Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/119/2025 Identifikačné číslo spisu: 1724200874 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1724200874.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: S. A., nar. B., bytom O., zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o.,so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8C/17/2024, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2024 sp. zn. 16Co/86/2024, takto rozhodol: Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2024 sp. zn. 16Co/86/2024 v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odôvodnenie 1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 12. marca 2024 č. k. 8C/17/2024-22 (ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“ alebo „uznesenie okresného súdu“) rozhodol nasledovne: I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor, na LV č. XXX pre katastrálne územie O., obec O., okres K., a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela č. XXX/X o výmere 1166 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 147 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo XX, na pozemku parcelné číslo XXX/X, popis stavby - dom. II. Navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100 %. III. Súd poučuje odporcu, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení žalovaná žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla. 1.1. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že konal o návrhu žalobkyne (okresný súd v texte rozhodnutia uvádzal „navrhovateľka“), ktorá sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej (okresný súd v texte rozhodnutia uvádzal „odporca“) nariadil zdržať sa výkonu záložného práva dražbou nehnuteľností, aby nedošlo k neodvrátiteľnému zásahu do jej vlastníckeho práva, kde má žalobkyňa a jej dve maloleté dcéry trvalý pobyt. 1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324, § 325 ods. 1, ods. 2, § 329, § 334, § 335 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); z listín predložených žalobkyňou zistil jej výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX pre k. ú. O. (ako sú premietnuté vo výroku neodkladného opatrenia); zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 17. novembra 1998 sp. zn. 13C/213/1998 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a jej manžela. Taktiež zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava zo 7. novembra 2022 sp. zn. 39Csp/1/2020 (ďalej aj „uznesenie o schválení zmieru“ bol medzi žalovanou (v postavení žalobkyne) a žalobkyňou (v postavení žalovanej) schválený zmier, ktorým sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť istinu 137.373,79 Eur s príslušenstvom v mesačných splátkach o výške splátky 1.200 Eur; žalobkyňa do spisu predložila potvrdenia o vkladoch do pokladne Slovenskej sporiteľne, a. s. za obdobie od 23. decembra 2022 do 24. februára 2024, z ktorých mal okresný súd za nesporné, že mesačné splátky od schválenia zmieru vykonáva riadne a včas. Z uznesenia o schválení zmieru vyplýva prv vydaný platobný rozkaz, ktorý ale nadobudol právoplatnosť len proti manželovi žalobkyne, ktorý nepodal proti nemu odpor. Žalovaná pristúpila k dobrovoľnej dražbe na základe právoplatného platobného rozkazu z 25. augusta 2020 sp. zn. 39Csp/1/2020; dražba sa mala konať 29. apríla 2022 a 3. júna 2022; v čase dobrovoľnej dražby ešte nebolo konanie proti žalobkyni skončené; zmier bol uznesením schválený 7. novembra 2022. Tretie kolo opakovanej dražby sa malo konať 14. marca 2024. V tomto smere okresný súd poukázal na skutočnosť, že žalovaná má dva exekučné tituly z jednej zmluvy a napriek tomu, že žalobkyňa pohľadávku spláca, pristúpil k dobrovoľnej dražbe. 1.3. Po konštatácii všeobecného právneho výkladu týkajúceho sa neodkladného opatrenia súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci nie je daná obava z ohrozenia exekúcie; navrhované neodkladné opatrenie má slúžiť k bezodkladnej úprave pomerov. Mal za to, že žalobkyňa osvedčila danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana; v spore ide o ochranu jej vlastníckeho práva a ochranu jej obydlia; je zapísaná ako výlučný vlastník nehnuteľnosti a osvedčila, že v draženej nehnuteľnosti má svoje obydlie spolu s maloletými deťmi. Navrhované neodkladné opatrenie je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovanej; okresný súd preto skúmal, či by neodkladným opatrením nedošlo k zásahu do práv žalovanej nad nevyhnutnú mieru, a či uloženie navrhovaných obmedzení sleduje legitímny cieľ a účel. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že realizáciou záložného práva by došlo k nezvrátiteľnému následku, resp. stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeranými nákladmi; žalobkyňa by mohla stratiť svoje obydlie. Na strane druhej postavenie žalovanej, ako spoločnosti poskytujúcej aj spotrebiteľské úvery, bude celkom zrejme bez likvidačných účinkov. 1.4. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne; žalobkyňa osvedčila danosť práva (ochrana vlastníckeho práva) pred výkonom práva žalovanej dobrovoľnou dražbou. Osvedčila existenciu pochybnosti o možnosti výkonu zákonného záložného práva k nehnuteľnosti; preto okresný súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 1.5. Súd prvej inštancie poukázal na možnosť žalovanej žiadať o zrušenie neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá by jej výkonom neodkladného opatrenia vznikla. Neuložil tak žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, keď mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; žalovanú poučil podľa § 337 CSP o možnosti podať žalobu o náhradu škody, ktorá by jej výkonom záložného práva vznikla. 1.6. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal plne úspešnej žalobkyni. 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z 30. septembra 2024 sp. zn. 16Co/86/2024 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (prvá výroková veta). Žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania (druhá výroková veta). 2.1. Odvolací súd konajúc o odvolaní žalovanej uznesenie okresného súdu zmenil postupom podľa § 388 CSP. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej týkajúcej sa nedostatku právomoci súdu a nedostatku miestnej príslušnosti okresného súdu. 2.2. Po všeobecných právnych úvahách týkajúcich sa inštitútu neodkladného opatrenia odvolací súd zameral svoju pozornosť k povahe neodkladného opatrenia ako rozhodnutia vo veci samej, ktorú má neodkladné opatrenie vtedy, ak konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby naň nadväzovala žaloba; neodkladné opatrenie v takom prípade konzumuje vec samu. Konanie o neodkladnom opatrení však predstavuje zrýchlené konanie, v ktorom sa nevykonáva riadne dokazovanie; z uvedeného dôvodu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, konzumujúceho vec samu, je potrebné vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia. Súd je totiž povinný poskytnúť ochranu nielen tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale rešpektovať aj práva toho, proti komu takýto návrh smeruje. Je vylúčené, aby sa neodkladným opatrením usporiadavali vzťahy medzi stranami tam, kde je potrebné preskúmať vec riadnym dokazovaním vykonaným vo veci samej; osvedčenie bezodkladnej potreby upraviť pomery nemožno zamieňať s riadnym dokazovaním. Odvolací súd uzavrel, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec samu, neobstojí tam, kde z povahy veci vyplýva, že trvalá úprava pomerov medzi stranami môže byť dosiahnutá iba v konaní vo veci samej. 2.3. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. K uvedenému odvolací súd poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) z 24. septembra 2014 sp. zn. PL. ÚS 23/2014, v rámci ktorého ústavný súd posudzoval súlad § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, dospela aj súdna prax, a to za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, alebo ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. 2.4. V konkrétnostiach prejednávanej veci odvolací súd zdôraznil, že z povahy a charakteru navrhovaného neodkladného opatrenia vyplýva, že nemôže ísť o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý konzumuje vec samu; neodkladné opatrenie v danom prípade nemôže poskytnúť stranám trvalú úpravu ich pomerov; táto môže byť poskytnutá iba v konaní vo veci samej. Žalobkyňa bola povinná už v návrhu uviesť, čoho sa mieni domáhať vo veci samej; v návrhu neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli zakladať dôvodné a závažné pochybnosti o existencii záložného práva a ani neidentifikuje žiadnu otázku, ktorej spornosť by sa existencie záložného práva týkala; z uvedeného nie je možné identifikovať spornosť, ktorá by mala byť vo vzťahu k neodkladnému opatreniu riešená vo veci samej. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej pritom musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia, pretože zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade ignoruje povahu a charakter neodkladného opatrenia, pretože nariadením neodkladného opatrenia bez riadneho prejednania veci by žalobkyňa dosiahla trvalé znemožnenie výkonu záložného práva žalovanej dobrovoľnou dražbou, hoci nejde o taký nárok, kde neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Iba skutočnosť, že žalovaná začala s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou a žalobkyňa postup žalovanej pri výkone záložného práva nepovažuje za správny, neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd tak konštatoval nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, pokiaľ tento uzavrel, že ide o neodkladné opatrenie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 2.5. Žalobkyňa napokon v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nespochybnila ani záložnú zmluvu a ani zmluvu, z ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená záložným právom; tieto zmluvy žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani nepredložila. Aj z uvedeného dôvodu sa okresný súd relevantne nevysporiadal ani s otázkou vzájomného postavenia žalobkyne a jej manžela ako dlžníkov a vplyvu tejto skutočnosti na možnosť výkonu záložného práva žalovanou pre nesplnenie dlhu jedným z nich. Vnútorne rozporne pre odvolací súd vyznieval záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná pristúpila k dobrovoľnej dražbe na základe právoplatného platobného rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť proti manželovi žalobkyne a splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia vyvodzuje zo súdneho zmieru, uzavretého medzi žalobkyňou a žalovanou, v ktorom sa žalobkyňa (v postavení žalovanej) zaviazala pohľadávku žalovanej splácať v mesačných splátkach, a ktoré od schválenia zmieru vykonáva riadne a včas. 2.6. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený ani princíp subsidiarity neodkladného opatrenia, z ktorého vyplýva, že ak sledovaným neodkladným opatrením má byť zabránenie výkonu dobrovoľnej dražby, zákon o dobrovoľných dražbách dáva možnosť osobe, ktorá bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. 2.7. Za splnenú nemal krajský súd ani podmienku osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov. Nespochybnil, že dražba nehnuteľností môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práv žalobkyne; uvedené ale neznamená, že dražba nehnuteľností je neprípustná. Právna úprava dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. v spojení s úpravou záložného práva Občianskym zákonníkom, predstavuje medze ústavných práv, v intenciách ktorých zásah do práv a oprávnených záujmov napriek tomu, že sa subjektívne môže javiť ako rozporný s ústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný nie je. Výkonom dražby nehrozí žalobkyni strata obydlia; výsledkom dobrovoľnej dražby nie je exekučný titul ukladajúci žalobkyni povinnosť nehnuteľnosti vypratať. Ak na uskutočnenie dražby neboli splnené podmienky (podľa zákona č. 527/2002 Z. z.), žalobkyňa môže napadnúť platnosť dražby na súde žalobou a ak bude v takomto konaní úspešná, dôjde k zániku účinkov príklepu spätne k okamihu jeho vzniku. 2.8. Odvolací súd uzavrel, že žalobkyňa neosvedčila splnenie základných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 CSP; z uvedeného dôvodu odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2.9. Krajský súd meniac rozhodnutie okresného súdu a aplikujúc § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách celého konania (o nariadenie neodkladného opatrenia) a žalovanej, v konaní v celom rozsahu úspešnej, priznal plnú náhradu trov konania (odvolací súd nesprávne uviedol v odôvodnení „odvolacieho konania“; uvedené sa však nezhoduje s výrokom II., z ktorého vyplýva nárok na „náhradu trov konania“ - poznámka dovolacieho súdu). 3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť odvodila z § 420 písm.
- f)CSP. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že uznesenie Okresného súdu Pezinok z 12. marca 2024 sp. zn. 8C/17/2024 potvrdí a v prípade, ak by mal dovolací súd za to, že nemôže vo veci rozhodnúť sám, navrhla, aby dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2024 sp. zn. 16Co/86/2024 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uplatnila nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 3.1. Pokiaľ dovolateľka uplatnila dovolací dôvod uvedený v § 420 ods. 1 písm.
- f)CSP, mala za to, že súd jej nesprávnym postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. 3.2. V konkrétnostiach dovolateľka citovala z jednotlivých záverov a argumentov uvedených v odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu; vo všeobecnosti poukázala na závery právnej doktríny vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 ods. 1 písm.
