Obsah (12)

§ 628§ 39§ 38§ 37§ 220§ 35§ 41a§ 630§ 151§ 239§ 420§ 51

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/72/2025 Identifikačné číslo spisu: 5120206812 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 628ods.

1 Občianskeho zákonníka, nakoľko absentuje uvedenie, že išlo o bezodplatný dar, a teda pri absencii podstatných náležitostí v zmysle § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka je predmetná darovacia zmluva neplatná

§ 39

Občianskeho zákonníka, keďže odporuje zákonu, b/ ďalej z dôvodu, že tento právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, c/ a tiež z dôvodu, že P. O. ako darca trpel v čase spísania predmetnej darovacej zmluvy duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon nespôsobilým, a teda je neplatná

§ 38

Občianskeho zákonníka, c/ a tiež z dôvodu, že tento právny úkon nebol urobený slobodne a vážne. 1.4. Z obsahu predmetnej darovacej zmluvy nepochybne vyplýva, že išlo o darovanie, keď darcovia v tejto zmluve výslovne prejavili svoju vôľu a uviedli, že predmetné nehnuteľnosti obdarovanej darujú. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že predmetná darovacia zmluva je neplatná, nakoľko „v nej absentuje uvedenie, že išlo o bezplatný dar“, súd takúto právnu argumentáciu považoval za právne bezvýznamnú. 1.5.

§ 37

ods.1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utváranie vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Treba však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. V súdenej veci nebola preukázaná existencia takých okolností, ktoré by vylučovali slobodu vôle darcov. 1.6. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod. V súdenej veci neboli preukázané žiadne také okolnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že konajúci nechceli svojimi prejavmi spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. 1.7.

§ 38ods.

2 OZ, neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Neplatnosť právneho úkonu

§ 38ods.

2 OZ vyžaduje spoľahlivé zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať (napr. R 4/1971). Riešenie otázky, či osoba v čase, keď robila príslušný právny úkon, konala v duševnej poruche, závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú v zmysle ust. § 207 Civilného sporového poriadku potrebné odborné znalosti. Zistenie týchto právne významných skutočností si teda z povahy veci vyžaduje znalecké posúdenie. Dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností v danom spore zaťažovalo žalobcu. Žalobca však v konaní neprodukoval ani jediný relevantný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že P. O. ako darca trpel v čase spísania predmetnej darovacej zmluvy duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na Prepúšťaciu správu, ktorá je založená na č. l. 134 rub. Ide o prepúšťaciu správu vyhotovenú po tom, ako bol pán P. O. prepustený z nemocnice, kde bol hospitalizovaný od

2. 2008 do
5. Hoc je v tejto správe uvedený diagnostický záver, že sa u P. O. objavuje zmiešaná demencia s behaviorálnymi poruchami, súd uzatvára, že táto správa je vyhotovená ku dňu
7. 2008, t. j. takmer rok po tom, ako bola spísaná predmetná darovacia zmluva. Tento listinný dôkaz teda nepreukazuje bezpečne a spoľahlivo, že P. O. trpel duševnou poruchou už aj v čase spísania darovacej zmluvy. 1.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná darovacia zmluva je platným právnym úkonom. Poručitelia P. O. a P. O. neboli teda ku dňu svojej smrti vlastníkmi predmetných nehnuteľných vecí, nakoľko tieto platne scudzili za svojho života. Pokiaľ ide o veci hnuteľné, ako je už uvedené vyššie, si žalobca nesplnil ani len povinnosť relevantne tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, logicky potom si nemohol splniť ani povinnosť dôkaznú. Súd zo všetkých uvedených dôvodov tak žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 1.
9. Žalovaní mali vo veci plný úspech, preto im súd proti žalobcovi ako neúspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.10.

ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 24.septembra 2024 sp. zn. 8Co/114/2023 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu proti žalovanej 1/, 3a/ zamietol vrátane nadväzujúcich výrokov o ich nároku na náhradu trov konania, potvrdzuje. (výrok I.) Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu proti žalovanej 2/ zamietol, odvolaním nenapadnutom, ponecháva nedotknutý. Vo výroku o nároku žalovanej 2/ na náhradu trov konania rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. (výrok II.) Žalovaným 1/, 3a/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. (výrok III.) 2.
2. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. 2.
3. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd dopĺňa, že samotný žalobca v odvolaní uviedol, že z jazykového vyjadrenia v písomnej darovacej zmluve musí vyplývať konsenzus zmluvných strán o bezodplatnosti, to znamená vôľa darcu prenechať/darovať dar bezodplatne, bez povinnosti obdarovaného poskytnúť darcovi protihodnotu. Z jazykového znenia písomne vyhotovenej darovacej zmluvy z
5. 2007 pritom vyplýva jednostranná vôľa darcov, t. j. rodičov žalovanej 1/ túto obdarovať, ako aj bezodplatnosť, keďže neobsahuje jej právnu povinnosť poskytnúť im za dar protihodnotu. Preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že námietky žalobcu o neplatnosti darovacej zmluvy z tohto dôvodu sú bez významu. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že darovacia zmluva nebola uzavretá slobodne a vážne, keďže to v konaní nebolo preukázané, a to, že Ing. P. O. podal po jej uzatvorení na okresnom súde návrh na vrátenie daru, svedčí práve o jej platnosti, keďže vrátenia daru sa možno domáhať len z platne uzatvorenej darovacej zmluvy. Tak isto neobstojí ani námietka žalobcu, že darca Ing. P. O.A. pri uzavretí darovacej zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento úkon nespôsobilým, keďže z listín, na ktoré poukazoval, vyhotovených s časovým odstupom, uvedené nevyplýva a pre jednoznačné posúdenie tejto skutočnosti treba odborné znalosti, t. j. vykonanie znaleckého dokazovania, v ktorom smere žalobca žiadny dôkaz nepredložil ani nenavrhol vykonať, a teda ani toto svoje tvrdenie nepreukázal. Ďalej krajský súd dopĺňa vo vzťahu k hnuteľným veciam, že žalovaná nemala čo poprieť, keďže ohľadne ich darovania tvrdil žalobca len, že sa nachádzajú v predmetných nehnuteľnostiach, pričom predmetom darovacej zmluvy boli len nehnuteľnosti, teda vo vzťahu k nim neuniesol ani len svoju povinnosť tvrdenia, nieto dôkaznú povinnosť. Krajský súd zdôrazňuje, že dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno) na preukázanie svojich tvrdení je na strane žalobcu, ktorý ju neuniesol, preto neobstojí ani jeho námietka, že žalovaná mala uviesť vlastné skutkové tvrdenia o popieraných skutkových okolnostiach. 2.
6. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý bol žalovaným ako plne úspešným v spore v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP priznaný v rozsahu 100 %. 2.
7. O nároku na náhradu trov konania v odvolacom konaní súd rozhodol

ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/, 3a/ v odvolacom konaní plne úspešným oproti žalobcovi priznal taktiež v rozsahu 100 %. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj dovolateľ“) dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm.

1. f)CSP a ustanovenie § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP. 3.1. V dovolaní namietal, že odvolací súd sa s podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy vysporiadal len veľmi všeobecne a stručne v ods. 9. odôvodnenia rozsudku, čo nespĺňa požiadavky na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia

§ 220ods.

2 CSP vo vzťahu k argumentácii žalobcu o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy

§ 39OZ v spojení s § 628 ods.

1 OZ, lebo bezodplatnosť je podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy, a teda zo samotného úkonu darovania, pri nehnuteľnostiach v zákonom predpísanej písomnej forme (§ 628 ods. 2 OZ), musí byť zrejmý úmysel darcu bezodplatne darovať predmet darovacej zmluvy. Tento úmysel darcov - bezodplatne darovať, nie je z predmetnej darovacej zmluvy zrejmý. Ak zákon v § 628 ods. 1 OZ ako jeden zo základných pojmových znakov uvádza bezodplatnosť, t. j., že „....bezplatne prenecháva.“, tak tento pojmový znak je podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy, a preto sa nestotožňujeme so stručným odôvodnením v ods. 9. napadnutého rozsudku,

ktorého súd takúto právnu argumentáciu považoval za právne bezvýznamnú, lebo táto argumentácia žalobcu vychádza z právnej úpravy § 628 ods. 1. OZ. Tento úmysel nie je zrejmý zo samotného úkonu darovacej zmluvy, ani z obsahu darovacej zmluvy a rovnako takýto úmysel darcov bezodplatne darovať nehnuteľnosti žalovanej 1/ nebol preukázaný, pričom súd nemôže v tomto konaní nahradzovať vôľu zmluvných strán. Zákon v ust. 628 ods. 2 OZ predpisuje písomnú formu právneho úkonu, ak predmetom daru je nehnuteľnosť. Potom, ak obsah právneho úkonu je zachytený písomne, určitosť prejavu vôle, v danom prípade vôle bezodplatne prenechať/darovať, je daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav zaznamenaný, a preto nestačí extenzívny výklad čo asi mali účastníci na mysli, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Takýto nedostatok nemožno odstrániť ani výkladom

§ 35ods.

