7 916 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/164/2024 Identifikačné číslo spisu: 6120276286 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6120276286.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: M. D., nar. A., bytom C., zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: Generali Česká pojišťovna a. s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54 228 573, o zaplatenie 7.916 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV (po zmene súdnej mapy Mestský súd Bratislava IV) pod sp. zn. 4C/28/2020, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. marca 2024 sp. zn. 3Co/75/2023, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Odôvodnenie 1. Okresný súd Bratislava IV (po zmene súdnej mapy Mestský súd Bratislava IV, ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. decembra 2022 č. k. 4C/28/2020-426 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“ alebo „rozhodnutie okresného súdu“) žalobu zamietol (prvá výroková veta); o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca (druhá výroková veta). 1.1. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 7.916 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že mal so žalovanou uzatvorenú poistnú zmluvu na nehnuteľnosť v katastrálnom území S.. Listom z 27. augusta 2019 bola žalovanej oznámená poistná udalosť na nehnuteľnosti, ku ktorej došlo v dôsledku poškodenia odpadového potrubia umiesteného pod vaňou. Dňa 13. septembra 2019 bola žalovanou vykonaná obhliadka nehnuteľnosti s odhadom škody 10.000 Eur. Po prieskume trhu našiel žalobca subjekt, ktorý bol ochotný opravu zrealizovať za 7.916 Eur, išlo o najlacnejšiu ponuku. Po oznámení žalobcom žalovanej výšku škody 7.916 Eur, žalovaná doručila žalobcovi oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. 3091145611, ktorým bolo oznámené ukončenie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia. 1.2. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, odkazujúc na ustanovenia § 788 ods. 1, § 795 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) a § 153 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a v plnom rozsahu ju zamietol. 1.3. Konštatoval, že za hlavný dôvod zamietnutia žaloby možno považovať skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výšky škody, ktorú si uplatnil po tom, čo žalovaná listom z 8. januára 2020 ukončila likvidáciu poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia. Žalobca odôvodnil výšku škody tým, že si na základe prieskumu trhu zabezpečil ponuku na opravu vo výške 7.916 Eur ako najvýhodnejšiu, avšak žiadne výsledky prieskumu trhu ani doklad o skutočnom vynaložení a úhrade uvedenej sumy súdu nepredložil. Okresný súd zároveň prihliadol na to, že subjekt označený v rámci prieskumu trhu ako najvýhodnejší bol kamarát žalobcu, svedok p. D., ktorý sa zároveň podieľal na výstavbe nehnuteľnosti ako stolár. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že jeho nárok je nižší ako žalovanou odhadnutá škoda vo výške 10.000 Eur, súd prvej inštancie uviedol, že tento údaj nepredstavuje odhad žalovanou, ale sumu uvedenú samotným poisteným/poškodeným v rámci obhliadky. Výška uplatneného nároku tak nebola v konaní preukázaná a súd ju nemohol priznať. 1.4. Súd prvej inštancie poukázal na hlavnú líniu procesnej obrany žalovanej, ktorá tvrdila, že udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody, nie je krytá poistením z poistnej zmluvy, keďže začiatok deja, ktorý škodu spôsobil, predchádza vzniku poistenia, teda dňu 4. decembra 2018. Na preukázanie uvedeného žalovaná predložila znalecký posudok č. 41/2019, z ktorého vyplýva záver, že príčina vlhnutia vedúca k vzniku škody (pri ktorej došlo aj k hnilobnému procesu dreva) je dlhodobého charakteru. Žalobca mal vedomosť o existencii tohto znaleckého posudku už od doručenia listu z 8. januára 2020, ktorým mu žalovaná oznámila ukončenie poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia. Žalobca v konaní spochybňoval závery znaleckého posudku č. 41/2019, aj odborného vyjadrenia č. 09/2019, a to tak z hľadiska kompetentnosti ich spracovateľov, ako aj ich obsahu. Okresný súd však tieto námietky nepovažoval za dôvodné a uvedené dôkazné prostriedky považoval za riadne vykonané dôkazy. Zásadným záverom znaleckého posudku je, že drevokazná huba - drevomorka domáca za zistených podmienok rástla s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote až 670 dní od odkrytia poškodeného miesta, teda od 24. augusta 2019, približne dva roky, pričom začiatok poistenia bol medzi stranami sporu dojednaný od 5. decembra 2018, teda približne 8 mesiacov po odkrytí poškodeného miesta. V konaní sa nepodarilo presne zistiť začiatok degradačného procesu dreva po postupnom úniku vody z odpadového potrubia, pričom vzhľadom na povahu veci okresný súd nepovažoval presné určenie tohto okamihu za nevyhnutné ani objektívne možné, keďže ide o biologický proces závislý od viacerých faktorov (čas, vlhkosť, teplota a pod.). Žalovaná však v konaní úspešne spochybnila, že začiatok škodovej udalosti, únik vody z potrubia, nastal až po uzatvorení poistnej zmluvy, a súd preto uzavrel, že tento únik nastal pred jej účinnosťou. 1.5. Súd prvej inštancie poukázal na nesprávnosť postupu žalovanej v procese likvidácie poistnej udalosti, keď odmietla poskytnúť poistné plnenie s poukazom na čl. 6 bod 14 písm.

