← Slovensko

zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 eur

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/68/2025 Identifikačné číslo spisu: 1117201254 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1117201254.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a členiek senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobcu J.. Z.. H. Y., narodený XX. Q. XXXX, S., S. I.. Č.. X, zastúpený advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Pezinok, Malacká cesta 2/B, proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1 - 6C/3/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2024 sp. zn. 10Co/57/2024, takto rozhodol: Dovolanie z a m i e t a. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 27. apríla 2022 č. k. 6C/3/2017-245 žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok). 1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplynulo, že žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, spočívajúcom v tom, že v dôsledku jeho nezákonného trestného stíhania (vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009) bol od 12.04.2014 do 15.01.2015 vo väzbe, počas trvania ktorej požiadala zákonná sudkyňa v konaní sp. zn. 11C/5/2012 vedenom Okresným súdom Bratislava I o jeho predvedenie na pojednávanie konané dňa 01.12.2014, pričom v súvislosti s jeho predvedením na uvedené pojednávanie prežil neľudské, nehumánne, hrubé, kruté a ponižujúce zaobchádzanie proti jeho vôli príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej „ZVJS“), keďže bol prehliadaný, predvádzaný na pojednávanie v putách, bol vláčený po chodbách Okresného súdu Bratislava I a spútaný ako „zviera“, čo mu spôsobilo doposiaľ pretrvávajúcu traumu. Okresný súd vec po právnej stránke odôvodnil podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm.

  1. a)a
  2. b)ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 2 a 3, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Vecne argumentoval tým, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. 1.2. Vyhodnotením vykonaného dokazovania prijal záver, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., keď v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 11C/5/2012, nesprávny úradný postup príslušníkov ÚVV a ÚVTOS pri jeho predvádzaní na pojednávanie konané dňa 01.12.2014, vznik nemajetkovej ujmy, a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom nemajetkovej ujmy. 1.3. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli. 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu v poradí prvým rozsudkom z 27. októbra 2022 sp. zn. 10Co/73/2022 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom tvrdil dovolací dôvod v zmysle ust. § 420 písm.
  3. c)C.s.p., keď namietal, že mu odvolací súd elektronicky neoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 219 ods. 3 C.s.p. napriek jeho opakovaným žiadostiam o takéto oznámenie. Ďalšie dovolacie námietky sa týkali arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a „zatajenia“ návrhu žalovaného na spojenie vecí. Žalobca v dovolaní tvrdil aj porušenie princípu rovnosti a kontradiktórnosti v konaní a porušenie jeho práva na nestranný súd a navrhol rozsudky súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu uznesením sp. zn. 5Cdo/168/2023 zo dňa 27.06.2024 predmetný (vyššie uvedený) rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 10Co/73/2022 zo dňa 27.10.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal žalobcom uvedeným dovolacím dôvodom v zmysle ust. § 420 písm.
