← Slovensko

určenie popretej pohľadávky

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4ObdoK/3/2025 Identifikačné číslo spisu: 1121204618 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Lenka Praženková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1121204618.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivice Čelkovej, v spore žalobkyne: B.. Q. R., narodenej XX. O. XXXX, bytom XXX XX Š. T. XXX, právne zastúpenej BUČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Karpatská 13/A, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 968 191, proti žalovanému: Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868 856, právne zastúpenému AG LEGAL s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 326 511, o určenie popretej pohľadávky, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoKR/21/2024-362 zo dňa 26.03.2025, takto rozhodol: I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a . II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Odôvodnenie

  1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „prvoinštančný súd“) rozsudkom č. k. 36Cbi/12/2021-286 zo dňa
  2. júla 2024 zamietol žalobu a žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 1.
  3. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou z
  4. júna 2021 domáhala, aby súd určil, že jej pohľadávka v celkovej výške 102.000,- eur prihlásená prihláškou do reštrukturalizácie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4R/1/2021 (v súčasnosti na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-4R/1/2021) je nesporná, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a do zabezpečenia zabezpečovacím právom a do poradia zabezpečovacieho práva. 1.
  5. Z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s. bola uzatvorená rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek, na základe ktorej spoločnosť Arca Investments, a.s. vystavila dňa
  6. mája 2020 vlastnú zmenku na rad žalobkyne na sumu 101.496,- eur so splatnosťou dňa
  7. augusta
  8. Dňa
  9. júna 2020 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej mala žalobkyňa poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 100.000,- eur s tým, že pôžičku mala predstavovať platba žalobkyne realizovaná v prospech účtu č. IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného na meno spoločnosti Arca Investments, a.s. Toho istého dňa bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode práva k akciám, na základe ktorej malo dôjsť k dočasnému prevodu investičných akcií A. vydávaných k podfondu NOVA Green Energy - podfond 1, fondu NOVA Green Energy, SICAV, a.s. na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne zo zmluvy o pôžičke. Prihláškou si žalobkyňa prihlásila do reštrukturalizácie žalovaného pohľadávku v celkovej výške 102.000,- eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 100.000,- eur a úroku vo výške 2.000,- eur. Prihlásenú pohľadávku žalobkyňa odôvodnila tým, že medzi ňou a žalovaným bola dňa
  10. júna 2020 uzatvorená zmluva o pôžičke, v súlade s ktorou mala žalovanému poskytnúť pôžičku vo výške 100.000,- eur inému subjektu, konkrétne spoločnosti Arca Investments, a.s. V zmluve sa strany dohodli na tom, že žalovaný vráti pôžičku najneskôr
  11. mája 2021 a na pevnom úroku vo výške 2.000,- eur. Oznámením zo dňa
  12. júna 2021 oznámil reštrukturalizačný správca žalovaného, INSOLVENCY GROUP, k.s., žalobkyni, že ňou prihlásenú pohľadávku poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom a aj do poradia zabezpečovacieho práva. Popretie pohľadávky žalobkyne odôvodnil reštrukturalizačný správca žalovaného tým, že za pôžičku poskytnutú dlžníkovi sa nemôžu považovať finančné investície a peňažné plnenie žalobkyne, ktoré bolo poskytnuté pred uzatvorením zmluvy o pôžičke. Reštrukturalizačný správca žalovaného zdôraznil, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, ktorý sa považuje za uzatvorený až v momente faktického poskytnutia dohodnutej sumy peňažných prostriedkov predstavujúcich pôžičku veriteľom dlžníkovi. Z prihlášky pohľadávky bolo zrejmé, že žalobkyňa neposkytla žalovanému žiadne peňažné prostriedky, a to ani pred a ani po uzatvorení zmluvy o pôžičke. Žalovaný nebol zmluvnou stranou zmluvného vzťahu žalobkyne so spoločnosťou Arca Investments, a.s., ktorá zároveň nebola zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, a preto táto zmluva nemohla nahradiť zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s. Reštrukturalizačný správca žalovaného uviedol, že plnenie v zmysle zmluvy o pôžičke bolo nemožné a doplnil, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, na základe ktorej si veriteľ odvodil svoje prihlásené právo, je absolútne neplatná. Rovnako tak je zmluva o zabezpečovacom prevode práva k akciám neplatná, keďže zabezpečila neexistujúci záväzok. 1.
  13. Súd prvej inštancie s poukazom na § 124 ods. 1 až 7 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ,,ZKR“) skonštatoval, že žaloba žalobkyne bola podaná včas, v tridsaťdňovej lehote od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok reštrukturalizačným správcom. Reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4R/1/2021 zo
  14. apríla 2021, zverejneným v OV č. 68/2021 dňa
  15. apríla
  16. Účinky povolenia reštrukturalizácie tak nastali v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR dňa
  17. apríla 2021 a nasledujúci deň, t. j.
  18. apríla 2021 začala plynúť tridsaťdňová lehota na prihlasovanie pohľadávok (podľa § 121 ZKR), ktorej koniec pripadol na
