← Slovensko

určenie neplatnosti zrušenia závetov a iné

Obsah (11)§ 34§ 137§ 255§ 420§ 421§ 447§ 185§ 206§ 207§ 16§ 388

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/42/2025 Identifikačné číslo spisu: 4417214126 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 34, § 37 ods.

1, § 38 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“), § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) a § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CMP“) a uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že v dedičskom konaní po poručiteľke (sp. zn. 16D/392/2016, Dnot 75/2016) boli žalobcovia notárom odkázaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti predmetného závetu, preto išlo o žalobu

§ 137písm.

c) CSP, pri ktorej bolo nutné preukázať naliehavý právny záujem žalobcov, ktorý

názoru súdu v danom prípade existoval. 1.

  1. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd uviedol, že konštatovať neplatnosť závetu iba na základe výpovedí žalobcov, ktoré mali byť podporené lekárskou správou V.. A.Á., na základe ktorej bolo podané odborné vyjadrenie V.. Š., pri zisteniach, ktoré súd nadobudol výpoveďou Q.. Z., nebolo možné. Za zásadné považoval súd zistenie, že v čase spísania závetu bolo chovanie sa poručiteľky logické, racionálne, v súlade s realitou, vedela čo a prečo chce, dostavila sa na notársky úrad sama, zrušila predchádzajúce závety a požiadala o spísanie nového závetu, pričom zhodne ako v predchádzajúcich prípadoch pred rovnakou notárkou konala obvyklým spôsobom. Súd preto napriek prípadnej existencii jej psychickej choroby, ktorú konštatoval V.. A. a na základe jeho správy i V.. Š., uzavrel, že poručiteľka netrpela žiadnou duševnou poruchou, ktorá by ju na taký právny úkon ako je spísanie závetu, robila nespôsobilou, a že poručiteľka bola naň plne spôsobilá. 1.
  2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie

§ 255ods.

1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

  1. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozhodol rozsudkom z
  2. apríla 2024, č. k. 25Co/14/2023 - 793 tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil, že právny úkon poručiteľky, spísaný dňa
  3. mája 2015 na Notárskom úrade Q.. Q. Z., v notárskej zápisnici N 48/2015 NZ18240/2015 NCRza 2910/2015 NCRls18648/2015, ktorým poručiteľka zrušila závety odvolaním a zriadila závet v prospech žalovanej ako závetnej dedičky, je neplatný. 2.
  4. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na princípy hodnotenia dôkazov a s tým súvisiacu judikatúru najvyššieho súdu (napr. uznesenie z
  5. októbra 2014 sp. zn. 6Cdo/111/2012) a čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Tvrdenia žalovanej o spôsobilosti poručiteľky odvolací súd považoval za nepravdivé a v rozpore zo zisteným skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu zdravotnej dokumentácie, výpovedí žalobcov a svedkov, ktoré vykonal súd prvej inštancie na základe dožiadania odvolacieho súdu, potvrdzujúcich zmenu správania poručiteľky. Tvrdenie žalovanej, že znalkyňa pri podaní odborného vyjadrenia vychádzala iba z jednej lekárskej správy V.. A. zo dňa
  6. februára 2014, považoval odvolací súd za nepravdivé, pretože znalkyňa mala k dispozícii aj zdravotnú dokumentáciu od lekára a odborných lekárov. Odvolací súd po zhodnotení presvedčivosti odborného vyjadrenia V.. Š., a vyhodnotení celého dokazovania, dospel v súlade so zásadami logického myslenia k záveru, že poručiteľka v čase vykonania dotknutého právneho úkonu trpela duševnou poruchou, progredujúcou, neliečiteľnou, ktorá ju na vykonanie takého právneho úkonu robila neschopnou, s následkom jeho neplatnosti. Súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie ďalšími dôkazmi navrhnutými stranami, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe vyhovel a úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 2, § 262, § 255 ods.1 CSP).
  7. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj ako „dovolateľka“). Prípustnosť dovolania odôvodnila § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. 3.
  8. K porušeniu práva na spravodlivý súdny proces

§ 420písm.

f) CSP došlo

dovolateľky pre nepreskúmateľnosť rozsudku, vzhľadom na absenciu odpovede na zásadné argumenty strán sporu.

