← Slovensko

neplatnosť právnych úkonov a iné

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/91/2025 Identifikačné číslo spisu: 1213238050 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: Mgr. Renáta Gavalcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1213238050.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ O., narodeného P. 2/ D. narodenej P., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Bratislava, Šumavská 3, IČO: 36856592, proti žalovaným 1/ GARANTIA a. s., Bratislava, Šulekova 2, IČO: 35874392, zastúpenému spoločnosťou JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Nitra, Štúrova 13, IČO: 47249650, 2/ Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31320155, o neplatnosť právnych úkonov, vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B2-17C/294/2013, o dovolaní žalobkyne 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. júna 2020 sp. zn. 10Co/26/2020, takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. júna 2020 sp. zn. 10Co/26/2020 vo vzťahu k žalobkyni 2/ a rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z
  3. septembra 2019 č. k. 17C/294/2013-408 vo vzťahu k žalobkyni 2/ vo výrokoch I., II., III., VI. a VII. z r u š u j e a vec vracia Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie. Odôvodnenie
  4. Okresný súd Bratislava II (teraz Mestský súd Bratislava IV) (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z
  5. septembra 2019 č. k. 17C/294/2013-408 zamietol žalobu v časti o zaplatenie 9.806,07 eura s príslušenstvom (výrok I.), zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve č. P. z
  7. 2004 a v spotrebiteľskej zmluve č. P. z
  9. 2004 (výrok II.), zamietol žalobu v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur (výrok III.), zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy č. P.X z
  11. 2004 (výrok IV.), zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXX z
  13. 2004 (výrok V.), žalovanému 1/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok VI.) a žalovanému 2/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok VII.). 1.
  14. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1, 2, 3 a 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľských zmlúv, § 524 ods. 1 OZ, § 3 ods. 1, 2, 3 a 5, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, § 8 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľských zmlúv a § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávok a vecne nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaných subjektov v spore, z dôvodu ktorého žalobu pre uvedený nedostatok v celom rozsahu zamietol. Poukázal na skutočnosť, že žiadosťou z
  16. 2004 požiadal žalobca 1/ Všeobecnú úverovú banku, a. s. (žalovaný 2/) o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 270.000 Sk, minimálne vo výške 250.000 Sk, s lehotou splatnosti 5 rokov, pričom ako spolužiadateľka o poskytnutie spotrebiteľského úveru bola na žiadosti uvedená R. (žalobkyňa 2/) s tým, že žiadosť bola podpísaná oboma žalobcami. Uviedol, že žalobca 1/ uzavrel
  18. 2004 so Všeobecnou úverovou bankou, a. s. zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru číslo XP., na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 223.000 Sk (7.369,46 eura), s dohodnutou lehotou splatnosti 60 mesiacov, dohodnutou pevnou výškou úrokovej sadzby 10,90 % p. a. s tým, že žalobca 1/ sa ako dlžník zaviazal splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach po 5.113,78 Sk (169,74 eura) v celkovom počte splátok 59, keď dátumom prvej splátky bol deň
  20. 2004 a dňom poslednej splátky mal byť deň
  22. 2009, ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená vo výške 7,23 %, celkové náklady dlžníka - budúca hodnota spotrebného úveru bola 316.086,80 Sk (10.492,15 eura), z čoho istina predstavovala 7.369,46 eura a úroky spolu s poplatkami 93.086,80 Sk (3.089,91 eura) a poplatky, ktoré boli platné ku dňu uzavretia zmluvy, boli dohodnuté nasledovne: - poplatok za poskytnutie úveru 4.460 Sk (148,04 eura), poplatok za prvú upomienku 300 Sk (9,96 eura), poplatok za každú ďalšiu upomienku 500 Sk (16,60 eura) a poplatok za vedenie úverového účtu mesačne 80 Sk (2,65 eura), pričom úver bol zabezpečený podpísanou vlastnou blankozmenkou spolu s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke. Poukázal na skutočnosť, že žalobca 1/ požiadal Všeobecnú úverovú banku, a. s. listom z
  24. 2004 o navýšenie spotrebného úveru a
  26. 2004 bola uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru číslo P., na základe ktorej bol žalobcovi 1/ poskytnutý úver vo výške 300.000 Sk (9.958,17 eura) s lehotou splatnosti 61 mesiacov s tým, že úver bude splácaný v mesačných splátkach po 6.578,01 Sk (218,34 eura) tak, že prvá splátka bude splatná
  28. 2005 a posledná splátka
