← Slovensko

zrušenie rozhodnutia podľa § 4 zák. č. 119/1990 Zb.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Tdo/37/2026 Identifikačné číslo spisu: 4125010332 Dátum vydania rozhodnutia: 19.05.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Dana Wänkeová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4125010332.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Mačuru trestnej veci odsúdeného A. K. v konaní o návrhu na súdnu rehabilitáciu na neverejnom zasadnutí konanom 19. mája 2026 v Bratislave o dovolaní odsúdeného A. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 19. novembra 2025, sp. zn. 2Tos/112/2025, takto rozhodol: Podľa § 382 písm.

  1. f)Trestného poriadku dovolanie odsúdeného A. K. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný súd“) uznesením z 10. októbra 2025, sp. zn. 5Nt/5/2025, zamietol podľa § 6 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii (ďalej len „zákon č. 119/1990 Zb.“) návrh odsúdeného na zrušenie rozhodnutia v prieskumnom konaní, ktoré skončilo rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 03T/95/1982 zo 7. septembra 1982, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 17. novembra 1982, sp. zn. 02To/665/82, a v spojení s uznesením Okresného súdu v Nitre z 15. februára 1991, sp. zn. 4Rt 19/90, právoplatným 10. júna 1991, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Tor 107/91, pre pokračovací trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
  2. c)Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a pre trestný čin vyzvedačstva podľa § 105 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., rehabilitáciou nedotknutých, pretože bol podaný oneskorene. Obvinený napadol uvedené uznesenie okresného súdu sťažnosťou, ktorú Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 19. novembra 2025, sp. zn. 2Tos/112/2025, zamietol podľa § 193 ods. 1 písm.
  3. c)Trestného poriadku ako nedôvodnú. Proti uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo obvinenému doručené 19. januára 2026 a jeho obhajcovi 14. januára 2026, podal obvinený prostredníctvom obhajcu 19. marca 2026 dovolanie a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm.
  4. c)a písm.
  5. i)Trestného poriadku. V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený poukázal na to, že odvolací súd v poučení neuviedol informáciu o možnosti podať dovolanie, čím došlo k porušeniu princípu riadneho poučenia účastníka. Odsúdený považoval odmietnutie návrhu na obnovu konania z dôvodu údajného zmeškania lehoty podľa § 6 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. za extrémny formalizmus, keďže súdy sa nevysporiadali s dôkazmi, ktoré v čase plynutia lehoty objektívne neexistovali (rozhodnutie Ústavu pamäti národa zo 6. februára 2023 a osvedčenie Ministerstva obrany Českej republiky z 2. mája 2024). Pokračoval, že predmetného listiny predstavujú nové, zásadné skutočnosti, ktoré nemohli byť uplatnené v pôvodnej lehote. Právny názor súdov, podľa ktorého je lehota prekludovaná aj v prípade, ak rozhodujúce dôkazy vznikli až po jej uplynutí, je podľa názoru odsúdeného v rozpore s účelom rehabilitačného zákonodarstva a s § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Dodal, že zamietnutie návrhu v takejto situácii predstavuje porušenie práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a práva na účinný prostriedok nápravy podľa článku 13 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Podľa odsúdeného ponechanie zostatkového trestu osobe, ktorá bola štátom uznaná za účastníka odboja, predstavuje rozpor v právnom poriadku, ktorý vedie k zachovaniu krívd totalitného režimu. Súčasný stav je v rozpore s princípmi vyjadrenými v zákone č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, najmä s ustanoveniami o nepremlčateľnosti zločinov komunizmu a o možnosti zrušiť alebo zmierniť trest, ak konanie smerovalo k ochrane základných práv a slobôd. Navyše podľa odsúdeného nebola rešpektovaná ani povinnosť súdu podľa § 5 ods. 4 zákona č. 119/1990 Zb. upovedomiť oprávnené osoby, ak sa dozvie o okolnostiach odôvodňujúcich návrh. Štát disponoval informáciami o relevantných osobách, avšak tieto osoby neinformoval o obnovení lehoty. Na základe uvedeného odsúdený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie krajského súdu, ako aj uznesenie okresného súdu, a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie, pričom tento súd bude viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Zároveň navrhol, aby súd zvážil postup podľa článku 125 ods. 1 písm.
  6. b)Ústavy Slovenskej republiky a inicioval konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade príslušných právnych predpisov. Okresná prokuratúra v Nitre sa k dovolaniu odsúdeného do času rozhodovania dovolacieho súdu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie nebolo podané obvineným proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku). Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371. V zmysle § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
  7. a)rozsudok a trestný rozkaz,
  8. b)uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
  9. c)uznesenie o zastavení trestného stíhania,
  10. d)uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
  11. e)uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
  12. f)uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
  13. g)rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
  14. h)rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen
  15. a)až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Vyššie citované ustanovenie § 368 ods. 2 Trestného poriadku upravuje jednu zo základných formálnych podmienok dovolacieho konania, a to okruh rozhodnutí, ktoré je zo zákona prípustné napadnúť dovolaním ako mimoriadnym opravným prostriedkom. Širší okruh rozhodnutí zákon stanovuje iba pre dovolania podané ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky ako vyplýva z ustanovenia § 371 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku. V danom prípade však podal dovolanie obvinený, a to proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na súdnu rehabilitáciu podľa zákona č. 119/1990 Zb. Takéto rozhodnutie však nemožno podradiť pod žiadne z rozhodnutí uvedených v § 368 ods. 2 Trestného poriadku. Nejde ani o rozhodnutie vo veci samej vymedzené v písmenách
  16. a)
  17. g)citovaného ustanovenia, ani o rozhodnutie podľa písmena h), keďže krajský súd nerozhodoval o riadnom opravnom prostriedku smerujúcom proti rozhodnutiu uvedenému v § 368 ods. 2 písm.
  18. a)
  19. g)Trestného poriadku. Skutočnosť, že dovolateľ namieta existenciu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm.
  20. c)a písm.
  21. i)Trestného poriadku, sama o sebe prípustnosť dovolania nezakladá. Predpokladom vecného preskúmania dovolania dovolacím súdom je totiž splnenie podmienky jeho prípustnosti podľa § 368 Trestného poriadku. Keďže v taxatívnom výpočte uvedenom v § 368 ods. 2 Trestného poriadku uznesenie, ktorým krajský súd právoplatne rozhodol o sťažnosti odsúdeného v konaní o súdnej rehabilitácii podľa zákona č. 119/1990 Zb., absentuje, je zrejmé, že dovolanie odsúdeného A. K. nie je prípustné. Z dôvodu nesplnenia procesnej podmienky dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 382 písm.
  22. f)Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí dovolanie odsúdeného bez preskúmania veci odmietol, pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné podať dovolanie. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.