← Slovensko

zriadenie vecného bremena

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/131/2025 Identifikačné číslo spisu: 1318205003 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1318205003.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Viery Nevedelovej, v spore žalobcov: 1/ U. Z., nar. V., bytom Y., 2/ U. A., nar. V., bytom O., 3/ A. F., nar. V., bytom X., 4/ U. D., nar. V., bytom A., 5/ U. K., nar. V., bytom Y., 6/ B. K., nar. V., bytom Y., 7/ Z. A., nar. V., bytom Y., 8/ U. Y., nar. V., ktorý zomrel V., naposledy bytom X., 9/ U. K., nar. V., bytom L., 10/ Z. Z., nar. V., bytom Y., 11/ Y. Z., nar. V., bytom Y., 12/ O. B., nar. V., bytom Y., 13/ Y. B. (rod. X.), nar. V., bytom Y., 14/ B. B., nar. V., bytom Y., 15/ A. B., nar. V., bytom J., 16/ U. D., nar. V., bytom G., 17/ U. I., nar. V., bytom Y., 18/ J. D., nar. V., bytom Y., 19/ D. D., nar. V., bytom Y., 20/ Z. A., nar. V., bytom Y., 21/ U. A., nar. V., bytom Y., 22/ U. A., nar. V., bytom Y., 23/ Z. A., nar. V., bytom O., 24/ A. D., nar. V., bytom S., 25/ W. D., nar. V., bytom Y., 26/ G. L., nar. V., bytom Y., 27/ A. A., nar. V., bytom Y., 28/ A. L., nar. V., bytom Y., 29/ A. T., nar. V., bytom Y., 30/ I. A., nar. V., bytom J., 31/ W. F., nar. V., bytom Y., 32/ U. F., nar. V., bytom Y., všetci zastúpení Synergy Lawyers, s. r. o., so sídlom Košická 19650/11, Bratislava, IČO: 51 796 562, proti žalovanému: U. D., nar. V., bytom Z., zast. advokátom JUDr. Daliborom Motyčkom, so sídlom Štefánikova trieda 52, Nitra, IČO: 50 364 502, o zriadenie vecného bremena, vedenom na Okresnom súde Bratislava III (po zmene súdnej mapy Mestský súd Bratislava IV) pod sp. zn. 60C/95/2018, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2022 sp. zn. 15Co/99/2021, takto rozhodol: Dovolanie z a m i e t a . Žalobcovia v 1. až 32. rade m a j ú proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Odôvodnenie 1. Okresný súd Bratislava III - po zmene súdnej mapy Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 4. novembra 2020 č. k. 60C/95/2018-502 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“ alebo „rozhodnutie okresného súdu“) rozhodol nasledovne: I. Súd zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve cesty pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami cez celý pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X o výmere 3662 m2, druh pozemku: ostatná plocha, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: S., obec: A., kat. územie: A., v prospech každého vlastníka nehnuteľností: · stavby - rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla, druh stavby: rozostavaná budova, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 207 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 101 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S. okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 114 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla, druh stavby: rozostavaná budova, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 144 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 66 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 139 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 77 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 145 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 160 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 136 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 81 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 132 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 169 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 128 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 139 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 133 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu s 2-bytmi so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 86 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 133 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 148 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A., · stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 65 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., okres: S., obec: A., kat. územie: A.. II. Žalobcovia 1/ až 32/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému umu 4.640 Eur ako náhradu za vecné bremeno v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobcovia 1/ až 32/ majú spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia (po viacnásobnom pripustení zmeny žaloby) sa domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami cez pozemok žalovaného, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 3662 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. A., v prospech vlastníkov (okolitých) stavieb. Žalobu odôvodnili v podstate tým, že sú vlastníkmi pozemkov a stavieb nachádzajúcich sa v lokalite „Z.“ v A. a jedinou prístupovou cestou je práve označený pozemok žalovaného, na ktorom je vybudovaná betónová prístupová cesta k stavbám žalobcov a ostatné inžinierske siete slúžiace nehnuteľnostiam žalobcov. Prístupová komunikácia na pozemku je napojená na verejnú komunikáciu a jediným účelom pozemku (žalovaného) je zabezpečiť prístup k stavbám žalobcov a ich pozemkom; iné využite pozemku (žalovaného) nie je možné. Poukázali na developerský projekt realizovaný spoločnosťou Four Group s. r. o., ktorá bola pôvodným vlastníkom pozemku (parc. č. XXXX/X), a od ktorej kúpili svoje (stavebné) pozemky. Uvedená spoločnosť sa v kúpnych zmluvách so žalobcami zaviazala k vybudovaniu kompletných inžinierskych sietí; za uvedené každý zo žalobcov zaplatil 10.000 Eur a po vybudovaní inžinierskych sietí mal žalobca pozemok (parc. č. XXXX/X) previesť na Obec A. Z. I.. Označená obchodná spoločnosť všetky inžinierske siete nedobudovala a vybudované