  30. 2009, ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 5,80 %, celkové náklady dlžníka - budúca hodnota spotrebného úveru bola 399.480,60 Sk (13.260,32 eura), z čoho istina predstavovala 9.958,17 eura a úroky spolu s poplatkami 99.480,60 Sk (3.302,15 eura), keď poplatky, ktoré boli platné ku dňu uzavretia zmluvy, boli dohodnuté nasledovne: bez poplatku za poskytnutie úveru, poplatok za prvú upomienku 300 Sk (9,96 eura), poplatok za každú ďalšiu upomienku 500 Sk (16,60 eura), poplatok za vedenie úverového účtu mesačne 80 Sk (2,65 eura) a poplatok za zmenu zmluvných podmienok 1.000 Sk (33,19 eura), pričom zmluvu o spotrebnom úvere podpísal žalobca 1/ ako dlžník a žalobkyňa 2/ ako jeho manželka. Poukázal na to, že
  32. 2008 uzavrela Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupca a spoločnosť Debtinvest Limited so sídlom na Britských Panenských ostrovoch ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky s tým, že z obsahu prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky mal preukázané, že predmetom postúpenia bol aj spotrebný úver uzavretý so žalobcami. Uviedol, že splnomocnením z
  34. 2010 (správne splnomocnením zo
  36. 2008) spoločnosť Debtinvest Limited splnomocnila obchodnú spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s. (žalovaného 1/) na všetky právne úkony a konania v mene a na účet splnomocniteľa súvisiace so správou a vymáhaním všetkých pohľadávok voči tretím osobám - dlžníkom, ktoré boli postúpené zo spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupcu na splnomocniteľa ako postupníka, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z
  39. K právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že predmetné zmluvy boli uzavreté so Všeobecnou úverovou bankou, a. s., ktorá zmluvou o postúpení pohľadávok z
  41. 2008 postúpila pohľadávky z týchto zmlúv na spoločnosť Debtinvest Limited so sídlom na Britských Panenských ostrovoch s tým, že sa nepotvrdilo tvrdenie žalobcov, že finančné prostriedky z titulu zrážky zo mzdy žalobkyne 2/ boli poukazované na účet žalovaného 1/ vedený v banke UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, pretože táto banka na jeho dopyt uviedla, že v roku 2009 bola majiteľom uvedeného účtu spoločnosť Debtinvest Limited so sídlom na Britských Panenských ostrovoch. Poukázal na skutočnosť, že zo splnomocnenia zo
  43. 2008 je zrejmé, že spoločnosť Debtinvest Limited splnomocnila žalovaného 1/ na právne úkony súvisiace so správou a vymáhaním všetkých pohľadávok voči tretím osobám - dlžníkom, ktoré boli postúpené zo spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupcu na splnomocniteľa ako postupníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z
  45. 2008 s tým, že z obsahu tohto splnomocnenia zároveň vyplýva, že splnomocnenec koná v mene a na účet splnomocniteľa, z dôvodu ktorého dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaným v konaní, keďže bol iba splnomocnenom veriteľa, resp. mandatárom podľa ustanovenia § 566 Obchodného zákonníka, ktorý nemôže byť vo veci pasívne legitimovaný, pretože konal za mandanta v jeho mene a na jeho účet, a teda nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (podľa ustanovenia § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zriadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za uvedené odplatu). Uviedol, že žalobcovia v prejednávanej veci najskôr označili ako žalovaného spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s. s tým, že neskôr bol na ich návrh do konania pripustený ako žalovaný 2/ pôvodný veriteľ - spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s., ktorý však zmluvou o postúpení pohľadávky z
  47. 2008 postúpil pohľadávky zo sporných zmlúv na spoločnosť Debtinvest Limited, nakoľko však žalobcovia v podaní zo
  49. 2016 označenom ako „návrh na zmenu účastníka konania“ uviedli, že
  51. 2013 doručili súdu návrh, v ktorom za žalovaného 1/ v omyle označili spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s., bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobcovia si boli vedomí toho, že žalovaný 1/ nebol ich veriteľom, avšak nedopatrením ho uviedli ako žalovaného. Skonštatoval, že Všeobecná úverová banka, a. s. postúpením pohľadávky na postupníka stratila svoju pasívnu legitimáciu, keďže postúpením pohľadávky sa namiesto nej stal veriteľom žalobcov postupník (spoločnosť Debtinvest Limited) a s postúpenou pohľadávkou na neho prešli aj všetky námietky s pohľadávkou súvisiace, teda aj námietka neplatnosti právnych úkonov (vrátane právnych úkonov, ktoré pohľadávku zabezpečujú). Poukázal na to, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní s tým, že účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu a nakoľko žalobcovia označili ako žalovaných subjekty, ktoré neboli pasívne vecne legitimované, súd prvej inštancie žalobný návrh pre uvedený nedostatok v celom rozsahu zamietol.
  52. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“), na odvolanie žalobcov 1/ a 2/, rozsudkom z
  53. júna 2020 sp. zn. 10Co/26/2020 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo výrokoch I., II., III.,VI. a VII.) potvrdil; žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 % a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. 2.