- f)CSP; zdôraznila, že právo na spravodlivé súdne konanie poskytuje ochranu najmä právu na prístup k súdu, právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právu na rozhodovanie v súlade s platným právom. Mala za to, že porušenie práva na spravodlivý proces nastáva predovšetkým vtedy, ak konajúci súd podáva svojvoľný výklad právnych noriem, nevyhodnotí správne skutkový stav, rozhodnutie dostatočne neodôvodní po skutkovej, či právnej stránke a nevyrovná sa s rozhodujúcimi námietkami účastníkov, k interpretácii ustanovení právnych predpisov pristupuje príliš formalisticky, je vo svojej argumentácii nekoherentný a nedbá na presvedčivosť prijatého rozhodnutia a na vec aplikovateľné právne normy interpretuje opačne, ako to robí rozhodovacia prax. 3.3. Dovolateľka namietla, že odvolací súd nezohľadnil ňou predložené dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a ani okolnosti a vzťah medzi stranami; nezohľadnil skutočnosť, že úprava pomerov medzi stranami už upravená bola, protiprávnosť konania žalovanej, ktorá sa domáha dvakrát úhrady toho istého záväzku a zároveň sa odvolací súd nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobkyne. Namietala, že medzi žalobkyňou a žalovanou neexistuje len záložná zmluva, na základe ktorej môže dôjsť k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ale k rovnakej pohľadávke existuje aj uznesenie o schválení zmieru, v zmysle ktorého dochádza zo strany žalobkyne k riadnemu a včasnému uhrádzaniu jednotlivých splátok záväzku a žalovaná de facto uplatňuje výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou k pohľadávke, ktorú žalobkyňa riadne a včas plní. Žalovaná pristúpením k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou aplikuje voči žalobkyni neoprávnene dvojitý postih. Konanie žalovanej je v rozpore s § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko k výkonu záložného práva môže dôjsť výlučne v prípade, ak by žalobkyňa svoj záväzok neuhrádzala riadne a včas. Žalobkyňa je totiž spoludlžníkom záväzku, ktorý je zabezpečený záložným právom žalovanej. Záväzok, ktorý žalobkyňa uhrádza v zmysle uznesenia Okresného súdu Trnava zo 7. novembra 2022 sp. zn. 39Csp/1/2020 nahradil pôvodný záväzok, ktorý bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Mala tiež za to, že konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi a žalovaná zneužíva právo. Žalobkyňa pritom nerozporovala existenciu záložnej zmluvy a neexistuje tak dôvod, aby sa v samostatnom konaní domáhala neexistencie záložného práva. Ak odvolací súd rozhodnutie založil na konštatovaní, že navrhovaná úprava pomerov má mať trvalý charakter a má kedykoľvek v budúcnosti znemožniť výkon záložného práva žalovanou dovolateľka namietla, že žalovaná by výkon tohto práva mohla uplatniť, ak by žalobkyňa prestala riadne a včas splácať záväzok vyplývajúci zo schváleného súdneho zmieru. Záver odvolacieho súdu je v rozpore s judikovanou praxou a § 334 CSP, v zmysle ktorého je trvalosť neodkladného opatrenia daná výlučne do času zmeny pomerov medzi stranami. Dovolateľka namietla, že odvolací súd sa pri riešení otázky týkajúcej sa potreby bezodkladnej úpravy pomerov nezaoberal tým, že zo strany žalovanej dochádza k duplicitnému postihu voči žalobkyni a ani tým, že duplicitný postih je v rozpore so zákonom a takýto postih vyvoláva nezvratný stav - prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na inú osobu. 3.4. Žalobkyňa považovala niektoré závery odvolacieho súdu za zmätočné; mala za to, že v prejednávanej veci malo mať nariadené neodkladné opatrenie povahu rozhodnutia, ktorá konzumuje vec samu; domáhala sa zdržania výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou s ohľadom na skutočnosť, že nie je daný dôvod na taký výkon; z dôvodu schváleného súdneho zmieru mala za to, že žalovanej nevzniklo právo na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou a konanie žalovanej je v rozpore s § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázala na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/616/2005. 