← Slovensko

7 469,79 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/6/2025 Identifikačné číslo spisu: 4123240163 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4123240163.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: B. L.., nar. S., C., zast. JUDr. Marek Šabík - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Moyzesova 585/2, Topoľčany, IČO: 56 121 725, proti žalovanej: C. H., nar. S., E., zast. JUDr. Ivan Pádej, advokát - AK s. r. o., so sídlom Krížna 336/2, Považská Bystrica, IČO: 36 863 041, o zaplatenie 7.469,79 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/98/2023, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 14. augusta 2024 sp. zn. 7Co/31/2024, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Odôvodnenie 1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 12. decembra 2023 č. k. 7C/98/2023-50 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.469,79 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p. a. z dlžnej sumy od 08. 11. 2023 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 122 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). Rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (druhá výroková veta). 1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 7.469,79 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, vzniknutého na základe užívania nehnuteľnosti žalobcu bez právneho dôvodu. 1.2. Okresný súd aplikujúc § 273, § 275 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej. Konštatoval, že žalovaná bola uznesením z 31. októbra 2023 vyzvaná, aby sa vyjadrila k žalobe a uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu; uvedené uznesenie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk 7. novembra 2023. V uznesení bola poučená o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti a o možnosti súdu vydať rozsudok pre zmeškanie. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, z uvedeného dôvodu okresný súd postupom podľa § 273 ods. 1 CSP rozhodol po splnení zákonných požiadaviek rozsudkom pre zmeškanie. 1.3. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval § 255 ods. 1 CSP. 2. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu (pre zmeškanie žalovanej) s návrhom, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie; prípadne aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu. 3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením zo 14. augusta 2024 č. k. 7Co/31/2024-215 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalovanej odmietol (prvá výroková veta); žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (druhá výroková veta). 3.1. Odvolací súd odmietol odvolanie postupom podľa § 386 písm.

  1. c)CSP ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. 3.2. Krajský súd aplikoval § 356, § 273, § 137 písm.
  2. a)CSP. Konštatoval, že vo veci ide o žalobu o splnenie povinnosti, v ktorom prípade Civilný sporový poriadok dáva možnosť aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, za splnenia zákonných podmienok z § 273 vyplývajúcich. Preskúmaním obsahu spisu dospel k záveru, že došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok a považoval postup súdu prvej inštancie pri vydaní rozsudku pre zmeškanie za správny. 3.3. Z obsahu spisu konštatoval, že súd prvej inštancie uznesením z 31. októbra 2023 č. k. 7C/98/2023-44 žalovanú vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia vyjadrila k žalobe, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila istiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovanú poučil, že ak túto povinnosť nesplní bez vážneho dôvodu, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Predmetné uznesenie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 7. novembra 2023, čo vyplýva z informácie o výsledku doručovania (č. l. 44 spisu). 3.4. Odvolací súd ustálil, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie je prípustné len v prípade, ak neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm.
  3. b)CSP), a tak skúmal len relevantnú odvolaciu námietku, keď žalovaná tvrdila, že uznesenie prevzal občan, ktorý býva na tej istej adrese, ktorý ju o zásielke súdu oneskorene telefonicky informoval; vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatoval, že žalovaná namietala, že nebola splnená podmienka podľa § 273 písm.