  19. mája
  20. Nasledujúci deň po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok, t. j.
  21. mája 2021 začala plynúť správcovi tridsaťdňová lehota na popretie pohľadávok podľa ustanovenia § 124 ods. 2 ZKR, ktorá uplynula uplynutím dňa
  22. júna
  23. Dňa
  24. júna 2021 začala plynúť popretým veriteľom tridsaťdňová zákonná lehota na podanie incidenčnej žaloby v súlade s ustanovením § 124 ods. 4 ZKR, ktorej posledný deň pripadol na
  25. júla 2021 a keďže žaloba žalobkyne bola súdu doručená dňa
  26. júna 2021, bola podaná včas. Rovnako tak súd prvej inštancie uviedol, že reštrukturalizačný správca žalovaného poprel prihlásenú pohľadávku žalobkyne včas. Žalobkyňa pri namietaní, že reštrukturalizačný správca žalovaného poprel jej pohľadávku oneskorene, vychádzala z dátumu uvedeného na liste, ktorým jej bolo oznámené popretie prihlásenej pohľadávky. Relevantným dňom pre posúdenie včasnosti popretia pohľadávky žalobkyne bol však dátum, ktorý bol uvedený pri žalobkyni v zozname pohľadávok, pričom bolo v konaní zo zoznamu pohľadávok (ktorý sa nachádza v elektronickom súdnom spise - pozn. súdu) preukázané, že reštrukturalizačný správca žalovaného poprel pohľadávku žalobkyne dňa
  27. júna 2021, t. j. počas plynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Skutočnosť, že list, ktorým bolo žalobkyni oznámené popretie jej pohľadávky, bol datovaný k
  28. júnu 2021, nemalo vplyv na posúdenie dátumu popretia prihlásenej pohľadávky žalobkyne, keď k popretiu pohľadávky došlo dňa
  29. júna 2021 a nie dňa
  30. júna
  31. Zároveň reštrukturalizačný správca žalovaného si splnil svoju zákonnú povinnosť a oznámil žalobkyni popretie jej pohľadávky bezodkladne. 1.
  32. V súvislosti s otázkou, v akom rozsahu súd posudzuje popretú pohľadávku v incidenčnom konaní, poukázal súd prvej inštancie na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa
  33. septembra 2014, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa
  34. januára 2017 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR ako R 63/2017). 1.
  35. Súd prvej inštancie sa stotožnil so záverom reštrukturalizačného správcu o vylúčení uspokojenia pohľadávky žalobkyne v reštrukturalizácii žalovaného tak, ako bola prihlásená. Uviedol, že zmluva o pôžičke predstavuje - na rozdiel od zmluvy o úvere, ktorá je konsenzuálnym kontraktom - reálny kontrakt, ktorý vzniká v okamihu odovzdania finančných prostriedkov (či už v hotovosti, alebo bezhotovostným prevodom) veriteľom dlžníkovi. Predmetný záver vyplýva zo slovného spojenia „zmluvou o pôžičke veriteľ prenechá dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze“. Ak zmluvné strany uzatvoria, hoc v písomnej forme zmluvu, ktorú označia ako zmluva o pôžičke, ešte k samotnému vzniku záväzku (k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke) nedochádza, ale pre vznik záväzku je nevyhnutné reálne poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Ak zmluvná strana, ktorá o sebe tvrdí, že je veriteľom, nepreukáže poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi, nemožno hovoriť o existencii zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. K zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/695/2003 z
  36. januára 2004, podľa ktorého vzhľadom k tomu, že pôžička je reálnym a nielen konsenzuálnym kontraktom, zmluva nemá povahu zmluvy o pôžičke, keď k predaniu, či k bezhotovostnému prevodu dohodnutej čiastky vôbec nedošlo, takýto právny vzťah medzi zmluvnými stranami nie je vzťahom z pôžičky. Taktiež poukázal na rozsudok sp. zn. 21Cdo/2217/2003 zo dňa
  37. mája 2004, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky skonštatoval, že zmluva o pôžičke je tradične považovaná za zmluvu reálnu, kedy k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Predmetné závery vzťahujúce sa na právnu úpravu Občianskeho zákonníka (podľa ustanovenia § 657) sú podľa názoru súdu plne aplikovateľné aj na zmluvné vzťahy, ktoré sa spravujú ustanovením § 2390 a nasl. českého nového Občianskeho zákonníka, ktorým sa má spravovať právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, keďže základným pojmovým predpokladom pôžičky je aj podľa novej českej právnej úpravy prenechanie zastupiteľnej veci. Uvedené znamená, že pre vznik zmluvy o pôžičke je aj podľa ustanovenia § 2390 a nasl. českého nového Občianskeho zákonníka nevyhnutné prenechanie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi s tým, že ak k prenechaniu finančných prostriedkov nedôjde, k vzniku zmluvy o pôžičke medzi veriteľom a dlžníkom nedôjde. 1.
  38. Pri aplikácii predmetných právnych záverov na rozhodovaný spor súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o pôžičke zo dňa
  39. júna 2020 bez ďalšieho nepreukázala, že by medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi nimi a k vzniku pôžičky (a k vzniku záväzku žalovaného vrátiť žalobkyni sumu 100.000,- eur). Pre možnosť konštatovania, že došlo k poskytnutiu pôžičky a k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným bolo nevyhnutné, aby žalobkyňa už v prihláške pohľadávky do reštrukturalizácie žalovaného preukázala, že žalovanému poskytla finančné prostriedky vo výške 100.000,- eur. Súd prvej inštancie poukázal však na to, že žalobkyňa v prihláške pohľadávky do reštrukturalizácie nepreukázala poskytnutie akýchkoľvek finančných prostriedkov žalovanému, ktorými by mohlo dôjsť k vzniku zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalovaným a k vzniku záväzku žalovaného vrátiť žalobkyni pôžičku vo výške 100.000,- eur spolu s úrokom vo výške 2.000,- eur. Poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému, ktoré by mali predstavovať peňažnú pôžičku, žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala ani v súdnom konaní. 1.