siete nepreviedla na obec. Došlo k zriadeniu vecného bremena v prospech niektorých vlastníkov nehnuteľností; išlo o osoby spriaznené s vtedajším vlastníkom alebo o vlastníkov, ktorí za zriadenie vecného bremena zaplatili neprimerane vysokú cenu. Žalovaný ponuku žalobcov na zriadenie vecného bremena neakceptoval; požadoval od každého zo žalobcov sumu 15.000 Eur. Vo vzťahu k odplate za zriadenie vecného bremena v spore predložili znalecký posudok, podľa ktorého zodpovedá všeobecnej hodnote jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty na pozemku suma 4.640 Eur. 1.2. Žalovaný v spore so zriadením vecného bremena v prospech žalobcov v podstate súhlasil (so zriadením vecného bremena in rem), a to v prospech každého vlastníka nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, za primeraná náhradu. Nesúhlasil s navrhovanou výškou odplaty za zriadenie vecného bremena a považoval za primeranú výšku odplaty sumu 8.000 Eur za každé jedno zriadené vecné bremeno z dôvodu, že hodnota nehnuteľností, v prospech ktorej bude zriadené vecné bremeno, sa značným spôsobom navýši; zdôraznil zásadu primeranosti vzájomných plnení. 1.3. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, § 119 ods. 2, § 123, § 124, § 151n ods. 1, ods. 2, § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka; § 42 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavenom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“), § 6 ods. 1 písm. c), § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“). Z procesných ustanovení zvýraznil aplikáciu § 137, § 149, § 153 ods. 1, § 118 ods. 2, § 209 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a čl. 8, čl. 10 ods. 1, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). 1.4. Konštatoval všeobecnú právnu argumentáciu k inštitútu vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, v prípade tohto vecného bremena ide o možnosť a nie o povinnosť súdu takéto vecné bremeno zriadiť; zdôraznil, že vlastnícke právo vlastníka pozemku musí byť obmedzené čo najmenej. Definoval hmotnoprávne podmienky zriadenia vecného bremena podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a ktorými sú, že

  1. i)vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok žiada zriadiť vlastník stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku (priľahlým pozemkom nemusí byť len pozemok bezprostredne priľahlý, ale môže ísť aj o pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii) a
  2. ii)prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak (dohodou strán). Naplnenie uvedených podmienok mal súd prvej inštancie zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu za preukázané; rovnako mal za preukázané, že strany sporu sa vec pokúsili vyriešiť mimosúdne; k dohode o zriadení vecného bremena však nedošlo z dôvodu rozporov medzi stranami sporu, pokiaľ ide o výšku náhrady za zriadenie vecného bremena (žalobcami navrhovanú sumu považoval žalovaný za neprimerane nízku). 1.5. S prihliadnutím na judikatúru okresný súd definoval kritériá pri stanovení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena; poukázal na potrebu zohľadnenia ceny pozemku, okolností, za ktorých stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii a negatívne účinky, ktoré zriadenie vecného bremena prinesie. Súd pritom určuje výšku odplaty (
  3. aj)za pomoci znalca; východiskom by mala byť obvyklá cena, ktorá sa v obdobných prípadoch dojednáva za zmluvne zriaďované vecné bremeno, pri zohľadnení zaťaženia služobného pozemku; náhrada za zriadenie vecného bremena je spravidla jednorazová a zahŕňa aj náhradu za utrpenú ujmu v dôsledku právnej vady; súd prihliada tiež na to, že právo cesty sa zriaďuje bez časového obmedzenia. 1.6. Vychádzajúc z týchto predpokladov okresný súd poukázal na skutočnosť, že zaťažovaný pozemok žalovaného slúži výhradne ako prístupová komunikácia k stavbám rodinných domov v lokalite Z.; k pozemku sú zriadené aj ďalšie obdobné vecné bremená; pozemok iné funkčné využitie (ako prístupová komunikácia) nemá. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že zriadenie ďalšieho (ďalších) vecného bremena bude mať len minimálny vplyv na rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného; zriadenie vecného bremena nebude mať výraznejšie negatívne účinky a dopady pre zaťažený pozemok spočívajúce v obmedzení užívania pozemku. V prejednávanej veci súd prvej inštancie prihliadal aj na to, že žalovaný nadobudol pozemok od spoločnosti Four Group s. r. o. (ktorej bol v tom čase jediným spoločníkom a konateľom) za neprimerane nízku kúpnu cenu (1 Eur) a nadobudol ho v čase, kedy na pozemku už viazli iné vecné bremená. Z uvedeného dôvodu nie je možné hovoriť o poklese hodnoty pozemku zriadením vecného bremena v prospech žalobcov. Tiež prihliadal na skutočnosť, že žalobcovia sa sami podieľali na výstavbe inžinierskych sietí na predmetnom pozemku; z kúpnych zmlúv (ktorými žalobcovia nadobúdali svoje nehnuteľnosti) však nevyplýva dohoda o budúcom zriadení vecného bremena. Dôležité tiež bolo, že vo vzťahu k prístupovej komunikácii bola s Obcou A. Z. I. uzavretá Zmluva o budúcej darovacej zmluve a k uzavretiu darovacej zmluvy nedošlo z dôvodov mimo sféry žalobcov a stavby žalobcov ostali bez prístupu k verejnej komunikácii. 1.7. Pri určení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena tak okresný súd vychádzal (
