Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5ECdo/1/2025 Identifikačné číslo spisu: 6907217085 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6907217085.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Vranov nad Topľou, Duklianskych hrdinov 1004/9, IČO: 36 039 039, proti povinnému T. Y., narodený XX. G. XXXX, Z. H., A. XXXX/X, o vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 1Er/2153/2007, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. júna 2017 sp. zn. 43CoE/217/2017, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 14. júna 2016 č. k. 1Er/2153/2007-16 zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, so sídlom Exekútorského úradu Jiráskova 12, 984 01 Lučenec pod sp. zn. EX 10287/08 podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. 1.1. Okresný súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že exekučným titulom je v danom prípade zmenkový platobný rozkaz, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm.
- m)Exekučného poriadku. Exekučný titul bol vydaný v roku 1998. Právna úprava tzv. typových zmlúv podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa nadobudla účinnosť až dňa 01. 01. 2000. V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k implementácii Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zavedením právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou od 01. 04. 2004. Okresný súd dospel k záveru, že na právny vzťah právneho predchodcu oprávneného a povinného možno v súčasnosti nahliadať ako na „de facto“ spotrebiteľský vzťah. V zmysle vyššie uvedeného mal za to, že ustanovenie § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré síce v čase ich vzniku neboli vzťahmi zo spotrebiteľskej zmluvy stricto sensu, ale išlo o fakticky obdobné vzťahy vzniknuté pred zavedením právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. 1.2. Vo veci aplikoval ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, že ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
- m)Exekučného poriadku. Prvostupňový súd konštatoval, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa (dodávateľa) k povinnému a tak si súd nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené uvedenými vadami a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, okresný súd mal za to, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
- m)Exekučného poriadku. 2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením zo 27. júna 2017 sp. zn. 43CoE/217/2017 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Er/2153/2007-16 zo dňa 14. júna 2016 potvrdil. 2.1. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že mal preukázané, že oprávnený v prejednávanej veci neopísal vlastný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom - spoločnosťou TRANSINVEST a. s., ktorý bol aj predchádzajúcim majiteľom zmenky a povinným a ani nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o tom, že v tejto veci nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah, a teda nie je dôvod na aplikáciu ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené okresný súd správne konštatoval, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa k povinnému, a preto si nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže Exekučný poriadok pre takýto prípad v § 243f ods. 4 upravuje domnienku, podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
- m)Exekučného poriadku, okresný súd správne rozhodol, keď exekúciu podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zastavil. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený (ďalej tiež „dovolateľ“) dovolanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm.
- b)zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), t. j. tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 4. Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania (oprávnený) zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1. apríla 2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. 8. V preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v exekučnom konaní a dovolacie konanie sa začalo za účinnosti právnej úpravy Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorá vylúčila prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Dovolanie podané oprávneným proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané v exekučnom konaní, je preto bez ďalšieho neprípustné. 9. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie oprávneného podľa ustanovenia § 447 písm.
- c)CSP ako neprípustné odmietol. 10. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že povinnému ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania, obdobný jeho zastaveniu, zavinil oprávnený (§ 256 ods. 1 CSP), povinnému žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli. 11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.