  4. c)C.s.p. a zistil, že žalobca adresoval podateľni okresného súdu tri e-mailové podania, v ktorých žiadal o upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím resp. dovolacím súdom na ním uvedené e-mailové adresy. Zistil tiež, že sa v súdnom spise nenachádza doklad o tom, že odvolací súd oznámil žalobcovi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na niektorú z ním uvedených e-mailových adries. Dôvodom pre zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie potom podľa dovolacieho súdu bolo nesplnenie si povinnosti odvolacím súdom podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p., čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. 2.1. Odvolací súd viazaný zrušujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu odstránil vyššie uvedené procesné pochybenie rozsudkom z 30. októbra 2024 sp. zn. 10Co/57/2024 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II.). 2.2. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Na námietku žalobcu, že zákonná sudkyňa porušila princíp právnej istoty a legitímneho očakávania v jeho neprospech tým, že ho neoboznámila s návrhom žalovaného na spojenie vecí (zo dňa 23.05.2017), ku ktorému sa nemohol vyjadriť, a ktorý uznesením zo dňa 21.06.2017 zamietla a nepripustila opravný prostriedok a tiež, že by so spojením vecí súhlasil, odvolací súd dal do pozornosti, že ust. § 157 ods. 2 C.s.p. stanovuje, že ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Z uvedeného znenia ust. § 157 ods. 2 C.s.p. je nepochybné, že súd prvej inštancie nemal povinnosť vyzývať žalobcu na vyjadrenie sa k návrhu žalovaného, ktorý sa týkal postupu v konaní, konkrétne k návrhu na spojenie vecí, a preto svojím postupom, keď o návrhu žalovaného (bez toho, aby ho doručoval žalobcovi) rozhodol, žiadne práva žalobcu neporušil. 2.3. Odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tvrdil, že zákonná sudkyňa nebola voči nemu nestranná a bola zaujatá, čo zdôvodňoval tvrdením, že sa mu mala od počiatku konania v priestoroch súdu i v Pezinku vyhrážať, že jeho žalobu zamietne, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú (a tiež za ničím nepreukázanú). I keď by odvolací súd tieto tvrdenia žalobcu posúdil ako námietku zaujatosti (hoci žalobca vôbec nežiadal o jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania o predmetnej veci pre jej zaujatosť), nemohol na ňu prihliadnuť, pretože je zrejmé, že nebola podaná do siedmich dní, odkedy sa žalobca dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (§ 53 ods. 1 C.s.p.), keď aj podľa jeho vyjadrenia v odvolaní mala zákonná sudkyňa konať tak, ako on uvádza, už od počiatku, neobsahovala náležitosti riadnej námietky zaujatosti (§ 52 ods. 2 C.s.p.) a celkom zjavne sa týkala len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudkyne alebo jej rozhodovacej činnosti (§ 53 ods. 3 C.s.p.), keďže na to, že zákonná sudkyňa údajne nie je nestranná, začal žalobca poukazovať až v odvolaní proti rozsudku, teda až po tom, ako sudkyňa rozhodla v jeho neprospech. 2.4 . Na podanie žalobcu obsahujúce námietku údajnej nestrannosti sudcov odvolacieho senátu (bod 17.) neprihliadal, pretože jednak nespĺňalo náležitosti riadnej námietky zaujatosti podľa ust. § 52 ods. 2 C.s.p. a zároveň sa týkalo okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe a rozhodovacej činnosti senátu. 2.5. Odvolací súd uzavrel, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho (i dovolacieho) konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Plne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ust. § 420 písm.
  5. e)a
  6. f)CSP a § 421 ods. 1 písm.
  7. b)CSP. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
  8. e)CSP namietal, že v odvolacom konaní rozhodovali zaujaté sudkyne. Zaujatosť sudkýň odvolacieho senátu odôvodňoval najmä tým, že o jeho námietke zaujatosti nebolo riadne rozhodnuté. 3.1. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
  9. f)CSP dovolateľ namietal vadu zmätočnosti, ktorá spočíva v tom, že súd prvej inštancie nevyslovil predbežný názor vo veci. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutí nižších stupňov v jeho veci. 3.2. Dovolateľ navrhuje, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Požaduje náhradu trov dovolacieho konania. 4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila. 5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť. 6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7. Dovolateľ namieta existenciu vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm.
  10. f)CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
  11. f)CSP, sú
  12. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
  13. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov [porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03]. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
  14. f)CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 10. Dovolateľ namieta, že súd prvého stupňa nevyslovil predbežný právny názor na vec, čoho dôsledkom bolo pre neho prekvapivé rozhodnutie. Dovolací súd konštatuje, že cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je viesť strany k tomu, aby pre nich bolo súdne rozhodnutie predvídateľné. Ide aj o zrýchlenie a zefektívnenie konania, aby sa nevykonávali dôkazy, ktoré sú zbytočné, ale aby sa upriamila pozornosť na podstatu sporu. Porušenie predmetného ustanovenia (§ 181 ods. 2 CSP) však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv a v žiadnom prípade nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
  15. f)CSP. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (7Cdo/111/2020 , 1Obdo/92/2018 , 2Obdo/56/2020 , 7Cdo/45/2020). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24. novembra 2022, sp. zn. I. ÚS 643/2022 konštatoval, cit.: Účelom a zmyslom stanoviska súdu k skutkovým tvrdeniam a navrhovaným dôkazom a jeho predbežného právneho posúdenia veci podľa § 181 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Svoju povinnosť splní súd tým, že s predmetnými závermi oboznámi osoby prítomné na prvom pojednávaní. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení, vymedzenie predmetu dokazovania a vyslovenie predbežného právneho názoru na vec má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný. Súčasne je však kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Inak povedané, ak sudca dané zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie § 181 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a pod. Striktné nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. zo strany súdu teda samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle [§ 420 písm.