  4. aj)zo záverov súkromného Znaleckého posudku č. 26/2018 v znení vysvetlenia záverov znaleckého posudku z 26. mája 2020; posudok bol predložený v súlade s § 209 ods. 2 CSP. Hodnotu náhrady vo výške 4.640 Eur považoval za primeranú vzhľadom k komu, akým spôsobom a za akým účelom dochádza k zriadeniu vecného bremena. Vzhľadom k presvedčivosti záverov znaleckého posudku a metóde výpočtu hodnoty vecného bremena nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie týkajúce sa výšky náhrady za zriadenie vecného bremena. 1.8. Vysporiadal sa so Znaleckým posudkom č. 136/2020, ktorý predložil žalovaný, a ktorý okresný súd nevykonal uplatniac koncentráciu konania. Zdôraznil, že určil stranám sporu na pojednávaní dňa 23. júna 2020 (okresný súd nesprávne uviedol 6. októbra 2020 - poznámka dovolacieho súdu) sudcovskú lehotu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP) najneskôr do 18. septembra 2020; žalovaný znalecký posudok predložil 28. septembra 2020. Žalovaný tak nerešpektoval záväznú lehotu určenú súdom na predloženie vyjadrení a predloženie návrhov na vykonanie dôkazov; v prípade nedodržania tejto lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť. Nedodržaním lehoty došlo k preklúzii práva predkladať v neskoršom štádiu konania nové dôkazy, ktoré bolo možné uplatniť skôr. Znalecký posudok predkladaný žalovaným bol pritom vyhotovený už 2. augusta 2020; žalovaný mal objektívnu možnosť predložiť ho v súdom určenej lehote (18. septembra 2020). Žalovaný pri predložení znaleckého posudku ani neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré mal úmysel predloženým posudkom preukázať. Nebolo ani zrejmé, ktorá zo všeobecných hodnôt pozemku uvedená v záveroch posudku mala byť rozhodujúca pre stanovenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena; hodnota vecných bremien podľa žalovaným predloženého posudku sa mala týkať aj práva užívania iných pozemkov (parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XXX), čo žalovaný nijako v lehote neozrejmil. 1.9. Pokiaľ okresný súd žalovaným predkladaný dôkaz nevykonal, poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/43/2018, z ktorého zvýraznil, že účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledok sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta. 1.10. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe vyhovel, zriadil vecné bremeno in rem v prospech vlastníkov stavieb k pozemku žalovaného, ktorý predstavuje jedinú prístupovú cestu k stavbám žalobcov; náhradu za zriadenie vecného bremena určil sumou 4.640 Eur vychádzajúc z posudku predloženého žalobcami a skutkových okolností prejednávanej veci; nevzhliadol dôvod na určenie dlhšej paričnej lehoty (lehoty na plnenie). 1.11. Poukázal tiež na to, že výrok rozsudku oproti petitu žaloby čiastočne formulačne upravil z dôvodu potreby identifikácie oprávnených nehnuteľností v zhode so zápisom v katastri nehnuteľností. 1.12. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal v spore plne úspešným žalobcom. 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom z 28. septembra 2022 č. k. 15Co/99/2021-576 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo 4. novembra 2020 č. k. 60C/95/2018-502 potvrdil (prvá výroková veta); žalobcom v 1. až 32. rade spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (druhá výroková veta). 2.1. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania; rozsudok okresného súdu potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. Stotožnil sa v plnom rozsahu s právnym záverom súdu prvej inštancie o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, resp. prechodu a prejazdu cez pozemok vo vlastníctve žalovaného (parc. č. XXXX/X, pre k. ú. A.) v prospech každého vlastníka nehnuteľností (žalobcov). Žalovaný so zriadením vecného bremena súhlasil; jeho tvrdenia týkajúce sa neoprávnenosti užívania nehnuteľnosti zo strany všetkých žalobcov považoval odvolací súd za nedôvodné, keďže sám žalovaný opakovane tvrdil, že jedinou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola iba výška odplaty za zriadené vecné bremeno, nie samotné zriadenie vecného bremena súdom. 2.2. Odvolací súd tiež uviedol, že nemal dôvod odchýliť sa od súdom prvej inštancie vysloveného názoru o hodnote náhrady za zriadené vecné bremeno vo výške 4.640 Eur; poukázal na závery okresného súdu týkajúce sa okolností prejednávanej veci. Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa tvrdenej absurdnej nerovnováhy práv a povinností medzi ním a žalobcami považoval za nedôvodnú, pretože žalobca v čase, kedy nadobudol pozemok, si bol vedomý, že na ňom viaznu vecné bremená a taktiež, že na ňom budú viaznuť ďalšie vecné bremená, keďže sa realizovala výstavba rodinných domov v lokalite Z. a jedinou prístupovou cestou k stavbám - rodinným domom všetkých žalobcov, je práve pozemok parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného. 2.3. Námietku žalovaného, že priznaná výška jednorazovej odplaty sa podstatným spôsobom zníži o povinnosť nahradiť trovy konania považoval za nedôvodnú; otázka trov konania je otázkou zodpovednosti za výsledok sporu; výška odplaty za zriadené vecné bremeno nemá vplyv na povinnosť náhrady trov konania. Odvolací súd rovnako nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že rozsudkom okresného súdu bol vytvorený stav, kedy žalobcovia budú oprávnení takmer bezplatne užívať na dobu neurčitú nehnuteľnosť v jeho vlastníctve a on sám bude znášať náklady spojené s vlastníckym právom; krajský súd v tomto smere poukázal na § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka a povinnosť oprávneného z vecného bremena znášať primerane náklady na zachovanie a opravy cudzej veci. 2.4. Podstatnou odvolacou námietkou bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy dôkaz predložený žalovaným, a to znalecký posudok č. 136/2020. K uvedenému odvolací súd konštatoval, že predmetným znaleckým posudkom sa oceňovali aj iné pozemky (ako pozemok parc. č. XXXX/X); nebolo zrejmé, ako žalovaný dospel k sume 62.198,80 Eur, ktorá mala predstavovať pomernú časť všeobecnej hodnoty vecných bremien. Znalec, ktorý vyhotovil znalecký posudok (pre žalovaného), nemal k dispozícii súdny spis, a teda ani posudok č. 26/2018, predložený žalobcami; nemal tak pre vypracovanie znaleckého posudku č. 136/2020 všetky relevantné podklady. 