Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/64/2025 Identifikačné číslo spisu: 6120403594 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6120403594.3 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ing. U. G., narodeného XX. U. XXXX, S., G.. O. XXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Trenčín, Kpt. Jaroša 1312/29, IČO: 47 256 907, proti žalovaným 1/ B. M., narodenej XX. U. XXXX, O. I., F. Š. XXX/XX, 2/ N. M., narodenému XX. U. XXXX, O. I., F. Š. XXX/XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, Humenné, Brestovská 123/23, o zaplatenie 1.930 eur s príslušenstvom a vzájomnej žalobe na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 13C/1/2021, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. februára 2024 sp. zn. 6Co/2/2024, takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 13. februára 2024 sp. zn. 6Co/2/2024 a rozsudok Okresného súdu Trebišov z 21. júna 2023 č. k. 13C/1/2021-433 v spojení s opravným uznesením z 14. júla 2023 č. k. 13C/1/2021-456 a opravným uznesením z 24. novembra 2023 č. k. 13C/1/2021-488 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Trebišov na ďalšie konanie. Uznesenie Okresného súdu Trebišov z 10. apríla 2024 č. k. 13C/1/2021-548 a uznesenie Okresného súdu Trebišov z 05. decembra 2024 č. k. 13C/1/2021-651 z r u š u j e. Odôvodnenie 1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 21. júna 2023 č. k. 13C/1/2021-433 konanie o žalobe žalobcu voči žalovanej 1/ zastavil (výrok I.), žalovanej 1/ voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Žalobu žalobcu voči žalovanému 2/ zamietol (výrok III.), žalovanému 2/ voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.). Určil, že B. M., nar. XX. XX. XXXX, je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. O. I., ako byt č. 6 nachádzajúci sa vo vchode č. X na 1. poschodí „šesťbytového domu“ č. s. XXX, postaveného na parcele C KN č. 1452/4 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve v podiele 8440/48420-in (výrok V.). Žalobkyni v konaní o vzájomnej žalobe priznal súd voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok VI.). 1.1. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 1.930 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, bytu č. 6 na 1. poschodí vo vchode X nachádzajúcom sa v stavbe „šesťbytový dom“ č. s. XXX, postavenom na pozemku parcela registra C KN č. 1452/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 152 m2, spolu s príslušným spoluvlastníckym podielom 8280/48420-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. O. I.. Vlastnícke právo nadobudol kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 27. 03. 2019. Žalovaní byt užívajú bez právneho dôvodu počas trvania vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, preto za obdobie od 04. 09. 2019 do 30. 09. 2020 žalobca si uplatňuje bezdôvodné obohatenie vo výške 1.930 eur, ktorá suma zodpovedá mesačnému nájomnému 150 eur obvyklému v podobnom mieste a čase, za podobnú nehnuteľnosť s poukazom na predložené zmluvy o nájme. Vzájomnou žalobou sa žalovaná 1/ dožadovala určenia jej vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. V priebehu konania vzal žalobca žalobu proti žalovanej 1/ späť z dôvodu, že z konania vyplynulo, že v spornom období v byte nebývala a žiadal konanie zastaviť, pričom žalovaná 1/ so späťvzatím žaloby súhlasila. Súd s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 2 CSP konanie proti žalovanej 1/ zastavil. 1.2. Prvostupňový súd vec po právnej stránke posúdil podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ust. § 123, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 137 písm.
