1, ods. 2 písm.
1 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného X. U. odmieta. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 2. apríla 2025, sp. zn. 4T/65/2024 uznal obvineného X. U. (ďalej aj ,,obvinený“ alebo ,,dovolateľ“) vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody
1, ods. 2 písm.
1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu so zločinom marenia spravodlivosti
1 písm. d) Trestného zákona v štádiu prípravy
1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste v meste Bardejov za poskytnutie finančnej odmeny vo výške 5 000 Eur požiadal U. U., nar. XXXX, že tento pre neho nájde na strednom Slovensku osobu J. Y., nar. XXXX, t.č. bytom B., ktorého mal bez súhlasu a proti jeho vôli dopraviť do mesta Bardejov a odovzdať mu ho, ktorý J. Y. v konaní vedenom na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. 7T 8/2023 vystupuje ako poškodený a usvedčuje ho z trestného činu vydierania, kde rozsudkom zo
2 Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm.
2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ,,krajský súd“ alebo ,,odvolací súd“) uznesením z 28. mája 2025, sp. zn. 3To/32/2025
II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu Proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu podal obvinený dovolanie prostredníctvom obhajcu 5. februára 2026 z dôvodov
1 písm. i) Trestného poriadku. V odôvodnení dovolania uviedol, že skutok ako je opísaný vo výroku rozsudku nenapĺňa zákonné znaky prípravy na zločin a bol nesprávne právne posúdený. Zo skutkových zistení nevyplýva, že sa skutok stal. Z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že príprava na zločin musí predstavovať konkrétne, vážne a reálne konanie, ktoré je bezprostredne spôsobilé viesť k dokonaniu trestného činu, pričom samotné verbálne vyjadrenia, hypotetické úvahy, alebo reči bez reálneho úmyslu trestnú zodpovednosť nezakladajú. Zo skutkového stavu tak, ako bol ustálený súdmi nižších stupňov nevyplýva žiadna existencia určitého a vážneho úmyslu obvineného, ani existencia reálnej dohody medzi konkrétnymi osobami, či akéhokoľvek konania bezprostredne smerujúceho k obmedzeniu osobnej slobody poškodenej osoby, resp. marenia spravodlivosti. Napadnuté súdne rozhodnutia sú založené výlučne na sprostredkovaných výpovediach „z počutia“, výpovediach osôb pod vplyvom alkoholu, vyjadreniach, ktoré samotní svedkovia označili za nevážne, žartovné a nereálne. Rozhodnutia súdov vykazujú extrémny rozpor medzi vykonanými dôkazmi a právnymi závermi. Súdy rozhodli o vine obvineného napriek tomu, že poškodený J. Y.H.W. uvádzal časové údaje, ktoré sú logicky a fakticky nemožné. Neexistuje jediný priamy dôkaz o tom, že by obvinený niekomu uložil úlohu poškodeného vyhľadať alebo obmedziť na osobnej slobode, neexistuje žiadny dôkaz o reálnej pripravenosti alebo schopnosti takýto čin uskutočniť. Tieto rozpory neboli odstránené dokazovaním, alebo boli ignorované, čím došlo k porušeniu zásady práva na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie je založené predovšetkým na výpovediach a zvukových záznamoch, ktoré vznikli počas masívneho požívania alkoholu zúčastnenými osobami, nepreukazujú vážnosť, určitý obsah, ani zámer a boli interpretované izolovane bez kontextu a v neprospech obvineného. Svedok U. U. opakovane uvádzal, že jeho vyjadrenia neboli myslené vážne. V posudzovanej veci neexistoval žiadny konkrétny plán kde, kedy a akým spôsobom by malo dôjsť k obmedzeniu osobnej slobody, nebol určený spôsob donútenia, žiadne miesto, ani logistické zabezpečenie a samotné osoby, ktoré mali byť do skutku zapojené popierali vážnosť a reálnosť konania. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu, a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. * * * * * Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom (ďalej len ,,prokurátorka“) sa vyjadrila k dovolaniu obvineného podaním z
1 písm. i) Trestného poriadku, avšak jeho argumentácia v celom rozsahu smeruje výlučne proti skutkovým zisteniam súdov. Dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkový stav, pokiaľ nevykazuje prvky extrémneho rozporu, ktorý v tejto veci absentuje - a v tomto smere formulované dôvody nemôžu byť predmetom prieskumu zo strany dovolacieho súdu. Na základe vyššie uvedených skutočností prokurátorka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného odmietol
1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Najvyšší súd považuje za potrebné vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie a štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm.