2.5. Odvolací súd sa stotožnil s aplikáciou sudcovskej koncentrácie konania. Konštatoval, že Civilný sporový poriadok zakotvuje zásadu kontradiktórnosti, prioritizuje sa procesná aktivita strán sporu, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo s procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania. Strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určenom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, podliehajúci koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje za zákonom ustanovených podmienok procesnoprávne účinky; uvedené sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Koncentrácia konania má za následok osobitné procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu; účelom sudcovskej koncentrácie je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne a neprizná mu procesné účinky. V tomto smere citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. novembra 2018 sp. zn. II. ÚS 530/2018. 2.6. Aplikujúc vyššie uvedené právne východiská na prejednávanú vec odvolací súd z obsahu spisu konštatoval, že žalovanému bola žaloba aj s prílohami (vrátane posudku č. 26/2018) doručená 2. novembra 2018 na vyjadrenie; žalovaný v písomnom vyjadrení namietal výšku odplaty za zriadenie vecného bremena, navrhol zriadiť vecné bremeno in rem v prospech každého vlastníka nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov a navrhol ako odplatu za zriadenie vecného bremena určiť sumu 8.000 Eur za každé zriadené vecné bremeno; dôkazy k uvedenému nepredložil. V podaní z 21. februára 2020 navrhol, aby súd vykonal znalecké dokazovanie k určeniu odplaty za každé jedno zriadené vecné bremeno k pozemku v jeho vlastníctve; súd prvej inštancie na pojednávaní 23. júna 2020 oznámil, že takéto dokazovanie nevykoná, svoje rozhodnutie odôvodnil a pojednávanie odročil na 6. októbra 2010 s tým, že strany sporu (ich zástupcovia) mali najneskôr v lehote do 18. septembra 2020 uplatniť v súlade s § 149 CSP prostriedky procesného útoku a procesnej obrany vrátane návrhov na doplnenie dokazovania s upozornením, že na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, nepredložené včas, nemusí súd prihliadnuť. Žalovaný posudok (č. 136/2020 z 2. augusta 2020) predložil 28. septembra 2020; zaslal ho právnemu zástupcovi žalobcov, ktorí sa k postupu pri predkladaní znaleckého posudku vyjadrili. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že žalovaný si svoju povinnosť predložiť prostriedky procesnej obrany včas nesplnil; znalecký posudok predložil až po uplynutí lehoty určenej súdom. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku o sudcovskej koncentrácii konania, keď na žalovaným predložený znalecký posudok neprihliadol, v odôvodnení rozsudku to náležite vysvetlil. Nad rámec argumentácie okresného súdu odvolací súd dodal, že na predloženie znaleckého posudku mal žalovaný dostatok času, keďže žaloba na vyjadrenie mu bola doručená už 2. novembra 2018 a jeho objednávka na vypracovanie znaleckého posudku je až z 20. júla 2020. Napokon nie je zrejmé, z akého dôvodu nepredložil žalovaný svoj znalecký posudok v súdom určenej lehote, keď bol vypracovaný už 2. augusta 2020 a lehota na predloženie prostriedku procesnej obrany bola daná do 18. septembra 2020. 2.7. Ak žalobca namietal, že v čase doručenia znaleckého posudku dokazovanie ukončené nebolo, odvolací súd poukázal na sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 CSP) a zákonnú koncentráciu konania (§ 154 CSP) a rozdiel medzi týmito inštitútmi; sudcovská koncentrácia znamená, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany treba predložiť včas. O sudcovskej koncentrácii konania bol žalovaný poučený uznesením okresného súdu. Okresný súd umožnil žalovanému predložiť prostriedok procesnej obrany, tento bol však predložený neskoro. Na pojednávaní 6. októbra 2020 žalovaný uviedol, že ak sa súd nestotožní so závermi ním predloženého znaleckého posudku, navrhuje vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku, inak však ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemal. V prípade žalovaného tak ide o zodpovednosť za jeho procesnú nečinnosť, ktorá v spojení s nehospodárnosťou vykonania navrhnutého dôkazu nemôže vyústiť do porušenia jeho práva na spravodlivý proces. 2.8. Ak predmetom odvolania bola námietka týkajúca sa odročenia pojednávania za účelom výsluchu svedkov, túto rovnako považoval odvolací súd za nedôvodnú. Žalobcovia na nimi uplatnených dôkazných návrhoch na pojednávaní netrvali, súd prvej inštancie tak nemusel o tomto procesnom návrhu žalobcov rozhodovať a za tým účelom odročovať pojednávanie. Odvolací súd sa vysporiadal aj s námietkou týkajúcou sa výsluchu znalcov, keď poukázal na písomné vyjadrenie žalovaného, v ktorom o. i. uviedol, že je namieste zvážiť výsluch znalcov, ktorí vypracovali odlišné znalecké posudky; žalovaný nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom znalcov a nežiadal ho vykonať ani na pojednávaní 6. októbra 2020. 2.9. Reagujúc na ďalšiu odvolaciu argumentáciu odvolací súd uzavrel, že tvrdené nesprávne skutkové závery nezistil, súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie bolo súladné s § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nekonštatoval ani nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. 2.10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd prihliadol na zásadu úspechu v odvolacom konaní. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) v zákonom stanovenej lehote dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodil z § 420 písm.