  40. Naopak z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobkyňa poskytla bez časovej súvislosti so zmluvou o pôžičke finančné prostriedky tretej osobe, spoločnosti Arca Investments, a.s., dňa
  41. mája 2020 na základe vlastného (investičného) právneho vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s., t. j. na základe rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek a na základe ktorého vystavila dňa
  42. mája 2020 spoločnosť Arca Investments, a.s. na rad žalobkyne vlastnú zmenku na zmenkovú sumu 101.496,- eur. Platbu žalobkyne realizovanú v prospech spoločnosti Arca Investments, a.s. na základe jej vlastného investičného zmluvného vzťahu nebolo možné podľa názoru súdu prvej inštancie považovať za peňažnú pôžičku poskytnutú žalobkyňou žalovanému, a to bez ohľadu na znenie bodu 1.3 zmluvy o pôžičke zo
  43. júna
  44. Z predložených listinných dôkazov bolo zjavné, že sumu 100.000,- eur poskytla žalobkyňa spoločnosti Arca Investments, a.s. spolu s vedomím, na základe akého právneho vzťahu predmetné finančné prostriedky poskytuje. Sumu 100.000,- eur poskytla žalobkyňa spoločnosti Arca Investments, a.s. dňa
  45. mája 2020 na základe rámcovej zmluvy o vystavení blankozmeniek. Predmetné finančné prostriedky poskytnuté zo strany žalobkyne mali vlastný právny dôvod pre ich poskytnutie dlžníkovi, ktorým bola spoločnosť Arca Investments, a.s. a nie žalovaný, pričom tento právny dôvod bol odlišný od poskytnutia pôžičky zmluvnému partnerovi žalobcu (spoločnosti Arca Investments, a.s.) ako subjektu odlišnému od žalovaného. Na tomto konštatovaní nezmenila nič ani následne medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke, ktorej zmluvnou stranou spoločnosť Arca Investments, a.s. nebola. Reštrukturalizačný správca žalovaného tak poprel pohľadávku žalobkyne dôvodne. Prípadný nárok žalobkyne voči žalovanému z iného dôvodu, než je tvrdená pôžička, prípadne jeho nárok voči inému subjektu (voči spoločnosti Arca Investments, a.s.), je pre rozhodnutie súdu v incidenčnom spore iniciovanom žalobou žalobkyne z
  46. júna 2021 nepodstatný. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že relevantný je len právny dôvod vzniku pohľadávky uvedený v prihláške pohľadávky a tento nie je možné dodatočne meniť. Preto požiadavka žalobkyne v žalobe, aby súd posúdil zmluvu o pôžičke ako iný právny úkon, nemohol obstáť, keďže ide o ex post neprípustné menenie obsahu prihlášky pohľadávky v časti právneho dôvodu vzniku pohľadávky. 1.
  47. Súd prvej inštancie poukázal na to, že právny vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s. je obchodným záväzkovým vzťahom spravujúcim sa slovenským právom (konkrétne Obchodným zákonníkom), pričom žalovaný sa nezaručil za splnenie záväzku dlžníka, spoločnosti Arca Investments, a.s., vo výške 100.000,- eur alebo jeho časti voči žalobkyni podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka. Rovnako tak zo strany žalovaného nedošlo k prevzatiu dlhu spoločnosti Arca Investments, a.s. voči žalobcovi žalovaným, keďže nebolo preukázané splnenie podmienok podľa ustanovenia § 531 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa nepreukázala existenciu písomnej dohody medzi žalovaným a spoločnosťou Arca Investments, a.s., na základe ktorej by žalovaný prevzal dlh spoločnosti Arca Investments, a.s. voči žalobkyni. Žalovaný taktiež nepristúpil k záväzku spoločnosti Arca Investments, a.s. voči žalobkyni podľa ustanovenia § 531 ods. 2, resp. ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka, pričom tu je významná slovenská právna úprava, ktorou sa spravuje vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s., a nie česká právna úprava, na ktorú odkazovala žalobkyňa v písomnej časti konania. 1.
  48. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o pôžičke nemôže byť zmluvou v prospech tretej osoby, v prospech spoločnosti Arca Investments, a.s., keďže z jej obsahu žiadne plnenie, ktoré by patrilo spoločnosti Arca Investments, a.s., nevyplýva. Zmluvu o pôžičke zo
  49. júna 2020 uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným z uvedených dôvodov nebolo možné - a to ani podľa obsahu - považovať za ručiteľské vyhlásenie žalovaného, za prevzatie dlhu, za pristúpenie k záväzku a ani za zmluvu v prospech tretej osoby. Jediným účelom zmluvy o pôžičke malo byť podľa bodu 1.5 zmluvy nahradenie pôvodného záväzku novým, ktorý by však bolo možné dosiahnuť jedine v situácii, ak by už pred
  50. júna 2020 (pred uzatvorením zmluvy o pôžičke) existoval nejaký záväzok žalovaného voči žalobkyni. Naopak je neprípustné, aby uzatvorením zmluvy zo
  51. júna 2020, ktorej zmluvnými stranami boli len žalobkyňa a žalovaný, došlo k zániku záväzku spoločnosti Arca Investments, a.s. voči žalobkyni a k následnému vzniku záväzku žalovaného voči žalobkyni, keďže spoločnosť Arca Investments, a.s. nebola zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke zo
  52. júna
  53. 1.
  54. Súd prvej inštancie uviedol, že musel odmietnuť aj argumentáciu žalobkyne o tom, že je spotrebiteľom a že predmetný vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom. Súd poukázal na to, že predmetný spor je incidenčný, a nie spotrebiteľský, preto poukazovanie žalobkyne na to, že má byť spotrebiteľom, je právne irelevantné. Z obsahu zmluvy zo
  55. júna 2020 bolo jednoznačne zistené, že jej zmluvnými stranami boli len žalobkyňa a žalovaný a že B.. A. H. mohol zmluvou zo
  56. júna 2020 zaväzovať svojimi úkonmi výlučne žalovaného a nie aj spoločnosť Arca Investments, a.s., ktorá nebola účastníkom zmluvy. Preto, ak B.. A. H. podpisom zmluvy v mene žalovaného, chcel zaviazať voči žalobkyni žalovaného ako zmluvnú stranu, nemohol jej podpísaním za žalovaného (za spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s.) zaviazať aj tretiu osobu, spoločnosť Arca Investments, a.s., rovnako tak podpisom zmluvy v mene žalovaného B.. A. H. nevyslovil konkludentný súhlas so zmluvou v mene spoločnosti Arca Investments, a.s., ako to v konaní mylne a účelovo tvrdila žalobkyňa. Pokiaľ išlo o popretie zabezpečovacieho práva a jeho poradia, pre rozhodnutie súdu postačoval záver, že zabezpečiť možno len existujúcu pohľadávku, pričom pohľadávka žalobkyne voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke neexistuje. Navyše súd prvej inštancie poukázal na to, že samotné zabezpečovacie právo viaznuce na majetku reštrukturalizačného dlžníka bez existencie pohľadávky veriteľa voči reštrukturalizačnému dlžníkovi nemožno účinne prihlásiť do reštrukturalizácie, takéto prihlásenie zabezpečovacieho práva je možné len v prípade konkurzu. 1.
