← Slovensko

20 522,15 eur s prísl.

Obsah (11)§ 38§ 40§ 12§ 13§ 15§ 16§ 14§ 22§ 2§ 3§ 42

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Ndob/12/2026 Identifikačné číslo spisu: 6125341971 Dátum vydania rozhodnutia: 13.05.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 38zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), t. j. na určenie, ktorý súd spor prejedná a rozhodne. 2. Okresný súd Banská Bystrica uviedol, že konanie vo veci bolo začaté na základe návrhu žalobcu na vydanie európskeho platobného rozkazu, pričom žalobca v bode 3. návrhu, označenom ako „Dôvody súdnej právomoci“, uviedol kód 02, t. j. „miesto výkonu záväzku“ a v bode 6, označenom ako „Pohľadávka“, špecifikoval, že pohľadávka sa týka „zmluvy o poskytovaní služieb - hotel, reštaurácia“ (kód 1 možnosť č. 09), okolnosťou je „nezaplatenie“ (kód 2 možnosť 30) a v rámci iných údajov označil „miesto dodania“ (kód 3 možnosť č. 41). Okresný súd Banská Bystrica vydal európsky platobný rozkaz (ďalej aj „EPR“) s poukazom na čl. 5 ods. 1, čl. 7 ods. 1 písm. a), čl. 7 ods. 1 písm.

  1. b)druhá odrážka Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v spojení s čl. 29 ods. 1 písm.
  2. a)a čl. 29 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej aj „nariadenie o EPR“) a oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 19. mája 2023 č. 15512/2023/82 o vyhlásení Slovenskej republiky k článku 29 nariadenia o EPR, publikovaného v Zbierke inštrukcií a oznámení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod č. 26/2023. Žalovaný podal proti EPR odpor. Žalobca v Dodatku č. 2 k návrhu na vydanie EPR vyznačil kód 03, teda žiadal, aby pre prípad podaného odporu konanie pokračovalo v súlade s akýmkoľvek vhodným vnútroštátnym občianskym súdnym konaním. 3. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „predkladajúci súd“) ďalej poukázal na to, že podaním odporu sa konanie o EPR skončilo a ďalej naň nadväzuje civilné sporové konanie. Len samotná skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica mal príslušnosť na konanie o EPR, ešte nezakladá (miestnu či kauzálnu) príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica aj na civilné sporové konanie

CSP. Ide o obdobnú situáciu ako pri upomínacom konaní, keď je na upomínacie konanie kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica, ale po podaní odporu sa v nadväzujúcom civilnom sporovom konaní príslušnosť súdov určuje

ustanovení CSP.

názoru predkladajúceho súdu je predmetom konania obchodnoprávny spor medzi dvoma podnikateľmi o zaplatenie odplaty za službu poskytnutú žalobcom žalovanému (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Keďže vo veci nebolo doteraz otvorené pojednávanie a ani predbežné prejednanie sporu,

§ 40

CSP skúmal svoju kauzálnu príslušnosť (§ 22 CSP), pričom zistil, že zo spisu nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by bola daná jeho kauzálna príslušnosť na rozhodnutie sporu. Poukázal na to, že pri určovaní kauzálnej príslušnosti je smerodajný všeobecný súd žalovaného, ktorý sa nachádza v cudzine. Zo spisu nevyplýva, že žalovaný mal v minulosti v Slovenskej republike sídlo, alebo že by tu mal majetok. Žalovaný teda nemá v Slovenskej republike svoj všeobecne miestne príslušný súd (§ 15, § 16 CSP). Zároveň príslušnosť súdu nemožno určiť ani

ustanovení o výlučnej miestnej príslušnosti (§ 20 CSP) alebo osobitnej miestnej príslušnosti (§ 21 CSP).

  1. Pokiaľ aj žalovaný v duplike doručenej predkladajúcemu súdu dňa
  2. decembra 2025 namietol, že miestne príslušný na prejednanie veci je Okresný súd Nové Zámky, tak predkladajúci súd na túto námietku neprihliadol (§ 42 CSP), keďže ju považoval za nedôvodnú s poukazom na to, že

ustanovení CSP nemožno určiť súd príslušný na prejednanie a rozhodnutie sporu, pričom Okresný súd Nové Zámky nemá kauzálnu príslušnosť na rozhodovanie obchodnoprávnych sporov.

názoru predkladajúceho súdu, rozumnému usporiadaniu veci v súlade so zásadami hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti civilného sporového konania zodpovedá, aby Najvyšší súd SR určil na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu Okresný súd Nitra, ktorý je kauzálne príslušný na konanie v obchodnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu v Nitre, v ktorom obvode boli poskytnuté dotknuté služby a nachádza sa tam aj sídlo žalobcu (resp. jeho všeobecný súd). Aj z námietky žalovaného, že miestne príslušný je Okresný súd Nové Zámky,

mienky predkladajúceho súdu vyplýva záujem žalovaného, aby sa spor prejednal a rozhodol v obvode Krajského súdu v Nitre. 5.