  54. Krajský súd skonštatoval, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalobcov na pristúpenie nových subjektov do konania na strane žalovaných uznesením zo
  55. augusta 2018, č. k. 17C/294/2013-245 zamietol, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, a preto v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces, pričom len na okraj odvolací súd uviedol, že žalobcom 1/ a 2/ nič nebránilo, aby sa voči spoločnostiam Debtinvest Limited a Serraghis Loan Management Ltd domáhali svojich nárokov v samostatnom konaní na základe novej žaloby, (ktorú mohli podať aj v ten istý deň). Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel k správnemu záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ v spore, čo je vždy dôvod na zamietnutie žaloby. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ ako banka splnil všetky podmienky, ktoré naňho v čase postúpenia predmetných pohľadávok na spoločnosť Debtinvest Limited (k
  57. 2008) kládli príslušné právne predpisy a zmluva o postúpení pohľadávok z
  59. 2008 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, je to dostatočne určitý a zrozumiteľný právny úkon a bola urobená v zákonom predpísanej písomnej forme. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 2/ výzvami z
  61. 2007 vyzval žalobcov 1/ a 2/ na predčasné splatenie zostatku úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru z
  63. 2004 č. P., pričom žalobca 1/ si túto výzvu prevzal
  65. 2007, zatiaľ čo žalobkyňa 2/ túto výzvu neprevzala v odbernej lehote a výzva bola preto vrátená žalovanému
  67. 2007 (žalovaný 2/ doručoval túto výzvu na poslednú jemu známu adresu pobytu žalobkyne 2/) s tým, že výzvou z
  69. 2007 žalovaný 2/ vyzval žalobcu 1/ na predčasné splatenie zostatku úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru z
  71. 2004 č. P. (číslo úverového účtu: P..), pričom žalobca 1/ si túto výzvu prevzal
  73. 2007, keď v oboch prípadoch žalovaný 2/ postupoval v súlade s ustanovením § 565 OZ, v zmysle ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené; toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. K námietke žalobcov 1/ a 2/ v podanom odvolaní, že si možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v zmysle ustanovenia § 565 OZ v zmluvách nedojednali, odvolací súd uviedol, že žalovaný 2/ odvodzoval svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo svojich Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmlúv o poskytnutí spotrebného úveru (uvedené vyplýva z výziev na predčasné splatenie zostatku úveru), a nakoľko žalobcovia v konaní Všeobecné obchodné podmienky žalovaného 2/ nepredložili, nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, či bolo právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti zmluvne dohodnuté alebo nie, pričom to však boli práve žalobcovia, ktorí existenciu tejto skutočnosti tvrdili, a ktorí z tejto skutočnosti vyvodzovali pre seba priaznivé právne dôsledky, a preto bolo ich povinnosťou tieto Všeobecné obchodné podmienky v konaní predložiť alebo navrhnúť zabezpečenie tohto listinného dôkazu súdom. K námietke žalobcov 1/ a 2/ v podanom odvolaní, že žalovaný 2/ toto svoje právo nepoužil do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, odvolací súd uviedol, že žalobcovia nezaplatili žiadnu zo splátok v tomto období, t. j. ani najbližšiu nasledujúcu splátku, preto nedošlo k zániku práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, resp. došlo k obnoveniu tohto práva a k ich argumentácii, že ich žalovaný 2/ vopred neupozornil na uplatnenie tohto práva a nevyzval na úhradu omeškaných splátok v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uviedol, že ustanovenie § 53 ods. 9 OZ nadobudlo účinnosť až dňa
  75. 2008 (vtedy išlo o ustanovenie § 53 ods. 8 OZ), žalovaného 2/ teda v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebných úverov (v roku 2007) nezaväzovalo, a preto aj žalovaný 2/ splnil všetky zákonné podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do
  77. 2008:

(1)žalovaný 2/ pred postúpením pohľadávok písomne vyzval žalobcov na zaplatenie svojich peňažných záväzkov (predčasne splatných zostatkov úverov),
(2)žalobcovia boli v omeškaní so splnením týchto svojich peňažných záväzkov nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní po doručení výziev (v skutočnosti boli v omeškaní viac ako rok),
(3)žalobcovia tieto svoje omeškané peňažné záväzky pred postúpením pohľadávok ani sčasti neuhradili. Žalobcovia v podanom odvolaní ďalej namietali, že oznámenia o postúpení pohľadávky z 25. 09. 2008 im boli doručované na nesprávne (neaktuálne) adresy ich pobytu (D.), keďže žalovanému 2/ listom z 12. 07. 2007 oznámili svoju novú adresu bydliska (N. XX, L. M.), pričom je nutné uviesť, že účinky postúpenia pohľadávky nastávajú uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom s tým, že súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje a eventuálne neoznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi nemá žiaden vplyv na platnosť zmluvy o postúpení (a ani na povinnosť dlžníka splniť svoj dlh). Zmluva o postúpení pohľadávok z 18. 09. 2008 uzatvorená medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou Debtinvest Limited, nemôže byť ani posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm.
