← Slovensko

7 469,79 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/7/2025 Identifikačné číslo spisu: 4123240163 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4123240163.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: B. L.., nar. S., C., zast. JUDr. Marek Šabík - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Moyzesova 585/2, Topoľčany, IČO: 56 121 725, proti žalovanej: C. H., nar. S., E., zast. JUDr. Ivan Pádej, advokát - AK s. r. o., so sídlom Krížna 336/2, Považská Bystrica, IČO: 36 863 041, o zaplatenie 7.469,79 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/98/2023, o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo

  1. augusta 2024 sp. zn. 7Co/38/2024, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Odôvodnenie
  2. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z
  3. decembra 2023 č. k. 7C/98/2023-50 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.469,79 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p. a. z dlžnej sumy od
  5. 2023 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 122 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). Rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (druhá výroková veta). 1.
  6. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 7.469,79 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, vzniknutého na základe užívania nehnuteľnosti žalobcu bez právneho dôvodu. 1.
  7. Okresný súd aplikujúc § 273, § 275 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej. Konštatoval, že žalovaná bola uznesením z
  8. októbra 2023 vyzvaná, aby sa vyjadrila k žalobe a uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu; uvedené uznesenie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk
  9. novembra
  10. V uznesení bola poučená o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti a o možnosti súdu vydať rozsudok pre zmeškanie. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, z uvedeného dôvodu okresný súd postupom podľa § 273 ods. 1 CSP rozhodol po splnení zákonných požiadaviek rozsudkom pre zmeškanie. 1.
  11. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval § 255 ods. 1 CSP.
  12. Žalovaná navrhla zrušenie rozsudku pre zmeškanie využijúc oprávnenie vyplývajúce z § 277 ods. 3 CSP. 2.
  13. Okresný súd uznesením z
  14. januára 2024 č. k. 7C/98/2023-126 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 7C/98/2023-50 zamietol. 2.
  15. V odôvodnení konštatoval argumentáciu žalovanej uvedenú v žiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškanie; žalovaná namietala, že o doručení uznesenia na vyjadrenie sa k žalobe sa dozvedela až koncom novembra

(2023)od spolubývajúceho; pracuje a žije v zahraničí (Anglicku), žalobca mal o jej pobyte vedomosť a jej prechodný pobyt v žalobe neuviedol, napriek tomu, že mu to Civilný sporový poriadok prikazuje. V 10-dňovej lehote sa tak vyjadriť nemohla a ani ustanoviť právneho zástupcu, keďže doručovanie z Anglicka trvá 10 dní. 2.
  1. Súd prvej inštancie preskúmajúc dôvody žiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškanie nezistil existenciu dôvodov pre jeho zrušenie. Konštatoval, že žalovaná výzvu na vyjadrenie (realizovanú formou uznesenia) prevzala
  2. novembra
  3. Okresný súd vytýčil termín vyhlásenia rozsudku na
  4. decembra
  5. Ak žalovaná argumentovala tým, že žije v zahraničí a o doručení uznesenia sa dozvedela až koncom novembra, súd prvej inštancie zdôraznil, že do rozhodovania o žiadosti o zrušenie rozsudku nepreukázala, že sa zdržiavala v zahraničí, a že namietané uznesenie (výzva na vyjadrenie) jej nebolo doručené. Neuviedla, že predmetné uznesenie mal prevziať niekto iný, hoci sa jej doručovalo do vlastných rúk; nespochybnila nesprávne doručenie. Zároveň mala možnosť kontaktovať súd elektronickou správou alebo telefonicky, žiadnu z týchto možností nevyužila. Je vylúčené, že nemala možnosť súd kontaktovať, prípadne sa aj vyjadriť neskôr (po lehote uvedenej vo výzve); okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie až
  6. decembra
  7. Ak sa teda žalovaná o spore dozvedela koncom novembra, mala dostatok času kontaktovať súd a realizovať podanie, prípadne požiadať o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Doručovanie z Anglicka na Slovensko trvá cca 5 dní. 2.
  8. Vyjadrenie žalovanej, že žalobca neuviedol adresu jej prechodného bydliska považoval súd prvej inštancie za irelevantné; súd mal za preukázané, že žalovaná sa v mieste trvalého bydliska zdržiava, nakoľko jej bola doručené súdna zásielka. V žalobe boli pritom uvedené všetky náležitosti pre riadne označenie žalovanej a v prípade absencie čo len jednej by súd vyzýval na odstránenie vád žaloby. 2.
