← Slovensko

ochranu osobnosti a iné

Obsah (5)§ 25§ 36§ 40§ 43§ 19b

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Ndob/13/2026 Identifikačné číslo spisu: 4422204405 Dátum vydania rozhodnutia: 13.05.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 25ods.

1 a 2 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

(2)Ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odseku 1. 7.

§ 36ods.

1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 8.

§ 40

CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 9.

§ 43ods.

1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 10.

§ 43ods.

2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

  1. Práva priemyselného vlastníctva patria do oblasti práv duševného vlastníctva. Ide o práva nehmotných statkov, pričom priemyselné práva ako výsledky tvorivej duševnej činnosti členíme na patentové právo (právo vynálezcov, právo priemyselných dizajnov, právo úžitkových vzorov, právo topografií polovodičových výrobkov, právo nových plemien zvierat (šľachtiteľské právo), priemyselné právo na označenie, známkové právo (ochranná známka), právo o označení pôvodu výrobku a zemepisných označení výrobkov, právo obchodných mien. Zákonodarca pri úprave kauzálnej príslušnosti pristúpil k zmene oproti pôvodnej úprave v zákone č. 371/2004 Z. z. a to tak, že stanovil jeden kauzálne príslušný súd, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica pre obvod celej Slovenskej republiky, za účelom a zohľadnením úzkej odbornej špecializácie sudcov tohto súdu práve pre oblasť práva priemyselného vlastníctva (obdobne porovnaj Strapáč In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
  2. vydanie. Komentár: C. H. Beck, 2022, s. 177, 178).
  3. Pre rozhodnutie najvyššieho súdu o predloženom spore o príslušnosť je významný obsah žaloby, ktorý formulujú žalobcovia, teda i to, akej súdnej ochrany sa dovolávajú. Z obsahu súdneho spisu a zo samotného žalobného návrhu vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú, aby súd rozhodol nasledovne: „I. Žalovaný je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaslať na adresu bydliska Žalobcu v
  4. rade - P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. a na adresu sídla Žalobcu v
  5. rade - Limestone SK, s.r.o., so sídlom Považská 5186/40, 940 02 Nové Zámky, IČO: 46 818 405 a Žalobcu v
  6. rade - Limestonereal s.r.o., so sídlom Považská 40, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 039 785 doporučeným listom písomné ospravedlnenie s overeným podpisom a ospravedlnenie zároveň zverejniť v nezávislom týždenníku na stránke www.watson.sk, a to v nasledovnom znení: Ospravedlnenie za nepravdivé a pravdu skresľujúce výroky o P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. spoločnosti Limestone SK, s.r.o., so sídlom Považská 5186/40, 940 02 Nové Zámky, IČO: 46 818 405 a spoločnosti Limestonereal s.r.o., so sídlom Považská 40, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 039
  7. Spoločnosť Dataplan s.r.o., so sídlom Podhájska 8, 940 77 Nové Zámky, IČO: 50 486 969 ako vydavateľ nezávislého týždenníka na internetovej stránke www.watson.sk sa týmto ospravedlňuje za nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie zverejnené v nezávislom týždenníku v článku v názvom „Anatómia jedného podvodu - časť 1”, ktorý je uverejnený pod internetovým odkazom: https://watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4696, ktorými došlo k zásahu do osobnostných práv P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. a do práva na ochranu dobrej povesti právnických osôb Limestone SK, s.r.o., so sídlom Považská 5186/40, 940 02 Nové Zámky, IČO: 46 818 405 a Limestonereal s.r.o., so sídlom Považská 40, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 039
  8. II. Žalovaný je povinný zaplatiť Žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
  9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že z vyššie uvedeného žalobného návrhu nevyplýva, že by sa žalobcovia domáhali niektorým výrokom ochrany dobrého mena (či ochrany pred nekalou súťažou v kontexte dobrej povesti spojenej s obchodným menom), ale domáhajú sa výlučne ochrany dobrej povesti právnickej osoby vo vzťahu k prevádzkovateľovi internetového portálu - internetového týždenníka za difamačné výroky. Najvyšší súd zároveň súhlasí s názorom predkladajúceho súdu, že predmetom konania nie je spor z priemyselného vlastníctva, keďže žalobcovia sa domáhajú ochrany

§ 19bods.

2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“).