1. d)Všeobecných poistných podmienok. Aplikácia uvedenej výluky nebola v konaní preukázaná, keďže nebolo zistené, že by poistený mal alebo mohol mať vedomosť o existencii vady v čase uzatvorenia poistenia, čo je predpoklad jej použitia. Zároveň okresný súd vychádzal zo skutkového záveru, že k úniku vody dochádzalo už pred uzatvorením poistnej zmluvy, pričom túto skutočnosť žalobca ani sám nevylúčil. Napriek uvedenému nesprávnemu postupu bola žalovaná v konaní úspešná, keďže rozhodujúcim dôvodom zamietnutia žaloby nebolo poistné krytie, ani aplikácia výluky, ale skutočnosť, že žalobca nepreukázal svoj nárok čo do výšky, ani dôvodnosti. 1.6. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP. 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 28. marca 2024 č. k. 3Co/75/2023-505 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (prvá výroková veta); žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania (druhá výroková veta). 2.1. Odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, konštatujúc správnosť dôvodov jeho rozhodnutia. 2.2. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nespochybňuje možnosť vzniku škody pri úniku vody v dome, avšak dokumentáciou rozsahu škody a postupu jej odstránenia, ako ani popisom stavebného materiálu, či fotografiami nie je bez ďalšieho výška škody v predmetnom spore preukázaná; samotný žalobca aj v odvolaní uznal, že nemá k dispozícii faktúry za nákup materiálu a za vykonané práce, a pokiaľ poukázal na výpoveď svedka D., ani touto nebola preukázaná výška tvrdenej škody, keďže svedok síce pripustil, že dostal odmenu za opravu drevených častí, avšak neuviedol, v akej výške. Žalobca v žalobe uviedol, že za opravu škody vynaložil finančné prostriedky vo výške 7.916 Eur, pričom vo vyjadrení k odporu už nedisponoval všetkými potrebnými príjmovými dokladmi, poskytol však rozpis opráv, ako aj cenu za vykonané opravy, pričom tieto boli ohodnotené na 7.916 Eur; napriek tomu zotrval na tvrdení o odhadovanej výške škody 10.000 Eur, pričom v zápise z obhliadky je suma 10.000 Eur ako odhad výšky škody poisteným. 2.3. Súd prvej inštancie aplikujúc § 153 ods. 1, 2 CSP neprihliadol na návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckými posudkami, ktoré považoval za nehospodárne, neúčelné a uplatnené v rozpore so zásadou koncentrácie konania; odvolací súd zdôraznil, že spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (§ 296 CSP), avšak toto ustanovenie sa nepoužije, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom (§ 291 CSP), pričom zastúpenie má vplyv aj na poučovaciu povinnosť súdu (§ 160 ods. 3 písm.