  9. Okresný súd uzavrel, že postupoval v súlade s Civilným sporovým poriadkom, keď žalovanej bolo uznesenie doručené do vlastných rúk, čo žalovaná ani nepoprela, resp. nepreukázala dôkazom o opaku, že jej doručené nebolo; k výzve súdu (realizovanej formou uznesenia) sa nevyjadrila, ani dodatočne v omeškaní; o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie bola vo výzve poučená. Na vydanie rozsudku pre zmeškanie tak boli splnené všetky zákonné podmienky.
  10. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením zo
  11. augusta 2024 č. k. 7Co/38/2024-224 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 7C/98/2023-126 z
  13. 2024 potvrdil (prvá výroková veta); žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (druhá výroková veta). 3.
  14. Odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. 3.
  15. Vo všeobecných záveroch týkajúcich konania o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odvolací súd zdôraznil, že v tomto konaní sa skúma, či žalovaná preukázala existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie sa k žalobe a skutočnosti, že ani nemohla nevykonanie požadovaného úkonu ospravedlniť. Zaoberá sa teda len tým, či na strane žalovanej existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškala lehotu na vyjadrenie sa k žalobe. Ak žalovaná takýto dôvod preukáže, súd rozsudok uznesením zruší a nariadi pojednávanie. Po oboznámení sa s obsahom spisu a argumentáciou žalovanej odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala existenciu ospravedlniteľného dôvodu, a to ani po vyhlásení rozsudku pre zmeškanie. 3.
  16. Odvolací súd vychádzal z obsahu spisu a konštatoval, že
  17. novembra 2023 bolo žalovanej doručené uznesenie okresného súdu č. k. 7C/98/2023-44 do vlastných rúk, v uznesení bola žalovanej uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Obsahom tohto uznesenia bolo poučenie o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaná túto povinnosť nesplnila. 3.
  18. Ak rozsudok pre zmeškanie bol vydaný
  19. decembra 2023, žalovaná, ktorá tvrdila, že sa o výzve na vyjadrenie dozvedela koncom novembra
(2023), mala dostatok času, aby aspoň telefonicky alebo emailom upovedomila súd o svojej situácii a požiadala o predĺženie lehoty alebo o odpustenie zmeškania lehoty. Takýmto spôsobom by predišla vydaniu kontumačného rozsudku. Ak tvrdila, že až pred Vianocami 2023 prišla na adresu svojho trvalého bydliska a osobne sa oboznámila s obsahom doručovaných zásielok, túto skutočnosť odvolací súd nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod. Uviedla totiž, že ide o spor, ktorý má so žalobcom, v obdobných sporoch ju právny zástupca zastupuje opakovane. Ak sa teda dlhodobo zdržiava v zahraničí a je dlhodobo zastúpená tým istým advokátom, ktorý je o jej sporoch so žalobcom oboznámený, mohla kontaktovať právneho zástupcu už na prelome novembra 2023 a decembra 2023 a oboznámiť ho so skutočnosťou, že jej výzva na vyjadrenie sa bola doručená; právny zástupca mohol vykonať potrebné kroky, aby sa predišlo vydaniu kontumačného rozsudku. Aj v prípade doručovania v trvaní 10-tich dní by podanie žalovanej bolo doručené okresnému súdu pred vydaním kontumačného rozsudku, ak by zaslala žiadané vyjadrenie, o ktorej povinnosti sa podľa vlastných tvrdení žalovaná dozvedela na prelome novembra a decembra 2023. 3.5. Ak žalovaná namietala, že žalobca ju neoznačil adresou jej prechodného pobytu, napriek tomu, že o tejto adrese vedel, odvolací súd zdôraznil, že v zmysle Civilného sporového poriadku je povinnou náležitosťou žaloby označenie strán konania; fyzická osoba sa označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným číslom. Túto povinnosť si žalobca splnil; CSP žalobcovi neukladá povinnosť označiť stranu sporu adresou skutočného pobytu. Na uvedené nadväzuje ustanovenie § 116 CSP; žalovaná bola označená v zhode s údajmi vyplývajúcimi z Registra obyvateľov Slovenskej republiky. Práve na túto adresu bola žalovanej doručovaná žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie (realizovaná formou uznesenia); podľa údajov na informácii o výsledkoch doručovania si žalovaná zásielku prevzala a aj z toho dôvodu námietku žalovanej nepovažoval odvolací súd za relevantnú. 3.6. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) v zákonom stanovenej lehote dovolanie, ktorého prípustnosť odvodila z § 420 písm.