  4. c)CSP - uznesenie okresného súdu nebolo žalovanej doručené do vlastných rúk. 3.5. Odvolací súd poukázal na § 106 ods. 1 písm. a), § 111 ods. 1, § 116 ods. 1 CSP a § 31a ods. 6 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Zdôraznil, že § 11 ods. 1 CSP priznáva doručenke status verejnej listiny, v dôsledku čoho sa údaje v nej obsiahnuté považujú za pravdivé, ak nebol preukázaný opak. V tomto smere poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutí dovolacieho súdu (sp. zn. 4Cdo/240/2010 a 6Cdo/44/2016), ktoré závery sú aplikovateľné aj za účinnosti CSP a zvýraznil, že verejnou listinou je doručenka len vtedy, ak obsahuje všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi; každý, kto namieta správnosť týchto údajov, znáša bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že tieto údaje sú nepravdivé. Za predpokladu, že doručenka právnymi predpismi vyžadované údaje nemá, nemôže mať povahu verejnej listiny a dôkazné bremeno zaťažuje orgán, ktorý doručenie vykonal, a ktorý v prípade pochybností musí preukázať spôsob doručenia a správnosť údajov uvedených na doručenke. 3.6. V prejednávanej veci bolo na žalovanej, aby preukázala, že sa v čase doručenia predmetného uznesenia nezdržiavala na uvedenej adrese, a že zásielku neprevzala, resp. bola prevzatá neoprávnenou osobou. K uvedenému žalovaná žiadne dôkazy súdu nepredložila; nešpecifikovala a ani iným spôsobom neoznačila osobu, ktorá mala údajne zásielku prevziať namiesto nej, iba uviedla, že ide o občana, ktorý býva na tej istej adrese. Ani netvrdila, že tento občan nebol oprávnený na preberanie jej zásielok. 3.7. Ak žalovaná tvrdila, že keby súd porovnal podpis na doručenke, zistil by, že zásielku neprevzala ona, odvolací súd uviedol, že súd nedisponuje doručenkou s podpisom adresáta, resp. osoby, ktorá zásielku prevzala, ale len informáciou o výsledku doručenia listinného rovnopisu podľa § 31a ods. 6 zákona o e-Governmente, o ktorom však tiež platí, že informácie v ňom uvedené za považujú za pravdivé, kým sa nepreukáže opak. 3.8. Žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia a bremeno preukázania tvrdených skutočností; neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že údaje uvedené na doručenke (informácii o výsledku doručenia) nie sú pravdivé; odvolací súd konštatoval, že nemal inú možnosť ako vychádzať z údajov uvedených v informácii o výsledku doručenia a považovať uznesenie okresného súdu za doručené žalovanej do vlastných rúk. Iba všeobecné tvrdenie žalovanej o tom, že sa dlhodobo zdržiava v cudzine, nie je postačujúce na vyvrátenie pravdivosti týchto údajov. 3.9. K odvolacej námietke, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť a neoznačil žalovanú adresou jej prechodného pobytu, aj keď o uvedenej adrese vedel a zapríčinil tak problémy pri doručovaní žaloby, odvolací súd s poukazom na § 132 v spojení s § 133 CSP konštatoval, že žalovaná bola v žalobe riadne označená menom, priezviskom, dátumom narodenia, ako aj adresou trvalého pobytu; Civilný sporový poriadok neukladá žalobcovi označiť strany adresou skutočného pobytu. Žalovaná zásielku prevzala na adrese uvedenej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zásielku určenú do vlastných rúk; súd prvej inštancie preto nemal povinnosť pochybovať o správnosti doručenia žaloby a uznesenia obsahujúceho výzvu na vyjadrenie sa, a teda podmienky na vyhlásenie kontumačného rozsudku mal splnené. 3.10. Ak žalobkyňa namietala, že žalobca nevyužil možnosť mimosúdneho riešenia sporu, túto námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú; CSP takúto povinnosť žalobcovi neurčuje. 3.11. Posúdiac vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že žaloba bola spolu s uznesením obsahujúcim výzvu na vyjadrenie doručovaná na adresu trvalého pobytu žalovanej evidovanú v registri obyvateľov a nebolo preukázané, že by uvedené uznesenie nebolo prevzaté žalovanou, odvolací súd mal za to, že proti rozsudku pre zmeškanie nebolo prípustné odvolanie, nakoľko boli splnené všetky podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu odvolanie žalovanej postupom podľa § 386 písm.
  5. c)CSP odmietol. 3.12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) v zákonom stanovenej lehote dovolanie, ktorého prípustnosť odvodila z § 420 písm.
  6. f)CSP (v dovolaní zrejme chybou v písaní uviedla „42 písm.