Trestného poriadku (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012-I). Pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia a nie ich označenie
Jednotlivé dovolacie dôvody (§ 371 ods. 1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Touto formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
noriem hmotného práva. Poukazovanie na nesprávne skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené, alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi tento dovolací dôvod nenapĺňa (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 24. júla 2007, sp. zn. 2 Tdo 21/2007, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57, roč. 2007 - II.). Povedané inými slovami, predmetný dovolací dôvod dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Ďalej predpokladá, ako už bolo vyššie uvedené výlučne chyby právne, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, že tento bol v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako prísnejší alebo miernejší trestný čin, alebo že vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre existenciu niektorej Trestným zákonom predpokladanej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa alebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym posúdením skutku, ale sa môže dotýkať, napr. rozhodovania o treste, či ochrannom opatrení (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 47/2014-II). V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal nesprávne právne posúdenie skutku, absenciu konkrétnej dohody medzi osobami ohľadom konania smerujúceho k trestným činom kladeným mu za vinu, rozpor medzi vykonanými dôkazmi a právnymi závermi. Namietal tiež súdom oboznámený zvukový záznam, ktorý
dovolateľa vznikol po masívnom požívaní alkoholických nápojov. K námietkam obvineného považuje dovolací súd za potrebné najskôr uviesť nasledovné skutočnosti.
Trestného zákona osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu
jeho názoru spôsobená konaním obete trestného činu, ktoré on pociťoval, či už právom, alebo neprávom, ako krivdu.
1 Trestného zákona prípravou na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu. Príprava na zločin predstavuje konanie, ktoré zásadne nie je uvedené v znakoch skutkovej podstaty trestného činu a nesmeruje ešte bezprostredne k dokonaniu trestného činu. Prípravou sa rozumie činnosť, ktorá spočíva v akomkoľvek úmyselnom vytváraní podmienok pre spáchanie zločinu, vyvolávajúca vzdialené nebezpečenstvo následku, ktorý je znakom skutkovej podstaty zločinu, čím sa odlišuje od prejavu úmyslu trestný čin spáchať, ktorý túto povahu ešte nemá, a od pokusu trestného činu, pri ktorom konanie páchateľa pokročilo ďalej ako príprava a bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu. Prípravu na zločin možno charakterizovať ako úmyselné konanie, ktoré spočíva vo vytváraní podmienok na spáchanie zločinu, ak nedošlo k pokusu alebo dokonaniu zločinu. Z hľadiska zavinenia je na naplnenie znakov prípravy na zločin potrebné úmyselné zavinenie, ktoré musí pokrývať konanie, ktoré predpokladá § 13 ods. 1 Trestného zákona, ako aj smerovanie takéhoto konania ku spáchaniu zločinu. Príprava na zločin musí byť úmyselne zameraná na individuálne určitý trestný čin. Príprava je trestná len pri úmyselných trestných činoch, ktorými sú všetky zločiny. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za prípravu na zločin z hľadiska zavinenia postačuje nepriamy úmysel. Formy prípravy na zločin môžeme deliť
toho, či sa páchateľ pripravoval na zločin, ktorý mal v úmysle spáchať sám alebo v súčinnosti s ďalšími osobami. K právnej kvalifikácii súd prvého stupňa správne uviedol, že: „Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obž. X. U. sa dopustil žalovaného skutku a svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkových podstát zločinu obmedzovania osobnej slobody
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zákona, v štádiu prípravy