  1. f)CSP (v dovolaní zrejme chybou v písaní uviedla „42 písm.
  2. f)CSP“) namietajúc, že súdy nižších inštancií jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 4.1. Dovolateľka namietala, že odvolací súd jej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dáva teoretické rady, ako mala postupovať pri riešení záležitosti spojenej s doručením žaloby a predvolania na pojednávanie, čo s prihliadnutím na miesto pobytu žalovanej bolo nerealizovateľné. Žalovaná od roku 2005 žije v cudzine a v 10-dňovej lehote nemohla vykonať žiadne relevantné procesné úkony, ako to uviedli súdy nižších inštancií. 4.2. Uvedené názory považovala len za teoretické; v reálnom živote pravdepodobne prevzal zásielku určenú do vlastných rúk žalovanej jej strýko G. H., ktorý si s prihliadnutím na svoj vek (XX rokov) pravdepodobne neuvedomil nutnosť rýchleho konania v procese podania informácie žalovanej po prevzatí zásielok. Strýko žalovanej nemá vo svojej domácnosti žiadne telekomunikačné zariadenie, aby dokumenty žalovanej preposlal. 4.3. Dovolateľka namietla krátku lehotu na podanie vyjadrenia (10 dní), v rámci ktorej sa žiadna písomná korešpondencia z Anglicka nedá uskutočniť. 4.4. Namietala, že žalobca je niekoľko rokov predsedom veriteľského výboru v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 2K/1/2012 na Okresnom súde Žilina a vzhľadom na tento a iné súdne spory má vedomosť o tom, že žalovaná dlhodobo žije v zahraničí. Žalovaná mala za to, že žalobca si povinnosť označenia žalovanej nesplnil; okrem trvalého pobytu mal uviesť v žalobe aj dlhodobý pobyt žalovanej v zahraničí. Uvedené je možné považovať za iný identifikačný údaj potrebný na doručovanie súdnych zásielok tak, aby ich strana sporu (žalovaná) mohla obdržať do vlastných rúk. Vyjadrila názor, že žalobca procesne úmyselným konaním neuviedol adresu pobytu žalovanej v zahraničí; predpokladal tak, že žalovaná na žalobu nebude včas reagovať a žalobca tak dosiahne vydanie rozhodnutia pre zmeškanie lehoty. 4.5. Žalobca totiž v obdobných sporoch o vydanie bezdôvodného obohatenia bol voči žalovanej neúspešný, jeho žaloby boli zamietnuté z dôvodu, že doposiaľ platí nájomná zmluva uzavretá medzi žalovanou ako nájomcom a jej otcom, C. H. (v konkurznom konaní úpadcom) ako prenajímateľom; žalobca tak môže uplatňovať výšku nájmu len vo výške, ako je uvedená v nájomnej zmluve. 4.6. Dovolateľka upozornila, že podala aj dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 14. augusta 2024 sp. zn. 7Co/31/2024 a žiadala, aby sa dovolací súd oboznámil aj s dovolaním podaným v označenej veci. 4.7. Ospravedlniteľné dôvody videla žalovaná v tom, že - žalobca v žalobe neuviedol adresu jej prechodného bydliska v zahraničí, čím zapríčinil, že súd o jej prechodnom bydlisku nemal vedomosť, - súd prvej inštancie jej doručoval žalobu a predvolanie na pojednávanie na adresu jej trvalého pobytu a vyjadrenie žiadal v lehote len 10 dní, - súdne zásielky jej neboli doručené do vlastných rúk a prevzal ich jej XX ročný strýko G. H., - žalovaná v 10-dňovej lehote nemohla na doručenie žaloby a predvolanie reagovať vzhľadom na jej pobyt v zahraničí, - odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že jej zásielka bola doručená do vlastných rúk, podľa údajov na informácii o výsledkoch doručenia, ktoré do spisu zaslala doručovateľská pošta, - vyhodnotenie doručenia súdnych zásielok žalovanej nie je ničím preukázané a súdom vykonané posúdenie nie je v napadnutom uznesení konkretizované a nie je v ňom uvedené, kto, v akom dni, a na základe akých skutočností zásielky súdu prvej inštancie prevzal. 4.8. Okresný súd mal uvedené skutočnosti optimálne vyhodnotiť ako preukázané ospravedlnenie nemožnosti podať v stanovenej lehote vyjadrenie. 5. Žalobca v spoločnom písomnom vyjadrení k podaným dovolaniam [proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorý žiadosť o zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol (č. k. 7Co/38/2024-224) a proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie žalovanej proti rozsudku pre zmeškanie (č. k. 7Co/31/2024-215)] považoval podané dovolania za nedôvodné; žalovanou vymedzené dovolacie dôvody sú vylúčené z prieskumu dovolacím súdom. Navrhol, aby dovolací súd dovolania žalovanej odmietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. 