  7. f)CSP“) namietajúc, že súdy nižších inštancií jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Tvrdila tiež, že rozhodnutie o zaplatení sumy 7.469,79 Eur je protiprávne, nakoľko v uvedenej veci je uzatvorená platná nájomná zmluva. 4.1. Dovolateľka považovala názor odvolacieho súdu, že nepreukázala, že sa v čase doručovania nenachádzala na adrese trvalého pobytu, a že nepreukázala, že zásielku prevzala neoprávnená osoba, za všeobecný; odvolací súd nepreukazuje žiadne relevantné skutočnosti, kto zásielky v skutočnosti prevzal. Doklad o prevzatí sa nachádza v súdnom spise a nie je v možnostiach žalovanej tieto skutočnosti zisťovať a preukazovať, nakoľko sa nepretržite zdržiava v zahraničí (v Anglicku). Nemá tak možnosť dostaviť sa na súd a záležitosť prevzatia zásielok preveriť, a to z časového a ekonomického dôvodu. Nemožno považovať za preukázanú skutočnosť, že zásielky súdu jej boli doručené do vlastných rúk, ako to konštatuje odvolací súd. 4.2. Namietala, že žalobca neuviedol v žalobe adresu prechodného pobytu žalovanej, kde sa už niekoľko rokov zdržiava a so svojou rodinou aj žije. Žalobca o jej prechodnom pobyte ako predseda výboru veriteľov v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2K/1/2012 vedel už niekoľko rokov; žalovaná mala za to, že adresu jej prechodného pobytu neuviedol zo špekulatívnych dôvodov. 4.3. Nesúhlasila so záverom odvolacieho súdu, že žalobca svoju povinnosť riadneho označenia žalovanej splnil, s prihliadnutím na výsledky iných súdnych sporov ohľadne užívania pozemkov postupoval zámerne s cieľom dosiahnuť úspech v prejednávanej veci. Na užívanie pozemkov, vo vzťahu ku ktorým žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, je uzavretá riadna a platná nájomná zmluva. 4.4. Okresný súd tak rozsudkom (pre zmeškanie) priznal žalobcovi právny nárok, ktorý mu nepatrí; priznaná suma nemá žiadny právny základ a na základe rozsudku okresného súdu žalobca túto sumu získa protiprávne. K uvedenému pripojila kópiu nájomnej zmluvy a výpoveď z nájomnej zmluvy; z uvedeného je zrejmé, že žalobca napriek podanej žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia akceptuje platnosť nájomnej zmluvy. 4.5. Žalovaná uviedla, že jej nie je vôbec známe, akým spôsobom by mala preukazovať skutočnosť, že sa na adrese v rozhodnom čase nezdržiavala; súdy oboch inštancií rozhodovali len na základe svojich úvah a predpokladov a nevzali do úvahy, že žalobca úmyselne neuviedol adresu pobytu žalovanej v zahraničí. Práve týmto sa dosiahol nespravodlivý procesný postup a aj nesprávne a protiprávne rozhodnutie vo veci samej. 4.6. Dovolateľka uzavrela, že ak dovolací súd nezohľadní skutočnosti uvedené v dovolaní, nastane situácia, že žalovaná napriek platnej nájomnej zmluve musí žalobcovi uhradiť titulom bezdôvodného obohatenia znalcom stanovenú hodnotu. V takom prípade je zrejmé, že sa to vymyká z akéhokoľvek práva na spravodlivý proces predpokladaného Ústavou Slovenskej republiky. 5. Žalobca v spoločnom písomnom vyjadrení k podaným dovolaniam (proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorý žiadosť o zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol (č. k. 7Co/38/2024-224) a proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie žalovanej proti rozsudku pre zmeškanie (č. k. 7Co/31/2024-215) považoval podané dovolania za nedôvodné; žalovanou vymedzené dovolacie dôvody sú vylúčené z prieskumu dovolacím súdom. Navrhol, aby dovolací súd dovolania žalovanej odmietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. 5.1. Žalobca v konkrétnostiach vo vzťahu k dovolaniu voči rozhodnutiu odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania konštatoval, že dovolania žalovanej si odporujú; návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sú navzájom protichodné a nemožno ich žiadať súčasne. V uvedenom videl protirečivosť dvoch podaných dovolaní, keď dovolateľka na jednej strane žiada uznať existenciu ospravedlniteľných dôvodov a na strane druhej, že neboli ani splnené podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie. 5.2. K dovolacej argumentácii uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie (s výzvou na vyjadrenie) boli žalovanej spolu so žalobou riadne doručené a údaje na doručenke sa považujú za pravdivé; dovolací súd nemôže opätovne skúmať skutkový stav a dovolaniu tak nemôže vyhovieť. Na nové tvrdenia ohľadne doručovania dovolací súd prihliadnuť nemôže. 5.3. K v žalobe uvedenej adrese pobytu žalobca konštatoval, že okrem adresy trvalého pobytu nepoznal aktuálne miesto, kde sa mala žalovaná aktuálne nachádzať a vedomosť o tomto údaji nemožno od neho spravodlivo požadovať; ani uvedené nemení nič na tom, že žaloba s uznesením okresného súdu bola žalovanej riadne doručená. 