2. b)CSP), a preto súd prvej inštancie nemal poučovaciu povinnosť podľa § 167 ods. 3 CSP o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Účelom koncentrácie (§ 153, § 154 CSP) je procesná ekonómia a rýchlosť konania, procesné úkony majú byť vykonané včas, za oneskorené sa považujú, ak mohli byť uplatnené skôr pri náležitej starostlivosti, ich posúdenie je na úvahe súdu, ktorý na ne môže neprihliadnuť v rámci sudcovskej koncentrácie (I. ÚS 33/2021). 2.4. Pokiaľ žalobca ako prostriedok procesného útoku uplatnil návrh na nariadenie znaleckého dokazovania v podaní z 28. septembra 2022, či na predloženie súkromného znaleckého posudku v podaní zo 4. novembra 2022, odvolací súd uviedol, že možno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že tento prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas, nakoľko žalobca mal možnosť ho uplatniť podstatne skôr; návrh na vydanie platobného rozkazu podal dňa 29. apríla 2020, pričom znalecký posudok č. 41/2019 mu bol doručený dňa 27. januára 2022. 2.5. Ak žalobca v odvolaní poukazoval na oneskorené predloženie uvedeného znaleckého posudku zo strany žalovanej, odvolací súd uviedol, že bolo výlučne na žalobcovi samotnom, aby predložil dôkazy, ktoré by svojou kvalitou a výpovednou hodnotou osvedčili pravdivosť pred súdom prezentovanej procesnej argumentácie a umožnili prijať nepochybný záver o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, o. i. dôkazy na preukázanie vzniku a výšky tvrdenej škody. Odvolaciemu súdu nebol zrejmý dôvod, na základe ktorého sa žalobca domnieval, že žalovaná disponuje presným vyčíslením výšky škody v znaleckom posudku č. 41/2019, keďže v oznámení o ukončení likvidácie z 8. januára 2020 sa žalovaná na závery znaleckého posudku odvoláva, avšak bez poukazu na konkrétnu výšku škody, a v odpore sa s konkrétnou výškou škody nezaoberala, naopak namietala, že výšku uplatneného nároku žalobca nepreukázal. 2.6. Za tejto situácie žalobca napriek uvedeným skutočnostiam trval na predložení znaleckého posudku č. 41/2019 a následne uplatnil návrhy na nariadenie znaleckého dokazovania v podaní z 28. septembra 2022 a na predloženie súkromného znaleckého posudku v podaní zo 4. novembra 2022, odvolací súd uzavrel, že tieto procesné návrhy žalobcu neboli vykonané včas, keďže žalobca ich mohol vykonať skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Postup súdu prvej inštancie podľa § 153 ods. 1, 2 CSP preto nepredstavuje svojvoľné nevyhovenie návrhu na znalecké dokazovanie. 2.7. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa záveru súdu prvej inštancie o nemožnosti vykonať znalecké dokazovanie z dôvodu odstránenia poškodení na nehnuteľnosti, napriek existencii rozsiahlej fotodokumentácie, odvolací súd skonštatoval, že tento záver korešponduje s obsahom e-mailu znalca Ing. B. G. z 3. novembra 2022, podľa ktorého znalecké dokazovanie iba na základe fotodokumentácie nie je možné vykonať, a to aj napriek námietke žalobcu, že súd k uvedenému záveru dospel bez oslovenia znalca. 2.8. K ďalšej námietke žalobcu, že ku škode došlo až po uzavretí poistnej zmluvy (podpísaná 4. decembra 2018, účinná od 5. decembra 2018), odvolací súd poukázal na závery znaleckého posudku č. 41/2019, podľa ktorých sa nezistilo presné miesto úniku vody do stropu, pričom bol vyslovený iba predpoklad možného úniku v kúpeľni vzhľadom na konštrukčné usporiadanie a rozsah poškodenia, a to bez zistenia konkrétneho miesta netesnosti na potrubí; nemožno preto súhlasiť s tvrdením, že príčina škody bola znaleckým posudkom jednoznačne konštatovaná ako únik vody z odpadového potrubia pod kúpeľňou. Taktiež vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa hnilobného procesu a rastu drevomorky domácej odvolací súd uviedol, že zo záverov znalca Ing. Jána Bukovčana vyplýva prepočet medzi rýchlosťou rastu 0,25 až 1 cm denne a vzdialenosťou 150 až 670 cm, z ktorého vyplýva doba rastu minimálne 150 až 670 dní, resp. 600 až 2680 dní, pričom pri maximálnej vzdialenosti 670 cm a rýchlosti 1 cm denne ide o minimálne 670 dní; z toho vyplýva, že k dátumu odkrytia 24. augusta 2019 musel rast huby začať najneskôr v októbri 2017, a teda pred účinnosťou poistnej zmluvy. 2.9. Odvolací súd v nadväznosti na námietky žalobcu voči znaleckému posudku zároveň uviedol, že tento bol vypracovaný znaleckou organizáciou, pričom skutočnosť, že znalec bol vyčiarknutý z odvetvia poruchy stavieb, nie je rozhodujúca, keďže bol naďalej zapísaný v odvetví odhad hodnoty nehnuteľností, ktoré zahŕňa aj stanovenie výšky škody; možnosť pribratia konzultanta je upravená § 16 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z. z.“), nejde o neštandardný postup a posudok nemožno považovať za nepreskúmateľný. Návrh na výsluch znalca bol dôvodne nevykonaný, keďže vzhľadom na závery posudku o nezistení presného miesta úniku vody a nepreukázaní výšky škody by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 2.10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm.
