jej užívaniu. Súd prvej inštancie správne zistil stav konania a predmet sporu vo veci vedenej pod sp. zn. 10C/72/2023. Odvolací súd dodal, že pre súd je rozhodujúci skutkový stav zistený v čase rozhodovania, v rámci čoho bolo preukázané, že dohoda o urovnaní zo strany predchádzajúceho vlastníka podpísaná nebola, teda vlastnícke právo neprešlo na iný subjekt. Žalovaný nespochybnil vlastnícke právo žalobkyne, preto by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti aj spravodlivosti, aby súd vyčkával na možnú zmenu vlastníka nehnuteľnosti. Uvedená zmena vlastníka do budúcnosti by neriešila otázku, ktorá by v čase rozhodovania súdu preukazovala dôvod užívania nehnuteľnosti žalovaným vo vzťahu ku žalobkyni. Aj odvolací súd vyhodnotil návrh žalovaného na prerušenie konania ako nedôvodný. Mal za to, že na základe dohody o urovnaní môže vzniknúť v budúcnosti žalovanému právo na užívanie nehnuteľnosti, avšak v prebiehajúcom spore nebolo takéto právo tvrdené ani preukázané. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/72/2023 sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci vypratania nehnuteľnosti. K navrhovanému výsluchu E.. H. H. a O. B. odvolací súd uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že strany sporu viedli rokovania, avšak k podpísaniu dohody o urovnaní nedošlo, a preto bolo v tomto konaní irelevantné, kto bude v budúcnosti vlastníkom spornej nehnuteľnosti a či ju umožní žalovanému užívať. Žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľnosti s jej užívaním zo strany žalovaného bez právneho titulu nesúhlasila, preto jej vznikol právny nárok domáhať sa vypratania nehnuteľnosti, ktorému je súd povinný poskytnúť ochranu. Žalovaný právny titul užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nepreukázal, preto súd prvej inštancie správne žalobe vyhovel a nečakal, ako sa v budúcnosti zmení vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP ako vecne správny potvrdil. 2.2. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti rozsudku odvolacieho podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) tvrdiac dovolací dôvod v zmysle § 420 písm.
- f)CSP. Namietal, že nie je pravdou, že byt užíval bez právneho dôvodu. Opísal skutkové okolnosti týkajúce sa vlastníctva dotknutej nehnuteľnosti a pripravovanej dohody o urovnaní, pričom poukázal na podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť dohodu o urovnaní, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 10C/72/2023 a súvisí s prebiehajúcim sporom. Z tohto dôvodu žiadal konanie prerušiť. Podľa názoru dovolateľa súd riadne a vecne neodôvodnil, prečo nevyhovel návrhu na prerušenie konania. V prípade úspechu v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10C/72/2023 nemôže dôjsť k úspešnosti vypratania nehnuteľnosti v prospech žalobkyne. Nie je možné tvrdiť, že v konaní pod sp. zn. 10C/72/2023 sa nerieši vec, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Na túto skutočnosť odvolací súd neprihliadol. Dovolateľ namietal, že súd nepostupoval správne čo do spôsobu vedenia sporu a zisťovania skutkového stavu veci. Za účelom preukázania skutočností rozhodujúcich pre správne zistenie skutkového stavu veci dovolateľ navrhol vypočutie svedkov O. B. a E.. H., ale súd vykonanie týchto dôkazných prostriedkov bez riadneho odôvodnenia odmietol, čo malo za následok nesprávne zistenie skutkového stavu veci. Týmto postupom znemožnil dovolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru dovolateľa došlo zo strany súdu k porušeniu princípu kontradiktórnosti vyjadreného v čl. 9 CSP a princípu rovnosti sporových strán vyjadreného v čl. 6 CSP. Uvedené ignoroval aj odvolací súd, keď potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, avšak svoj postoj náležite neodôvodnil, čím znemožnil dovolateľovi uplatniť procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol preto, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu aj rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalovaným uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm.
- f)CSP nie je naplnený. Rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu považovala za správny s tým, že v konaní bol uplatnený správny procesný postup a k znemožneniu uskutočnenia práv patriacich žalovanému nedošlo. Argumentovala, že žalovaný navrhoval vypočuť svedkov k preukázaniu dohody o urovnaní, čo je pre merito tohto konania nepodstatné. Strany sporu zhodne tvrdili, že rokovania prebiehali, avšak k uzatvoreniu dohody nedošlo, v dôsledku čoho bola žalovanému doručená výzva na vypratanie nehnuteľností. Stotožnila sa s postupom súdu prvej inštancie ohľadom nevykonania výsluchov svedkov navrhnutých žalovaným. Iný postup súdu by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností, žalovaný uznal, že užíva nehnuteľnosti a nepreukázal existenciu titulu, na základe ktorého by bol oprávnený tieto užívať. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol ako nedôvodné a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že dovolanie treba ako nedôvodné zamietnuť. 6. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 420 písm.