5.4. Žalobca považoval rozhodnutie odvolacieho súdu sa správne; k porušeniu práva na spravodlivý proces a ani k nesprávnemu postupu súdu nedošlo. Žalovaná sa v odvolaní venovala skutkovým otázkam, ktoré sú z prieskumu odvolacím súdom vylúčené. Odvolací súd mohol odvolanie skúmať len v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie; túto svoju povinnosť splnil. Podľa názoru žalovaného dovolací súd nemôže skúmať splnenie procesných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie; ide o skutkovú otázku, ktorá je z prieskumu dovolacím súdom vylúčená. 6. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalobcu zotrvala na podanom dovolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Zdôraznila, že žalobca vedel, že sa nezdržiava v mieste bydliska a zotrvala na argumente, že žaloba nemá náležitosti z dôvodu absencie uvedenia miesta pobytu žalovanej. Oznámila súdu, že v decembri 2023 bola tehotná, v štvrtom mesiaci tehotenstva. V tejto súvislosti mala zdravotné problémy súvisiace s tehotenstvom a z týchto dôvodov nemala možnosť reagovať na podania, ktoré jej súd zaslal na adresu trvalého bydliska. Tvrdila, že žaloba je zjavne nezákonná, nespravodlivá a odporuje trom rozhodnutiam Okresného súdu Žilina. 6.1. Osobitným podaním žalovaná dovolaciemu súdu označila ďalšie dôkazy, z ktorých má vyplývať, že správca konkurznej podstaty pochybil pri doručovaní výpovede z nájmu žalovanej (C. H.); výpoveď nebola druhej účastníčke zmluvného vzťahu nikdy doručená. Oznámenie konkurznému súdu o uvedenej skutočnosti bolo okrem iných podpísané B. L. ako predsedom veriteľského výboru, ktorý je žalobcom v prejednávanej veci. 7. Iné relevantné podania realizované neboli. 8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné a treba ho odmietnuť. 9. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu, a to z akýchkoľvek hľadísk (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017). 10. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (napr. sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017). 11. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 12. Žalovaná uplatnila dovolací dôvod s poukazom na § 420 písm.
  8. f)CSP. 13. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 13.1. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
  9. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
  10. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
  11. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zástupca alebo procesný opatrovník,
  12. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
  13. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
  14. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13.2. Vo vzťahu k § 420 písm.
  15. f)CSP (ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v § 420 CSP) platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/8/2017, 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm.
  16. f)CSP je
  17. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
  18. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13.3. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 14. Pokiaľ ide o dovolacie dôvody, tieto vymedzila dovolateľka v dovolaní nesúhlasom s názorom odvolacieho súdu, že nepreukázala, že sa nezdržiavala v mieste doručovania, a že zásielku prevzala iná osoba; namietala, že žalobca v žalobe neuviedol adresu jej prechodného pobytu v zahraničí, hoci mu bola známa; tento postup žalobcu považovala za zámerný a účelový. Namietala, že jej nie je známe, akým spôsobom by mala preukazovať, že sa v rozhodnom čase nezdržiavala v mieste bydliska (vyplývajúceho z registra obyvateľov) a súdy nižších inštancií nevzali do úvahy, že žalobca úmyselne neuviedol adresu jej skutočného pobytu v zahraničí. Napokon namietala, že suma priznaná rozsudkom pre zmeškanie nemá žiaden právny základ a napriek platnej nájomnej zmluve musí žalobcovi uhradiť žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia. 15. K uvedenému dovolací súd uvádza, že dovolanie (vrátane skutočností uvedených v replike) je čiastočne zmätočné z dôvodu, že sa v ňom prelína argumentácia týkajúca sa podmienok, za ktorých je možné vydať rozsudok pre zmeškanie a na strane druhej dôvodov, ktoré by mohli byť ospravedlniteľnými dôvodmi, pre ktoré žalovaná zmeškala lehotu na vyjadrenie sa k žalobe, určenú jej výzvou súdu realizovanou formou uznesenia. 15.1. K uvedenému Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 18. augusta 2023 sp. zn. III. ÚS 287/2023 konštatoval, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sú odlišné procesné inštitúty. Pri odvolaní strana namieta nesplnenie niektorej procesnej podmienky na jeho vydanie, kým pri návrhu na zrušenie boli splnené všetky podmienky na jeho vydanie, no strana žiada o odpustenie tej okolnosti, ktorá bola príčinou jeho vydania. Súbežné uplatnenie týchto inštitútov je z ich povahy vylúčené, pretože strana buď tvrdí, že lehotu na vyjadrenie zmeškala z ospravedlniteľného dôvodu, alebo, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. 15.2. Odvolací súd v napadnutom uznesení správne rozlíšil medzi dôvodmi, ktoré môžu viesť k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie (ak neboli splnené podmienky na jeho vydanie - § 357 písm.