2 a 3 OZ, ako to stručne a veľmi všeobecne urobil odvolací súd v odôvodnení, bez väzby na konkrétne ustanovenia darovacej zmluvy. Judikatúra - Rozsudok Najvyššieho súdu ČR - sp. zn. 24Cdo/2749/2020 z

2. 2024 „Nebylli právní úkon učinen ve formé, kterou vyžaduje zákon (§ 40 odst. 1 obč. zákl jde o absolutní neplatnost právního úkonu. Absolutní neplatnost púsobí přímo ze zákona (ex lege) bez dalšího a od počátku (ex tunc), takže právní následky takového neplatného právního úkonu nenastanou, přestože sporný právní úkon existuje, subjektivní práva a povinnosti podle něj nevzniknou. Platí, že danou neplatnost nelze (v režimu právní úpravy účinné do
4. 2013) dodatečné zhojit ani konvalidací a vzhledem ke zjišténému skutkovému stavu nepŕichází v úvahu ani dohoda o nahrazeni právní úpravou účinnou od
6. 2014 (tzv. opt in).“ Úlohu výkladu úmyslu účastníkov darovacej zmluvy prevzal na seba aj odvolací súd vo veci takým spôsobom, ktorý

nášho názoru išiel nad rámec zákona a kompetencií súdu, keď v bode

1. odôvodnenia rozsudku 8Co/114/2023 dokonca negatívnym výkladom a vyvrátiteľnou domnienkou vykladá úmysel strán darovacej zmluvy takto: „Z jazykového znenia písomne vyhotovenej darovacej zmluvy z
3. 2007 pritom vyplýva jednostranná vôľa darcov, t. j. rodičov žalovanej 1/ túto obdarovať, ako aj bezodplatnosť, keďže neobsahuje jej právnu povinnosť poskytnúť im za dar protihodnotu.“ Dodávame - rovnako relevantným spôsobom možno totiž tvrdiť opak. Pretože ide o zákonný predpoklad, podstatnú náležitosť darovacej zmluvy, ktorá má zo zákona predpísanú písomnú formu, ústne alebo konkludentné dojednanie, týkajúce sa podstatných náležitostí právneho úkonu, nemôžu byť súčasťou zmluvy, pre ktorú je predpísaná písomná forma. Pre posúdenie zákonnej charakteristicky bezodplatnosti darovaciu zmluvu je rozhodujúce, či v čase uzavretia darovacej zmluvy došlo ku konsenzu zmluvných strán, že poskytnuté plnenie bude bezodplatné. Lebo úmysel zmluvných strán o bezodplatnosti, vyjadrený v darovacej zmluve, je významný najmä pre samotné posúdenie platnosti zmluvy (resp. pre záver, či nejde o zastretý právny úkon

§ 41aods.

2 OZ), ale aj pre posúdenie jeho dôsledkov (napr. možnosti domáhať sa vrátenia daru

§ 630OZ).

Bez výslovného prejavu vôle darcov o bezodplatnosti úkonu nemôže dôjsť k vzniku platného právneho úkonu darovania. Dôkaz 5 - Rozsudok KS Žilina čís. sp. zn. 8Co/114/2023 z