3. f)CSP. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3.1. K namietanému dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm.
4. f)CSP žalobca uviedol, že porušenie práva na spravodlivý súdny proces vidí predovšetkým v procese dokazovania, a to najmä v nevykonaní navrhovaného znaleckého dokazovania a nevykonaní výsluchu znalca, ako aj v nesprávnom a nedostatočnom odôvodnení nevykonania týchto dôkazov súdom prvej inštancie, s čím sa následne stotožnil aj odvolací súd, ktorého rozhodnutie je tiež nedostatočne odôvodnené. 3.2. Žalobca mal za to, že postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti, keď pôvodne považoval nárok na poistné plnenie za daný čo do dôvodu aj výšky, pričom výšku škody pre účely návrhu na vydanie platobného rozkazu zdôvodnil cenovou ponukou, ktorú obdržal, čo bolo akceptované aj súdom prvej inštancie vydaním platobného rozkazu. Po podaní odporu však z dôvodu právnej opatrnosti navrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia príčiny vzniku poistnej udalosti a určenia výšky škody, pričom tento návrh bol podmienený tým, že žalovaná nepredloží znalecký posudok č. 41/2019, resp. z neho nebudú vyplývať rozhodujúce skutočnosti, keďže žalovaná mala mať tento znalecký posudok už v čase podania žaloby k dispozícii, avšak nebol predložený žalobcovi v rámci mimosúdnych rokovaní, ani v rámci odporu. 3.3. V tejto súvislosti zdôraznil, že dôvodom jeho procesného postupu bola objednávka žalovanej z 31. októbra 2019, z ktorej vyplývalo, že predmetom znaleckého skúmania má byť určenie príčiny vzniku škody a stanovenie nákladov na opravu, z čoho žalobca usudzoval, že žalovaná disponuje znaleckým posudkom aj k výške škody, čo podporovalo aj oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti z 8. januára 2020, avšak bez toho, aby bol tento znalecký posudok pripojený k uvedenému oznámeniu. 3.4. Ďalej namietal, že znalecký posudok mu bol doručený až v rámci dupliky žalovanej bez možnosti riadneho vyjadrenia sa k nemu, pričom súd ho následne iba oboznámil s jeho obsahom, a teda nebola mu daná procesná možnosť na jeho účinné spochybnenie. Napriek tomu žalobca bezprostredne na prvom pojednávaní znalecký posudok spochybnil a zotrval na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, prípadne výsluchu znalca doc. Ing. N. G., CSc., ktorého výsluch mal slúžiť na doplnenie a vysvetlenie záverov znaleckého posudku. 3.5. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie mu síce poskytol dodatočnú lehotu na označenie dôkazov, v rámci ktorej opätovne navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, výsluch znalca a výsluch svedka aj za účelom určenia výšky škody, avšak súd následne tieto dôkazy odmietol ako oneskorené, hoci výsluch iného svedka vykonal, čím postupoval svojvoľne a bez dostatočného odôvodnenia. 3.6. Podľa žalobcu záver odvolacieho súdu o nemožnosti vykonania znaleckého dokazovania vychádza z nesprávnej interpretácie e-mailu znalca Ing. B. G., keďže znalec podľa jeho tvrdenia uviedol len potrebu doplnenia podkladov a obhliadky miesta škody, pričom zároveň potvrdil možnosť ocenenia škody pri existencii fotodokumentácie a viditeľne odstránených poškodení, a preto záver o nemožnosti znaleckého dokazovania považoval za nesprávny. 3.7. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že nevykonaním navrhovaných dôkazov, ako aj ich nesprávnym procesným vyhodnotením, došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces, keďže neboli vykonané dôkazy, ktoré mohli mať zásadný vplyv na posúdenie skutkového stavu, najmä vo vzťahu k výške škody. Žalobca poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), podľa ktorej nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý môže mať vplyv na skutkové zistenia, predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 4.1. V nadväznosti na uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm.