- c)zákona č. 160/2015 Zb. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) a § 451 ods. 1, 2 OZ. V prvom rade sa okresný súd venoval posúdeniu dôvodnosti vzájomnej žaloby, pretože v prípade dôvodnosti vzájomnej žaloby by tento záver mal vplyv na záver o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaných. Dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem žalovanej 1/ na vzájomnej žalobe, pretože inak ako určovacou žalobou nie je možné dosiahnuť ochranu ohrozeného a porušeného práva, lebo iba určovací výrok súdu môže byť podkladom pre KN na vykonanie zmeny vlastníckych pomerov na liste vlastníctva, teda naliehavosť právneho záujmu na takomto určení je evidentná. Po posúdení skutočností a dôkazov, ktoré boli vykonané v spore, prijal právny záver, že vzájomnej žalobe je potrebné vyhovieť. Vychádzal z tvrdení strán sporu, z výpovede svedka Ing. Š. O. a z listinných dôkazov a konštatoval, že žalobkyňa splnila zákonné predpoklady na to, aby bolo možné ustáliť, že nadobudla vlastnícke právo k predmetnému bytu do svojho výlučného vlastníctva, a to titulom vydržania. 1.3. Vzhľadom na to, že okresný súd vzájomnej žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobu žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, pretože musel konštatovať, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na jej podanie. 1.4. O trovách konania rozhodol podľa jednotlivých čiastkových nárokov, a to v konaní o vzájomnej žalobe mala žalobkyňa plný úspech, preto jej súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov konania. Čo sa týka zaplatenia žalovanej sumy 1.930 eur s príslušenstvom, tam bol úspešný žalovaný 2/, preto mu súd voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k žalovanej 1/ došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia, a keďže žalobca späťvzatím procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, súd ho zaviazal na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP. 2. Opravným uznesením z 14. júla 2023 č. k. 13C/1/2021-456 okresný súd opravil výrok V. rozsudku Okresného súdu Trebišov vo veci sp. zn. 13C/1/2021 zo dňa 21. 6. 2023 takto: „V. Súd určuje, že B. M., nar. XX.XX.XXXX je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. O. I. ako byt č. 6 nachádzajúci sa vo vchode č. X, na 1. poschodí „Šesťbytového domu“ č. s. XXX postaveného na parcele CKN č. 1452/4 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu na príslušenstve v podiele 8280/48420-in.“ 2.1. Opravným uznesením z 24. novembra 2023 č. k. 13C/1/2021-488 okresný súd opravil výrok V. rozsudku prvostupňového súdu č. k. 13C/1/2021 - 433 zo dňa 21. 06. 2023 v časti dátumu narodenia žalovanej v 1/ rade tak, že správne má byť: B. M., nar. XX.XX.XXXX. 3. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 13. februára 2024 sp. zn. 6Co/2/2024 rozhodol tak, že: „P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 21. júna 2023, č.k. 13C/1/2021 - 433 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. júla 2023 č.k. 13C/1/2021-456 a s opravným uznesením zo dňa 24. novembra 2023 č.k. 13C/1/2021-488, okrem výroku I. Odmieta odvolanie žalobcu proti rozsudku vo výroku I. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.“ 3.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore žalovaná 1/ ako žalobkyňa zo vzájomnej žaloby o určenie vlastníckeho práva k spornému bytu splnila podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním, čím bol daný dôvod na zamietnutie žaloby žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia. K námietke žalobcu, že žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanej 1/ vzal späť, s čím žalovaná 1/ súhlasila, a teda ďalšie procesné úkony žalovanej 1/ (jej vzájomná žaloba) v konaní neboli prípustné, odvolací súd uviedol, že je nedôvodná. V konaní, v ktorom si uplatňuje svoje práva, resp. nároky žalobca voči žalovanému, si môže zároveň uplatniť aj žalovaný svoje práva, ktoré má voči žalobcovi. Civilný sporový poriadok umožňuje žalovanému uplatniť si práva voči žalobcovi v prebiehajúcom konaní tzv. vzájomnou žalobou, nemusí podávať osobitnú žalobu v inom konaní. Konštatoval, že súd prvej inštancie, ktorý konal o