§ 38

CSP, ak ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, najvyšší súd určí, ktorý súd spor prejedná a rozhodne. 6.

čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z

  1. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „nariadenie č. 1896/2006“), na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/
  2. Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z
  3. novembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach bolo zrušené a nahradené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z
  4. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 1215/2012“). Nariadenie č. 1215/2012 sa uplatňuje (s výnimkou dvoch článkov) od
  5. januára
  6. 8.

čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 9.

čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. 10.

čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch

miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa

zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa

zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a); 11.

čl. 63 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti. 12.

§ 12ods.

1 CSP na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 13.

§ 13

CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 14.

§ 15ods.

2 CSP, všeobecným súdom zahraničnej právnickej osoby je súd, v ktorého obvode je v Slovenskej republike umiestnená organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby. 15.

§ 16

CSP, ak všeobecný súd nemožno určiť

§ 14

a § 15, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba alebo právnická osoba v Slovenskej republike poslednú adresu trvalého pobytu alebo adresu sídla; ak takého súdu niet, je príslušný súd, v ktorého obvode má majetok. 16.

§ 22písm.

d) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre. 17.

§ 2ods.

20 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Okresného súdu Nové Zámky je mesto Nové Zámky; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Nové Zámky. 18.

§ 3ods.

4 zákona č. 371/2004 Z. z., sídlom Krajského súdu v Nitre je mesto Nitra; jeho obvod tvoria obvody

  1. a)Okresného súdu Komárno,
  2. b)Okresného súdu Levice,
  3. c)Okresného súdu Nitra,
  4. d)Okresného súdu Nové Zámky. 19. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica, domáhal voči žalovanému (obchodnej spoločnosti so sídlom v Maďarsku) zaplatenia sumy 20 522,15 eura s príslušenstvom titulom odplaty za poskytnuté služby (ubytovanie, stravovacie služby, doplnkové služby a miestny poplatok). Predmetné služby boli žalovanému poskytnuté v sídle žalobcu, t. j. na adrese Belá 1, 943 53 Belá (okres Nové Zámky), Slovenská republika. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 28. augusta 2025 EPR pod sp. zn. 66Cb/93/2025, ktorý bol žalovanému doručený dňa 8. septembra 2025 aj s návrhom žalobcu na jeho vydanie. Žalovaný podal proti EPR v lehote odpor na predpísanom vzorovom tlačive, ktorý neobsahoval odôvodnenie, čo však nariadenie č. 1896/2006 nevyžaduje. Keďže podaním odporu sa EPR zo zákona zrušil (§ 267 ods. 4 v spojení s § 272 CSP), Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu na podanie vyjadrenia (§ 167 ods. 3 CSP) a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Následné vyjadrenie žalobcu predkladajúci doručil žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 12. októbra 2025 (okrem iného) uplatnil námietku nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica (§ 41 CSP) a žiadal spor postúpiť Okresnému súdu Nové Zámky, ktorý je

jeho názoru miestne príslušný danú vec prejednať.

  1. Už v uznesení sp. zn. 2Ndob/4/2022 z
  2. marca 2022 dospel Najvyšší súd SR k záveru, že odpor proti Európskemu platobnému rozkazu nemôže mať voči žalovanému iné účinky než tie, ktoré vyplývajú z čl. 17 ods. 1 Nariadenia č. 1896/
  3. Tieto účinky spočívajú v tom, že sa európske konanie o platobnom rozkaze končí a vo veci sa ďalej koná v rámci riadneho občianskeho súdneho konania, ktoré sa riadi právom členského štátu pôvodu (čl. 17 ods. 2 Nariadenia č. 1896/2006). V zmysle uvedeného odpor podaný proti Európskemu platobnému rozkazu, v ktorom nie je namietaný nedostatok právomoci súdov členského štátu pôvodu, nemožno považovať za zúčastnenie sa žalovaného na konaní v zmysle čl. 26 Nariadenia č. 1215/2012 a v tejto súvislosti nie je relevantná okolnosť, či žalovaný v predloženom odpore uviedol dôvody týkajúce sa merita veci alebo neuviedol (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-144/12, Goldbet Sportwagen GmbH.). Tento záver umocňuje skutočnosť, že

čl. 16 Nariadenia č. 1896/2006 môže odporca na podanie odporu použiť vzorové tlačivo, v ktorom ani neexistuje žiadna možnosť namietať nedostatok právomoci členského štátu pôvodu. Z uvedeného sa dá vyvodiť záver, že podaním odporu sa končí konanie o Európskom platobnom rozkaze a začína súdne konanie