3.5. V posudzovanej veci malo dôjsť k takej úprave pomerov, že podanie žaloby vo veci samej nebolo ani potrebné a ani dôvodné; návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval k naplneniu zákonom predpokladaného stavu, keď dlžník spláca svoj dlh riadne a včas a veriteľ nemôže pristúpiť k výkonu záložného práva; už nariadením neodkladného opatrenia sa mala dosiahnuť ochrana, ktorej sa žalobkyňa domáhala. Ochrana jej práv po výkone dražby by už mohla byť neskorá, a teda neefektívna a de facto zbytočná. 3.6. V otázke princípu proporcionality žalobkyňa tvrdila, že jej právo a jej maloletých detí (na ochranu obydlia), je silnejšie ako majetkové právo žalovanej k predmetnému zväzku; žalovaná je bankovou inštitúciou a predmetná pohľadávka na jej činnosť nemá v zásade žiadny dopad. Žalobkyňa navyše svoj dlh riadne a včas žalovanej spláca. 3.7. Svoju argumentáciu dovolateľka podoprela tvrdením, že trvalý charakter neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je treba vykladať tak, že k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nie je možné pristúpiť iba do času zmeny pomerov medzi stranami, a teda v prípade, ak bude žalobkyňa plniť svoj záväzok riadne a včas, k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nedôjde; inak povedané, v prípade, ak by došlo k porušeniu povinnosti žalobkyne vo veci riadnej a včasnej úhrady záväzku, je žalovaná oprávnená domáhať sa plnenia konaním vo veci samej, resp. domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia postupom podľa § 334 CSP. V tejto súvislosti sa odvolací súd otázkou, či došlo k splneniu podmienok pre výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou nezaoberal; inak by musel dospieť k záveru, že konanie žalovanej je v rozpore s § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka a nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. 3.8. Sumarizujúc uvedené dovolateľka namietla existenciu vady zmätočnosti spočívajúcu v nekvalitnom, nepresvedčivom a arbitrárnom odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu, ktoré malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd opomenul argumentáciu jednej zo strán sporu; formálne a arbitrárne pristupoval k preskúmaniu odvolania žalovanej vo vzťahu k skutkovému a právnemu stavu veci a k dôkazom predložených žalobkyňou; krajský súd fakticky ignoroval vecnú argumentáciu žalobkyne predostretú v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v jej vyjadrení k odvolaniu žalovanej. 4. Žalovaná v súvislosti so zaslaným dovolaním požiadala o doručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohy, ktorý nebol žalovanej a ani jej právnemu zástupcovi doručený. Zároveň požiadala o možnosť vyjadriť sa v lehote dvoch mesiacov s ohľadom na rozsah dovolania a dovolaciu argumentáciu. Vyšší súdny úradník (okresného súdu) žalovanej (jej právnemu zástupcovi) oznámil, že lehotu na vyjadrenie k dovolaniu predlžuje; žiadané listiny (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) žalovanej nedoručoval. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. 6. Z ustanovenia § 420 písm.
- f)CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 7. Jedným z hlavných znakov charakterizujúcich procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
- f)CSP je zásah súdu do práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. 8. Vo všeobecnosti k námietkam dovolateľky týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 CSP, I. ÚS 243/2007). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01. 07. 2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 9. Pokiaľ žalobkyňa namietala zmätočnostnú vadu v zmysle § 421 ods. 1 písm.