  19. b)CSP), a ktoré by mohli byť ospravedlniteľnými dôvodmi zmeškania úkonu adresovaného súdu. 15.3. Civilný sporový poriadok ako podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie definuje, že takýmto rozsudkom možno rozhodnúť v prípade žaloby v zmysle § 137 písm.
  20. a)CSP, a teda o žalobe o splnení povinnosti, a to len za splnenia procesných podmienok, ktorými sú
  21. a)ak súd uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
  22. b)v uznesení súd poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
  23. c)súd doručil uznesenie podľa písm.
  24. a)žalovanému do vlastných rúk. 15.4. K uvedeným procesným podmienkam dovolací súd dodáva, že žalovaná ani netvrdila, a okresný a odvolací súd ani nezistili, že by vo veci išlo o spotrebiteľský spor alebo pracovnoprávny spor, v prípade ktorých sa ustanovenia o rozsudku pre zmeškania nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa, resp. zamestnanca (§ 299 ods. 1, § 321 CSP). 16. Odvolací súd pri preskúmavaní odvolania správne konštatoval prípustnosť vydania rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že ide o žalobu o splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm.
  25. a)CSP; na tento záver odvolacieho súdu žalovaná v podanom dovolaní nereaguje. 16.1. Žalovaná vo vzťahu k ďalším procesným podmienkam pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v odvolaní a ani v dovolaní nenamietala, že okresný súd jej uznesením uložil povinnosť vyjadriť sa k žalobe, že túto svoju povinnosť nesplnila, a že v uznesení bola o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (pre prípad nesplnenia povinnosti) poučená. 16.2. Jedinou relevantnou argumentáciou žalovanej tak mohla byť len argumentácia, že jej uznesenie vydané podľa § 273 písm.
  26. a)CSP nebolo doručené. Už odvolací súd žalovanej pripomenul, že skúmal len relevantnú odvolaciu námietku; dovolací súd dodáva, že hmotnoprávna námietka nesprávneho právneho posúdenia, prípadne nesprávneho vecného rozhodnutia, nemohla byť v odvolacom konaní nielen úspešná, ale ani preskúmavaná, a to z dôvodu, že v prípade rozsudku pre zmeškanie odvolací súd iba skúma, či boli splnené (procesné) podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku (§ 356 písm.