dovolateľky súd nemal ujasnené, či rozhoduje na základe znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia, nevyhodnotil odborné vyjadrenie (v jeho pomenovaní „znalecký posudok“) v kontexte so všetkými ostatnými, v konaní vykonanými dôkazmi, nevyhodnotil svedecké výpovede v konaní vypočutých svedkov, nenariadil vo veci znalecké dokazovanie, a to napriek zhodnému a opakovanému návrhu oboch strán sporu. V konaní, kde vykonanie znaleckého dokazovania nariaďuje priamo zákon po výsluchu ošetrujúceho lekára, súd si sám, bez odborného názoru alebo znaleckého posudku a bez vlastnej odbornej spôsobilosti, vytvoril záver o „užívaní liekov proti depresii“ u poručiteľky. Nepreskúmateľnosť rozsudku vzhliadla dovolateľka aj v jeho odklone od ustálenej judikatúry, konkrétne od rozhodnutí NS SR sp. zn. 6Cdo/111/2012, sp. zn. 5Cdo/188/2010, sp. zn. 4Cdo/140/

  1. 3.
  2. Za právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 písm. a) CSP označila dovolateľka otázku podrobenia znaleckého posudku logickej kritike a vyhodnotenia súladu znaleckého úkonu s ostatnými dôkazmi, tak ako to vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dovolateľka ďalej namietla, že súd nevyhodnotil vôbec svedecké výpovede, pričom vyhodnotenie výpovede dlhoročného ošetrujúceho lekára poručiteľky založil na deformácii jeho tvrdenia o „neužívaní žiadnych liekov“. Jediným a rozhodujúcim dôkazom sa tak stalo odborné vyjadrenie V.. Š., označované súdom za znalecký posudok, a to napriek tomu, že bolo nielen v rozpore s výpoveďami svedkov, ale aj samotných žalobcov a v rozpore s lekárskymi nálezmi odborných lekárov. Súd sa

dovolateľky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe aj v otázke nutnosti zaoberať sa všetkými argumentami a návrhmi strán sporu, ako aj návrhmi strán. Okrem toho súd nevysvetlil ani to, prečo v konaní nebolo vyhovené návrhu strán sporu na znalecké dokazovanie - osobitne ak ho zákon (Civilný mimosporový poriadok) pre rozhodnutie o spôsobilosti výslovne vyžaduje. Tým súd založil odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, avšak bez toho, aby tento odklon čo i len zmienil, nieto ešte odôvodnil. V danej súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžk/17/2017, sp. zn. 10Sžo/81/2016, sp. zn. 9Sk/39/2019, R 4/1971, sp. zn. 5Obdo/7/2023 zo 14. septembra 2023 publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR č. 1/2024 pod č. 10 a sp. zn. 8Cdo/276/2014. 3.3. Za otázku, ktorá v praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená

§ 421ods.

1 písm. b) CSP, označila dovolateľka otázku: „Je súd povinný pri rozhodovaní o neplatnosti právneho úkonu po smrti osoby, ktorá tento právny úkon vykonala, z dôvodu tvrdenej nespôsobilosti tejto osoby na právny úkon, v zmysle čl. 4 CSP postupovať

ustanovení CMP, ktoré sa vzťahujú na posudzovanie spôsobilosti na právne úkony, osobitne § 244 a 246 CMP?“ 3.

  1. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla dovolaciemu súdu, aby rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
  2. Z vyjadrenia žalobcov k dovolaniu vyplynulo, že dovolanie žalovanej považujú v celom rozsahu za nedôvodné a za pokus zmariť ukončenie dedičského konania, preto navrhli dovolanie odmietnuť, príp. zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
  3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu je potrebné vyhovieť.
  4. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).
  5. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Právna úprava dovolacieho konania dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. K posúdeniu dôvodnosti dovolania môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.
  6. Dovolateľka uplatnila dovolacie dôvody

§ 420písm.

  1. f)a § 421 ods. 1 písm.
  2. a)a
  3. b)CSP. K dovolaniu

§ 420písm.

  1. f)CSP: 9. Z ustanovenia § 420 písm.
  2. f)CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu

§ 447písm.