  16. f)z. č. 160/2015 Z. z.].“ Táto dovolacia námietka žalobcu je nedôvodná. 11. Dovolateľ ďalej namieta nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd sa podľa neho náležite nevysporiadal so zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. januára 2015 sp. zn. 1Tos/1/2015 a celkové konanie súdov nižších stupňov bolo poznačené prílišným formalizmom, ktorý bol v rozpore so zárukami spravodlivého procesu garantovanými čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Namietal aj porušenie kontradiktórnosti konania, keďže súdy jeho tvrdenie o neprimeranom zaobchádzaní zo strany eskorty pri predvedení na predmetné pojednávanie vyhodnotili ako nepodložené a mal za to, že sa dôkazná povinnosť mala preniesť na stranu žalovaného, ktorý mal vyvrátiť jeho tvrdenia. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu taktiež nie je dôvodná. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia (body 24 až 26) vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal všetkými relevantnými odvolacími námietkami dovolateľa. A najmä vysvetlil, prečo neboli splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Správne poukázal aj na to, že ťažisko odvolacej argumentácie spočívalo v námietke žalobcu, že zákonný sudca v trestnom konaní nemohol udeliť súhlas s jeho predvedením na pojednávanie v inej civilnej veci, (pozn. žalobca bol v danom čase vo väzbe), nakoľko bol zo strany žalobcu namietnutý a v čase udelenia súhlasu nebolo rozhodnuté o jeho námietke zaujatosti. Odvolací súd argumentáciu žalobcu odmietol ako neopodstatnenú a náležite sa s ňou vysporiadal v bode 22. napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou dovolateľa, nezakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Ako uviedol aj odvolací súd, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, (napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 209/04). Rozhodnutie odvolacieho súdu tieto parametre spĺňa. 12. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm.
  17. e)CSP, že v odvolacom konaní rozhodoval o jeho veci zaujatý senát, dovolací súd konštatuje, že aj táto námietka žalobcu je nedôvodná. S námietkou (doručenou odvolaciemu súdu v deň pred termínom verejného vyhlásenia rozsudku) sa odvolací súd dostatočne a presvedčivo vysporiadal v bode 29. Na predmetné zmätočné podanie žalobcu neprihliadol a nadriadenému súdu ho nepredložil, nakoľko nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti riadnej námietky zaujatosti. Dovolací súd nevzhliadol v tomto procesnom postupe odvolacieho súdu žiadne pochybenie. 13. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 14. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 15. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP. 16. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). 17. Pri skúmaní procesnej prípustnosti dovolania a náležitého vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nenastolil žiadnu právnu otázka a nevymedzil ani to, v čom konkrétne podľa neho spočíva nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré bez konkrétneho vymedzenia namieta dovolateľ nie je možné vyabstrahovať ani z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP). 18. Dovolací súd preto konštatuje, že predložená argumentácia nepredstavuje vymedzenie podstatnej právnej otázky tak, ako to predpokladá ust. § 421 ods. 1 písm.
  18. b)v spojení s § 432 ods. 2 CSP. Uplatnený dovolací dôvod tak nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP. 19. Dovolací súd uzatvára, že dovolanie v časti namietajúcej vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm.
  19. e)a
  20. f)CSP je nedôvodné a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm.
  21. b)CSP nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie zamietol (§ 448 CSP). 20. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací súd trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. 21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.