5.1. Žalobca tvrdil, že postupom súdov nižších inštancií nebolo žalovanej znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Bola to žalovaná, ktorá svoje procesné práva nevyužila. Odvolací súd v napadnutom uznesení mohol len zisťovať, či existovali ospravedlniteľné dôvody pre zmeškanie lehoty na vyjadrenie sa a odvolací súd správne ustálil, že žiadny takýto dôvod nenastal. Vyjadril sa, že ide o skutkové otázky, a z toho dôvodu dovolací súd nemôže preskúmavať existenciu ospravedlniteľných dôvodov. 5.2. Žalobca s poukazom na obsah spisu argumentoval, že žaloba bola žalovanej riadne doručená spolu s výzvou na vyjadrenie sa; žalovaná bola v uznesení poučená o následkoch nereagovania na výzvu súdu. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie doručenie ani nenamietala; túto námietku vzniesla až v odvolaní. Poukázal na charakter doručenky ako verejnej listiny; považoval tvrdenia žalovanej spochybňujúcej doručenie za nedôveryhodné, uplatnené dodatočne a nepreukázané. 5.3. Žalobca uzavrel, že v prípade žalovanej neexistuje žiaden ospravedlniteľný dôvod; žalovaná neuniesla ani dôkazné bremeno, ktoré ju vzhľadom na jej tvrdenia zaťažuje. 6. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalobcu zotrvala na podanom dovolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Zdôraznila, že žalobca vedel, že sa nezdržiava v mieste bydliska a zotrvala na argumente, že žaloba nemá náležitosti z dôvodu absencie uvedenia miesta pobytu žalovanej. Oznámila súdu, že v decembri 2023 bola tehotná, v štvrtom mesiaci tehotenstva. V tejto súvislosti mala zdravotné problémy súvisiace s tehotenstvom, a z týchto dôvodov nemala možnosť reagovať na podania, ktoré jej súd zaslal na adresu trvalého bydliska. Tvrdila, že žaloba je zjavne nezákonná, nespravodlivá a odporuje trom rozhodnutiam Okresného súdu Žilina. 6.1. Osobitným podaním žalovaná dovolaciemu súdu označila ďalšie dôkazy, z ktorých má vyplývať, že správca konkurznej podstaty pochybil pri doručovaní výpovede z nájmu žalovanej (C. H.); výpoveď nebola druhej účastníčke zmluvného vzťahu nikdy doručená. Oznámenie konkurznému súdu o uvedenej skutočnosti bolo okrem iných podpísané B. L. ako predsedom veriteľského výboru, ktorý je žalobcom v prejednávanej veci. 7. Iné relevantné podania realizované neboli. 8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné a treba ho odmietnuť. 9. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a to z akýchkoľvek hľadísk (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017). 10. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (napr. sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017). 11. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 12. Žalovaná uplatnila dovolací dôvod s poukazom na § 420 písm.
  3. f)CSP. 13. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 13.1. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
  4. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
  5. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
  6. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zástupca alebo procesný opatrovník,
  7. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
  8. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
  9. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13.2. Vo vzťahu k § 420 písm.
  10. f)CSP (ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v § 420 CSP) platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/8/2017, 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm.
  11. f)CSP je
  12. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
  13. b)nesprávny procesný potup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13.3. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 14. K otázke prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o žiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškanie pre existenciu ospravedlniteľných dôvodov dovolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. januára 2017 sp. zn. 3Cdo/236/2016, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2017 pod publikačným číslom R 19/2017, podľa ktorých v prípade, ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm.