  57. K argumentácii žalobkyne o tom, že bola uvedená do omylu a že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, súd prvej inštancie uviedol, že táto nemala relevantný podklad pre rozhodnutie o jej incidenčnej žalobe, keďže podstatné bolo len to, či žalobkyňa žalovanému poskytla finančné prostriedky, a či medzi stranami vznikla alebo nevznikla v dôsledku toho zmluva o pôžičke. Okrem toho dal súd do pozornosti, že z jeho činnosti je známe, že žalobkyňa si svoju pohľadávku prihlásila aj v reštrukturalizácii spoločnosti Arca Investments, a.s., v rámci ktorej bola jej pohľadávka popretá z dôvodu, že v prípade, ak veriteľ bude v súdnom konaní 36Cbi/12/2021 úspešný, t. j. v prípade, ak v súdnom konaní 36Cbi/12/2021 bude rozhodnuté, že pohľadávka veriteľa sa považuje za zistenú/nespornú v reštrukturalizácii spoločnosti Arca Capital Slovakia, nemôže sa veriteľ zároveň domáhať duplicitného uspokojenia tej istej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní dlžníka. 1.
  58. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
  59. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na základe odvolania žalobkyne rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 2 CSP. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona. 2.
  60. Na doplnenie správnosti prvoinštančného rozsudku odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu uviedol, že reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4R/1/2021 zo dňa
  61. apríla 2021, ktoré bolo zverejnené v OV č. 68/2021 dňa
  62. apríla
  63. Účinky povolenia reštrukturalizácie tak nastali dňa
  64. apríla
  65. Nasledujúci deň začala plynúť lehota na prihlasovanie pohľadávok. Prihláškou si žalobkyňa prihlásila do reštrukturalizácie dlžníka pohľadávku v celkovej výške 102.000,00 eur, ktorá pozostávala z istiny 100.000,00 eur a úroku vo výške 2.000,00 eur. Prihlásenú pohľadávku odôvodnila zmluvou o pôžičke, ktorou mala žalovanému poskytnúť pôžičku vo výške 100.000,00 eur s fixným úrokom 2000,00 eur. Pohľadávku prihlásila ako zabezpečenú. 2.
  66. Z oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky bolo odvolaciemu súdu nepochybne preukázané, že správca preskúmal podnet samotného dlžníka na popretie pohľadávky a konštatoval jej spornosť čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a zabezpečenia zabezpečovacím právom, ako aj poradia zabezpečovacieho práva. Správca sa stotožnil s podnetom dlžníka, že za pôžičku poskytnutú dlžníkovi sa nemôžu považovať finančné investície a peňažné plnenie veriteľa, ktoré boli poskytnuté dávno pred samotným uzatvorením zmluvy o pôžičke inému subjektu, konkrétne obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s. Podľa správcu bolo z prihlášky zrejmé, že žalobkyňa neposkytla dlžníkovi žiadne finančné prostriedky, a to ani pred a ani po uzatvorení zmluvy o pôžičke. Správca sa stotožnil aj s tým, že dlžník nebol zmluvnou stranou zmluvného vzťahu žalobkyne a spoločnosti Arca Investments, a.s., v ktorom žalobkyňa poskytla tejto spoločnosti finančné prostriedky ako investíciu vo výške 102.000,00 eur a zároveň spoločnosť Arca Investments, a.s. nebola zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke. Podľa ustanovení českého OZ nie je možné zmluvou o pôžičke nahradiť zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a Arca Investments, a.s., teda nemôže ísť o nahradenie tohto záväzku. Plnenie podľa zmluvy o pôžičke bolo tak podľa správcu nemožné, pričom za poskytnutie pôžičky nemožno považovať investíciu poskytnutú inej spoločnosti. Správca zastával názor, že zmluva o pôžičke, z ktorej odvodzoval žalobca svoje právo, je absolútne neplatná v zmysle § 580 ods. 2 českého OZ. Nakoľko nedošlo k vzniku pôžičky, nevznikol dôvod na jej vrátenie a preto nemohlo dôjsť ani k platnému uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode, ktorú správca rovnako vyhodnotil ako neplatnú. 2.
  67. Odvolací súd z hľadiska právneho posúdenia veci poukázal na § 124 ods. 1 až 7 ZKR. Preskúmaním včasnosti popretia pohľadávky dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil včasné popretie pohľadávky v ods. 10.
  68. odôvodnenia rozsudku a to tak, že vychádzal z dátumu popretia pohľadávky v zozname pohľadávok. Napriek tomu, že žalobkyňa namietala nečitateľnosť dátumu v tlačenej verzii zoznamu pohľadávok, súd prvej inštancie vychádzal z elektronického dokumentu, podľa ktorého správne vyhodnotil dátum popretia pohľadávky dňa
  69. júna
  70. Odvolací súd uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že by správca antedatoval popierací prejav, taká skutočnosť nevyplynula z elektronického ani listinného súdneho spisu. Tvrdenie žalobkyne, že popierací prejav nebol urobený včas a teda že nenastali účinky popretia pohľadávky, žalobkyňa súdu nepreukázala. 2.