  1. b)a ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže táto zmluva nebola uzavretá medzi žalovaným 2/ ako veriteľom a žalobcami ako spotrebiteľmi, nejde teda o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá by mohla obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný 2/ ani neodvodzoval svoje právo na postúpenie pohľadávok zo zmluvných podmienok predmetných zmlúv o poskytnutí spotrebného úveru, ale k postúpeniu pohľadávok ho oprávňoval priamo zákon, a to konkrétne ustanovenie § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovením § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 31. 12. 2008, a preto samé osebe (bez ďalšieho) neobstoja ani ďalšie námietky žalobcov, že postúpenie pohľadávok a výkon zrážok zo mzdy žalobkyne 2/ (na základe dohody o zrážkach zo mzdy) boli v rozpore s dobrými mravmi, resp. boli nekalou obchodnou praktikou. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný 2/ postúpil predmetné pohľadávky voči žalobcom 1/ a 2/ na spoločnosť Debtinvest Limited, žalovaný 1/ pri vymáhaní týchto pohľadávok konal ako mandatár spoločnosti Debtinvest Limited, teda konal v jej mene a na jej účet, pričom zrážky zo mzdy žalobkyne 2/ boli poukazované priamo na bankový účet spoločnosti Debtinvest Limited, teda sa dostali priamo do jej majetkovej sféry, žalovaní 1/ a 2/ neporušili žiadnu svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť, dôsledkom čoho by bola absolútna neplatnosť predmetných právnych úkonov, (na ktorú súdy prihliadajú z úradnej povinnosti), resp. vznik povinnosti nahradiť škodu žalobcom a napokon, že žalovaní 1/ a 2/ neboli veriteľmi žalobcov (v čase podania žaloby a ani v čase vyhlásenia prvoinštančného rozsudku), neuplatnili výkon zrážok zo mzdy žalobkyne 2/ na základe dohody o zrážkach zo mzdy a tieto zrážky zo mzdy sa ani nedostali do ich majetkovej sféry, preto je záver súdu prvej inštancie o nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie v spore správny a nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ boli v spore neúspešní, nevznikol im ani nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 eur v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nad rámec uvedeného odvolací súd uviedol, že žalobcovi 1/ nesvedčí vo vzťahu k nároku na zaplatenie 9.806,07 eura s príslušenstvom ani aktívna vecná legitimácia, nakoľko vyhlásením konkurzu na jeho majetok 27. 08. 2007 (uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici z 27. augusta 2007, č. k. 2K/15/2007-79) došlo v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zo zákona k zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov ako manželov. Odvolací súd okrem toho konštatuje, že žalobcovia v spore nepreukázali ani naliehavý právny záujem na určení, že dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o poskytnutí spotrebného úveru č. P. z 08. 10. 2004 a v zmluve o poskytnutí spotrebného úveru č. P. z 01. 12. 2004 sú neplatné, keď je nutné uviesť, že žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, podmienky procesnej prípustnosti žaloby v jej určovacej časti bolo preto potrebné posudzovať (v súlade s ustanovením § 470 ods. 2 vety prvej CSP) podľa Občianskeho súdneho poriadku (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. decembra 2018, sp. zn. 6Cdo/30/2018). Spotrebiteľ sa síce v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, avšak dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka je svojou povahou samostatná zmluva (odlišná od zmluvy o spotrebiteľskom úvere), aj keď je obsiahnutá v tej istej listine a aj keď slúži na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z dôvodu ktorého bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, pričom z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. P. z 08. 10. 2004 bola uspokojená zrážkami zo mzdy v období od mája 2009 do mája 2014, preto už v súčasnosti (resp. v čase vyhlásenia prvoinštančného rozsudku) nemôže existovať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd teda dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ bola v celom rozsahu nedôvodná, pričom v podaných odvolaniach neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre nich priaznivé rozhodnutie vo veci a nakoľko odvolací súd ani nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 2.2. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ustanovenie § 262 ods. 2 CSP). 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa 2/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie podľa § 420 písm.