2. 2024 3.
3. Odvolací súd sa nevysporiadal náležite so skutočnosťami a dôkazmi preloženými žalobcom, ako i právnou argumentáciou žalobcu, tieto náležite nevyhodnotil a tým sám prišiel k nesprávnym záverom, čím okrem iného porušil princíp rovnosti zbraní. „Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní ako jeden z prvkov širšej koncepcie spravodlivého konania vyžaduje, aby každému účastníkovi bola daná primeraná možnosť predniesť svoj prípad za podmienok, ktoré ho neumiestnia do zjavnej nevýhody voči jeho protistrane. Okrem tejto požiadavky zahŕňa koncepcia spravodlivého konania právo na kontradiktórne konanie,

ktorého účastníci musia mať možnosť nielen byť oboznámení s dôkazmi potrebnými na to, aby ich návrh bol úspešný, ale taktiež musia mať vedomosť o všetkých predložených dôkazoch a stanoviskách a vyjadriť sa k nim na účely ovplyvnenia rozhodnutia súdu.“ (Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 249/2012). Súd sa rovnako pri posúdení uvedeného dôvodu absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy nevysporiadal so všetkými dôkazmi predloženými žalobcom, ktorými žalobca preukazoval konanie poručiteľa pri vzniku darovacej zmluvy v duševnej poruche. Súd si svojou vlastnou interpretáciou platnosti darovacej zmluvy „zjednodušil“ výklad relevantných zákonných ustanovení, nevzal do úvahy zrejmé dôkazy predložené žalobcom o tom, za akých okolností bola uzavretá darovacia zmluva a rozhodol tak, ako je uvedené. Z odôvodnenia rozhodnutia ani nie je zrejmé, prečo súd z týchto skutočností nevychádzal. Z odôvodnenia tiež nie je jednoznačné, ktoré konkrétne dôkazy súd vykonal, ktoré nevykonal a z akého dôvodu. Súd sa v odôvodnení nezaoberal ani tým, aké prostriedky procesnej obrany použil, resp. nepoužil žalovaný 2/. Uvedené odporuje ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný 2/ totiž v predmetnom konaní nerozporoval skutkové tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, a to v ako v prípade bezodplatnosti darovacej zmluvy ako i vážnosti a slobodnej vôle darcu v súvislosti s jeho duševnou chorobou. V tom prípade mal príslušný súd preto skutkový stav tak, ako bol doložený žalobcom prijať v súlade s ustanovením § 151 Civilného sporového poriadku, (ods. 1) „Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné“ a nenahrádzať svojim postupom pasivitu žalovaného. Ak žalovaný popiera skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré sa týkajú jeho konania alebo vnímania, má uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je jeho popretie neúčinné - § 151 ods. 2 CSP. A to sa v tomto konaní zo strany žalovaných nestalo. Vzhľadom na všetky skutočnosti, za ktorých došlo k uzavretiu darovacej zmluvy Nz 44103/2007 z 31. 10. 2007 žalobca považuje túto darovaciu zmluvu s odvolaním sa na ustanovenie § 37 ods. 1, § 38 ods. 2 OZ a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /OZ/ v platnom znení a platnú judikatúru za absolútne neplatný právny úkon. U každého z uvedených dôvodov - a) bezodplatnosť, b) slobodne a vážne, c) duševná porucha, a to ako jednotlivo pre prípad a), b) alebo c), tak ako aj spoločne, sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, kde táto neplatnosť nastáva bez ďalšieho, zo zákona a táto neplatnosť nemôže byť zahojená dodatočným schválením a nemôže sa ani následne „konvalidovať“ dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Judikatúra - Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 7. 2012 - sp. zn. 5Cdo/208/2010 Judikatúra - Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 39/1998 - „Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nulum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zahojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.“ 3.3.

názoru žalobcu odvolací súd pochybil v týchto podstatných právnych skutočnostiach:

1. a)jednostranne vyhodnotil daný právny stav a to, že predmetná darovacia zmluva neobsahuje ustanovenia o odplate /negatívny výklad úmyslu/ - viď ods. 9. rozsudku KS ZA;
2. b)súd sa nevysporiadal s otázkou slobody a vážnosti právneho úkonu darovacej zmluvy tak, ako to v konaní právne a skutkovo preukázal žalobca - tieto dostatočne neskúmali, nevyhodnotili, a tým prišiel k nesprávnym záverom;
3. c)v otázke platnosti právneho úkonu uzavretie darovacej zmluvy jednostranne prijal nepreukázané tvrdenie žalovanej 1/, odmietol doložený listinný dôkaz - Lekársky posudok - správa Odbornej psychiatrickej liečebne v Bytčici - čím popral právo žalobcu na spravodlivý proces;
4. d)nenáležité odôvodnenie rozsudku;
5. e)pri rozhodovaní sa odvolací súd odklonil od platnej judikatúry a od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu - ustanovenie § 421 ods.
6. a)CSP a rozhodnutie spočíva v nesprávnom posúdení veci. 3.4. Krajský súd prehliadol závažné pochybenie prvostupňového súdu v nesprávnom posúdení zásadných otázok predmetu sporu a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Za tejto situácie nebol preto dôvod, aby si dovolateľ dal vypracovať znalecký posudok, ako to odôvodňoval odvolací súd v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pretože dovolateľ dôvodne predpokladal, že prvostupňový súd bude v rámci zásad hospodárnosti a koncentrácie súdu postupovať tak, že lekársky posudok - správa Odbornej psychiatrickej liečebne v Bytčici, ktorého relevantnosť je rovná odbornému znaleckému vyjadreniu bude dostatočným dôkazom, preukazujúci nespôsobilosť darcu Ing. P.Ú. O. k takému závažnému právnemu úkonu ako je darovacia zmluva - alzheimerova choroba je duševnou chorobou s dlhodobým progresívnym nábehom, ktorá dokáže ovplyvniť myslenie človeka a jeho spôsobilosť na právne úkony v negatívnom smere - jedná sa o trvalé chorobné poruchy úsudkových schopností, intelektu, poznávacích funkcií, pamäti, orientácie, myslenia, pozornosti, emotivity, degradácie osobnosti, sprevádzané výraznými poruchami správania. Taký človek sa nevie orientovať v bazálnych bežných sociálnych situáciách, vnímať a spracovávať postupnosť a logickú nadväznosť udalostí a podnetov objektívnej reality, a nie je schopná chápať zmysel a význam vykonaných právnych úkonov, ani ich následky. Uvedené skutočnosti sú všeobecne odborne a verejne známymi a možno ich preto kvalifikovať v súlade s ustanovením § 186 CSP ako skutočnosti všeobecne známe, ktoré sa nedokazujú. Keďže tento skutkový stav žalovaný v konaní nerozporoval, mal súd tak ako uvádzame vyhodnotiť tento dôkaz

§ 151CSP ods.

1) - t. j Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ďalej tak prvostupňový, ako aj odvolací súd nezohľadnil účinky

§ 38ods.

2 OZ,

ktorého platí, že „Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.“ je pritom nespornou a v tomto konaní preukázanou a druhou stranou nenamietanou skutočnosťou, že poručiteľovi Ing. P. O. bola diagnostikovaná Psychiatrickou klinikou v Bytčici alzheimerova choroba. (zákon, ako aj komentár k OZ JUDr. Imrich Fekete CSc. (ISBN: 978-80-89447-50-3, str. 275). Nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, príp. ak obmedzenie na základe rozhodnutia nezahŕňa právny úkon, o ktorý ide. Postačí, aby v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na právne úkony neschopnou. V tomto konaní bola prítomnosť alzheimerovej choroby preukázaná prepúšťacou správou, na ktorú odvolací súd vôbec neprihliadol. Odhliadnuc od skutočnosti, že duševná choroba bola v tomto konaní bezpečne preukázaná a mali teda nastať zákonné účinky, rovnako

judikatúry a odbornej literatúry platí, že okolnosť duševnej choroby je konajúci súd povinný skúmať. Viď opätovne komentár k OZ JUDr. Imrich Fekete CSc. (ISBN: 978-80-89447-50-3, str. 275) uvádza, že „v každom prípade je potrebné skúmať, či je tu súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom a či práve pre duševnú poruchu bol účastník neschopný urobiť konkrétny právny úkon buď preto, že nedokázal posúdiť následky takéhoto konania, že nedokázal posúdiť následky takéhoto konania alebo nebol schopný ovládnuť svoje konanie“, pričom

nálezu ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 399/2012 vyplýva, že je potrebné okolnosť duševnej choroby na účely § 38 ods. 2 OZ zo strany súdu skúmať, napríklad nariadením znaleckého dokazovania (aj keď to strany konania nenavrhli). Okolnosť duševnej choroby odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) vôbec neskúmal, pričom alzheimer je závažná duševná porucha, pri ktorej (