- f)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 7. Z obsahu dovolania vyplýva (§ 124 ods. 1 CSP), že dovolateľom namietaný nesprávny procesný postup súdu v zmysle § 420 písm.
- f)CSP mal spočívať v neprerušení konania v zmysle návrhu dovolateľa, v nedostatočnom odôvodnení rozsudkov súdov nižších inštancií a v nepostačujúcom zistení skutkového stavu v dôsledku nevykonania dovolateľom navrhnutých dôkazov. 8. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 9. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Ani v opravnom konaní súd nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). 10. K námietke dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňajú kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí (uvedené v bodoch 8. a 9. odôvodnenia tohto rozsudku) v zmysle § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahujú aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Z ich obsahu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, ktoré dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, a to s uvedením príslušných zákonných ustanovení. Súd prvej inštancie v stručnom, ale výstižnom odôvodnení rozsudku vysvetlil, prečo žalobe vyhovel. Podstatné bolo, že mal preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu, v ktorom sa žalovaný zdržiava bez právneho titulu. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP) a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho dôvodmi (§ 387 ods. 2 CSP). Podrobne vysvetlil, čo bolo predmetom konania, ako žalobkyňa odôvodnila žalobu, aké tvrdenia predložil na svoju obranu žalovaný a z akých dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel (bod 13. rozsudku odvolacieho súdu). Na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie reagoval na námietky žalovaného ohľadom neprerušenia konania z dôvodu prebiehajúceho konania o nahradenie prejavu vôle na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10C/72/2023, t. j. prečo nepovažoval toto konanie za relevantné vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného a vyjadril sa k námietke nevykonania žalovaným navrhnutých dôkazov (výsluchy svedkov) [body 15. a 17. rozsudku odvolacieho súdu]. Odvolací súd sa tak dostatočne a logicky vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a s odvolacími námietkami. Nie je preto opodstatnená námietka dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení rozsudkov súdov nižších inštancií. 11. Dovolateľ uviedol, že konanie o nahradenie prejavu vôle vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10C/72/2023 súvisí s prejednávaným sporom, a preto navrhol konanie prerušiť. Súd podľa jeho tvrdenia túto skutočnosť ignoroval a nevysporiadal sa s ňou správne. 12. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Na rozdiel od obligatórneho prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 CSP tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne. Úlohou súdu je racionálne vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím na zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov (čl. 2 a 17 CSP). 13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zo spisu vedeného pod sp. zn. 10C/72/2023 zistil, že ide o žalobu podanú 9. novembra 2023 žalobcom Z. B. proti žalovanému C. H. R..K..S.. o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť dohodu o urovnaní, pričom predmetom dohody má byť nehnuteľnosť, ktorej vypratania sa žalobkyňa domáha v tomto spore. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10C/72/2023 sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a návrh žalovaného ako irelevantný a obštrukčný zamietol. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Doplnil, že dohoda o urovnaní znamená zánik predchádzajúcich vzťahov a vznik nových vzťahov, resp. úpravu určitých vzťahov (aj doteraz neupravených), ktorých účinnosť nastane až okamihom uzatvorenia dohody o urovnaní. Základným účelom takejto dohody je autonómna úprava práv a povinností, ktoré sú medzi účastníkmi záväzkového vzťahu sporné alebo pochybné. Na základe dohody o urovnaní (ak bude podpísaná a zmení sa vlastník nehnuteľnosti) môže vzniknúť v budúcnosti žalovanému právo na užívanie nehnuteľnosti, avšak v prebiehajúcom spore nebolo takéto právo tvrdené a ani preukázané, t. j. žalovaný nemal žiadny titul oprávňujúci ho k užívaniu spornej nehnuteľnosti. Dovolací v tejto súvislosti dodáva, že na uzatvorenie dohody o urovnaní neexistuje právny nárok, pretože nejde o zmluvu o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, pri ktorej je možné (ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy) domáhať sa na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Sumarizujúc uvedené, obsah spisu preukazuje, že v posudzovanom spore nebol daný žiaden z obligatórnych dôvodov na prerušenie konania. Čo sa týka fakultatívneho prerušenia konania podľa § 164 CSP, je výlučne na uvážení konajúceho súdu, či k vydaniu takéhoto procesného rozhodnutia pristúpi. Ak teda súd prvej inštancie konanie neprerušil a rozhodol vo veci (ktorý postup odvolací súd aproboval), pričom svoj postup riadne vysvetlil a odôvodnil, nekonal v rozpore so žiadnym procesným ustanovením. 