  27. b)CSP). 17. S uvedenou argumentáciou sa odvolací súd podrobne a úplne vysporiadal, konštatoval charakter doručenky ako verejnej listiny, ktorý charakter má aj informácia o výsledku doručenia listinného rovnopisu podľa § 31a ods. 6 zákona o e-Governmente; zvýraznil dôkazné bremeno v danom prípade žalovanej, ako aj skutočnosť, že žalovaná dôkazné bremeno v tejto súvislosti neuniesla z dôvodu, že nešpecifikovala a ani iným spôsobom neoznačila osobu, ktorá mala miesto nej zásielku prevziať; nepreukázala, že údaje uvedené na informácii o výsledku doručenia nie sú pravdivé. Uvedené konštatovania uzavrel odvolací súd záverom, že nemal inú možnosť ako vychádzať z údajov uvedených v informácii o výsledku doručenia a považovať uznesenie za doručené do vlastných rúk. Iba všeobecné tvrdenie žalovanej o tom, že sa v čase doručovania zdržiavala v cudzine (kde sa má zdržiavať dlhodobo), nebolo postačujúce na vyvrátenie pravdivosti týchto údajov (a teda pravdivosti údajov uvedených v oznámení o výsledku doručenia). 17.1. Uvedené závery odvolacieho súdu nepovažoval dovolací súd za všeobecné, za dostatočne konkrétne pre to, aby bolo možné porozumieť, z akých dôvodov odvolací súd považoval zásielku s uznesením súdu prvej inštancie za doručenú. Nemožno dôvodne tvrdiť, že rozhodnutie odvolacieho súdu nepreukazuje, kto zásielku prevzal (odvolací súd mal za preukázané, že zásielku prevzala práve žalovaná a žalovaná opak nepreukázala). Námietka o tom, že žalovaná sa zdržiava v zahraničí a nemôže rozhodné skutočnosti zisťovať a preukazovať nie je namieste; žalovaná je v spore zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý je oprávnený nahliadať do súdneho spisu vrátane elektronického súdneho spisu; nič mu nebráni dostaviť sa na súd a informácie, ktoré zo súdneho spisu zistí, preveriť. 17.2. Ak žalovaná tvrdila, že nie je jej známe, akým spôsobom mala preukazovať skutočnosť, že sa v rozhodnom čase nezdržiavala na adrese trvalého bydliska (na ktorú jej okresný súd doručoval výzvu na vyjadrenie
  28. sa)dovolací súd opätovne konštatuje, že žalovaná je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý nepochybne pozná dôkazné prostriedky podľa Civilného sporového poriadku. Pokiaľ je žalovanej známa osoba, o ktorej tvrdí, že zásielku prevzala, neexistovala u žalovanej dôkazná núdza; dotazom na poštového doručovateľa je nepochybne možné identifikovať osobu, ktorá skutočne zásielku prevzala a napokon dôkazom inej skutočnosti (napr. potvrdením o prítomnosti v zamestnaní v cudzine) možno preukázať, že je vylúčené, že namietanú zásielku žalovaná neprevzala. Podstatné je, že dôkazné bremeno preukázania nepravdivosti údajov uvedených v informácii o výsledku doručenia zaťažovalo žalovanú a žalovaná toto dôkazné bremeno neuniesla; uvedené správne a úplne konštatoval už odvolací súd. 18. Odvolací súd sa precízne a vyčerpávajúco vysporiadal aj s námietkou, že žalobca úmyselne neuviedol jemu známu adresu žalovanej v cudzine; dovolací súd sa tu len stotožňuje s konštatovaním, že uvedenie čo aj známeho pobytu strany sporu mimo miesta trvalého bydliska nie je ani všeobecnou a ani osobitnou náležitosťou žaloby, za absencie ktorej by okresný súd postupoval podľa § 129 CSP. Napokon okresný súd nemal dôvod prípadne postupovať podľa § 116 CSP, nakoľko podľa informácií o výsledku doručenia mal doručenie súdnej zásielky za preukázané. 18.1. Dovolateľka v dovolaní len opakuje odvolaciu argumentáciu vyjadrujúc nesúhlas so závermi odvolacieho súdu; jej nesúhlas vadu zmätočnosti nespôsobuje. 19. Ostatné dovolacie námietky neboli ani dôvodné a ani prípustné; dovolací súd pripomína, že súdy nižších inštancií spor neposudzovali (a ani nemohli posudzovať) vecne; okresný súd po nezistení absencie náležitostí žaloby a splnení podmienok v zmysle § 273 CSP rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a odvolací súd mohol v zmysle § 356 písm.
  29. b)CSP skúmať, iba či boli splnené (procesné) podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Vecnú správnosť rozhodnutia, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť plniť, tak nemohol z logických dôvodov preskúmavať ani dovolací súd. 20. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalovanej namietajúcej vadu podľa § 420 písm.
  30. f)CSP nie je prípustné; dovolací súd nezistil, že by došlo k vade uvedenej v § 420 písm.
  31. f)CSP. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej postupom podľa § 447 písm.
  32. f)CSP odmietol, nakoľko namietanú vadu nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu nezistil. 21. Dovolací súd žalobcovi, v dovolacom konaní úspešnému, priznal podľa § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. 22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.