  1. f)CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
  2. f)CSP sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 12. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.
  3. f)CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď sp. zn. 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či v konaní došlo k vade zmätočnosti namietanej dovolateľkou. 13. Dovolateľka v rámci dovolacieho dôvodu

§ 420písm.

f) CSP namietala, že súd nenariadil vo veci znalecké dokazovanie, a to napriek zhodnému a opakovanému návrhu oboch strán sporu; podané odborné vyjadrenie nevyhodnotil v kontexte so všetkými ostatnými, v konaní vykonanými dôkazmi; nevyhodnotil svedecké výpovede v konaní vypočutých svedkov a sám, bez znaleckého posudku a bez vlastnej odbornej spôsobilosti, si vytvoril odborný záver. 14.

§ 185ods.

1, 2 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Dovolací súd pripomína, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov (poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, prípadne akým spôsobom, rozhoduje výlučne súd, nie strany sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú

jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné) alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za vadu zmätočnosti (viď R 125/1999, R 6/2000).

  1. Procesné oprávnenie navrhovať dôkazy žalovaná v danom spore aj využila, nebolo jej odňaté.
  2. Pokiaľ dovolateľka namieta, že nižšie súdy vo vzťahu k duševnému vzťahu poručiteľky nevykonali dôkaz znaleckým dokazovaním, navrhovaným oboma sporovými stranami, dovolací súd považuje v prvom rade za nevyhnutné zdôrazniť, že urobiť záver o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, je záverom právnym, a preto spadá do kompetencie nezávislého súdu. Znalecký posudok, resp. konštatovanie znalca, či iné odborné vyjadrenia a stanoviská môžu byť len skutkovým podkladom pre právny záver súdu. 18.

§ 206

CSP ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. 19.

§ 207ods.

1 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup

§ 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.

Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. 20.

§ 16ods.

1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o znalcoch“) znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

  1. Civilný sporový poriadok presadzuje v priebehu celého procesu, ako jednou z významných zásad civilného konania, hospodárnosť konania (čl. 17 CSP). Zásada hospodárnosti je pretavená aj do časti konania, v ktorej strany predkladajú a navrhujú vykonanie dôkazov. Z ustanovenia § 207 v tomto smere vyplýva, že súd má preferovať odborné vyjadrenie pred znaleckým dokazovaním. Hospodárnosť ustupuje vedeckým poznatkom vtedy, ak nepostačuje odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby a zároveň pre zložitosť postupu, ktorý je predmetom sporu, odborné vyjadrenie nie je dostačujúce. V obidvoch prípadoch je vyžadovaná odborná spôsobilosť osoby, pričom znalecký posudok vyžaduje nadstavbu v požiadavkách kladených na osobu, ktorá ju vykonáva, a to splnenie podmienok na zápis do zoznamu znalcov. Už len skutočnosť, že je osoba zapísaná do zoznamu znalcov, jej pripisuje určitý stupeň odbornosti, ktorý je pre znalecké posúdenie potrebný, a je preto kvalifikovaným odborníkom s vedeckými poznatkami. Odborné vyjadrenie (§ 206 CSP) môže byť s poukazom na § 16 ods. 1 zákona o znalcoch podané aj znalcom.
  2. V rozhodovanej veci žalobcovia podaním zo dňa
  3. novembra 2017 navrhli vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatria za účelom posúdenia psychického stavu poručiteľky ku dňu spísania sporného závetu (
  4. mája 2015). Žalovaná na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa
  5. decembra 2017, na ktorom boli o.i. vypočutí žalobcovia 1/,2/,6/ a 7/ a žalovaná, navrhla k duševnému stavu poručiteľky v rozhodnom období vypočuť ňou označených svedkov (notárku Q.. Q. Z. a ošetrujúceho lekára poručiteľky V.. Q. T., V. V., P. A., S. Š.T., P. T., M. Š.), a to tak, aby boli vypočutí pred vypracovaním znaleckého posudku. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa
  6. decembra 2017 zamietol žalobu a žalovanej priznal nárok náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcov odvolací súd v poradí prvým rozhodnutím, uznesením sp. zn. 25Co/105/2018 zo dňa
  7. augusta 2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovia opätovne navrhli vykonať znalecké dokazovanie vo veci podaním zo dňa
  8. januára 2019, v ktorom podaní navrhli i vykonanie dôkazov výsluchom svedkov (V. M., P. K., Z. K., Ľ. K., V. A., P. V., V. C.Ó.). V.. Ľ. Š., znalkyňa v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa
  9. októbra 2019 podala odborné vyjadrenie č. 01/2020 zo dňa
  10. januára 2020, v ktorom dospela k záveru, že poručiteľka v čase spísania závetu trpela duševnou poruchou, demenciou stredne ťažkého až ťažkého stupňa, ktorá ju robila na sporný právny úkon neschopnou. Príznaky demencie sú

znalkyne popísané v náleze neurologičky zo dňa 04.februára 2014 (stav po TIA) a v popise CT mozgu. Stav demencie mal progredujúcu tendenciu, čo bolo potvrdené vyšetrením psychiatričky V.. C. dňa