- f)CSP, v podstatnej časti svojej argumentácie tvrdila, že jej odvolací súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že rozhodnutie založil predovšetkým na argumentácii žalovanej v podanom odvolaní a na argumentáciu žalobkyne (obsiahnutú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo vyjadrení k odvolaniu) a ňou predložené dôkazy neprihliadal, resp. neprihliadal na ňu rovnocenne a s jej argumentáciou sa dostatočne nevysporiadal. 10. Dovolací súd z obsahu spisu, obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že podstatným tvrdením žalobkyne bolo, že postup žalovanej smerujúci k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby sa jej javil nesprávny, nakoľko medzi ňou a žalovanou bol v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava schválený súdny zmier pod sp. zn. 39Csp/1/2020, prostredníctvom ktorého bola zaviazaná k plneniu splátok vo výške 1.200 Eur mesačne a túto svoju povinnosť plní. 10.1. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej opätovne poukázala na obsah súdneho zmieru, ktorý naďalej plnila; zdôraznila svoje výlučné vlastnícke právo k predmetu záložného práva; solidárny záväzok jej a jej manžela voči žalovanej; tvrdila, že v právnom vzťahu nemá postavenie ručiteľa, ale dlžníka; v neposlednom rade namietala, že žalovaná je oprávnená vymáhať plnenie od spoludlžníka (manžela žalobkyne, s ktorým má súdom zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). Mala za to, že je nelogické, aby plnila dohodu vyplývajúcu zo súdneho zmieru a žalovaná by napriek tomu pristúpila k výkonu záložného práva. 10.2. Z uvedeného dovolací súd identifikuje podstatnú otázku, ktorú žalobkyňa nastolila, a zodpovedanie ktorej zo strany súdov je pre preskúmateľnosť vydaných rozhodnutí nevyhnutné. 10.3. Pre žalobkyňu je podstatná odpoveď na otázku, či je možné pristúpiť k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v prípade, ak napriek neplneniu pôvodného záväzku (vyplývajúceho celkom zrejme z úverovej zmluvy) riadne a včas, žalobkyňa ako spoludlžník so žalovanou ako veriteľom uzavrela súdny zmier, ktorým jej bolo povolené zaplatiť dlh v splátkach a tieto splátky (podľa súdneho zmieru) riadne plní. Podstatným bolo tvrdenie, že žalobkyňa nemá v zmysle súdneho zmieru splatný záväzok voči žalovanej. 11. Odvolací súd svoju argumentáciu zameral v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných súdov na otázku prípustnosti dobrovoľnej dražby, ktorá nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa a je prípustným právnym prostriedkom pre zabezpečenie pohľadávky veriteľa spojeným s následným výkonom záložného práva; dôvodil, že ani právo spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. 11.1. Možno sa stotožniť s výčitkou odvolacieho súdu adresovanou žalobkyni, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila zmluvu o splátkovom úvere a ani záložnú zmluvu, a výčitkou adresovanou súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení uznesenia (ktorým nariadil neodkladné opatrenie) nevysporiadal s otázkou vzájomného postavenia žalobkyne a jej manžela ako dlžníkov a vplyvu tejto skutočnosti na možnosť výkonu záložného práva žalovanou pre nesplnenie dlhu jedným z nich. Uvedené však nezbavovalo odvolací súd povinnosti, aby sa vysporiadal v rámci odôvodnenia zmeňujúceho uznesenia s argumentáciou žalobkyne, že voči žalovanej nemá splatný záväzok. 11.2. Dovolací súd uznáva, že v prejednávanej veci ide o pomerne nezvyklú skutkovú situáciu, keď úver mal byť poskytnutý manželom, ktorí majú zároveň zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov; žalovaná uplatnila voči dlžníkom svoj nárok žalobou na plnenie; vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť len voči jednému z dlžníkov (manželov) v dôsledku podania odporu len jedným z nich (žalobkyňou) a následne v konaní vo veci samej bol uzatvorený súdny zmier, podľa ktorého je žalobkyňa povinná dlh splácať splátkami vo výške 1.200 Eur mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok. 11.3. Neobvyklý postup žalovanej vo vzťahu k žalobe na plnenie (veriteľ nemusí disponovať vykonateľným rozhodnutím na plnenie, aby mohol pristúpiť k výkonu záložného práva), keď k výkonu záložného práva mohla pristúpiť na základe platnej záložnej zmluvy, má síce za následok, že výšku pohľadávky proti dlžníkom nemožno spochybniť (nakoľko vyplýva z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdu), ale v dôsledku odporu podaného len jedným z dlžníkov je rozpor v obsahu ich záväzku; ak žalobkyni bolo povolené súdnym zmierom zaplatenie dlhu v splátkach a tieto splátky riadne a včas spláca (a k strate výhody splátok nedošlo), splatný dlh voči veriteľovi samostatne nemá. 12. Odvolací súd v napadnutom uznesení argumentáciu žalobkyne špecifikoval v bode 24. svojho rozhodnutia; uviedol však len, aká bola argumentácia žalobkyne k odvolacím dôvodom žalovanej. 