  71. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným poukázal na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa
  72. septembra 2014, z ktorého okrem iného vyplýva, že: ,,incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Uvedené závery k účelu incidenčného konania, aj keď prijaté k neskoršej právnej úprave, sú aplikovateľné aj na právnu úpravu obsiahnutú v ZKV. S uvedeným súvisí aj požiadavka kladená na žalobcu opísať rozhodujúce skutočnosti v žalobe a označiť a priložiť k žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ by správkyňa konkurznej podstaty mohla neobmedzene rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky v priebehu incidenčného konania, uvedenú povinnosť by si žalobca nevedel splniť“. 2.
  73. Taktiež odvolací súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa
  74. februára 2021, podľa ktorého ,,súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia“, ako aj z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 145/2022 zo dňa
  75. marca 2022, podľa ktorého ,,z § 124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca môže poprieť pohľadávku len v rozsahu, v akom sa na pohľadávku uplatnenú prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka prihliada - s tým koreluje oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou žalobou popierací prejav v rozsahu popretia pohľadávky. Logickým vyústením tejto premisy je skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky sa nemožno domáhať určenia pohľadávky nad rámec toho, čo bolo popreté a na čo sa v konkurze neprihliada. Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie popretej pohľadávky“, čo indikuje záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Z tohto dôvodu sa v incidenčnom spore nemohlo riešiť zabezpečenie pohľadávky, keďže nebolo predmetom popretia, ale rozhodol o ňom súd už skôr uznesením podľa § 122 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii“. 2.
  76. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia a rozhodnutia odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne súvisiace s požiadavkou prieskumu existencie pohľadávky ako takej, za nedôvodné. Súd prvej inštancie správne vychádzal iba z rozsahu prieskumu popieracieho prejavu reštrukturalizačného správcu. Rozšírenie predmetu incidenčného konania mimo popierací prejav by bolo nezákonným postupom súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd uviedol, že sa v tomto prípade nejedná ani o prílišný formalizmus, keďže takýto postup je logickou ochranou práva popretého veriteľa, ktorý sa môže incidenčnou žalobou brániť len voči popieraciemu prejavu, ktorého obsah je v danej chvíli zrejmý a definitívny. Rovnaký princíp potom platí aj pre popieranie správcu, ktoré môže smerovať iba voči skutočnostiam známym z prihlášky pohľadávky. Napriek tomu, že prax súdov sa postupne odkláňa od prílišného formalizmu, účel a zmysel konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania podľa ZKR a v ňom upravených inštitútov vyžadujú určitý stupeň formalizmu, a to z dôvodu umožnenia realizácie práv a povinností správcu, veriteľov a dlžníka. S ohľadom na uvedené tak súd prvej inštancie nebol oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave. 2.
  77. Odvolací súd uviedol, že reštrukturalizácia majetku žalovaného prebieha podľa slovenského právneho poriadku a v nadväznosti na to aj incidenčné konania vyvolané a súvisiace s touto reštrukturalizáciou sú vedené výlučne v režime slovenského právneho poriadku. Žiadne z ustanovení ZKR neukladá správcovi povinnosť vyzvať veriteľa na doplnenie prihlášky a je bez právneho významu, ak takúto povinnosť, či možnosť správca má v inom štáte, resp. podľa iného právneho poriadku. Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila ako nárok na vrátenie pôžičky poskytnutej žalovanému na základe zmluvy o pôžičke, pričom k poskytnutiu pôžičky (finančných prostriedkov) malo dôjsť tak, že tieto boli uhradené inej spoločnosti ešte pred uzatvorením zmluvy o pôžičke, a to konkrétne spoločnosti, s ktorou mala žalobkyňa uzatvorenú inú rámcovú zmluvu/zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení zmeniek za účelom investície do danej spoločnosti. Z obsahu oznámenia o popretí jednoznačne vyplývalo, že správca pohľadávku veriteľa poprel tiež z dôvodu, že na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanému. Správca za poskytnutie pôžičky nepovažoval finančné prostriedky investované v minulosti do inej obchodnej spoločnosti (Arca Investments, a.s.). Zmluvu o pôžičke preto považoval na absolútne neplatnú. Pokiaľ ide o spoločnosť Arca Investments, a.s., správca uviedol, že táto nebola účastníkom zmluvy o pôžičke a naopak žalovaný ako dlžník nebol účastník zmluvného vzťahu medzi žalobcom a Arca Investments, a.s. Preto podľa správcu nebolo možné zmluvou o pôžičke, ktorú uzatvorili žalobkyňa a žalovaný, nahradiť zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a Arca Investments, a.s. Nakoľko vyhodnotil správca, že nedošlo k vzniku pôžičky, nebol podľa neho daný dôvod ani na jej vrátenie a teda nemohlo dôjsť ani k platnému uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode, ktorú správca poprel tiež ako neplatnú. 2.
  78. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu správne zaoberal otázkou platnosti zmluvy o pôžičke a reálnosťou poskytnutia pôžičky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, ktorého vznik je viazaný na odovzdanie finančných prostriedkov. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie takýto záver prijal jednak s ohľadom na českú právnu úpravu (§ 2390 a nasl. českého OZ), ako aj s ohľadom na slovenskú právnu úpravu (čl. 657 OZ). Zmluva o pôžičke upravovala dohodu zmluvných strán o použití práva Českej republiky s výnimkou kolíznych noriem (článok 7, bod 7.1 zmluvy). Vzhľadom na uvedené bolo preto potrebné vychádzať z českej právnej úpravy, najmä z českého OZ. Posúdenie charakteru zmluvy o pôžičke aj podľa predpisov slovenského práva však nie je pochybením, ktoré by malo za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 a sp. zn. 5Cdo/55/1998 a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/695/2003 a sp. zn. 21Cdo/2217/2003, všetky charakterizujú zmluvu o pôžičke ako reálny kontrakt, kedy okrem dohody strán je nevyhnutné aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. V prejednávanom spore nebolo preukázané poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému, keďže všetky prevody, na ktoré žalobkyňa poukazovala, realizovala žalobkyňa v prospech spoločnosti Arca Investments, a.s.. Ani tvrdenie žalobkyne o konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a o uvedení do omylu jej nemohlo privodiť úspech v tomto konaní, nakoľko nemalo vplyv na meritum sporu, pretože bolo potrebné preukázať reálne poskytnutie pôžičky. Ak aj žalobkyňa konala pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere, nemení to nič na skutočnosti, že reálne odovzdanie finančných prostriedkov v konaní nepreukázala. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie nepovažoval investíciu do inej spoločnosti ani za „platobné miesto“ pôžičky, ktorá mala byť poskytnutá žalovanému, keďže medzi žalobkyňou a Arca Investments, a.s. existoval iný zmluvný vzťah za účelom investovania do obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s. 2.