14. Dovolateľ ďalej namietal nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v nevykonaní ním navrhnutých dôkazov - výsluchov svedkov O. B. a E.. H. H.. 15. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov (poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (pozri napr. judikáty R 37/1993 a R 125/1999). Rozsah vykonaného dokazovania nie je závislý od vôle sporových strán. 16. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne, ak nezistil určitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva. 17. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je rovnako zrejmý záver (napr. I. ÚS 350/08), že zásah do základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie by bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní stranou navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bola strana postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní. Konanie nižších súdov v posudzovanej veci podľa dovolacieho súdu však takéto vady nevykazuje. 18. V súdenej veci sa žalobkyňa domáhala vypratania nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. X na X. poschodí obytného domu so súp. č. XXX na K. ulici v F., č. vchodu X, k nemu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7001/442000, na liste vlastníctva č. XXXX - spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 765 m2 z dôvodu, že je vlastníčkou tejto nehnuteľnosti od 30. októbra 2023. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s LV č. XXXX a čiastočným LV č. XXXX pre k. ú. F., úradným záznamom z 20. mája 2024 a ostatnými listinnými dokladmi. Z rozhodnutia Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor z 30. októbra 2023, číslo vkladu: V XXXX/XXXX zistil, že žalobkyňa nadobudla označenú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou z 25. októbra 2023 od predchádzajúceho vlastníka C. H. R..K..S., A.: XX XXX XXX. Z uvedeného mal preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu, v ktorom sa zdržiava žalovaný bez právneho titulu (žalovaný nepreukázal existenciu napr. nájomnej zmluvy, hradenie poplatkov spojených s bývaním, atď.). Okresný súd nevykonal dokazovanie výsluchom E.. H. H. a O. B. k ich prítomnosti pri dohode strán sporu o urovnaní, pretože to považoval za nehospodárne. Odvolací súd existenciu namietanej vady spočívajúcej v nedostatočne zistenom skutkovom stave nezistil. Žalovaným navrhovaný výsluch svedkov B. a E.. H. sa mal týkať preukázania dohody o urovnaní. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že strany sporu síce viedli rokovania, ale k podpísaniu dohody nedošlo, a preto bolo v tomto konaní irelevantné, kto bude v budúcnosti vlastníkom spornej nehnuteľnosti a či ju umožní žalovanému užívať. Odvolací súd uzavrel, že žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľnosti s jej užívaním zo strany žalovaného bez právneho titulu nesúhlasila, z ktorého dôvodu jej vznikol právny nárok domáhať sa vypratania nehnuteľnosti. 19. Podľa názoru dovolacieho súdu vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje skutkové i právne závery prijaté súdmi nižšej inštancie. V súdenej veci dovolací súd nezistil v postupe súdov pochybenia alebo vady v procese dokazovania a jeho hodnotenia predstavujúce porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces. Z odôvodnení rozhodnutí odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie vyplýva, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, pričom podľa dovolacieho súdu sa ustálené skutkové závery nejavia ako svojvoľné. Fakt, že strana sporu sa nestotožňuje so spôsobom vyhodnotenia dôkazov a skutkových okolností, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm.
- f)CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Dovolací súd udáva, že každá sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, pričom prednes podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov podporujúcich prednesené tvrdenia je predpokladom úspechu v spore. V posudzovanej veci súdy dospeli k zhodnému záveru, že žalovanému sa nepodarilo počas konania preukázať právny titul, ktorý by ho oprávňoval užívať dotknuté nehnuteľnosti. Inými slovami, žalovaný svoje skutkové tvrdenia nepodporil dostatočnými dôkazmi. Následkom nesplnenia dôkaznej povinnosti je vecne nepriaznivé rozhodnutie súdu, ktoré v tomto prípade znáša žalovaný. 20. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít niekoľkokrát judikovala, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020). 21. Dovolací súd zároveň pripomína, že na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
- f)CSP, avšak tieto vady v prejednávanej veci nezistil. 22. V kontexte uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolanie uplatnené podľa § 420 písm.
- f)CSP je prípustné, ale nie je dôvodné, pretože nezistil porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia. Dovolací súd preto dovolanie podľa § 448 CSP zamietol. 23. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V dovolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, ktorej vznikli trovy dovolacieho konania. Dovolací súd jej preto voči žalovanému priznal ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.