vzájomnej žalobe a nevylúčil ju na samostatné konanie, zvolil z dôvodu hospodárnosti konania vhodný procesný postup. K (ne)dôvodnosti vzájomnej žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorú namietal žalobca, odvolací súd konštatoval, že problematika nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu konštantne ustálená. Poskytol podrobné odôvodnenie o dôvodnosti vzájomnej žaloby a zhrnul, že bola splnená podmienka dobromyseľnosti držby aj vo vzťahu k dobromyseľnosti titulu, pretože žalovaná mohla byť objektívne presvedčená o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudla. Súd prvej inštancie správne ustálil začiatok plynutia vydržacej lehoty stotožnením s dátumom úhrady druhej splátky kúpnej ceny, t. j. dňom 03. 01. 2006, teda ku dňu 03. 01. 2016 boli splnené predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva u žalovanej 1/ k spornej nehnuteľnosti, a k tomuto dňu sa stala jej vlastníčkou. Prenechaním bytu synovi (žalovanému 2/) na užívanie nedošlo k pretrhnutiu plynutia vydržacej lehoty, nakoľko držbou sa nerozumie iba faktické užívanie veci výhradne držiteľom, t. j. nemusí ju sám užívať, ale je možné, aby vec držiteľ ako svoju zveril inému - napr. ju dá držiteľ družstvu do užívania (nájomnou zmluvou a pod.). 3.2. Žalobca podal odvolanie aj proti výroku II., ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej 1/ zo žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prospech žalovanej 1/, keďže žalobca späťvzatím žaloby proti žalovanej 1/ zavinil zastavenie konania. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd konanie o žalobe voči žalovanej 1/ zastavil. Žalobca nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti rozhodnutiu vo výroku I., z ktorého dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu v tomto rozsahu podľa ust. § 386 písm.
- b)CSP, odmietol. 3.3. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešným žalovaným 1/ a 2/. Odvolací súd preto priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 420 písm.
- f)CSP a § 421 ods. 1 písm.
- c)CSP. 4.1. Dovolateľ má za to, že vada zmätočnosti spočíva v nesprávnom procesnom postupe prvoinštančného, ako aj druhoinštančného súdu, ktorý spôsobil porušenie práva na spravodlivý súdny proces u žalobcu, ktoré právo mu vyplýva a je garantované čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zásah do práva na spravodlivý súdny proces vyplýva predovšetkým z arbitrárnosti konania a nesprávnej kvalifikácie individuálnych okolností daného prípadu. Za odmietnutie spravodlivosti žalobca považuje rozpor skutkového stavu veci, vyplývajúceho z vykonaného dokazovania s rozhodnutím súdu prvej a druhej inštancie vo veci samej a k nesprávnemu procesnému postupu po späťvzatí žaloby. 4.2. Nesprávne právne posúdenie dovolateľ vidí v závere odvolacieho súdu, že žalovaná 1/ ako žalobkyňa zo vzájomnej žaloby o určenie vlastníckeho práva splnila podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním. Namieta nesprávne právne posúdenie dobromyseľnosti žalovanej 1/ ako žalobkyne, nepreukázanie podstatných skutočností a nesprávne ustálenie začatia plynutia vydržacej lehoty. 4.3. Navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/2/2024 zo dňa 13. 2. 2024 a rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13C/1/2021 zo dňa 21. 6. 2023 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trebišov na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiada priznanie náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. 5. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 10. júna 2024 navrhli dovolanie žalobcu odmietnuť a súčasne priznať im trovy dovolacieho konania v plnom rozsahu. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 14. augusta 2025 sp. zn. 5Cdo/64/2025 do právoplatného skončenia konania o dovolaní žalobcu odložil právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. februára 2024 sp. zn. 6Co/2/2024. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm.
- f)CSP) zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. „zmätočnosť“ rozhodnutia) znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá aj jeho dôvodnosť. 8. Z ustanovenia § 420 písm.