  5. f)CSP. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2022 č. k. 15Co/99/2021-576 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 3.1. Dovolateľ argumentačne namietal porušenie práva na spravodlivý proces v otázke arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu a zároveň pre vady v dokazovaní. 3.2. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu tvrdil, že z neho nevyplýva, akým spôsobom sa súd vysporiadal s dôkazmi, vykonanie ktorých vo vzťahu k určeniu primeranej odplaty navrhol žalovaný, a ktorými bola preukázaná adekvátna výška odplaty za zriadenie vecného bremena v porovnaní so znaleckým posudkom, ktorý predložili žalobcovia. Namietal, že z rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, ako preukazuje súkromný znalecký posudok predložený žalobcami určenie spôsobu zaťaženia nehnuteľnosti žalobcu, pretože uvádza 5 % obmedzenie užívania vlastníckeho práva žalovaného bez ohľadu na počet zriaďovaných vecných bremien, a teda bez ohľadu na počet osôb alebo nehnuteľností oprávnených užívať nehnuteľnosť žalobcu. 3.3. Po citácii ustanovení Civilného sporového poriadku žalovaný namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, pretože odôvodnením ich rozsudkov došlo k neprihliadnutiu na žalovaným zabezpečený a predložený dôkaz, ktorý súd prvej inštancie nevykonal a neprihliadal na neho. Z odôvodnenia rozsudkov totiž nevyplýva, akým spôsobom malo dôjsť „neskorým“ predložením znaleckého posudku k vytvoreniu obštrukcií a prekážok v pojednávaní; ak by aj bol znalecký posudok predložený v rámci sudcovskej lehoty, súd by ho musel na hlavnom pojednávaní (civilný proces nepozná pojem „hlavné pojednávanie“, uvedené je inštitútom trestného procesu - poznámka dovolacieho súdu) dňa 6. októbra 2020 vykonať; preto „oneskorené“ predloženie posudku nezaložilo prekážku vo vedení pojednávania a ani obštrukciu v konaní. Sudcovská koncentrácia konania nemá slúžiť na trestanie procesných úkonov, takýto postup je porušením účelu právnej normy (o sudcovskej koncentrácii konania). 3.4. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, že predložením znaleckého posudku (č. 136/2020) reagoval na doplnenie znaleckého posudku žalobcov (č. 26/2018), ktoré bolo vykonané až po dvoch rokoch od začatia súdneho konania; súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 23. júna 2020 zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu; z uvedeného dôvodu žalovaný zabezpečil súkromný znalecký posudok, ktoré závery sú diametrálne odlišné od záverov posudku žalobcov. Skôr obstarať dôkaz nemohol, lebo až 23. júna 2020 sa dozvedel, že súd jeho návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Predložením posudku dňa 28. októbra 2020 nespôsobil žiadne prieťahy v konaní; aplikácia sudcovskej koncentrácie konania bola postupom odnímajúcim žalobcovi právo na rozhodnutie vo veci samej. 3.5. Súdy nižších inštancií ani neuviedli, aké by boli konkrétne dôvody potrebné pre zvýšenú procesnú aktivitu súdu v súvislosti s vykonaním dôkazu (znaleckého posudku) na pojednávaní oproti procesnej aktivite súdu, ktorá by nastala, ak by bol posudok predložený dňa 18. septembra 2020 (sudcovská lehota). Bez uvedenia týchto dôvodov rozhodnutia súdov nižších inštancií sú arbitrárne. 3.6. Žalovaný tvrdil, že ním predloženým znaleckým posudkom č. 136/2020 je určená diametrálne odlišná výška odplaty za zriadenie vecného bremena a obmedzenie užívania žalovaného ako vlastníka pozemku; každý znalec vyhodnotil spôsob obmedzenia užívania vlastníckeho práva odlišným spôsobom (5 % vs 75 %). Predloženým posudkom tak žalovaný len podporil svoje skutkové tvrdenia o neprimeranosti navrhovanej odplaty žalobcami za zriadenie vecného bremena. 3.7. Dovolateľ napokon namietol, že súdy nižších inštancií sa pri odôvodnení napadnutých rozhodnutí nevysporiadali so skutočnosťou, ako reálne zriadené vecné bremeno ovplyvní vlastnícke právo žalovaného; z akého dôvodu je irelevantný počet osôb oprávnených užívať spornú nehnuteľnosť (a teda či ich bude oprávnených užívať 5 alebo 1000); týmito námietkami sa okresný a odvolací súd nezaoberali. S arbitrárnym záverom, že odplata za zriadenie vecného bremena je totožná bez ohľadu na počet oprávnených nehnuteľností z vecného bremena, a teda uvedená hodnota je určená ako celková pre všetkých majiteľov rodinných domov, nie je možné logicky súhlasiť, keď je zásadný rozdiel, či zaťaženú nehnuteľnosť užíva 5 alebo 500 osôb. 3.8. Dovolateľ argumentáciu uzavrel tvrdením, že predchádzajúci vlastník opakovane zriaďoval vecné bremená za odplatu, a to v sume 5.000 Eur za jedno vecné bremeno; žalovaný v priebehu súdneho konania rovnako zriaďoval vecné bremená v prospech iných vlastníkov v danej lokalite, a to na základe dohody a akceptácie odmeny dotknutými stranami. Uvedené skutočnosti oznámil odvolaciemu súdu; odvolací súd tieto skutočnosti ignoroval a nevysporiadal sa s nimi. 4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení navrhli, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol, prípadne zamietol ako nedôvodné; uplatnili nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 4.1. Pokiaľ dovolateľ namietol nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, v tomto rozsahu považovali žalobcovia dovolanie za neprípustné; tieto námietky neboli obsiahnuté v odvolaní; námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti, ktoré žalovaný totožne uplatňuje vo vzťahu k rozsudku okresného súdu a rozsudku odvolacieho súdu tak nie sú prípustnými dovolacími dôvodmi. 