  79. Prihlásenie si pohľadávky tiež v reštrukturalizácii na majetok Arca Investments, a.s. z dôvodu opatrnosti, resp. z dôvodu popretia pohľadávky v reštrukturalizácii žalovaného nasvedčuje podľa názoru odvolacieho súdu tomu, že aj sama žalobkyňa následne pristupovala k pohľadávke ako k dlhu, ktorý mala Arca Investments, a.s. voči žalobkyni, teda nedošlo k zániku tohto vzťahu a k jeho nahradeniu zmluvou o pôžičke uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným. Zmluva o pôžičke preto nemohla predstavovať ani zmenu v obsahu záväzkov (z investičnej zmluvy), keďže len strany zmluvy môžu meniť jej obsah a rovnako sa nejedná ani o zmenu v osobe dlžníka, nakoľko zo zmluvy o pôžičke nevyplýva, že by žalovaný prevzal dlh za spoločnosť Arca Investments, a.s. Prípadný nárok žalobkyne voči žalovanému z iného dôvodu než je tvrdená pôžička, je pre rozhodnutie súdu v incidenčnom spore nepodstatný. Uvedené opätovne vyplýva z charakteru incidenčného konania, predmetom ktorého môže byť iba popierací prejav správcu vo vzťahu k prihláške pohľadávky. Pohľadávka žalobkyne bola prihlásená ako nárok zo zmluvy o pôžičke a iba v tomto smere mohol správca realizovať popretie. Akýkoľvek iný právny dôvod vzniku pohľadávky je tak irelevantný. 2.
  80. Záverom odvolací súd uviedol, že nakoľko nebolo v konaní preukázané, že došlo reálne k pôžičke, za ktorej uhradenie by zodpovedal žalovaný, bol rovnako správny aj záver súdu prvej inštancie o správnosti popretia zabezpečovacieho práva a jeho poradia, keďže iba existujúcu pohľadávku je možné zabezpečiť. Na rozdiel od konkurzu, kde je možné prihlásiť si pohľadávku aj voči inej osobe ako osobe úpadcu, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa na majetok úpadcu, v reštrukturalizácii takýto postup nie je možný. Bez existencie pohľadávky voči žalovanému (ako reštrukturalizačnému dlžníkovi) tak nie je možné prihlásiť ani samostatné zabezpečovacie právo na majetku dlžníka. 2.
  81. V danom prípade tak dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku žalobkyne z uspokojenia v reštrukturalizácii žalovaného tak, ako bola prihlásená. Súd prvej inštancie preto podľa názoru odvolacieho súdu žalobu správne zamietol a svoje závery odôvodnil dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo. 2.
  82. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnila ani nevyvrátila podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
  83. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa dovolanie z dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobkyňa argumentovala tým, že dôvody popretia pohľadávky zo strany správcu nemôžu obstáť. Svoje tvrdenia založila na tom, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi ňou a žalovaným bola nováciou predchádzajúcej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s., ktorej súhlas s nováciou bol daný konkludentne, čo vyplýva z viacerých skutočností, a to: a/ B.. A. H. je osobou oprávnenou samostatne konať a zaväzovať žalovaného aj spoločnosť Arca Investments, a.s.; b/ ustanovenie 1.4 novej zmluvy o pôžičke výslovne uvádza, že nová zmluva o pôžičke nahradila pôvodnú zmluvu o pôžičke; c/ správanie spoločnosti Arca Investments, a.s. po uzavretí novej zmluvy o pôžičke nijako nenasvedčovalo tomu, že by sa Arca Investments, a.s. cítila byť viazaná pôvodnou zmluvou o pôžičke alebo plnila pôvodnú zmluvu o pôžičke; d/ správanie žalovaného po uzavretí novej zmluvy o pôžičke potvrdzovalo, že sa cítil viazaný novou zmluvou o pôžičke; e/ správanie žalobkyne po uzavretí novej zmluvy o pôžičke potvrdzovalo, že sa cítila viazaná novou zmluvou o pôžičke; f/ neexistuje iné odôvodnenie existencie novej zmluvy o pôžičke než to, že jej účelom bolo nahradiť pôvodnú zmluvu o pôžičke. 3.
  84. Za kľúčové žalobkyňa označila body 1.3 a 1.4 a 1.5 novej zmluvy o pôžičke, ktoré podľa jej názoru nepochybne smerujú k predmetnej novácii. Poukázala na to, že žalovaný a spoločnosť Arca Investments, a.s. až v čase keď boli v úpadku, začali podnikať kroky spochybňujúce platnosť novej zmluvy o pôžičke. Tieto kroky boli jednoznačne účelové, motivované snahou získať pre seba zabezpečenie poskytnuté žalobkyni. Následne rovnakú rétoriku prevzal aj správca a použil ju vo svojom popieracom prejave. Žalovaný v konaní tvrdil, že považuje pôvodnú zmluvu o pôžičke za platnú, čiže je nesporné, že k odovzdaniu peňazí podľa pôvodnej zmluvy o pôžičke došlo. Keďže následne prišlo k novácii pôvodnej zmluvy o pôžičke novou zmluvou o pôžičke, považovala žalobkyňa za zrejmé, že popierací argument pod písm. a), t. j. reálnosť kontraktu, taktiež nemôže obstáť. 3.