  1. januára
  2. Žalovaná v podaní zo dňa
  3. júna 2020 zotrvala na návrhu vypočuť svedkov, ktorých už označila na pojednávaní súdu dňa
  4. decembra 2017, na zistenie duševného stavu poručiteľky v rozhodnom čase s tým, že žiadala, aby pri ich výsluchu bola prítomná i znalkyňa, pretože ich vyjadrenia môžu mať význam pre prípadné doplnenie či zmenu odborného vyjadrenia. Dňa
  5. septembra 2020 zaslala súdu konkrétne otázky k výsluchu znalkyne, z obsahu ktorých je zrejmá námietka, že odbornom vyjadrení absentuje vyhodnotenie obsahu spisu. Otázky žalovanej boli doručené znalkyni, v súvislosti s čím znalkyňa dňa
  6. októbra 2020 súdu písomne oznámila, že na podané otázky je potrebné vypracovať nový znalecký posudok. Žalobcovia podaním zo dňa
  7. novembra 2020 a následne dňa
  8. marca 2021 písomne súhlasili s vykonaním znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie vypočul na pojednávaní dňa
  9. apríla 2022 svedkov Q.. Q. Z. a V.. Q. T.É. i znalkyňu V.. Š., ktorá uviedla, že pri vypracovaní vyjadrenia vychádzala z lekárskej správy V.. A., konštatujúceho zmiešanú demenciu stredne ťažkú až ťažkú, pri ktorej ťažko hodnotiť, či menovaná mala lepšie a ťažšie chvíle, mohlo sa stať, že mala lepšie chvíle. Uviedla, že vyjadrenie podala i vzhľadom na obsah spisu; z čoho čerpala neuviedla, pretože sa jednalo iba o vyjadrenie. Súd prvej inštancie žalobu o neplatnosť právneho úkonu v poradí druhým rozsudkom zo dňa
  10. októbra 2022 zamietol s tým, že v konaní - napriek odbornému vyjadreniu znalkyne č. 01/2020 - nebolo vykonaným dokazovaním jednoznačne zistené, že by poručiteľka trpela duševnou poruchou, ktorá by ju na spísanie závetu robila nespôsobilou. Ďalšie dokazovanie vo veci, vrátane výsluchu žalovanou od počiatku navrhovaných svedkov, nevykonal s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Odvolací súd na odvolanie žalobcov v napadnutom rozsudku zdôraznil, že v danej veci bolo potrebné posúdiť, či poručiteľka v čase spísania závetu konala v duševnej poruche, a pokiaľ áno, či pod vplyvom duševnej poruchy jej ovládacie (určovacie) schopnosti alebo/a rozpoznávacie schopnosti boli vymiznuté, resp. podstatne znížené (bod
  11. napadnutého rozsudku). Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že pri rozhodovaní okrem odborného vyjadrenia V.. Š. vychádzal i z výpovedí svedkov, navrhnutých oboma stranami, a vypočutých v odvolacom konaní (Z. K., P. K., V. M., V. C., M. B., P. V., Ľ. K., V. V., P. A., V. A.) i dôkazov, vykonaných pred súdom prvej inštancie a poukazujúc na princípy voľného hodnotenia dôkazov, vrátane hodnotenia znaleckého dokazovania: „ po zhodnotení odborného vyjadrenia (hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, avšak súd má zhodnotiť presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi), v súlade s vyhodnotením celého dokazovania a zásadám logického myslenia dospel k záveru, že odborné vyšetrenie presvedčivo zaujalo záver, že poručiteľka v čase vykonania právneho úkonu trpela duševnou poruchou, progredujúcou, neliečiteľnou, ktorá ju na vykonanie úkonu robila neschopnou, majúcou za následok neplatnosť právneho úkonu“ (bod
  12. napadnutého rozsudku), rozsudok súdu prvej inštancie

§ 388CSP zmenil a žalobe o neplatnosť právneho úkonu vyhovel.