4.2. Podľa názoru žalobcov sa žalovaný pokúsil izolovať tvrdenú nedôvodnosť uplatnenia koncentrácie konania len na to, že jeho omeškanie s predložením znaleckého posudku o desať dní by si nevyžiadalo odročenie pojednávania alebo nariadenie nového pojednávania z dôvodu potreby vykonať nové dôkazy. K uvedenému uviedli, že dôvody, pre ktoré súd nemusí prihliadnuť na oneskorene predložené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany ustanovenie § 153 ods. 2 CSP vymenúva len demonštratívne a aj súdna prax v tejto súvislosti zdôrazňuje vysokú mieru autonómie konajúceho sudcu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2024 sp. zn. 2Cdo/14/2023). 4.3. Pokiaľ ide o oneskorene predložený znalecký posudok, práve jeho oneskorené predloženie by si vynútilo odročenie už nariadeného pojednávania aj z dôvodu potreby konzultácie posudku so znalcom. Žalobcovia tak považovali postup súdu vo vzťahu ku sudcovskej koncentrácii konania sa správny a zákonný; napokon dovolateľ bol zastúpený advokátom. 5. Žalobca v ďalšom vyjadrení zotrval na podanom dovolaní a dôvodoch v ňom uvedených. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dospel k záveru, že dovolanie ako celok treba zamietnuť. Odôvodnenie uvedeného záveru je uvedené v nasledujúcich bodoch. 7. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu, a to z akýchkoľvek hľadísk (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017). 8. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (napr. sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017). 9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 10. Žalovaný uplatnil dovolací dôvod s poukazom na § 420 písm.
  6. f)CSP. 11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 11.1. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
  7. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
  8. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
  9. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zástupca alebo procesný opatrovník,
  10. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
  11. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
  12. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.2. Vo vzťahu k § 420 písm.
  13. f)CSP (ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v § 420 CSP) platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/8/2017, 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm.
  14. f)CSP je
  15. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
  16. b)nesprávny procesný potup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.3. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konania. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 11.4. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 12. Pokiaľ dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm.
  17. f)CSP, z obsahu dovolania možno vyvodiť, že namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie); namietal tiež vady v dokazovaní spočívajúce v nesprávnom postupe okresného súdu vo vzťahu k uplatneniu sudcovskej koncentrácie konania. 12.1. K uvedenému dovolací súd uvádza, že k náprave pochybení v konaní pred súdom prvej inštancie predovšetkým slúži odvolacie konanie. Dovolanie je opravným prostriedkom proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu; bol to odvolací súd, ktorý posudzoval prípadné pochybenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneniu jeho rozsudku. Ak teda dovolateľ namieta nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie bez toho, aby takúto argumentáciu predniesol v odvolaní, jeho dovolacia argumentácia nemôže byť dôvodná. 13. K dovolacej argumentácii opierajúcej sa o § 420 písm.
  18. f)CSP vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradnou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
  19. f)CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn. 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie. 13.1. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že základné právo podľa čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. 13.2. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných dôkazov nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale i laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 13.3. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov, patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
  20. f)CSP. 13.4. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. 13.5. Pokiaľ dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah spisu a obsah napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
  21. f)CSP. 14. Je potrebné zdôrazniť, súd súdy nižších inštancií pri rozhodovaní o žalobe o zriadenie vecného bremena vychádzali s nespornej skutočnosti, že pokiaľ sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena, žalovaný proti zriadeniu vecného bremena nenamietal a so zriadením vecného bremena súhlasil; z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vo vzťahu k samotnému zriadeniu vecného bremena rozsiahle dokazovanie nevykonal. Uvedené v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, v odvolacom konaní a ani v dovolaní dovolateľ nenamietal; ani netvrdil, že pre zriadenie vecného bremena neboli splnené zákonné podmienky. 14.1. Spornou skutočnosťou, na ktorú súd prvej inštancie zameral dokazovanie, bola otázka odplaty za zriadenie vecného bremena; pri výške odplaty nevychádzal len zo záverov znaleckého posudku, ale pri posudzovaní správnosti jeho záverov prihliadal aj na osobitné okolnosti prejednávanej veci. Je zrejmé, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom predložený dôkaz - znalecký posudok č. 136/2020 z dôvodu, že tento bol predložený oneskorene. 