  2. f)CSP a § 421 ods. 1 písm. a),
  3. b)CSP. 3.1. Podľa názoru dovolateľky rozhodnutie súdu druhej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Posúdenie odvolacieho súdu ohľadne splnenia podmienok podľa § 92 ods. 7 ZoB (teraz ods. 8) pokladajú žalobcovia za nesprávne, nakoľko majú za to, že žalovaná 2/ tieto podmienky nesplnila. Taktiež majú za to, že odvolací súd nesprávne posúdil, resp. vôbec sa nezaoberal bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou jednotlivých úverov a neplatným zosplatnením jednotlivých úverov. Žalobcovia posúdenie odvolacieho súdu vo vzťahu k postúpeniu pohľadávok na schránkovú spoločnosť v Karibiku a jeho záver o tom, že žalovaní neporušili žiadnu svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť pokladajú za nedostatočne odôvodnené a nesprávne, naviac odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Žalobcovia posúdenie odvolacieho súdu vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy pokladajú za nesprávne, nakoľko majú za to, že žalovaná 2/ v čase vykonávania zrážok zo mzdy, ktoré boli vykonané aj po začatí súdneho konania, bola stále jediným veriteľom, a teda v konaní bola legitimovaná. Žalobcovia posúdenie odvolacieho súdu vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy pokladajú za nedostatočne odôvodnené a nesprávne, nakoľko uplatnené plnenie vo výške 9.806,07 eura a finančné zadosťučinenie spočívalo práve v zrážkach zo mzdy žalobkyne 2/, ktoré sa vykonávali na základe neplatnej zmluvnej podmienky zakotvenej v úverových zmluvách. Žalobcovia posúdenie odvolacieho súdu vo vzťahu k uplatnenému nároku na primerané finančné zadosťučinenie pokladajú za nedostatočne zdôvodnené a nesprávne, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaná 2/ konaním v rozpore so zákonnými ustanoveniami, nekalou obchodnou praktikou, konaním v rozpore s dobrými mravmi a porušením bankového tajomstva bez akejkoľvek dohody so žalobcami postúpila neexistujúce pohľadávky a tzv. živé úvery na schránkovú spoločnosť v N., čím zhoršila zmluvné postavenie žalobcov a privodila im majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorú im priznáva aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Napriek námietkam žalobcov sa ani odvolací súd a ani súd prvej inštancie absolútne nezaoberal bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou jednotlivých úverov, a preto rázne odmietajú názor odvolacieho súdu, že si neplnili svoje povinnosti voči žalovanému 2/. Naviac, vôbec nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel odvolací súd k názoru, že si žalobcovia ,,dlhú dobu neplnili svoje povinnosti napriek opakovaným výzvam“, keď nielen že odvolací súd, ale ani súd prvej inštancie vôbec nevykonali dokazovanie, či žalobcovia v čase neoprávneného zosplatnenia úveru boli vôbec v omeškaní s platením poskytnutých úverov, a naviac nie je zrejmé, ako dospel odvolací súd k tzv. ,,opakovaným upomienkam“, keď žalovaní do spisu predložili len jedinú listinu, a to listinu označenú ako ,,Výzva na predčasné splatenie úveru“. Žiadne opakované upomienky totiž žalovaní do spisu nepredložili. Vo vzťahu ku konaniu žalovaných v rozpore s dobrými mravmi a nekalej obchodnej praktiky odvolací súd odignoroval námietky žalobcov o neplatnom zosplatnení úveru v rozpore so zákonnými ustanoveniami, námietky o neplatnom postúpení pohľadávky na neznámy subjekt v Karibiku a námietky o zrážkach zo mzdy na podklade neplatnej zmluvnej podmienky dohody o zrážkach zo mzdy, a keď odvolací súd odignoroval nielen únijné spotrebiteľské právo ale odklonil sa aj od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Za porušenie práva na spravodlivý proces pokladajú žalobcovia nevypočutie osoby V. (jediný disponent na účte), ktorej výsluch mal právny význam pre rozhodnutie vo veci vo vzťahu k vecnej legitimácie žalovaného 1/. 3.2. Žalobcovia za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd pri riešení právnej otázky odklonil, považujú dovolacím súdom riešenú otázku podľa § 92 ods. 8 ZoB (predtým ods. 7 a 8), ktorý upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre prelomenie bankového tajomstva v prípade postúpenia pohľadávky banky na inú osobu a upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ), prevedenie práv a povinností zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa § 53 ods. 4 písm.
  4. b)OZ, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pri absencii údaja o ročnej úrokovej sadzbe a údaja o RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm.
  5. g)a ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (teraz § 9 ods. písm. g),
  6. h)a § 11 ods. 1 písm.
  7. b)a d)), dohoda o zrážkach zo mzdy ako neprijateľná zmluvná podmienka § 53 ods. 2, 3 OZ. 3.3. Tým, že žalobcovia platili splátky v pôvodne dohodnutej výške, ku dňu predčasného zosplatnenia úveru dňa 05. 03. 2007 nevykazovali omeškanie so zaplatením žiadnej splátky istiny, preto žalovanému 2/ nevzniklo právo vyvolať predčasnú splatnosť úveru. Naviac, žalobcovia boli s platením splátok 3 mesiace popredu. Tým, že žalobcovia platili splátky v pôvodne dohodnutej výške, ku dňu predčasného zosplatnenia úveru dňa 05. 03. 2007 nevykazovali omeškanie so zaplatením žiadnej splátky istiny, preto žalovanému 2/ nevzniklo právo vyvolať predčasnú splatnosť ani tohto úveru. Naviac, žalobcovia boli s platením splátok 1 mesiac popredu. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia neboli v omeškaní so žiadnou mesačnou splátkou, neboli splnené podmienky pre zosplatnenie jednotlivých úverov, naviac žalovaný 2/ ani nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úverov, a ak žalovaný 2/ ako banka napriek tomu postúpil pohľadávky z úverov bez toho, aby riadne vyhlásil mimoriadnu splatnosť alebo ukončil zmluvný vzťah, postupoval v rozpore s § 92 ods. 7 zákona o bankách a v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka. Odvolaciemu súdu a rovnako aj súdu prvej inštancie pritom na preukázanie postúpenia pohľadávky postačovali žalovaným 1/ predložené (po 6 rokoch súdneho sporu) zásielky, obsahom ktorých malo byť oznámenie žalovaného 2/ o postúpení pohľadávky. Ako však vyplýva z obsahu oznámenia, tak k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky malo dôjsť len zo zmluvy uzavretej 08. 10. 2004, pričom postúpenie neexistujúcej pohľadávky zo zmluvy uzavretej 01. 12. 2004 v konaní preukázané vôbec nebolo. Žalovaní do spisu nepredložili žiadne dôkazy o tom, že by žalobcom takéto postúpenie zo zmluvy uzavretej 01. 12. 2004 vôbec doručovali, súdy túto skutočnosť úplne odignorovali a navrhované dokazovanie nevykonali. Dovolateľka poukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu k právnej otázke postúpenia pohľadávky sp. zn. 1Cdo/76/2007, 7Cdo/26/2017, 1Cdo/147/2017. 3.4. Za dosiaľ dovolacím súdom neriešenú považujú žalobcovia otázku, či neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm.