  14. a)až
  15. f)CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení; ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.
  16. a)až
  17. f)CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 14.1. K tomu, či ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, sa v obdobnej veci vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 18. augusta 2023 sp. zn. III. ÚS 287/2023, v ktorom uviedol, že pojem rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nemožno interpretovať zužujúco a formalisticky tak, že ním je len rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, ale tak, že sa ním končí konanie o určitej otázke. Takýto výklad je v súlade s tým, že hoci súd pre zmeškanie rozhoduje rozsudkom, je to skrátené rozhodnutie, ktorého zrušenia sa možno okrem štandardného opravného prostriedku domáhať aj návrhom na jeho zrušenie. Proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je podľa § 357 písm.
  18. h)CSP prípustné odvolanie, o ktorom s konečnou platnosťou rozhodne krajský súd. Rozhodnutie krajského súdu o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je v otázke zrušenia rozsudku rozhodnutím konečným, a preto ho treba považovať za konečné rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní z dôvodov vád zmätočnosti. To platí o to viac, že v opačnom prípade by rozsudky pre zmeškanie, resp. návrhy na ich zrušenie zasahujúce do práv strán sporu intenzívnejšie, keď je v ich neprospech rozhodnuté bez toho, aby sa mohli v konaní účinne brániť, zostali bez akejkoľvek súdnej kontroly zo strany najvyššieho súdu. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam o odvolaniach proti uzneseniam podľa § 357 CSP z dôvodov vád zmätočnosti možno vyvodiť aj z toho, že ak by ich chcel zákon vylúčiť z dovolacieho prieskumu aj z dôvodov vád zmätočnosti, urobil by to rovnako explicitne ako pri dovolacom dôvode nesprávneho právneho posúdenia podľa § 421 ods. 2 CSP. 14.2. Vo všeobecnosti tak dovolací súd v zhode s vyššie uvedenými závermi uzatvára prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o žiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie o takejto žiadosti právoplatne končí. 15. Pokiaľ dovolateľka uplatnila dovolací dôvod podľa § 420 písm.
  19. f)CSP, z obsahu dovolania možno vyvodiť, že namietala - súdy nižších inštancií zhodne konštatovali, že zásielka obsahujúca výzvu na vyjadrenie sa (realizovanú formou uznesenia) jej bola doručená do vlastných rúk; odvolací súd nevyhodnotil, komu bola doručená - zásielku prevzal jej strýko G. H., ktorý je dôchodkového veku - vo výzve na vyjadrenie sa k žalobe bola stanovená krátka 10-dňová lehota na vyjadrenie sa, - žije v cudzine a v 10-dňovej lehote nemohla vykonať úkony, - žalobca vedel o tom, že žije v cudzine a tým, že uvedenú skutočnosť neuviedol v žalobe, absentujú náležitosti žaloby vo vzťahu k „iným identifikačným údajom“. 16. Pokiaľ ide o argumentáciu vo vzťahu k doručeniu výzvy na vyjadrenie sa realizovanú prostredníctvom uznesenia, dovolací súd uvádza, že táto nie je priliehavá vo vzťahu k žiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškanie pre existenciu ospravedlniteľných dôvodov. 16.1. K uvedenému dovolací súd poukazuje na § 273 CSP, ktorý stanovuje tri podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby rozhodol rozsudkom pre zmeškanie; a to ak 1/ uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a vo svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, 2/ súd v uznesení poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a 3/ doručil uznesenie podľa písmena
  20. a)žalovanému do vlastných rúk. 16.2. Na uvedené nadväzuje § 356 písm.