23. K uvedenému postupu odvolacieho súdu dovolací súd poznamenáva, že dôkazy predložené v konaní hodnotí súd voľnou úvahou

súbežne platných princípov a zásad sporového konania a hodnotí ich síce jednotlivo, no vo vzájomnej previazanosti. Závery získané z vyjadrení odborníkov, či z posudkov nie je možné len mechanicky a vecne prevziať, ale tieto musia prejsť jednak procesom formálneho posúdenia, či spĺňajú predpoklady odborného, či až vedeckého posúdenia a následne musia prejsť ďalším procesom právneho zhodnotenia súdu. Z tohto hľadiska bol správny postup odvolacieho súdu, ktorý závery odborného vyjadrenia č. 01/2020 hodnotil v kontexte ďalších v konaní vykonaných dôkazov.

  1. Odvolacím súdom zvolený postup, pri ktorom po podaní odborného vyjadrenia dňa
  2. januára 2020 ohľadne psychického stavu poručiteľky znalkyňou (teda na samom počiatku konania) dopočul v odvolacom konaní žalovanou už v decembri 2017 a žalobcami v januára 2019 označených svedkov, vypovedajúcich k zdravotnému, resp. psychickému stavu poručiteľky bez toho, aby umožnil znalkyni následne konfrontovať výsledky svojho odborného vyšetrenia s výpoveďami týchto svedkov ako i ostatnými výsledkami dokazovania, vykonaného po podaní odborného vyjadrenia, tak, aby na základe tejto konfrontácie mohla bezpečne vysloviť svoje odborné závery na otázky, ktoré jej položil súd, pričom predovšetkým na záveroch tohto odborného vyjadrenia založil svoje rozhodnutie, nebol správny (porovnaj uznesenie sp. zn. 8Cdo/276/2014 zo dňa
  3. októbra 2014). Za účelom ustálenia odvolacím súdom správne položenej otázky či poručiteľka v rozhodujúcom období konala v duševnej poruche, a pokiaľ áno, či pod vplyvom duševnej poruchy jej ovládacie (určovacie) schopnosti alebo/a rozpoznávacie schopnosti boli vymiznuté, resp. podstatne znížené, si mali nižšie súdy obstarať úplné a spoľahlivé skutkové zistenia o osobných a zdravotných pomeroch poručiteľky pred vyžiadaním odborného vyjadrenia alebo nariadením znaleckého dokazovania, resp. po doplnení takých skutkových zistení mal odvolací súd umožniť znalkyni porovnať svoje skoršie závery vyslovené v odbornom vyjadrení so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z tohto doplnenia dokazovania. Skutkové zistenia o tom, ako sa poručiteľka správala v rozhodnom období v každodennom živote, ako sa starala o svoje potreby, ako riešila rozmanité životné situácie, si však nižšie súdy pred riešením otázky, na ktorej zodpovedanie boli nepochybne potrebné odborné znalosti, ktorými súdy nedisponujú, neobstarali. Súd prvej inštancie pred vypracovaním odborného stanoviska znalkyňou a pred jej výsluchom v prvoinštančnom konaní nevypočul stranami označených svedkov a tento nedostatok nebol odstránený ani v odvolacom konaní, keď doplnenie odborného vyjadrenia či znalecké dokazovanie po výsluchu svedkov v odvolacom konaní nebolo súdmi nariadené.
  4. Vo vzťahu k námietke dovolateľky, že nižšie súdy sa nevysporiadali so zhodným návrhom sporových strán na vykonanie dokazovania vo veci znaleckým posudkom dovolací súd ďalej pripomína, že strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, prípadne akým spôsobom, rozhoduje výlučne súdu, a nie strany sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú

jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné) alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za vadu zmätočnosti (viď R 125/1999, R 6/2000). 26. Ako však vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/100/2018 a 5Cdo/202/2018 procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak rozhodnúť, ale neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,

ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument,

ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument,

ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.