15. Dovolateľ v rámci tvrdenej nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu namietal, že - z rozsudku krajského súdu nevyplýva, akým spôsobom sa vysporiadal s dôkazmi, vykonanie ktorých vo vzťahu k výške odplaty navrhol žalovaný, a ktorými bola preukázaná adekvátna výška odplaty za zriadenie vecného bremena v porovnaní so znaleckým posudkom preloženým žalobcami; - z rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, ako znalecký posudok žalobcov preukazuje spôsob zaťaženia nehnuteľnosti žalobcu, pretože uvádza 5 %-né obmedzenie užívania vlastníckeho práva žalovaného bez ohľadu na počet zriaďovaných vecných bremien; - z rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, akým spôsobom malo dôjsť neskorým predložením znaleckého posudku k vytvoreniu obštrukcií a prekážok v pojednávaní; - odvolací súd neuviedol, aké by boli konkrétne dôvody potrebné pre zvýšenú procesnú aktivitu súdu oproti procesnej aktivite súdu, ktorá by nastala, ak by bol posudok predložený včas; - odvolací súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, ako zriadené vecné bremeno ovplyvní vlastnícke právo žalovaného, a z akého dôvodu je irelevantný počet osôb oprávnených užívať nehnuteľnosť žalovaného (či ich bude 5 alebo 1000) a týmito námietkami sa nezaoberal. 16. Uvedená argumentácia vo vzťahu k tvrdenej nepreskúmateľnosti neobstojí. Už súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky odplaty za zriadenie vecného bremena vychádzal nielen zo záverov znaleckého posudku predloženého žalobcami; uviedol, z akých dôvodov sa priklonil k výške odplaty stanovenej v znaleckom posudku. Osobitne zvýraznil, že
  22. i)nehnuteľnosť žalovaného slúži výhradne ako prístupová komunikácia k rodinným domom žalobcov,
  23. ii)nehnuteľnosť žalovaného iné funkčné využitie nemá; iii) na pozemku sú už zriadené iné vecné bremená (v prospech vlastníkov iných rodinných domov v lokalite Z.);
  24. iv)žalovaný nadobudol nehnuteľnosť prakticky bezodplatne a v čase, keď na pozemku už viazli iné vecné bremená, čo má za následok, že nie je predpoklad ďalšieho poklesu ceny pozemku žalovaného;
  25. v)sa žalobcovia podieľali na výstavbe inžinierskych sietí (o. i. cestného telesa) na pozemku žalovaného; pôvodným zámerom developera (o ktorom mali žalobcovia vedomosť) bol bezodplatný prevod pozemku na Obec A. Z. I.. S uvedenými osobitnými okolnosťami prejednávanej veci sa stotožnil aj odvolací súd a dodal, že tvrdenie o nerovnováhe v právach a povinnostiach oprávnených a povinného z vecného bremena považoval za nenáležité z dôvodu, že v čase, kedy žalobca nadobudol pozemok, mal vedomosť o existencii už zriadených vecných bremien, ako aj o skutočnosti, že budú zriaďované ďalšie vecné bremená, nakoľko sa realizovala výstavba rodinných domov a jedinou prístupovou cestou (v zhode s pôvodným plánom developera - poznámka dovolacieho súdu), ktorú predstavoval pozemok parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného. Z uvedeného pre dovolací súd jasne, zreteľne, zrozumiteľne a v žiadnom prípade nie arbitrárne vyplýva, z akého dôvodu súd prvej inštancie určil odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 4.640 Eur a odvolací súd sa s touto výškou odplaty stotožnil. 17. Ak dovolateľ namietal nedostatok odôvodnenia v otázke vysporiadania sa s dôkazmi, ktoré navrhol žalovaný, uvedená námietka neobstojí. Odvolací súd jasne a zreteľne odôvodnil, z akého dôvodu považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý uplatniac sudcovskú koncentráciu konania žalovaným predložený dôkaz nevykonal (bod 2.5. a 2.6. tohto rozsudku), za súladný s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Odvolací súd v takom prípade ani nemohol porovnať závery znaleckého posudku predloženého žalobcami (ktorý dôkaz okresný súd vykonal) so závermi znaleckého posudku predloženého žalovaným, nakoľko okresný súd žalovaným predložený dôkaz práve v dôsledku sudcovskej koncentrácie nevykonal. 17.1. Dovolateľ tvrdil, že z rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, ako znalecký posudok preukazuje spôsob zaťaženia nehnuteľnosti žalovaného uvádzajúc 5 %-né obmedzenie užívacieho práva žalovaného, a to bez ohľadu na počet zriaďovaných vecných bremien. 17.1.1. Dovolací súd sa oboznámil s obsahom podaného odvolania. V odvolaní žalovaný síce polemizoval so závermi znaleckého posudku, ktorý predložili žalobcovia a porovnával ich so závermi ním predloženého posudku; konkrétne však nepoukazoval na zaťaženie nehnuteľnosti, na ktorej bolo zriadené vecné bremeno; logicky sa tak odvolací súd touto námietkou nemohol zaoberať. V konečnom dôsledku súdy nižších inštancií rozhodnutie o výške odplaty za zriadenie vecného bremena nezaložili iba na tom, či a v akom rozsahu dôjde k „zaťaženiu“ nehnuteľnosti žalovaného, ale pri rozhodovaní o výške odplaty posudzovali konkrétne okolnosti prejednávanej veci, a to jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach. Nepreskúmateľnosťou napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti netrpí. 