  8. d)OZ vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu; podľa § 53 ods. 4 písm.
  9. l)OZ obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana; podľa § 53 ods. 4 písm.
  10. o)OZ, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, a ktoré sú podľa § 53 ods. 5 OZ neplatné, zaväzujú žalobcov k dôkaznej povinnosti tak, ako to uvádza odvolací súd vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k preukázaniu vecnej legitimácie žalovaných, k dôkaznej povinnosti vo vzťahu k neplatnému zosplatneniu úveru, k dôkaznej povinnosti vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a k dôkaznej povinnosti preukázania vzniknutej škody a nároku na finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Za dosiaľ dovolacím súdom neriešenú považujú žalobcovia aj otázku, či je pre rozhodnutie vo veci bez právneho významu zistenie jediného disponenta s účtom, ktorého majiteľom je neznáma schránková spoločnosť, a ktorý disponent ako jediný nakladal s majetkom žalobkyne 2/, ktorý naviac nebol so žalobkyňou 2/ v žiadnom zmluvnom vzťahu. 3.5. Žalobcovia majú za to, že výsluchom osoby V. by sa vyriešila právna otázka aktívnej legitimácie žalovaného 1/, ktorý bol podľa názoru žalobcov konečným užívateľom výhod schránkovej spoločnosti Debtinvest Limited. Žalobcovia majú za to, že žalovaný 2/ bol bez prerušenia veriteľom pohľadávok, keďže nedošlo k platnému zosplatneniu úveru a k platnému postúpeniu pohľadávok. Žalovaný 2/ nekalou obchodnou praktikou spôsobil žalobcom majetkovú a nemajetkovú ujmu a z toho dôvodu majú žalobcovia za to, že uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol voči žalovanému 2/ podaný dôvodne. Žalovaný 2/ má v spore pasívnu legitimáciu aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/, žalobcovia odvodzujú, s poukazom na kapitolu 1 čl. 2 písm.
  11. b)Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), podľa ktorého „obchodník je akákoľvek fyzická alebo právnickú osoba, ktorá v rámci obchodných praktik, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka“ a na čl. 3 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorého sa smernica uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v čl. 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie a na § 2 písm.
  12. b)zák. č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého „na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet“, s rovnakými závermi, aké uvádzame vyššie, k citácii smernice. Žalovaný 1/ konal v mene obchodníka v zmysle citovaných noriem a je nepochybné, že žaloba je preto dôvodná aj proti nemu samotnému, ako pasívne vecne legitimovanému subjektu. V zmysle citovanej smernice, aj takýto obchodník jednoducho zodpovedá za svoju činnosť, ktorou pomáha porušovať práva spotrebiteľov inému obchodníkovi, a za ktorého sa iný obchodník skrýva. Pojmy veriteľ, predávajúci, dodávateľ, podnikateľ, je potrebné vnímať ako synonymá, zodpovedajúce úniovým pojmom obchodník, resp. predajca, používaným smernicou o nekalých obchodných praktikách, ktorú citujeme vyššie a smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 3.6. Dovolateľka žiada, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. 4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že v podanom dovolaní absentuje vymedzenie dovolacích dôvodov zákonom predpísaným spôsobom. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobkyne 2/ na porušenia práva na spravodlivý proces, ktorá spočíva v nevypočutí osoby pani V. ktorý výsluch mal mať údajne právny význam pre rozhodnutie vo veci samej vo vzťahu k vecnej legitimácii žalovaného 1/. V prejednávanej veci bolo totiž s ohľadom na predmet sporu rozhodujúce, že jediným majiteľom uvedeného bankového účtu bola spoločnosť Debtinvest Limited a teda, že sporné zrážky zo mzdy žalobkyne 2/ sa dostali do majetkovej sféry tejto spoločnosti (a nie žalovaného 1/), a preto aj bolo nadbytočné vykonať vo veci výsluch osoby V. v pozícii svedka. Taktiež žalovaný 1/ zastáva názor, že v dovolaní nie je zadefinovaná ani špecifikovaná žiadna právna otázka, ktorá by odôvodňovala prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 CSP. V dovolaní absentuje vymedzenie dovolacích dôvodov prípustných podľa ustanovenia § 421 CSP zákonom predpísaným spôsobom, ktorý vyplýva z ustanovenia § 432 CSP. Žalovaný 1/ navrhuje dovolanie žalobkyne 2/ odmietnuť. Žalovaný 1/ súčasne navrhuje, aby súd o trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že žalovaný 1/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. 5. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že písomné vyhotovenie rozsudku odvolacieho súdu je ako celok zreteľné, jasné a porozumiteľné, prehľadne štruktúrované, pričom dáva jasné a argumentačne podložené odpovede na nosné, zásadné a základné otázky prejednávanej veci. Dovolanie preto nie je dôvodné. V dovolaní žalobkyňa 2/ len opakuje ňou už uvedené v odvolaní podanom proti rozsudku súdu prvej inštancie. Procesný postup Krajského súdu v Bratislave ani jeho rozhodnutie (rovnako tak ani Okresného súdu Bratislava II) nepredstavujú porušenie práva žalobkyne 2/ na spravodlivý proces. K žiadnemu znemožneniu uskutočňovať procesné práva žalobkyne 2/ však v konaní nedošlo, s poukazom na obsah súdneho spisu možno konštatovať, že žalobkyňa 2/ uskutočňovala svoje procesné práva v plnej miere. Žalovaný 2/ opätovne poukazuje na to, že v zmysle všetkých vyjadrení obsiahnutých v súdnom spise, v tomto prípade žaloba smerovala proti osobám, ktoré nie sú nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. žalovaný 1/, rovnako ako ani žalovaný 2/ nemajú vecnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Žalovaný 2/ navrhuje, aby dovolací súd dovolanie zamietol v celom rozsahu. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) rozsudkom z 21. decembra 2022 sp. zn. 2Cdo/344/2020 dovolanie zamietol; a určil, že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 6.1. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľkou formulované otázky nepredstavujú vymedzenie právnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 písm.
  13. a)a
  14. b)CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP. Rovnako dovolateľka neopodstatnene namieta nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.
  15. f)CSP). Dovolací súd preto dovolanie žalobkyne 2/ ako celok zamietol podľa § 448 CSP. 7. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) nálezom zo 17. júna 2025 sp. zn. III. ÚS 641/2024 určil, že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/344/2020 z 21. decembra 2022 bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; a zároveň rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7.1. Ústavný súd konštatoval, že najvyšším súdom uvedená argumentácia a poukaz na jeho rozhodovaciu činnosť v iných veciach nereflektuje na podstatu právnej otázky sťažovateľky, ktorá sa zameriava na dôkaznú povinnosť spotrebiteľa v spore so zreteľom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Preto nemožno za ústavne udržateľný považovať záver najvyššieho súdu, podľa ktorého sťažovateľkou nastolená právna otázka už dovolacím súdom v minulosti riešená bola, a teda ani konštatovanie o tom, že sťažovateľka neopodstatnene namieta, že jej dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm.
  16. b)CSP. Záver najvyššieho súdu, ktorý ku kvalite odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku uviedol, že obsah spisu nedáva podklad pre záver, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
  17. f)CSP a následne dôvody krajského súdu iba zopakoval, je ústavne neudržateľný. 8. Najvyšší súd je vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v náleze zo 17. júna 2025 sp. zn. III. ÚS 641/2024. 9 Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné: 10. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.
  18. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v dovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 12. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľka namieta nedostatočnosť dôvodov odvolacieho rozhodnutia, pričom poukazovala na to, že sa nezaoberal bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou jednotlivých úverov a neplatným zosplatnením jednotlivých úverov; nedostatočné odôvodnenie videla aj vo vzťahu k postúpeniu pohľadávok; žalovaní neporušili žiadnu svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť; vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy; vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy; vo vzťahu k uplatnenému nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Taktiež namietala rozpor s dobrými mravmi a nekalej obchodnej praktiky. 13. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 14. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak
  19. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
  20. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
  21. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
  22. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
  23. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
  24. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15. Podľa § 420 písm.