1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu so zločinom marenia spravodlivosti
1 písm. d/ Tr. zákona, v štádiu prípravy
1 Tr. zákona..... Obžalovaný je zo spáchania činu priamo usvedčovaný výpoveďami svedkov Y. X. a L. O., čiastočne i J. Y. a U. U., ako aj ďalšími vykonanými dôkazmi. Svedok Y. X. vo svojej výpovedi potvrdil, že jeho stretnutiu so U. predchádzala ešte udalosť asi týždeň - dva predtým, kedy bol v nočných hodinách na salaši Krahule napadnutý dvomi neznámymi osobami, ktoré mali na hlave kukly, pričom jeden z nich kričal, že ho má zabiť alebo biť, ale s maďarským prízvukom, či je tu O. alebo Y.. Mysleli si asi, že je ich tam viacej. Dostal ranu do hlavy, bili ho basebalkou. On potom išiel okamžite upovedomiť Y., že niekto po ňom ide. Mal vedomosť, že Y. pracuje u L. O. na B., čo bolo cez kopec na salaši. Stretol sa vtedy s Y. aj O. a povedal, aby si Y. dával pozor, lebo dakto po ňom ide. Následne vypovedal k návšteve U. U., ktorý prišiel za ním na W. s tým, že mu musí niečo povedať. Potom mu hovoril, aby zavolal O., že mu musí povedať niečo súrne. U. mu aj povedal ešte predtým ako prišiel O., že 5 tisíc eur mu dával U. za to, že by ho doviezol J. Y. do Bardejova. Tiež sa ho pýtal, kde pracuje ten chlapec ( Y. ). On O. kontaktoval ešte v ten deň, ale on sa dostavil až na druhý deň okolo deviatej, aj s družkou T. W.. U. potom pred nimi rozprával, že X. U. mu núkal 5 tisíc eur za únos Y., ale že on za 5 tisíc eur nebude kokot, že bude takú robotu robiť a dostane za to 20 rokov. Povedal, že keď mu dá 100 tisíc, že ho rovno strelí. Mal ho doviezť, že vraj pre neho dostal U. 9 a pol roka, tak asi za to chceli zmazať trestné stíhanie alebo keby Y. stiahol výpoveď. To mu len U. povedal, že 9 a pol roka dostal U. za neho. On ani nevedel či je to pravda. Ešte pred tým stretnutím ako tam bol O. aj s W. počul ako U. U. volal pred ním mobilom so U.. Bolo to aj v rómskom jazyku, ale rómsky on nerozumie. Počul vtedy v telefóne obžalovaného, ako hovoril, že 5 tisíc euro, mu dá za to, keď dovezie chlapca do Bardejova. Je pravda, že U. vtedy pil slivovicu, ale myslí si, že určite vedel o čom rozpráva, nemal o tom pochybnosti a bral to vážne. Svedok L. O. taktiež potvrdil, že Y. X. najskôr v nočných hodinách prišiel sám na družstvo v Nevoľnom, kde oni už spali doma na ubytovni a povedal, že bol zbitý, že hľadali Y., že od U. ľudia prišli a hľadali Y.. Hneď to povedali Y. a zavolali políciu. Medzitým však X. odišiel preč. Neskôr došlo ku tomu stretnutiu na Krahuliach, na ktoré ho zavolal X., kde sa dostavil aj s družkou T. W.. Tam sa stretli s tým U., pričom on tohto nepoznal vôbec, nevedel o koho ide, aj sa mu vtedy predstavil iným menom. Keď bol spomínaný U., tak vedeli, že to bude nejaký problém, preto tiež družka urobila tú nahrávku. Myslel si, že to bude niečo kvôli tomu obchodovaniu s ľuďmi, ale netušili, že ide o J.. Ten U. vravel, že U. mu dal alebo dá mu 5 tisíc euro, aby J. odniesol do Bardejova. A potom tam povedal, že či si U. myslí, že on je idiot, že to urobí za 5 tisíc euro a zoberie 20 rokov. Tiež vypovedal, že s obž. U. mali v minulosti normálny vzťah. Spoznali sa, keď U. robil na taxíku, potom im vozil a zháňal ľudí. Pracovali spolu na Liptovských Revúcach, avšak tam po čase zistil, že na jeho pracovníkov boli napísané firmy, ako na biele kone, čo mal zabezpečiť obž. U., ktorý od nich získal doklady, občianske preukazy a pod. On chcel chrániť svojich ľudí, aby mohli normálne žiť, aby nemali na seba napísané firmy. Keď toto oznámil, tak na základe podnetu U., cez osoby ako G. P., bolo na neho vznesené obvinenie z obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania. Tam podával trestné oznámenie aj J. Y., čo ho však donútil podať U.. Toto konanie už bolo zastavené uznesením prokurátora. V Liptovských Revúcach žiadal U.Á. od Y., aby na neho prepísal pozemky, ktoré Y. zdedil, zbil ho, tiež chcel od neho získať doklady, ktoré si potom Y. dal do úschovy vedúcej na družstve. X. U.