5. f)CSP sa nestotožnila s dovolacou argumentáciou žalobcu a považovala napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za správne, plne zákonné a dostatočne odôvodnené. Tvrdenia žalobcu sa vyznačujú selektívnosťou, tendenčným dezinterpretovaním okolností a opomínaním zásadných skutočností, v dôsledku čoho považovala dovolanie žalobcu za nedôvodné. 4.2. Poukázala, že škodová udalosť bola ukončená bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že nevznikla poisteným rizikom a nastala pred účinnosťou dojednaného poistenia, pričom každý z týchto dôvodov samostatne vylučuje vznik povinnosti na poistné plnenie. Súd prvej inštancie, aj odvolací súd vychádzali zo skutkového záveru, že škodová udalosť nastala pred účinnosťou poistenia, pričom tento skutkový záver nebol v konaní sporný v rozhodujúcom rozsahu. 4.3. Navrhované znalecké dokazovanie smerovalo výlučne k zisteniu príčin vzniku škody, nie k určeniu momentu vzniku škodovej udalosti, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie poistného krytia. Z tohto dôvodu takéto dokazovanie nie je spôsobilé ovplyvniť skutkové zistenia, z ktorých vychádzali súdy nižších inštancií, ani zmeniť právne posúdenie veci, a preto nemôže mať význam pre meritórne rozhodnutie v konaní. 4.4. V súvislosti s výškou uplatneného nároku zdôraznila, že táto sa nepreukazuje znaleckým dokazovaním, ale listinnými dôkazmi preukazujúcimi skutočné vynaloženie finančných prostriedkov, keďže ide o otázku, ktorá nevyžaduje odborné posúdenie. Žalobca pritom nepreukázal, že by nemal k dispozícii iné dôkazné prostriedky na preukázanie týchto skutočností, ani že by ich nebolo možné zabezpečiť štandardnými procesnými postupmi. 4.5. Podľa žalovanej bol žalobca v konaní procesne pasívny a postupoval v rozpore so zásadami koncentrácie konania a hospodárnosti konania, keď bol preukázateľne oboznámený so znaleckým posudkom ešte pred podaním žaloby, voči tomuto dôkazu nevzniesol žiadne relevantné námietky, nezabezpečil si vlastný znalecký posudok a dôkazné návrhy uplatnil až po uplynutí rozhodných procesných štádií. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť. 6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016). 7. Najvyšší súd opakovane vyslovil názor, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na príslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). 8. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/209/2015, 3Cdo/36/2016, 5Cdo/264/2014, 1Cdo/334/2013). Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/348/2013, 3Cdo/319/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014). 9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach § 420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky). Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. 10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.
6. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 11. V danom prípade žalobca namietal vadu zmätočnosti konania v zmysle ustanovenia § 420 písm.
7. f)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). 13. Vo vzťahu k § 420 písm.
8. f)CSP (ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v § 420 CSP) platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/8/2017, 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). 14. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm.