17.2. Dovolateľ tiež namietal, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom malo dôjsť neskorým predložením znaleckého posudku k vytvoreniu obštrukcií a prekážok v pojednávaní, a aké by boli dôvody potrebné pre zvýšenú procesnú aktivitu súdu proti procesnej aktivite súdu, ak by bol posudok predložený včas. 17.2.1. Na tomto mieste dovolací súd opätovne konštatuje, po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania, že táto argumentácia dovolateľa je argumentáciou novou, ktorú v odvolaní nenadniesol a logicky sa s ňou odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi, zaoberať ani nemohol. Dovolací súd zároveň zdôrazňuje, že dôvody, pre ktoré došlo k uplatneniu sudcovskej koncentrácii konania a nevykonaniu dôkazu predloženého žalovaným jasne a zrozumiteľne vyplývajú už z rozsudku súdu prvej inštancie vrátane uvedenia, kedy okresný súd vyhlásil koncentráciu konania, termínu, do ktorého mali byť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany predložené, a kedy boli žalovaným reálne predložené. Odvolací súd túto argumentáciu rozvinul, keď konštatoval, že nebolo zrejmé, z akého dôvodu nepredložil žalovaný svoj znalecký posudok v určenej lehote, keď bol vypracovaný už 2. augusta 2020 a lehota na predloženie prostriedku procesnej obrany bola daná do 18. septembra 2020. Uvedené konštatovania boli postačujúce pre odôvodnenie dôvodnosti aplikácie sudcovskej koncentrácie konania. 17.2.2. Dovolací súd iba dodáva, že ak žalovaný znalecký posudok predložil až 28. septembra 2020, pri vytýčenom termíne pojednávania na deň 6. októbra 2020, bolo logické predpokladať, že pojednávanie aj vzhľadom na potrebu doručenia dôkazu protistrane a jej prípadného vyjadrenia, bude musieť byť odročené. Je zrejmé, že práve z uvedeného dôvodu okresný súd určil lehotu na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku tak, aby úkony spojené s doručovaním vyjadrení a návrhov protistrane mohli byť včas vykonané. 17.3. Neobstojí ani argumentácia, že odvolací súd sa nevysporiadal s otázkou, ako zriadené vecné bremeno ovplyvní vlastnícke právo žalovaného. Už súd prvej inštancie, ktorého rozsudok s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu postupujúceho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP tvorí kompletizujúcu jednotu, sa uvedenou otázkou zaoberal a mal za to, že zriadenie vecného bremena bude mať len minimálny vplyv na rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného a nebude mať výraznejšie negatívne účinky na zaťažený pozemok spočívajúce v obmedzení užívania pozemku. Odvolací súd reagujúci na odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa povinnosti žalovaného znášať náklady spojené s vlastníckym právom žalovaného odkázal na úpravu uvedenú v § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka. Napokon súd prvej inštancie nezriaďoval vecné bremeno in personam, ale in rem, z čoho vyplýva, že počet panujúcich (oprávnených) nehnuteľností oproti služobnému (zaťaženému) pozemku je konkrétny a určiteľný, vzhľadom na dispozíciu obytnej oblasti, a teda vzhľadom k počtu stavieb, vo vzťahu ku ktorým zaťažený pozemok predstavuje jedinú prístupovú cestu. Z uvedeného dôvodu je argumentácia o 500, resp. 1000 oprávnených osôb irelevantná. Napokon z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v ich kompletizujúcej jednote zrozumiteľne vyplýva, že aj v tejto otázke prihliadali na osobitosti prejednávanej veci. 17.4. Napokon k tvrdenej vade nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu týkajúcej sa nevysporiadania sa existenciou iných vecných bremien a výšky odplaty za ne, dovolací súd zdôrazňuje povinnosť všeobecného súdu vysporiadať sa s podstatnou argumentáciou strán sporu; nejde však o povinnosť odpovedať na všetky (aj nepodstatné) nastolené otázky. Dovolací súd pripomína, že v konkrétnostiach prejednávanej veci nedošlo k dohode vlastníkov stavieb a vlastníka pozemku o odplate za zriadenie vecného bremena; nedošlo k zriadeniu vecného bremena zmluvou o zriadení vecného bremena, v prípade ktorej patrí jej účastníkom zmluvná voľnosť aj pokiaľ ide o výšku odplaty. Súd prvej inštancie zriadil vecné bremená v prospech vlastníkov stavieb za odplatu (a odvolací súd konajúc o odvolaní rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil); v rozhodnutí definoval kritériá pre stanovenie výšky odplaty a je zrejmé, že tieto, prihliadnuc na okolnosti prejednávanej veci, aplikoval. Nebol dôvod porovnávať, prípadne prihliadať na výšku odplaty za zriadenie vecného bremena vo vzťahu k iným stavbám tej istej lokality Z., a to aj z dôvodu, že výšku týchto odplát žalobcovia od počiatku konania ako neprimeraných namietali. 18. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že nezistil, že by odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne, či arbitrárne (svojvoľne) odôvodnil, resp. vybočil z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 a 3 CSP, čím by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
  26. f)CSP. Žalovaný tak neopodstatnene namietal, že odvolací súd mu procesným postupom neumožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd tak uzatvára, že dovolanie žalovaného namietajúce vadu podľa § 420 písm.
  27. f)CSP spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu je síce v tejto časti prípustné, ale nie je dôvodné. 19. Uplatniac vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
  28. f)CSP dovolateľ namietal vady v dokazovaní; tvrdil, že sudcovská koncentrácia konania (§ 153 CSP) bola uplatnená spôsobom zakladajúcim porušenie práva na spravodlivý proces. 20. V súvislosti s vyjadrenou nespokojnosťou žalovaného s postupom súdov pri vykonanom dokazovaní, dovolací súd pripomína, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Súdy nižšej inštancie neboli povinné vykonať všetky navrhnuté dôkazy, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie stranám (§ 185 ods. 1 CSP). Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za vadu zmätočnosti (viď R 125/1999). Procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie,

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.