  85. Žalobkyňa dala do pozornosti, že nová zmluva o pôžičke bola uzavretá podľa českého práva, podľa ktorého je potrebné posudzovať aj jej platnosť. Takáto právna otázka však podľa žalobkyne ešte nebola dovolacím súdom zodpovedaná. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na § 574 českého Občianskeho zákonníka o uprednostnení výkladu nezakladajúceho neplatnosť právneho úkonu. 3.
  86. Na základe uvedených argumentov žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok ako vecne nesprávny zrušil, prípadne žalobe vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov celého konania.
  87. K dovolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Podľa jeho názoru žalobkyňa v dovolaní nevymedzila otázku relevantnú v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, resp. nevymedzila ju vôbec. Žalovaný zdôraznil, že rozhodujúcou otázkou, ktorou sa odvolací súd zaoberal, bola otázka (ne)poskytnutia peňažných prostriedkov žalobkyňou žalovanému na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa
  88. júna 2020, ako aj otázka platnosti zmluvy o pôžičke, a to s ohľadom na slovenskú a českú právnu úpravu. Práve na vyriešení týchto otázok založil odvolací súd svoje rozhodnutie tak, ako to vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozsudku. Rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia akejkoľvek otázky, ktorá by bola relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko otázka neposkytnutia peňažných prostriedkov žalobkyňou žalovanému na základe zmluvy o pôžičke totiž predstavuje skutkovú otázku, vo vzťahu ku ktorej nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ust. § 421 ods. 1 CSP. Otázka platnosti zmluvy o pôžičke (s ohľadom na slovenskú a českú právnu úpravu) závisela od posúdenia zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu. Rozhodovacia prax slovenských a českých najvyšších súdnych autorít je v tomto smere konštantná, keď charakterizuje zmluvu o pôžičke ako reálny kontrakt, kedy okrem dohody strán je nevyhnutné aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. 4.
  89. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa v dovolaní neuviedla, ktoré rozhodnutie z ustálenej praxe dovolacieho súdu odvolací súd vo svojom rozsudku nerešpektoval a predmetný dovolací dôvod nie je v dovolaní vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP. Zhodne sa žalovaný vyjadril aj k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP. V ďalšom žalovaný poukázal na relevantné skutočnosti vyplývajúce z priebehu konania, okrem iného aj na to, že prípadný nárok žalobkyne voči žalovanému z iného dôvodu než je tvrdená pôžička, je pre rozhodnutie súdu v incidenčnom spore nepodstatný, a to s ohľadom na predmet súdneho konania ako incidenčného konania, ktorým je posúdenie, či dôvody popretia pohľadávky uvedené v popretí pohľadávky obstoja alebo nie, tzn. či dôvody popretia pohľadávky obsiahnuté v popretí pohľadávky zodpovedajú skutočnosti a zároveň či tieto dôvody popretia pohľadávky vylučujú pohľadávku z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako bola žalobkyňou prihlásená. Žalovaný dodal, že spoločnosť Arca Investments listom zo dňa
  90. januára 2021 oznámila žalobkyni, že ku dňu
  91. januára 2021 eviduje voči nej záväzok na zaplatenie sumy 101.496,- eur z titulu zmenky vystavenej spoločnosťou Arca Investments v súvislosti s Rámcovou zmluvou (ďalej len „List“). Uvedený list pritom predložila do súdneho konania žalobkyňa ako prílohu žaloby. Na záver žalovaný dodal, že vo vzťahu k údajnému zániku zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, ktorý bol založený Rámcovou zmluvou, platí, že žalobkyňa si prihlásila pohľadávku voči spoločnosti Arca Investments vo výške 2.661.225,12 CZK (ktorá má zodpovedať sume 101.496,- eur) do insolvenčného konania vedeného voči spoločnosti Arca Investments na Mestskom súde v Prahe pod sp. zn.: MSPH 98 INS 723/
  92. 4.
  93. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby dovolací súd odmietol dovolanie, alternatívne, aby rozhodol o zamietnutí dovolania a v oboch prípadoch priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
  94. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) vec prejednal a po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP (plná moc právneho zástupcu žalobcu predložená spolu s osvedčovacou doložkou), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.
  95. Podľa § 419 CSP, je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí výlučne do právomoci dovolacieho súdu (viď. sp. zn. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v jednotlivých ustanoveniach CSP (obdobne aj sp. zn. I. ÚS 438/2017). Pri vyslovení záveru o (ne)prípustnosti dovolania dovolací súd preto nie je viazaný tým, čo uviedol dovolateľ, prípadne druhá strana.
  96. V prípade, ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z
  97. júna 2017).
  98. Žalobkyňa v dovolaní prípustnosť dovolania vymedzila ustanovením § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP. Pre úspešnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 (písm. a), b) a c)) CSP, musí dovolateľ vymedziť právnu otázku, pretože len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže súd pri právnom posúdení veci rieši právne otázky, nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov súdu. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Dovolací súd skutkové závery nie je oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle § 442 CSP, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.
  99. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/222/2009 z
  100. februára 2010). Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav (viď uznesenie 3Cdo/27/2018 zo
  101. augusta 2018).
  102. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.
  103. V posudzovanom prípade žalobkyňa vo vzťahu k prípustnosti svojho dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP síce uviedla, že podáva dovolanie podľa písm. a), b) a aj c), avšak z obsahu jej dovolania vyplýva, že podáva dovolanie podľa písm. b), keď tvrdí, že nová zmluva o pôžičke (Zmluva o pôžičke zo dňa
  104. júna 2020) bola uzavretá podľa českého práva, podľa ktorého je potrebné posudzovať aj jej platnosť a takáto právna otázka podľa žalobkyne ešte nebola dovolacím súdom zodpovedaná, pričom poukázala § 574 českého Občianskeho zákonníka o uprednostnení výkladu nezakladajúceho neplatnosť právneho úkonu.
  105. Ak má dovolací súd riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd a b) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z
  106. februára 2018). Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013).