neho robí pre vplyvného podnikateľa z Prešova a chcel sa mu pomstiť za to, že riešil veci s prepísaním tých firiem. Ešte keď bývali v Cígeľke sa mu U. vyhrážal, aby stiahol trestné oznámenie a tiež mu potom niekto rozbil byt. Kvôli tomu aj z Cígeľky odišli. Potom bol súd v Ružomberku, v ktorom dostal obž. U. za to čo spravil na J. Y., trest 9 a pol roka, avšak sa odvolal, takže bude ešte rozhodovať krajský súd. Myslí si, že proste chceli Y. odviesť, aby pozmenil výpovede alebo nevypovedal. Celú túto vec berú od začiatku vážne, lebo poznajú U., vedia čoho sa dopúšťal. Myslí si, že by si ten U. niečo také nevymyslel, načo by sem prišiel z Prešova a zisťoval, kde sa nachádza Y.. Miesto kde chodí Y. pásť ovce chcel zistiť od X., ktorý je tiež bača a vedel, na ktorom mieste sa Y. zdržiava. Na ubytovňu v B. by neprišiel, lebo tam sú priestory monitorované kamerami. Svedok poškodený J. Y. na hlavnom pojednávaní taktiež potvrdil, že s obž. X. U. sa stretli v Liptovských Revúcach na družstve, na salaši, kde pracovali asi 4-5 rokov dozadu. Najprv vychádzali spolu dobre, ale potom obžalovaný zistil, že zdedil po otcovi pozemky a chcel, aby tieto pozemky na neho prepísal. On to odmietol a obž. sa mu začal vyhrážať, začal ho nútiť, biť ho, dokopal ho, zastrelil pred ním salašníckeho psa a povedal, že tak dopadne ako ten pes. Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši bol X. U. za to odsúdený neprávoplatne na 9 a pol roka. Toho dňa 9.6. minulého roku prišiel na Nevoľné na družstvo, ubytovňu v nočných hodinách bača Y. X., ktorý im bol povedať, že dvaja chlapi prišli na Krahule, že ich poslal U., že hľadajú jeho a chcú ho spratať z cesty, že si má dávať pozor. Asi o 2 týždne neskôr sa dozvedel od L. O. a jeho ženy T. W., že Y. X. zavolal O., nech príde na Krahule, aby sa stretli. Pán O. potom išiel na Krahule aj s T. W. a bol tam nejaký U., ktorý začal hovoriť, že X. U. dal 5 tisíc euro, aby ho spratali z cesty. Motív
neho je, aby nevypovedal na X. U., to čo sa stalo v tých Liptovských Revúcach, za čo je súd v Liptovskom Mikuláši. Na súde v Liptovskom Mikuláši bol vypovedať a vedel, že bol vyhlásený rozsudok, kde dostal X. U. trest 9 a pol roka. On má strach, preto hneď podával oznámenie na políciu.“ K zvukovému záznamu namietanému dovolateľom súd prvého stupňa správne uviedol, že: „V spise sa nachádza i zvuková nahrávka, ktorá zaznamenáva rozhovor medzi osobami Y. X., L. O., U. U. a T. W., týkajúci sa stretnutia na farme v Krahuliach, dňa 19.6.2024 v raňajších hodinách ( CD nosič + prepis na č.l. 204 - 208 spisu ). U. U. sa tu počas rozhovoru v rôznych súvislostiach vyjadruje.... Hoci v danom prípade sa jednalo o zvukovú nahrávku vyhotovenú súkromnou osobou - T. W., táto
názoru súdu mohla byť vykonaná ako dôkaz na hlavnom pojednávaní v zmysle § 119 ods. 3 Tr. poriadku, nakoľko sa nejedná o nahrávku komunikácie samotného obžalovaného a najmä ide o dôkaz podporný, nie jediný ani výlučný, bez ktorého by nebolo možné uznať obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného činu. Takýto záver vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. 1Tdo/33/2021 z 8. decembra 2021 ). Jedná sa o dôkaz, ktorý v podstate iba dopĺňa a osvedčuje pravdivosť výpovedí svedkov Y. X. a L. O., ktorí vypovedali v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní.“ Najvyšší súd uvedené konštatovanie, že zvukový záznam bol použiteľný v trestnom konaní v súlade s § 119 Trestného poriadku (primerane viď napr. III. ÚS 24/2020) potvrdzuje, pričom k otázke jeho zákonnosti a použiteľnosti dopĺňa nasledovné.
1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.
