Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Ndc/4/2026 Identifikačné číslo spisu: 7124223654 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Šobichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

žalovaných možné vylúčiť, že by sa v postupe Krajského súdu v Košiciach prejavil obdobný prístup ako sa manifestoval v postupe Mestského súdu Košice. Z uvedeného dôvodu sú žalovaní presvedčení, že požiadavke spravodlivého procesu s osobitným dôrazom na rovnosť strán v konaní vyhovie, ak vec bude prejednaná iným súdom ako Mestským súdom Košice. 2. K návrhu na prikázanie veci inému súdu sa podaním zo dňa 25. februára 2026 vyjadrila žalobkyňa. Považovala za absurdné, že dôvodom návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti je procesná aktivita žalobkyne.

názoru žalobkyne sa žalovaní svojím procesným návrhom zo dňa

2. 2026 na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti usilujú opätovne spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní a predovšetkým oddialiť vydanie meritórneho rozhodnutia o podanej žalobe žalobkyne. Predložený procesný návrh žalovaných považovala za nedôvodný. 3.

§ 36ods.

2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) príslušnosť sa určuje

okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 4.

§ 39ods.

2 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. 5.

§ 39ods.

3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Mestský súd Košice) a súdu, ktorému sa má spor prikázať (Okresný súd Prešov). V tomto prípade je spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky. 6. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne garantovaného práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu, a teda podmienky prikázania treba, ako výnimku z pravidla, vykladať reštriktívne. Totižto, ak by príslušný súd prikázal vec inému súdu

§ 39ods.

2 CSP, hoci by pre takéto rozhodnutie neboli podmienky, porušil by tým ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanovuje zákon. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií (vecne a miestne príslušný) musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

1. S poukazom na už uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa komplexné posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, ako aj dopadu prípadného prikázania sporu na doterajšie štádium konania, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len vtedy, ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko druhej strany (ďalších strán sporu/účastníkov konania).
2. Najvyšší súd prejednal návrh žalovaných na prikázanie veci naposledy vedenej Mestským súdom Košice pod sp. zn. 38Cos/1/2025 Okresnému súdu Prešov z dôvodu vhodnosti a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky v zmysle § 39 ods. 2 CSP a návrhu nevyhovel. Žalovaní navrhli spor prikázať Okresnému súdu Prešov, pričom v návrhu na delegáciu sporu z dôvodu vhodnosti vyjadrili obavu, že súd bude v konaní postupovať takým spôsobom, aby sa “chránil“ pred napadnutím jeho postupu a rozhodnutí žalobkyňou a vyhovel svojim postupom či rozhodnutiami žalobkyni bez toho, aby ho na to procesné alebo hmotné právo oprávňovalo. Vyjadrili presvedčenie, že požiadavke spravodlivého procesu (rovnosti strán v konaní) vyhovie, ak vec bude prejednaná iným súdom ako Mestským súdom Košice.
3. Vec prejednávajúci senát má po oboznámení sa s obsahom návrhu na delegáciu sporu z dôvodu vhodnosti za to, že v danom prípade neexistuje taká výnimočná okolnosť, ktorá by odôvodňovala prikázanie sporu Okresnému súdu Prešov. Žalovaní vymedzili dôvod pre delegáciu najmä v súvislosti s ich obavou z budúceho procesného postupu súdu. Takto vymedzený dôvod sa nijako netýka osobných, zdravotných, sociálnych, či finančných pomerov strán, ale je výlučne založený na obave z procesného postupu a rozhodovania súdu v prejednávanej veci. Samotný procesný postup súdu, resp. obava strany z procesného postupu súdu v budúcnosti, ani žalovanými deklarovaná intencia zachovania požiadavky na rovnosť strán v konaní, nie sú (ani nemôžu byť) okolnosťou odôvodňujúcou prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti. Z obsahu podaného návrhu na delegáciu veci a ani z obsahu predloženého spisu navyše nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by obavy žalovaných aj zhmotňovali. Osobitne je potrebné tiež podotknúť, že žalobkyňa v danom prípade vyslovila nesúhlas s návrhom žalovaných na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti.
4. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu nesplnenia podmienok pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP návrhu nevyhovel.
5. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
6. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.