12.1. Absentuje však relevantné vysporiadanie sa s argumentáciu žalobkyne; odvolací súd sa prevažne uspokojil s odpoveďami na otázky nastolené odvolateľkou (žalovanou) voči uzneseniu okresného súdu (ktorý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel); žalobkyni, meniac rozhodnutie okresného súdu na ňou nastolenú otázku (identifikovanú v bode 10.3. tohto uznesenia), nedal zodpovedajúcu odpoveď. 12.2. Dovolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu nespĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie a musí sa v odôvodnení vysporiadať aj s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP). Dovolací súd dodáva, že je nevyhnutné dať odpoveď aj na otázku nastolenú stranou sporu (ktorá odvolanie nepodala), ak takáto otázka je podstatná pre rozhodnutie vo veci samej, v danom prípade vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Inak by právo strany sporu vyjadriť sa k odvolaniu a reagovať na odvolaciu argumentáciu bolo len iluzórnym. Niet pritom sporu o tom, že pre žalobkyňu bola otázka týkajúca sa neexistencie splatného záväzku voči žalovanej (v dôsledku súdneho zmieru a jeho plnenia) otázkou podstatnou. Dovolací súd k tomu uvádza, že absenciou vysporiadania sa s touto argumentáciou žalobkyne sa odvolací súd dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces chráneného nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj s čl. 46 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/204/2011 alebo sp. zn. 4Cdo/120/2019). 13. Dovolací súd uzatvára, že uznesenie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené v rozsahu porušujúcom právo žalobkyne na spravodlivý proces. Dovolanie podľa § 420 písm.
- f)CSP je potom nielen prípustné, ale aj dôvodné a je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Odvolací súd v ďalšom konaní svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby obsahová (materiálna) náplň jeho rozhodnutia založila nielen jeho zrozumiteľnosť, ale aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení nemôže chýbať žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré odvolací súd náležitým spôsobom v celom súhrne posúdi a náležite vyhodnotí. Rozhodnutie odvolacieho súdu musí obsahovať náležitosti uvedené v § 393 CSP, musí byť logické a presvedčivé. Osobitnú pozornosť bude odvolací súd venovať pre sporové súdne konanie relevantným argumentom nielen odvolateľa (žalovanej), ale aj žalobkyne. 14. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto prípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP). 15. Neušla pozornosti dovolacieho súdu ani argumentácia žalovanej (ktorá dovolanie nepodala), ktorá sa rovnako týka porušenia práva na spravodlivý proces. Žalovaná už v podanom odvolaní tvrdila, že jej nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a ani jeho prílohy; uvedené tvrdenie zopakovala v podaní, v ktorom reagovala na doručené dovolanie žalobkyne. 15.1. Podľa úpravy (č. l.28 spisu) sudkyne súdu prvej inštancie k uzneseniu, ktorým návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, vyplýva, že žalovanej mal byť okrem rozhodnutia doručovaný aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čo vyplýva aj z obsahu sprievodného listu (č. l. 30, resp. č. l. 35 spisu) k doručovanému uzneseniu. Podľa elektronickej doručenky (č. l. 36) v zozname príloh je uvedené len uznesenie z 12. marca 2024, podpísané osobne; elektronická príloha - návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohy v doručenke absentujú. Na uvedené okresný súd pri postupe podľa § 373 - § 375 CSP nereagoval a na vadu z konania pred súdom prvej inštancie nereagoval ani odvolací súd. 15.2. Napriek tomu, že žalovaná nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietala v podaní, ktorým reagovala na výzvu na vyjadrenie sa k dovolaniu žalobkyne (č. l. 213 spisu), okresný súd relevantne nereagoval a iba predĺžil žalovanej lehotu na vyjadrenie sa k dovolaniu. 15.3. Zo súdneho spisu tak nevyplýva doručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami protistrane, čo je v rozpore s kontradiktórnosťou konania, ako aj s výslovným znením § 331 ods. 1 prvá veta CSP, podľa ktorého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. 15.4. Reagujúc na uvedené bude povinnosťou odvolacieho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie uvedenú procesnú vadu napraviť. 16. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). O trovách dovolacieho konania preto rozhodne odvolací súd. 17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.