  21. b)CSP, podľa ktorého odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. 16.3. Otázku, či bola výzva na vyjadrenie sa (realizovaná formou uznesenia) žalovanej doručená, rieši súd v prípade odvolania proti rozsudku pre zmeškanie; dovolací súd dodáva, že žalovaná odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie podala, o jej odvolaní odvolací súd rozhodol tak, že odvolanie odmietol. Proti uzneseniu, ktorým odvolací súd odvolanie odmietol, bolo podané dovolanie; o tomto dovolaní dovolací súd rozhoduje v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cdo/6/2025. 16.4. Dovolateľka vo vzťahu k doručeniu namietala, že vyhodnotenie doručenia súdnych zásielok nie je ničím preukázané a odvolací súd posúdenie tejto otázky nekonkretizoval. Dovolací súd zdôrazňuje, že podľa informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu, zásielku s výzvu na vyjadrenie určenú do vlastných rúk, žalovaná prevzala. Doručenka, čo aj elektronická, resp. vo forme informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu, je verejnou listinou, u ktorej sa predpokladá správnosť údajov v nej uvedených, pokiaľ sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno vzhľadom na charakter verejnej listiny bolo na žalovanej; žalovaná v priebehu konania pred súdmi nižších inštancií iba tvrdila, že zásielku prevzala iná osoba, túto však konkretizovala iba v dovolaní a svoje tvrdenia o prevzatí zásielky inou osobou ničím nepreukázala a ani nepreukazovala. 17. Dovolateľka namietla, že súd prvej inštancie stanovil lehotu na vyjadrenie iba 10 dní a v uvedenej lehote sa k žalobe nemala možnosť vyjadriť z dôvodu pobytu v cudzine. 17.1. K uvedenému dovolací súd poukazuje na § 117 a § 118 CSP; lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu; ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť súd; lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť. Zároveň podľa § 167 ods. 1, ods. 2 CSP ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk; spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 17.2. Zákon v prípade výzvy na vyjadrenie sa k žalobe ukladá súdu povinnosť určiť strane sporu lehotu na vykonanie konkrétneho procesného úkonu (v danom prípade vyjadriť sa k žalobe), neurčuje dĺžku tejto lehoty, resp. neobsahuje jej bližšie určenie. Súd sa v takomto prípade pri určovaní lehoty na vykonanie procesného úkonu (vyjadrenie sa k žalobe) riadi vlastným uvážením; voľná úvaha súdu v tomto smere nie je nijakým spôsobom obmedzená. Touto tzv. sudcovskou lehotou súd nie je viazaný; v prípade potreby ju môže primerane predĺžiť alebo určiť strane novú lehotu. Súd spravidla sudcovskú lehotu predĺži na základe návrhu niektorej zo strán sporu. Napokon Civilný sporový poriadok upravuje aj možnosť odpustenia zmeškanej lehoty (§ 122 CSP). 17.3. V sudcovskej lehote určenej na vyjadrenie sa žalovaná žiadané vyjadrenie nepodala a ani nepožiadala o predĺženie sudcovskej lehoty a ani pred vydaním rozsudku pre zmeškanie nepožiadala o odpustenie zmeškania lehoty. 17.4. V prejednávanej veci tak okresný súd určil sudcovskú lehotu na vyjadrenie sa v trvaní 10 dní; uvedená lehota podľa názoru dovolacieho súdu nie je lehotou neprimerane krátkou na neprospech žalovanej, aj keď v praxi nie je neobvyklá ani dlhšia lehota (okresné súdy bežne určujú lehotu na vyjadrenie sa v trvaní 10-20 dní). Nie nepodstatné je, že ani v prípade, ak by súd určil lehotu 20 dní, ani v tejto lehote od doručenia výzvy nebolo podané žiadne vyjadrenie vo veci samej a ani žiadosť o predĺženie lehoty a ani o odpustenie zmeškania lehoty. 18. Dovolateľka namietla, že žalobca v žalobe neuviedol adresu jej prechodného bydliska v zahraničí, čím zapríčinil, že súd o jej prechodnom bydlisku nemal vedomosť. 18.1. S uvedeným tvrdením sa dostatočne vysporiadali už súdy nižších inštancií. 18.2. Podľa § 133 ods. 1 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. 18.3. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že údaj o prechodnom pobyte nie je obligatórnou náležitosťou žaloby, absencia ktorého by mala za následok postup podľa § 129 CSP. Uvedenie údaja aj o prechodnom pobyte žalovaného je zo strany žalobcu možným, ale nie nevyhnutým postupom; uvedenie údaja o prechodnom pobyte môže mať vplyv na úspešné doručenie žaloby. 18.4. Pokiaľ dovolateľka namietla, že údaj o prechodnom pobyte je „iným identifikačným údajom“ v zmysle § 133 ods. 1 CSP, dovolací súd uvádza, že pod pojmom „iný identifikačný údaj“ možno rozumieť primárne taký údaj, ktorý umožní fyzickú osobu spoľahlivo odlíšiť od inej osoby, napr. údaj o čísle občianskeho preukazu. Keďže právna úprava obsiahnutá v CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, možno pod pojem „iný identifikačný údaj“ subsumovať aj údaj o mieste podnikania fyzickej osoby podnikateľa, alebo jej IČO. 18.5. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca mal, resp. mal mať vedomosť o tom, že žalovaná sa prechodne zdržiava v zahraničí. Pre doručovanie zásielky súdu bola rozhodná adresa uvedená v registri obyvateľov (a žalovaná ani netvrdila, že z registra vyplýva iná jej adresa ako tá, na ktorú bola zásielka doručovaná); iba v prípade, že by sa nepodarilo žalovanej doručiť žalobu na adresu uvedenú v registri obyvateľov, by bol súd prvej inštancie povinný urobiť všetky potrebné úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovanej. 18.6. Ak však mal okresný súd preukázané doručenie (čo zdôraznil aj odvolací súd), na postup podľa § 116 CSP nebol žiaden dôvod. Procesný postup súdu v súlade so zákonom nemôže zakladať konštatovanie o existencii zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm.