  1. Z ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že zásah do základného práva na súdnu ochranu, či práva na spravodlivé súdne konanie je v tejto súvislosti možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (I. ÚS 350/08).
  2. Z obsahu napadnutého rozsudku (a ani rozsudku súdu prvej inštancie) nie je zrejmé, ako sa odvolací súd vysporiadal s návrhom oboch sporových strán na vykonanie dokazovania vo veci podaním znaleckého posudku, teda prečo a z akých dôvodov mu nevyhovel. Uvedené platí v súdenej veci o to viac, že znalkyňa vo vzťahu k otázkam, vzneseným zo strany žalovanej k odbornému vyjadreniu, sama písomne súdu dňa
  3. októbra 2020 uviedla, že ich zodpovedanie by si vyžadovalo vypracovanie znaleckého posudku. V preskúmavanej veci tak došlo

názoru dovolacieho súdu k zásahu do práva dovolateľky na spravodlivý proces postupom súdov nižších inštancií aj tým, že oboma sporovými stranami navrhovaný dôkaz - znalecký posudok v zmysle § 207 ods. 1 CSP nevykonali. Dovolateľka v priebehu celého základného konania argumentovala, že znalkyňa v odbornom vyjadrení č. 01/2020 rozhodla bez toho, aby súdy predtým vykonali dôkazy výsluchom stranami navrhnutých svedkov. Súdy na uvedenú námietku žalovanej neprihliadli, hoci výsluch žalovanou navrhnutých svedkov bol napokon v prvoinštančnom konaní po podaní odborného vyjadrenia a v odvolacom konaní realizovaný.

  1. Bez relevantnej odpovede zostala aj ďalšia námietka dovolateľky produkovaná už v prvoinštančnom konaní a to, že znalkyňa podala odborné vyjadrenie úplne bez znalosti obsahu spisu, keď - v rozpore vyjadrením znalkyne na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa
  2. apríla 2022 v tom zmysle, že odborné vyjadrenie podala i vzhľadom na obsah spisu- zo samotného súdneho spisu nevyplýva, že by spis bol znalkyni pred vypracovaním odborného vyjadrenia predložený alebo že by do spisu znalkyňa pred vypracovaním odborného vyjadrenia nahliadla. Argument odvolacieho súdu vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovanej, obsiahnutý v bode
  3. napadnutého rozsudku: „ Nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že znalkyňa pri podaní odborného vyjadrenia vychádzala iba z jednej lekárskej správy MUDr. A. zo dňa 17.2.2014, pretože mala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu od lekára a odborných lekárov.“ na uvedenú námietku odpoveď neposkytuje.
  4. Procesný postup súdov nižších inštancií, ktorým odmietli vykonať oboma sporovými stranami navrhovaný dôkaz - vypracovanie znaleckého posudku o duševnom stave poručiteľky v rozhodnom období, nepochybne vo svetle vyššie uvedeného mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska tvrdení dovolateľky. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (pozri III. ÚS 332/09). Bolo povinnosťou súdov vykonať potrebné dokazovanie na účely dôsledného posúdenia procesného útoku žalobcov a procesnej obrany žalovanej v konaní. Pokiaľ tak neurobili, prichádza do úvahy aj vyslovenie porušenia základného práva na rovnosť strán v konaní.
  5. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie dovolací súd uzavrel, že dovolanie

§ 420písm.

f) CSP je potom nielen prípustné, ale aj dôvodné a je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu i súdu prvej inštancie zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP) majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu nie je v tomto prípade, vzhľadom na zásadné procesné pochybenia už v prvoinštančnom konaní a potrebu doplniť dokazovanie v značnom rozsahu, možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP). Nižšie súdy v ďalšom konaní doplniac dokazovania v naznačenom smere skutkovo i právne posúdia vec a vo veci opätovne rozhodnú rozsudkom, spĺňajúcim náležitosti v zmysle § 220 a nasl. CSP. 32. Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/111/2017 zo 14. februára 2025 dovolací súd zrušil ako rozhodnutie súvisiace.

ustálenej judikatúry najvyššieho súdu (R 73/2004) závislým výrokom môže byť nielen dovolaním nedotknutý výrok tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci. Vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci. Zrušením rozsudku súdu nižšej inštancie uznesenie o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by rozumný zmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty (napr. I. ÚS 549/2015, sp. zn. 2Cdo/173/2008, 2Cdo/267/2008, 1MCdo/14/2010, 1Cdo/36/2011, 6Cdo/201/2012, 4Cdo/52/2014 a 2MObdoV/4/2012).

  1. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 445 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). O trovách dovolacieho konania preto rozhodne odvolací súd.
  2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  3. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.