verejne známych a dostupných odborných vyjadrení a článkov) tak ako už uvádzame vyššie, dochádza ku globálnemu závažnému narušeniu psychiky, najmä intelektu, pamäti, myslenia, pozornosti, orientácie, emotivity, osobnosti a ďalších psychických funkcií, ktoré sa postupne zhoršujú a ktoré ovplyvňujú uvažovanie, ako aj konanie jednotlivca. Krajský súd túto skutočnosť opomenul skúmať bez bližšieho odôvodnenia, čím taktiež aj v tomto aspekte bol opätovne porušený princíp rovností zbraní. Navyše sme názoru, že v tomto konkrétnom prípade oba súdy neprihliadli na skutočnosť, že darovaciu zmluvu uzatvorila dcéra poručiteľa Ing. P.E. O., ktorá mala vedomosť o poručiteľovom zdravotnom stave, preto súd mal skúmať aj potencionálnu manipuláciu, nakoľko uzatvorenie darovacej zmluvy k celému nehnuteľnému majetku poručiteľa pred dedičským konaním a za vylúčenia ostatných potencionálnych (budúcich) dedičov vyznie minimálne pochybne. Darovacej zmluve preto nesvedčí tzv. dobrá vôľa (bona fides), nakoľko zjavne obchádza ostatných dedičov, teda darovaním okrem iného nielenže obchádza zákon, ale odporuje aj dobrým mravom, čo zakladá ďalší dôvod neplatnosti, a to v súlade s § 39 OZ. V tomto kontexte vzniká dôvodné podozrenie, že minimálne formálne boli naplnené znaky trestného činu poškodzovania dediča - veriteľa

§ 239ods.

2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v platnom znení,

ktorého platí, že „Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka - v tomto prípade poručiteľa. 3.

1. Prvostupňový súd svojím postupom porušil práva dovolateľa na spravodlivý proces, pochybil v skutkových zisteniach zásadných otázok sporu, jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom posúdení veci a z tohto dôvodu súd dospel k nesprávnym právnym záverom pri posudzovaní oprávnenosti nároku dovolateľa, čo bolo rozhodujúcim pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Svojím rozhodnutím sa odklonil od rozhodovacej praxe NS SR. 3.
2. Odvolací súd pochybil v tom, že sa nedostatočne zaoberal právnym hodnotením merita veci, nerešpektoval platnú judikatúru, neaplikoval správne platné zákonné ustanovenia, sám sa postavil do úlohy výkladu úmyslu darcu a pozície protistrany, nebral do úvahy oprávnené námietky dovolateľa a že na základe relevantných zistení bolo dôvodné rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 3.
3. S odkazom na uvedené skutočnosti a na ustanovenia CSP upravujúce vedenie konania a priebeh dokazovania preto považujeme v danom kontexte postup prvostupňového súdu a aj odvolacieho súdu ako porušenie zásady procesnej rovnosti pred súdom, a to najmä v súvislosti s vyhodnotením dokazovania. Namietame, že prvostupňový súd na jednej strane relevantné dôkazy navrhnuté dovolateľom jednostranne odmietol a tvrdenia druhej strany bez preukázania pravdivosti a náležitého odôvodnenia súdy jednostranne prijali. 3.
4. Navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, alebo aby zmenil rozsudok odvolacieho súdu a sám rozhodol o veci vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.
5. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania. 4.
6. Žalovaná v 3a/ rade vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že nemá žiaden právny nárok na majetok po zosnulom Ing. P. O.A., a preto sa ani nemá k čomu vyjadriť.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f) CSP) zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. „zmätočnosť“ rozhodnutia) znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá aj jeho dôvodnosť.
8. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP). 7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.

1. f)CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide, napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 8. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. 9. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
2. f)CSP dovolateľ namietal porušenie procesných práv spočívajúcich v tom, že odvolací súd sa s podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy vysporiadal len veľmi všeobecne a stručne v bode 9 odôvodnenia rozsudku, čo nespĺňa požiadavky na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia

§ 220ods.

2 CSP vo vzťahu k argumentácii žalobcu o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy

§ 39OZ v spojení s § 628 ods.

1 OZ, lebo bezodplatnosť je podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy, a teda zo samotného úkonu darovania pri nehnuteľnostiach zákonom predpísanej písomnej forme (§ 628 ods. 2 OZ) musí byť zrejmý úmysel darcu bezodplatne darovať predmet darovacej zmluvy. 10.

§ 628ods.

1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje darovanému a tento dar alebo sľub prijíma. 11.

§ 628ods.