  22. f)CSP. 19. Právna doktrína pri ospravedlniteľných dôvodoch zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe uvádza pobyt v nemocnici, práceneschopnosť, náhle ochorenie, dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí, živelná pohroma, nehoda, úraz, závažné rodinné komplikácie a pod. Ďalšou podmienkou je, že ich dôsledkom bolo vylúčenie možnosti urobiť úkon, v danom prípade vyjadriť sa k žalobe. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 277 ods. 1 CSP len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním lehoty na vyjadrenie sa k žalobe, je príčinná súvislosť. Príčinnú súvislosť je potrebné preukázať tým, že k zmeškaniu došlo len v dôsledku tej okolnosti a že v prípade, ak by takáto prekážka nenastala, nedošlo by k zmeškaniu lehoty. Dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto lehotu na vyjadrenie zmeškal a kto žiada, aby určitá skutočnosť bola uznaná za ospravedlniteľný dôvod. Rozhodujúce sú vždy okolnosti konkrétneho prípadu. 19.1. Súdy nižších inštancií jasne a zrozumiteľne odôvodnili, z akého dôvodu ani pobyt v cudzine nepovažovali za ospravedlniteľný dôvod; iba samotný pobyt v cudzine ospravedlniteľným dôvodom nie je, najmä pokiaľ zo spisu vyplýva doručenie zásielky súdu do vlastných rúk žalovanej, ňou tvrdenú vedomosť o spore a výzve súdu najneskôr na prelome mesiacov november a december 2023, nevyužitiu iných možností komunikácie so súdom prvej inštancie a v konečnom dôsledku aj s (neskôr) zvoleným právnym zástupcom a s prihliadnutím na dátum, kedy bol rozsudok pre zmeškanie súdom prvej inštancie vyhlásený. V konečnom dôsledku je zrejmé, že žalovaná (inak si podľa vlastných slov vedomá doručenia výzvy na vyjadrenie sa najneskôr na prelome novembra a decembra 2023) procesne reagovala až na doručenie samotného rozsudku pre zmeškanie dňa 19. decembra 2023, a to práve návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolaním proti rozsudku pre zmeškanie, obe podania datované dňom 28. decembra 2023. 20. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalovanej namietajúce vadu podľa § 420 písm.
  23. f)CSP nie je prípustné, nakoľko k namietanej vade nesprávneho procesného postupu nedošlo. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej postupom podľa § 447 písm.
  24. f)CSP odmietol. 21. Iba na okraj dovolací súd uvádza, že pokiaľ dovolateľka v replike (inak podanej po uplynutí lehoty na vyjadrenie) poukázala na to, že v čase, keď sa mala vyjadriť k výzve súdu na vyjadrenie sa realizovanej formou uznesenia, bola tehotná a práve zdravotné problémy spojené s tehotenstvom jej mali zabrániť relevantne procesne reagovať, ide o argumentáciu, ktorú v žiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, neuviedla. Dovolateľka tak v rozpore s § 435 CSP uplatnila nové prostriedky procesnej obrany a nejde o skutočnosti a dôkazy na preukázanie prípustnosti a včasnosti dovolania. Uvedenú argumentáciu neuviedla ani v dovolaní; s poukazom na § 434 CSP na tieto dôvody dovolací súd prihliadať nemohol. 22. Dovolací súd žalobcovi, v dovolacom konaní úspešnému, priznal podľa § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. 23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.