  25. f)CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 17. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 18. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné. 19. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“. 20. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu, (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
  26. f)CSP. 21. Podľa názoru dovolacieho súdu faktom je, že odvolací súd síce nie je povinný dať v písomnom vyhotovení rozhodnutia odpoveď na úplne všetky sporné otázky, avšak je povinný vysporiadať sa dostatočne presvedčivo aspoň s tou najzásadnejšou argumentáciou, k čomu však nedošlo. Naďalej teda platí, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňa základné zákonné kritéria na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. 22. Podľa názoru dovolacieho súdu, vzhľadom na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 641/2024, dovolateľka dôvodne namietala, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí neposkytol odpoveď na rozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s procesnou obranou a odvolaním žalobkyne 2/, ktoré žalobkyňa 2/ namietala v podanom odvolaní. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkou dovolateľky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, ako aj o neplatnom zosplatnením úverov. 22.1. Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 641/2024 konštatoval, že „v zmysle § 4 ods. 2 písm.
  27. g)zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a podľa § 4 ods. 5 predmetného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Sťažovateľka už v priebehu konania pred okresným súdom poukazovala na skutočnosť, že úvery poskytnuté na základe spotrebiteľských zmlúv uzatvorených s VÚB, a. s., sú bezúročné a bez poplatkov, keďže je v nich nesprávne uvedená RPMN (zmluva z 8. októbra 2004) a v zmluve absentuje údaj o úroku (zmluva z 1. decembra 2004). Pre úplnosť ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v zmluve z 8. októbra 2004 je výška RPMN nižšia než výška úroku, čo samo osebe vzbudzuje pochybnosti o správnosti údaja o RPMN, pričom problematikou uvedenia nesprávnej výšky RPMN v spotrebiteľskej zmluve sa zaoberal najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 2Cdo/119/2021 z 29. júna 2023, a tento bol podrobený ústavno-súdnemu prieskumu v rámci konania na ústavnom súde vedenom pod sp. zn. I. ÚS 68/2024. Tak údaj o výške úroku, ako aj RPMN sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých správnosť, resp. uvedenie v spotrebiteľskej zmluve súd skúma ex offo (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-76/10, body 55. až 77.).“ 23. Dovolací súd konštatuje, že žalobkyňa 2/ dôvodne namietala, že odvolací súd sa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverov a neplatným zosplatnením úverov nezaoberal, a to konkrétne námietkou, že dôvodom neplatného zosplatnenia úverov bola okrem absencie dojednania možnosti zosplatniť úver v úverových zmluvách tiež skutočnosť, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov žalobcovia ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úverov nevykazovali omeškanie so žiadnou splátkou. 24. S poukazom na predmetný nález dovolací súd uvádza, že vzhľadom na podmienky postúpenia pohľadávky, ktorých splnenie súd prvej inštancie a odvolací súd skúmali (okrem iného omeškanie s plnením dlhu), argumentáciu dovolateľky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov v previazanosti na možnosť postúpenia pohľadávky, a tým na záver o ne/existencii pasívnej legitimácie žalovaného 2/ nemožno a priori vyhodnotiť ako irelevantnú, nepodstatnú. 24.1. Pre úplnosť ústavný súd tiež podotkol, že táto argumentácia smeruje tiež k posúdeniu existencie ujmy, ktorú sťažovateľka mohla utrpieť v dôsledku, že pohľadávka veriteľa, ktorej výšku sťažovateľka spochybňuje, a ktorú súdy dosiaľ neskúmali, bola uspokojená vykonaním zrážok z jej mzdy v prospech subjektu so sídlom v N. 25. Dovolateľka taktiež v odvolaní poukazovala na skutočnosť, že žalovaný 1/ konal v mene obchodníka a v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu aj on zodpovedá za svoju činnosť, ktorou pomáha porušovať práva spotrebiteľov inému obchodníkovi a jeho vecná legitimácia je tak daná. 25.1. Odvolací súd sa s uvedeným riadnym spôsobom nezaoberal, a to napriek tomu, že argumentácia dovolateľky smeruje priamo proti nosnému dôvodu zamietnutia jej žaloby - záveru o absencii pasívnej legitimácie žalovaného 1/. 26. Na margo dovolací súd poznamenáva, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval, a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav. 26.1. Odôvodnenie odvolacieho súdu nedáva odpoveď na relevantné námietky dovolateľky. Iba také súdne rozhodnutie možno považovať za súladné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. s čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ak tieto vlastnosti rozhodnutie nemá a neposkytuje odpoveď na vyššie uvedené otázky, je konanie odvolacieho súdu zaťažené vadou zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm.
  28. f)CSP, keďže svojím nesprávnym postupom znemožnil súd strane realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 27. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uvádza, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom nezaoberal odvolacou argumentáciou dovolateľky, ktorá si vyžadovala špecifické odpovede, a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. 28. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm.
  29. f)CSP zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa pritom do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj po nadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského civilného procesu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017). 29. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 449 ods. 2 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie môže podľa povahy vec vrátiť odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). 29.1. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd v zmysle § 449 a § 450 CSP rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. júna 2020 sp. zn. 10Co/26/2020 vo vzťahu k žalobkyni 2/ a rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 09. septembra 2019 č. k. 17C/294/2013-408 vo vzťahu k žalobkyni 2/ vo výrokoch I., II., III., VI. a VII. zrušil a vec vrátil Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie. 30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). 31. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). 32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.