2 OZ darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

1. Slovenská a česká odborná literatúra sa viac menej zhodujú v tom, že pojmovými znakmi darovania sú bezodplatnosť a dobrovoľnosť, prípadne aj zmenšenie darcovho majetku v prospech zväčšenia majetku obdarovaného. 12.
2. Bezodplatnosť darovania je výslovne uvedená ako pojmový znak slovenskej právnej úpravy darovacej zmluvy v § 628 ods. 1 OZ. Bezodplatnosť darovania spočíva v prenechaní majetkovej hodnoty darcom obdarovanému bez protiplnenia obdarovaného. 12.2.

slovenskej právnej vedy pojmový znak bezodplatnosti je splnený v prípade, ak obdarovanému v dôsledku darovacej zmluvy nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu. O darovanie nejde, ak by darovacia zmluva obsahovala príkaz, ktorý by obdarovanému ukladal konanie, ktoré darcovi prinesie majetkový prospech. Podmienky alebo príkazy nemajetkovej povahy, všeobecne nenarúšajú povahu darovania, uplatňuje sa pre ne požiadavka súladu so zákonom alebo dobrými mravmi. 12.

1. V prípadnom spore, ak kauza nie je zrejmá, bezodplatnosť per se, nie je vyjadrená vo výslovnom prejave vôle strán, zakladá len vyvrátiteľnú domnienku uzavretia darovacej zmluvy. 12.
2. Slovenské právo umožňuje kvalifikovať zmluvu ako darovaciu, keď nielenže prevod práva je bezplatný, ale vôľa strán smeruje k darovaniu v zmysle vedomého poskytnutia majetkového prospechu jednej zmluvnej strane. 12.
3. Objektívna bezodplatnosť prevodu a vôľa darcu obdarovať spoločne tvoria pojmové znaky darovania v slovenskej právnej úprave. 12.
4. Podstatnými obsahovými náležitosťami darovacej zmluvy sú dohoda o predmete plnenia (dar) a bezplatnosť prenechania daru. Dojednanie zmluvy však nie je ukončené dohodou o minimálnych náležitostiach, ale až dohodou o všetkom, o čom strany dali najavo, že má byť obsahom zmluvy. 12.
5. Darovacia zmluva z hľadiska kontraktačného procesu neobsahuje žiadne modality, s výnimkou rozlišovania reálnej a konsenzuálnej zmluvy. Na základe osobitnej povahy darovania možno predpokladať, že vo väčšine prípadov bude navrhovateľom darca, tak ako je výslovne ustanovené v Code Civil (čl. 894), čo sa však neuplatňuje v našom právnom poriadku.
6. V danej veci nebolo sporné, že darovacou zmluvou spísanou dňa
8. 2007 notárom JUDr. Danou Tabačkovou, Notársky úrad Žilina, ul. Jána Milca 14, formou notárskej zápisnice N 177/2007, Nz 44/103/2007 Ing. P. O. a P. O. ako darcovia darovali žalovanej v 1/ rade ako obdarovanej nehnuteľnosti, a to rodinný dom č. súp. XXXX postavený na pozemku parcely registra CKN p. č. 4886/28 a pozemok reg. CKN p. č. 4886/28 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 855 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Ž., chata - postavená na pozemku registra CKN p. č. 1252/60 a pozemok registra CKN p. č 1252/60 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 225 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie V. (č. l. 13 a nasl.). Súčasťou predmetnej darovacej zmluvy je aj záväzok obdarovanej postarať sa o darcov v starobe a vystrojiť im pohreb. 13.
9. Pojmové znaky darovania v tomto prípade nie sú dostatočne naplnené. Povinnosti starostlivosti obdarovaného o darcu môžu byť tiež len obligačnej povahy dohodnuté vo forme tzv. zaopatrovacej zmluvy, t. j. nepomenovanej zmluvy

§ 51OZ oproti recipročnému plneniu prevodu nehnuteľností.

Zriadenie zaopatrovacej zmluvy v prospech darcu v spojitosti so zmluvou označenou ako darovacia má v konečnom dôsledku charakter spojenia týchto úkonov, pričom prvok bezplatnosti aj vôľu zaopatrovaného darcu treba hodnotiť so zreteľom na pomer vzájomných práv a povinností. 14.

§ 41aods.