  1. Najvyšší súd považuje za potrebné predovšetkým systematicky odlíšiť právnu povahu ochrany dobrej povesti právnickej osoby od režimu práv priemyselného vlastníctva. Podľa § 19 Občianskeho zákonníka má právnická osoba právo na ochranu svojej dobrej povesti, pričom ide o osobitnú kategóriu tzv. osobnostných práv právnických osôb, ktoré majú nemajetkovú povahu a slúžia na ochranu ich spoločenského postavenia, dôveryhodnosti a reputácie v právnych a hospodárskych vzťahoch. Predmetom tejto ochrany je najmä hodnotenie právnickej osoby verejnosťou, pravdivosť informácií o jej činnosti, ako aj jej profesionálna a etická integrita, pričom zásahom je každé nepravdivé skutkové tvrdenie objektívne spôsobilé túto povesť narušiť, bez ohľadu na to, či sa preukáže konkrétna majetková ujma.
  2. Na rozdiel od uvedeného, práva priemyselného vlastníctva predstavujú súbor výlučných majetkových práv k nehmotným statkom, ktoré sú spravidla viazané na formálnu registráciu a ktorých účelom je ochrana výsledkov tvorivej alebo podnikateľskej činnosti (napr. ochranné známky, patenty, dizajny) v hospodárskej súťaži. Ich jadrom je výlučné oprávnenie tieto predmety používať a brániť sa proti ich neoprávnenému využívaniu inými subjektmi.
  3. Hoci medzi týmito kategóriami môže existovať určitý faktický prienik, najmä v tom, že dobrá povesť právnickej osoby (goodwill) môže ovplyvňovať ekonomickú hodnotu predmetov priemyselného vlastníctva, ide o odlišné právne inštitúty s rozdielnym predmetom ochrany, právnou povahou aj účelom. Jedným z podstatných kritérií je, že ochrana dobrej povesti podľa § 19 Občianskeho zákonníka je absolútnym nemajetkovým právom, ktoré vzniká ex lege a nie je podmienené registráciou, zatiaľ čo práva priemyselného vlastníctva majú majetkový charakter a vznikajú za splnenia zákonom ustanovených formálnych podmienok.
  4. Skutočnosť, že sa žalobcovia domáhajú ochrany dobrej povesti právnickej osoby neznamená, že sa bez ďalšieho domáhajú ochrany obchodného mena v kontexte práva/predmetu priemyselného vlastníctva, a teda že by malo ísť o spor z priemyselného vlastníctva. Vôľou žalobcov v rámci podanej žaloby nepochybne bolo vyvolanie konania, v rámci ktorého súd preskúma tvrdenia o zásahu do ich dobrej povesti zo strany žalovaného. Žalobca je v sporovom konaní pánom sporu (dominus litis) a v prípade, ak má k dispozícii viacero právnych prostriedkov na ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov, pričom využije len niektorý z nich, je pre určenie príslušnosti súdu určujúce len to, akej ochrany sa dovoláva. Najvyšší súd má za to, že konanie začaté na základe žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú ochrany podľa § 19b Občianskeho zákonníka je vo svojej podstate sporom o ochranu osobnosti právnickej osoby, čo predstavuje občianskoprávny spor, ktorý sa má v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy zapisovať výlučne do príslušného súdneho registra občianskoprávnej agendy.
  5. Najvyšší súd vo vzťahu k argumentácii súdov nižších inštancií jeho vlastnou judikatúrou dopĺňa, že jej použitie musí byť relevantné, aplikujúc ju na rovnaký alebo obdobný skutkový stav a nároky z neho vznášané. Ochrana dobrého mena právnickej osoby skutočne patrí do práv priemyselného vlastníctva (tu súdmi nižších inštancií citované rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Ndob/12/2020 zo dňa 30.9.2020), preto ak by sa žalobcovia domáhali ochrany obchodného mena a v súvislosti s tým aj ochrany proti zásahu do dobrej povesti, išlo by o spor z priemyselného vlastníctva. Najvyšší súd už skôr vyslovil, že obchodné meno patrí medzi predmety priemyselného vlastníctva, preto kauzálne príslušným súdom na prejednanie sporu, ktorého predmetom je ochrana obchodného mena, je podľa § 25 ods. 1 CSP Okresný súd Banská Bystrica, a to aj v prípade, ak spor má súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania (§ 25 ods. 3 CSP; pozn. aktuálne § 25 ods. 2 CSP) [pozri uznesenie sp. zn. 1Ndob/12/2019 z 13.12.2019 publikované ako R 42/2020 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, obdobne tiež uznesenie sp. zn. 5Ndob/12/2020 z 20.08.2020].
  6. Najvyšší súd zároveň podporne poukazuje aj na (tiež súdmi nižšej inštancie použité) rozhodnutie sp. zn. 5Ndob/2/2019 zo dňa 29.1.2019 konkrétne na bod 6 odôvodnenia rozhodnutia, kde konštatoval, že „ Vo veci predloženej je špecifickou riešená situácia z toho dôvodu, že v žalobnom návrhu sa žalobca domáha priznania práva z niekoľkých tvrdených hmotnoprávnych titulov. Nárok definuje ako náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená omisívnym konaním žalovaného, ktorý si nesplnil zmluvnú informačnú povinnosť. Zároveň túto povinnosť viaže na zmeny vyplývajúce z legislatívneho vývoja a napokon konanie žalovaného subsumuje pod konanie nekalosúťažné, keďže tieto znaky konanie žalovaného podľa žalobcu vo vzťahu k ostatným súťažiteľom na rovnakom trhu vykazuje.“ Vo vzťahu k sporu predloženému najvyššiemu súdu je teda jeho relevancia minimálna.
  7. Najvyšší súd tak uzavrel, že nárok právnickej osoby na ochranu dobrej povesti v prípade zverejnenia nepravdivých (difamujúcich) informácií v médiách v okolnostiach danej veci nemožno subsumovať pod ochranu práv priemyselného vlastníctva. Ide o samostatný právny prostriedok ochrany osobnosti právnickej osoby

§ 19bods.

2 Občianskeho zákonníka, ktorého účelom je zabezpečiť integritu jej reputácie, a to nezávisle od existencie či neexistencie práv k predmetom priemyselného vlastníctva. V takom prípade nie je daná kauzálna príslušnosť v sporoch z priemyselného vlastníctva podľa § 25 ods. 1 a 2 CSP.

  1. Vzhľadom na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že v danom prípade bol postup Okresného súdu Nové Zámky, ktorým postúpil spor Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu kauzálne príslušnému podľa § 25 ods. 1 a 2 CSP, nesprávny. Nesúhlas Okresného súdu Banská Bystrica je teda dôvodný, a preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
  2. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 :
  3. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.