čl. 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. V predmetnej veci ide o komunikáciu medzi súkromnými osobami (v zmysle odseku 1 čl. 8 Dohovoru), pričom zvukový i obrazový záznam komunikácie súkromných osôb zabezpečený jednou z komunikujúcich osôb i bez výslovného súhlasu ďalšej komunikujúcej osoby môže byť v trestnom konaní použitý ako dôkazný prostriedok na dokumentovanie a preukazovanie porušenia ustanovení Trestného zákona. Prípustnosť takého dôkazného prostriedku je potrebné posudzovať s ohľadom na rešpektovanie práva na súkromie zakotveného v čl. 8 Dohovoru a s ohľadom na čl. 6 Dohovoru o práve na spravodlivý proces. Protiprávne konanie páchateľa trestného činu nemôže požívať ochranu
Vyššie uvedený záver zohľadňuje doterajšiu judikatúru súdov Slovenskej republiky (Najvyšší súd Slovenskej republiky z
príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody
1, ods. 2 písm.
1 Trestného zákona a zločinu marenia spravodlivosti
1 písm. d) Trestného zákona v štádiu prípravy
1 Trestného zákona. Krajský súd sa, čo do viny, v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v tomto smere v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku ..... Považoval však za potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania aj na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré ale nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o jeho vine. Ako správne uviedol okresný súd, trestná činnosť obžalovaného bola jednoznačne preukázaná usvedčujúcimi výpoveďami svedkov Y. X., L. O., čiastočne i J. Y. a U. U., ako aj ďalšími vykonanými dôkazmi. Z pohľadu krajského súdu niet jediného racionálneho dôvodu, aby súd tieto usvedčujúce svedecké výpovede a ich obsah nejakým spôsobom spochybňoval a neopieral sa o ne. Zo žiadneho vykonaného dôkazu totiž nevyplynulo, žeby súd týchto svedkov mal považovať za osoby nedôveryhodné. Krajský súd potom nemá žiadne pochybnosti o správnosti záveru okresného súdu, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil.“ Vzhľadom k uvedenému nebolo možné prisvedčiť dovolateľovým námietkam, že súdy pri svojom rozhodovaní vychádzali výlučne zo svedectiev z počutia, alebo zo sprostredkovaných výpovedí. Naopak jednalo sa o priamych (obvineného usvedčujúcich) svedkov, ktorí vypovedali po riadnom zákonnom poučení o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, a ktorí nimi popisované skutočnosti vnímali vlastnými zmyslami. Súd prvého stupňa tieto výpovede svedkov veľmi podrobne uviedol do rozhodnutia, a tieto pri svojom rozhodovaní starostlivo vyhodnotil tak jednotlivo, ako i v súlade s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi vrátane zvukového záznamu, ktorý správne vykonal a vzal do úvahy ako dôkaz. Zároveň odvolací súd správne k výpovediam svedkov skonštatoval, že nezistil žiadne skutočnosti spochybňujúce vierohodnosť ich výpovedí. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obvinený z dôvodu nespokojnosti s vysokým trestom odňatia slobody uloženým mu v inom trestnom konaní úmyselne vytváral podmienky na spáchanie zločinov
1 písm. d) Trestného zákona a
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona voči poškodenému, ktorý v (inom) trestnom konaní svedčil proti obvinenému, tak, že ponúkol finančnú odmenu U. U. za obmedzenie osobnej slobody poškodenému a privedenie mu poškodeného, avšak k pokusu ani k dokonaniu trestných činov nedošlo. Uvedeného konania sa obvinený dopustil z dôvodu nespokojnosti so svojim (zatiaľ neprávoplatným) odsúdením na dlhoročný trest odňatia slobody, z ktorého vinil poškodeného, a ktorého bolo odvolacím súdom nariadené dopočuť, čomu chcel obvinený takýmto konaním zabrániť. Dovolateľom namietaný rozpor medzi vykonanými dôkazmi a právnymi závermi súdov, v rámci ktorého namieta konkrétne výpovede svedka poškodeného J. Y., aj svedka U. U. a neexistenciu konkrétnej dohody o trestnej činnosti však už zasahujú do skutkového stavu a ten, ako bolo uvedené vyššie dovolací súd nemôže v rámci dovolania podaného obvineným preskúmavať. Právne posúdenie skutku súdmi oboch stupňov teda vychádzalo z vykonaného dokazovania, a
najvyššieho súdu zodpovedalo ustanoveniam Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je splnený obvineným uvádzaný dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku, a z tohto dôvodu dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí
c) Trestného poriadku odmietol. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.