9. f)CSP je
10. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
11. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 15. Z obsahového hľadiska (§ 124 ods. 1 CSP) dovolateľ v podstatnom namietal porušenie práva na spravodlivý proces v súvislosti s pochybeniami súdov nižšej inštancie v procese dokazovania, keď nevykonali ním navrhnuté dôkazy, tieto považovali za oneskorene navrhnuté a ich nevykonanie nedostatočne odôvodnili, v dôsledku čoho došlo k nesprávnym záverom súdov založeným na vykonanom dokazovaní. 16. V súvislosti s vyjadrenou nespokojnosťou žalobcu s postupom súdov pri vykonanom dokazovaní, jeho hodnotením a závermi, ktoré z neho vyvodili, dovolací súd v prvom rade pripomína, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Súdy nižšej inštancie neboli povinné vykonať všetky navrhnuté dôkazy, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie stranám (§ 185 ods. 1 CSP). Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné) alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za vadu zmätočnosti (viď R 125/1999). Procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil, čo odvolací súd (aj súd prvej inštancie) dodržal. 17. Napokon dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkových zistení; dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
12. f)CSP. 18. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zásady sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, pričom stranám sporu bola postupom podľa § 181 ods. 4 CSP určená sudcovská lehota na dodatočné splnenie povinnosti označiť alebo predložiť dôkazy a predniesť skutkové tvrdenia, teda na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vrátane návrhov na vykonanie dokazovania podľa § 149 CSP (ako vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania z 21. septembra 2022). 19. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že neprihliadol na návrh žalobcu na doplnenie dokazovania súkromným znaleckým posudkom, ako aj na návrh na nariadenie znaleckého dokazovania, keďže ich vyhodnotil ako nehospodárne, neúčelné a uplatnené v rozpore so zásadou koncentrácie konania. Zároveň uviedol, že žalobca si bol od začiatku konania vedomý spôsobu preukazovania výšky uplatneného nároku, pričom návrhy na znalecké dokazovanie uplatnil až na neskoršom štádiu konania, a preto na ne neprihliadol podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP (bod 8. odôvodnenia súdu prvej inštancie). Odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil, keď uviedol, že žalobca mal objektívnu možnosť predmetné dôkazné návrhy uplatniť v skoršom štádiu konania, pričom ich neskoršie uplatnenie bolo správne vyhodnotené ako oneskorené v zmysle zásady procesnej koncentrácie (bod 28. napadnutého rozhodnutia). 20. Pokiaľ ide o návrh na výsluch znalca, súd prvej inštancie ho zamietol ako nehospodárny a neúčelný (body 7. - 8. odôvodnenia súdu prvej inštancie), vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý považoval za dostatočne zistený najmä na základe znaleckého posudku č. 41/2019. Výsluch znalca nebol podľa jeho záveru spôsobilý priniesť ďalšie rozhodné skutkové zistenia, najmä vo vzťahu k výške škody, a jeho vykonanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že návrh na predloženie súkromného znaleckého posudku bol uplatnený až v podaní zo 4. novembra 2022, hoci žalobca už vo vyjadrení k odporu z 15. júna 2020 navrhoval znalecké dokazovanie. Uvedené dôkazné návrhy preto vyhodnotil ako oneskorené a na ich vykonanie neprihliadol z dôvodu procesnej koncentrácie konania (bod 8. odôvodnenia súdu prvej inštancie). Odvolací súd tento procesný postup súdu prvej inštancie akceptoval a vychádzal z toho, že žalobca mal objektívnu možnosť tieto dôkazné návrhy uplatniť skôr, ak by postupoval s potrebnou procesnou starostlivosťou, a ich neskoršie uplatnenie nebolo v súlade s požiadavkou včasnosti podľa § 153 CSP (body 27. - 28. odôvodnenia odvolacieho súdu). 21. Vo všeobecnosti právna veda k sudcovskej koncentrácii konania uvádza, že jej účelom je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi; nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. (...) Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1, druhá veta CSP; procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis, neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. (...) Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Napriek tomu je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane sporu na pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhovať dôkazy (§ 181 ods. 4). Ustanovenie § 181 ods. 4 je vo vzťahu k § 153 ods. 1 druhá veta lex specialis. Ak súd na pojednávaní určí lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy, považujú sa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené stranou v tejto lehote za predložené včas. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť a nepriznať mu tak procesnoprávne účinky. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu; oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 1752 s.). 21.1. Dovolací súd nezistil vo vzťahu k aplikácii sudcovskej koncentrácie konania iné skutočnosti, ako ich zistil odvolací súd (bližšie v bode 28. napadnutého rozsudku krajského súdu). Dovolací súd iba zdôrazňuje, že od počiatku konania žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie poistného plnenia; vo všeobecnosti v takom prípade musí žalobca preukázať nielen vznik poistnej udalosti a rozsah jej následkov, ale aj oprávnenosť a výšku požadovanej sumy; výška uplatneného nároku sa v takom prípade preukazuje dokazovaním (napr. predložením faktúry za opravu, potvrdením o zaplatení sumy za opravu, znaleckým posudkom a pod.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca inicioval konanie podaním žaloby 29. apríla 2020; posudok žalovanej (týkajúci sa však iba vzniku škody a nie výšky škody) mu bol doručený 27. januára 2022 (je zrejmé, že už v uvedenom období bol žalobca nečinný pokiaľ ide o preukázanie výšky škody. Nemožno opomenúť, že žalobca návrh na nariadenie znaleckého dokazovania uplatnil až v podaní z 28. septembra 2020 (či predloženie znaleckého posudku v podaní zo 4. novembra 2022). Právne tieto úkony súd prvej inštancie posúdil ako oneskorené (návrhy neboli podané včas) a s týmto posúdením včasnosti uplatnenia prostriedkov procesného útoku sa odvolací súd stotožnil a vyhodnotil, že žalobca ich mohol vykonať skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 21.2. Dovolateľom namietaný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v podobe ním tvrdenej prísne uplatnenej zásady sudcovskej koncentrácie nepovažoval dovolací súd za spôsobilý založiť zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm.
13. f)CSP. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania, tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku (čl.10 CSP). 21.3. V danej veci nielenže strana sporu (žalobca uplatňujúci nárok na peňažné plnenie) mohla procesný návrh urobiť skôr (konanie začalo 29. apríla 2020), ak by konala starostlivo (výška peňažného plnenia a aj právny základ nároku bol žalovanou spochybnený), navyše zastúpená advokátom (a teda disponujúca schopnosťou rozoznať potrebu tvrdiť a preukázať určité skutočnosti), ale podľa záverov okresného súdu, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, tento procesný úkon neurobila včas. Napokon v tejto otázke peňažného plnenia nejde o neprimeranú právnu zložitosť, v prípade preukázania ktorej by súd prvej inštancie mohol (ale nemusel) ospravedlniť oneskorené uplatnenie prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany. 21.4. Dovolací súd napokon pripomína závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. novembra 2018 sp. zn. II. ÚS 530/2018, s právnou vetou: „Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.“ 21.5. Z uvedených dôvodov, za pasivity žalobcu v podstatnej časti konania, uplatňujúceho nárok na zaplatenie peňažnej sumy ako poistného plnenia bez toho, aby už v žalobe dôkaznými prostriedkami výšku peňažného plnenia preukazoval, dovolací súd uzatvára, že postup okresného súdu v súlade s Civilným sporovým poriadkom v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom pre konštatovanie existencie vady zmätočnosti. V tejto časti dovolacej argumentácie dovolací súd vyhodnotil dovolanie ako neprípustné, nakoľko namietanú vadu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nezistil. 22. Dovolací súd v tejto súvislosti tiež poukazuje, že postup nižších súdov, ktorým nepristúpia k vykonaniu stranou navrhnutého dôkazu, môže predstavovať porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie len v prípade, ak je predmetný dôkaz spôsobilý prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutkových okolností, pričom tieto nemožno na základe už vykonaných dôkazov považovať za spoľahlivo preukázané (k tomu pozri sp. zn. II. ÚS 168/2019). Obsah spisu však nedáva podklad pre záver o existencii takéhoto nedostatku, preto dovolacia námietka je v tomto smere neopodstatnená. 