  107. Povinnosť dovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, treba vnímať ako jeho povinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti dovolania a na ňu nadväzujúcu povinnosť doložiť ju buď konkrétnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd odchýlil, tvrdením o absencii rozhodovacej praxe, alebo konkretizáciou rozdielností v rozhodovaní dovolacieho súdu.
  108. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že dovolateľka nesúhlasí so skutkovým zistením súdov nižších inštancií, podľa ktorých nedošlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov a z tohto dôvodu je Zmluvu o pôžičke zo dňa
  109. júna 2020 neplatná, pričom súdy nižšej inštancie konštatovali, že neboli preukázané tvrdenia dovolateľky o dohode, že pôvodný dlžník konkludentne súhlasil s nováciou Zmluvy o pôžičke zo dňa
  110. mája
  111. Žalobkyňa k uvedenému tvrdeniu ani nesformulovala právnu otázku tak, ako to predpokladá ustanovenia § 421 ods. 1 CSP.
  112. Otázka, ktorú dovolateľka vymedzila v dovolaní, že predmetnú Zmluvu o pôžičke zo dňa
  113. júna 2020 neposudzovali konajúce súdy podľa českého práva (českého Občianskeho zákonníka), a to najmä vo vzťahu k § 574 českého Občianskeho zákonníka vo vzťahu k uprednostneniu výkladu nezakladajúceho neplatnosť právneho úkonu, nie je otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie konajúcich súdov. Predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej pohľadávka v celkovej výške 102.000,- eur prihlásená prihláškou do reštrukturalizácie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4R/1/2021 (v súčasnosti na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-4R/1/2021) je nesporná, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a do zabezpečenia zabezpečovacím právom a do poradia zabezpečovacieho práva. V danej veci ide o incidenčnú žalobu, v ktorej konajúci súd preskúmava popierací prejav správcu, s ktorým veriteľ, ktorého pohľadávka bola popretá, nesúhlasí. Predmetom rozhodovania súdu v incidenčnom spore nie je rozhodovanie o prihlásenej pohľadávke v celej jej šírke, čo znamená, že postup súdu v incidenčnom spore nie je totožný, ako je to v konaní súdu rozhodujúcom o žalobe na plnenie (o zaplatenie peňažnej pohľadávky). Rozhodovanie súdu v konaní o incidenčnej žalobe sa obmedzuje na posúdenie toho, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave reštrukturalizačného správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako bola prihlásená. Pri rozhodovaní súdu o incidenčnej žalobe je relevantný len obsah prihlášky veriteľa a obsah popieracieho prejavu reštrukturalizačného správcu.
  114. V tejto súvislosti dovolací súd (tak ako aj konajúce súdy) poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa
  115. januára 2017, podľa ktorého ... „Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.“, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa
  116. februára 2021, podľa ktorého ... „Súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave, ...“ . Z toho vyplýva limitovaná kognícia súdu viazaná na popierací prejav správcu. Správca odôvodnil popretie pohľadávky žalobkyne z dôvodov, že za pôžičku poskytnutú dlžníkovi sa nemôžu považovať finančné investície a peňažné plnenie žalobkyne, ktoré bolo poskytnuté pred uzatvorením zmluvy o pôžičke inému subjektu, konkrétne spoločnosti Arca Investments, a.s. Reštrukturalizačný správca žalovaného zdôraznil, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, ktorý sa považuje za uzatvorený až v momente faktického poskytnutia dohodnutej sumy peňažných prostriedkov predstavujúcich pôžičku veriteľom dlžníkovi. Z prihlášky pohľadávky bolo zrejmé, že žalobkyňa neposkytla žalovanému žiadne peňažné prostriedky, a to ani pred a ani po uzatvorení zmluvy o pôžičke. Konajúce súdy teda nepreskúmavali Zmluvu o pôžičke zo dňa
  117. júna 2020 z pohľadu žalobkyňou uvedeného § 574 českého Občianskeho zákonníka (uprednostnení výkladu nezakladajúceho neplatnosť právneho úkonu), ale skúmali len správnosť popierajúceho prejavu správcu, ktorý pohľadávku žalobkyne poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom a aj do poradia zabezpečovacieho práva.
  118. V súvislosti s otázkou predmetu incidenčného konania dovolací súd konštatuje, že súdy nižších inštancií správne poukázali aj na Nález Ústavného súdu SR z
  119. septembra 2014, č. k. II. ÚS 409/2013-49, v zmysle ktorého je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 konkurzného zákona je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy.
  120. Žalobkyňa si prihláškou zo dňa
  121. mája 2021 prihlásila svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 102.000,- eur, z ktorej istina predstavuje sumu 100.000,- eur a dohodnutý úrok predstavuje sumu 2.000,- eur, zabezpečenú zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k akciám žalovaného, pričom ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedla poskytnutie pôžičky v celkovej výške 100.000,- eur. Oznámením zo dňa
  122. júna 2021 oznámil reštrukturalizačný správca žalovaného, INSOLVENCY GROUP, k.s., žalobkyni, že ňou prihlásenú pohľadávku poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom a aj do poradia zabezpečovacieho práva. Popretie pohľadávky žalobkyne odôvodnil reštrukturalizačný správca žalovaného tým, že za pôžičku poskytnutú dlžníkovi sa nemôžu považovať finančné investície a peňažné plnenie žalobkyne, ktoré bolo poskytnuté pred uzatvorením zmluvy o pôžičke. Žalobkyňou nastolená otázka nie je otázkou, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia od vyriešenia žalobkyňou sformulovanej právnej otázky tak napadnutý rozsudok nezávisel. Dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že v danej veci ide o incidenčnú žalobu, v ktorej konajúci súd preskúmava popierací prejav správcu, s ktorým veriteľ, ktorého pohľadávka bola popretá, nesúhlasí.
  123. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade nie je daná prípustnosť dovolania žalobkyne podľa ustanovenia § 421 CSP. Dovolací súd preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.
  124. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
  125. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  126. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.