1 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

1. Právny úkon, ktorý konajúci zamýšľal vykonať je neplatný aj v prípade, ak nemá všetky požadované zákonné náležitosti. Takýto neplatný právny úkon však môže vyhovovať náležitostiam iného právneho úkonu, ktorý má rovnaký alebo obdobný hospodársky účel. V takomto prípade je možné sa dovolať následkov tohto iného právneho úkonu, a to v prípade, ak je možné z povahy účelu a správania účastníkov odvodiť, že takýto iný právny úkon by konajúci zamýšľal v prípade, ak by o neplatnosti právneho úkonu vedel. Tento postup výkladu vôle účastníka právneho úkonu nazývame konverzia právneho úkonu. Jeho cieľom je ochrana autonómie vôle subjektov právneho úkonu, ktorí dosiahnu rovnaký hospodársky účel, ako by to bolo v prípade pôvodného, neplatného právneho úkonu. Ide o vytvorenie hypotetickej vôle konajúceho, keďže sa predpokladá, že rozumne konajúca osoba by mala vôľu, aby sa jej neplatné konanie nahradilo iným, s rovnakým hospodárskym účelom, ale platným. 15.
2. Predpokladom uplatnenia konverzie je úplná neplatnosť právneho úkonu (na určenie, či ide o úplnú alebo čiastočnú neplatnosť právneho úkonu, pozri výklad k § 41). Nie je rozhodujúce z akého dôvodu došlo k neplatnosti právneho úkonu. V prípade, ak účel právneho úkonu bude v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi, alebo úkon vykonala osoba, ktorá na to nebola spôsobilá, bude nahraditeľná len výnimočne. Konverzia nie je možná ani v prípade, ak účastník od počiatku vedel, že právny úkon je neplatný. Konverzia je prípustná aj v prípade relatívne neplatných právnych úkonoch, avšak až potom, ak sa dotknutý účastník neplatnosti dovolal. Konverzia je v časti zriedkavá - najčastejšie k nej dochádza z dôvodu nedodržania formy právneho úkonu. 15.
3. Ku konverzii právneho úkonu nedochádza ex lege, ale výlučne v prípade aktivity účastníka zmluvy, aj keď nie je vylúčené, že sa jej bude dovolávať aj tretia osoba. V prípade konverzie je potrebné preskúmať, či nový platný právny úkon spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti pre jeho platnosť. Konverzia pôsobí od počiatku (ex tunc), t. j. ku dňu uzavretia pôvodného, neplatného úkonu. Konverzia právneho úkonu môže byť realizovaná súdom v konaní o určenie platnosti právneho úkonu alebo v konaní na plnenie, ale aj dohodou vykonanou účastníkmi právneho úkonu v súlade s § 516 ods. 1 alebo 570 OZ. 15.
4. Dovolací sú uzatvára, že odvolací súd sa zmätočne vyporiadal v bode 9 svojho rozhodnutia s jedným z pojmových znakov darovacej zmluvy a to bezodplatnosťou tvrdiac, že predmetná darovacia zmluva neobsahuje právnu povinnosť poskytnúť protihodnotu, aj keď z predmetnej zmluvy je zrejmé, že predmetná darovacia zmluva je v kombinácii so zaopatrovacou zmluvou a nevyriešil otázku, aký ma v konečnom dôsledku charakter spojenie týchto úkonov. Prvok bezplatnosti aj vôľu zaopatrovaného darcu treba hodnotiť so zreteľom na pomer vzájomných práv a povinností. Pokiaľ odvolací súd doplní dokazovanie a dôjde k záveru, že nejde o typickú darovaciu zmluvu, potom je potrebné sa v ďalšom konaní vyporiadať s tzv. konverziou právneho úkonu a posúdiť, či nejde o scudzovaciu zmluvu v kombinácii so zaopatrovacou zmluvou.
5. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že v kontexte celého súdneho konania ide o (ďalšie) tak závažné pochybenie odvolacieho súdu, ktoré znemožnilo žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do
7. 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti uvedenej v § 237 ods. 1 OSP (teraz § 420 písm. f) CSP), dovolaním napadnuté rozhodnutie treba zrušiť; najvyšší súd v týchto prípadoch zrušoval napadnuté rozhodnutia bez toho, aby sa zaoberal správnosťou v nich zaujatých právnych záverov (por. napr. rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014 a 8Cdo/137/2015).
8. Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené, a preto sa s ďalšími námietkami dovolateľa nezaoberal. So zreteľom na to, dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).
9. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
11. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.