23. Podľa názoru dovolacieho súdu doposiaľ vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, dostatočne odôvodňuje skutkové a právne závery rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol odvolacím súdom potvrdený ako vecne správny. Dovolací súd nezistil pochybenie, ktoré by bolo v extrémnom rozpore s obsahom spisu, ani také, ktoré by zakladalo svojvoľnosť, nelogickosť alebo zrejmý omyl pri hodnotení dôkazov. Iba takéto pochybenie by mohlo zakladať porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Námietky dovolateľa majú preto charakter nesúhlasu s výsledkom rozhodnutia vo veci samej, nie právne relevantnej dovolacej argumentácie. 24. K námietke nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho súdu najvyšší súd poznamenáva, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS 383/06) je právo strany sporu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie“ toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol) a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. Preto v zmysle § 393 CSP v spojení s § 220 ods. 2 CSP, ktoré primerane platí aj pre uznesenie (§ 234 ods. 2 CSP), súd dbá, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Presvedčivé odôvodnenie je tak nevyhnutnosťou dostatočne a riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia. 25. S ohľadom na vyššie uvedené dovolací súd v danom prípade nezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu pri výklade príslušných právnych noriem (§ 255 CSP) v rozpore s ich účelom a zmyslom, ktoré by odôvodňovali záver, že by išlo o zjavne neodôvodnené, či nedostatočne odôvodnené alebo svojvoľné rozhodnutie, resp. odôvodnenie rozhodnutia by bolo zmätočné, a preto by odvolací súd porušil právo žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v jednote s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo vzťahu k nevykonaniu navrhnutých dôkazov (znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo a výsluchu znalca doc. Ing. N. G., CSc.) dalo jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, akými úvahami sa nižšie súdy riadili pri neprihliadnutí a odmietnutí ich vykonania. Rozhodnutie odvolacieho súdu (rovnako aj súdu prvej inštancie) spĺňa náležitosti riadneho a dostatočného odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP). 26. Odvolací súd v konaní o uplatnenom nároku z poistného plnenia zohľadnil okolnosti prejednávanej veci, najmä procesný postup žalobcu pri uplatňovaní dôkazných návrhov, časové súvislosti ich predkladania, ako aj skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že žalobca navrhol vykonanie znaleckého dokazovania z odboru stavebníctvo až v neskoršej fáze konania, hoci bol s rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami a existenciou znaleckého posudku č. 41/2019 oboznámený už skôr. Rovnako zohľadnil, že návrh na výsluch znalca doc. Ing. N. G., CSc. bol uplatnený len ako alternatívny procesný návrh a súdy nižšej inštancie ho vyhodnotili ako nehospodárny, keďže skutkový stav (najmä otázka vzniku škody a jej rozsahu) nebolo možné objektívne doplniť po odstránení poškodení nehnuteľnosti a s ohľadom na existujúcu fotodokumentáciu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadol na tieto návrhy z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania a zásady hospodárnosti, nepredstavuje svojvoľné odmietnutie dokazovania, ale ústavne akceptovateľné procesné vyhodnotenie včasnosti a účelnosti navrhovaných dôkazov. Vo väzbe na uvedené odvolací súd konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie poskytuje jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, prečo nebolo znalecké dokazovanie ani výsluch znalca vykonané, pričom tieto závery sú logicky a dostatočne odôvodnené. 27. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca nesúhlasí so závermi nižších súdov (ktoré namieta najmä cez prizmu tvrdenia o nevykonaní ním navrhnutých dôkazov), z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm.
14. f)CSP správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie veci túto vadu zmätočnosti nezakladá (R 24/2017); tento právny záver považuje za ústavnoprávne akceptovateľný i ústavný súd (I. ÚS 61/2019). 28. So zreteľom na uvedené, dovolací súd uzavrel, že také pochybenia súdov v procese dokazovania, ktoré by znemožnili žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm.
15. f)CSP z obsahu spisu vrátane rozsudkov súdov nižšej inštancie nevyplýva, preto dovolanie žalobcu ako celok z dôvodu jeho neprípustnosti podľa § 447 písm.
16. c)CSP odmietol. 29. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP) tak, že priznal žalovanej voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. 30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.