Civilného sporového poriadku. Najvyšší súd SR k uvedenému dopĺňa, že keďže po podaní odporu žalovaným nebolo vo veci otvorené pojednávanie a ani predbežné prejednanie sporu, bol Okresný súd Banská Bystrica oprávnený skúmať svoju kauzálnu príslušnosť na konanie. 21. Rozhodnutiu

§ 38

CSP obligatórne predchádza zistenie, či ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky. Keďže žalovaný je zahraničná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie, Najvyšší súd SR pri skúmaní právomoci slovenských súdov vychádzal z čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012,

ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu (tu konkrétne v Maďarskej republike) možno žalovať v inom členskom štáte (v Slovenskej republike) v zmluvných veciach na súdoch

miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. Za také miesto sa na účely tohto ustanovenia (pokiaľ neexistuje iná dohoda účastníkov zmluvy) považuje pri poskytnutí služieb (v tomto prípade ubytovacích služieb a služieb súvisiacich s ubytovaním) miesto v členskom štáte, kde sa

zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť. V posudzovanej veci je takým miestom nesporne Hotel Château Belá, nachádzajúci sa v obci Belá v okrese Nové Zámky, ktorý prevádzkuje spoločnosť žalobcu. Keďže miesto zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, sa nepochybne nachádza na území Slovenskej republiky, možno konštatovať, že ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky

§ 3CSP.

  1. Najvyšší súd SR sa stotožnil aj s názorom Okresného súdu Banská Bystrica o obchodnoprávnom charaktere predmetného sporu, keďže ide o spor z obchodného záväzkového vzťahu medzi podnikateľmi, u ktorého možno rozumne predpokladať, že sa už od svojho vzniku týkal ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalobca je podnikateľ, ktorý má priamo v predmete podnikania, zapísaného v obchodnom registri, uvedené ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, organizovanie kurzov, školení a seminárov, ako aj organizovanie kultúrnych, spoločenských a športových podujatí. Z vyjadrenia žalovaného, ktorý je podnikateľom, zase vyplýva, že Hotel Château Belá bol vybratý na organizáciu Podujatia generálnych riaditeľov. S účinnosťou od
  2. júna 2023 sú na konanie v obchodnoprávnych sporoch kauzálne príslušné súdy taxatívne vymenované v § 22 CSP, medzi ktoré patrí i Okresný súd Banská Bystrica [§ 22 písm. c) CSP]. Najvyšší súd SR však súhlasí s tvrdením predkladajúceho súdu, že zo spisu nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by bola daná jeho kauzálna príslušnosť na rozhodnutie sporu.

ustálenej súdnej praxe je správne určenie konkrétneho z viacerých kauzálne príslušných súdov (tu

§ 22

CSP) podmienené určením inak miestne príslušného súdu a následným zistením, do obvodu ktorého kauzálne príslušného súdu takýto (za iných okolností) miestne príslušný súd spadá. Z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným súdom, resp. do obvodu ktorého kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd patrí. 23. V posudzovanom prípade je žalovaná zahraničná právnická osoba, ktorá nepodniká a ani v minulosti nepodnikala na území Slovenskej republiky prostredníctvom tu umiestnenej organizačnej zložky a zo spisu nevyplýva, že by tu mala nejaký majetok (§ 15 ods. 2 v spojení s § 16 CSP). Zároveň sa nejedná o žiadny z prípadov osobitnej (§ 19 CSP), ani výlučnej (§ 20 CSP) miestnej príslušnosti súdu. Z uvedeného je zrejmé, že kritériá pre určenie miestne príslušného súdu v danom prípade chýbajú. Vzhľadom na uvedené Okresný súd Banská Bystrica postupoval správne, keď na námietku miestnej nepríslušnosti, vznesenú žalovaným v jeho duplike,

§ 42CSP (t.

j. pre jej nedôvodnosť) neprihliadol. 24. Vzhľadom na splnenie podmienky právomoci slovenských súdov v danej veci a zároveň s ohľadom na chýbajúce podmienky miestnej príslušnosti (§ 38 CSP), sa Najvyšší súd SR po zvážení všetkých okolností stotožnil s názorom predkladajúceho súdu, že pre rozumné usporiadanie veci v súlade so zásadami hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti civilného sporového konania, sa javí ako najvhodnejšie určiť na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu Okresný súd Nitra, ktorý je kauzálne príslušný na konanie v obchodnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu v Nitre [§ 22 písm. d) CSP], v ktorého obvode má žalobca sídlo (miesto zmluvného plnenia

žaloby). Sídlo Okresného súdu Nitra sa zároveň nachádza bližšie k sídlu žalovaného (Budapešť) v porovnaní so sídlom Okresného súdu Banská Bystrica.

  1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 :
  2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.