- f)CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP). 9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
- f)CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide, napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 10. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. 11. Podľa § 219 ods. 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. 12. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorý bol vyhlásený, nie je totožný s výrokom, ktorý je napísaný v tomto rozhodnutí. Do vyhotovenej vezie prvostupňového rozhodnutia okresný súd opravnými uzneseniami opravil výrok V. rozsudku, a to v časti podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu/domu, ktorý má správne znieť: 8280/48420-in. a v časti dátumu narodenia žalovanej 1/, ktorý mal správne znieť: XX. XX. XXXX, ktoré zmeny však do vyhláseného znenia rozhodnutia prvostupňového súdu nezahrnul, čo je možné preukázať porovnaním zápisnice z pojednávania zo dňa 21. júna 2023. 13. Prvostupňový súd v odôvodnení v poradí prvého opravného uznesenia uviedol, že po vyhlásení rozsudku zistil, že pri vyhlasovaní rozsudku a vyhotovovaní zápisnice o pojednávaní sa dopustil zrejmej nesprávnosti, keď vo výroku uviedol nesprávny akcesorický podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytu (správne má byť domu) a na jeho príslušenstve. V poradí druhým opravným uznesením opravil dátum narodenia žalovanej 1/. Túto opravu súd prvej inštancie odôvodnil chybou v písaní výroku V. 14. Zákonným následkom vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným výrokom. To znamená, že ho konajúci súd už nemôže sám zmeniť a písomné vyhotovenie rozsudku musí byť vo výroku zhodné s výrokom vyhláseným. Prípadnú chybu v písaní, v počítaní alebo inú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozsudku súd môže opraviť dodatočne osobitným opravným uznesením. Nie je však možné písomným vyhotovením rozsudku opravovať nesprávne verejne vyhlásené znenie rozsudku. To znamená, že len ak by v písomnom vyhotovení došlo k rozporu spočívajúcemu v nejakej chybe v písaní, počítaní alebo k inej zrejmej nesprávnosti, možno dosiahnuť nápravu opravou rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/26/2006, judikované rozhodnutie č. 14/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2019 sp. zn. 2Obdo/32/2017). 15. Zo zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 21. júna 2023 je zrejmé, že okresný súd vyhlásil výrok V. rozsudku v znení: V. Súd určuje, že B. M., nar. XX.XX.XXXX je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. O. I. ako byt č. 6 nachádzajúci sa vo vchode č. X na 1. poschodí Šesťbytového domu č. s. XXX postaveného na parcele CKN č. 1452/4 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu na príslušenstve v podiele 8440/48420-in. 15.1. V písomnom vyhotovení rozsudku prvostupňový súd v spojitosti s opravnými uzneseniami uviedol výrok V. v znení: V. Súd určuje, že B. M., nar. XX.XX.XXXX je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. O. I. ako byt č. 6 nachádzajúci sa vo vchode č. X na 1. poschodí Šesťbytového domu č. s. XXX postaveného na parcele CKN č. 1452/4 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve v podiele 8280/48420-in. 15.2. Porovnaním uvedených výrokov je zrejmý nesúlad medzi verejne vyhláseným rozsudkom a rozsudkom, ktorý je uvedený v písomnom vyhotovení rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý spočíva v tom, že v písomnom vyhotovení okresný súd uviedol: Súd určuje, že B. M., nar. XX. XX. XXXX je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. O. I. ako byt č. 6 nachádzajúci sa vo vchode č. X na 1. poschodí Šesťbytového domu č. s. XXX postaveného na parcele CKN č. 1452/4 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve v podiele 8280/48420-in, ktorú však verejne v takejto forme nevyhlásil: Súd určuje, že B. M., nar. XX. XX. XXXX je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. O. I. ako byt č. 6 nachádzajúci sa vo vchode č. X na 1. poschodí Šesťbytového domu č. s. XXX postaveného na parcele CKN č. 1452/4 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu na príslušenstve v podiele 8440/48420-in. 16. Dovolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu a odvolacieho súdu, ktorý prvostupňový rozsudok potvrdil, má za to, že nejde len o zrejmú nesprávnosť, ale ide o závažné procesné pochybenie prvostupňového a odvolacieho súdu, t. j. postup, ktorý znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
- f)CSP. 17. Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen procesne prípustné, ale je aj opodstatnené. So zreteľom na to, dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok prvostupňového súdu v spojitosti s jeho opravnými uzneseniami, vrátane závislých rozhodnutí o trovách konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP). 18. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). 19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.