Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/55/2025 Identifikačné číslo spisu: 5118205768 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:5118205768.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, Ž., D. Y. XXXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária Kadura a spol., Žilina, Republiky 16, proti žalovanému S.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, Q. V. R., I.V. XXXX/X, zastúpený Advokátska kancelária Mrázovský & Partners, s.r.o., Žilina, Mariánske nám. č. 12, IČO: 36855278, o zaplatenie 17.205,53 Eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27C/22/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. februára 2024, sp. zn. 10Co/52/2023 takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. februára 2024 spisová značka 10Co/52/2023 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Uznesenie Okresného súdu Žilina z 12. augusta 2024 číslo konania 27 C/22/2018 - 247 z r u š u j e . Odôvodnenie 1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 13. októbra 2022 číslo konania 27 C/22/2018 - 152 rozhodol tak, že I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.205,53 Eur v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %. 1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podľa potvrdení o zrealizovaní transakcie mal súd zistené, že dňa 07.06.2016 z účtu majiteľa R. F. príjemcovi S.. J. T. bola zúčtovaná suma 12.000,- Eur a dňa 07.06.2016 suma 5.205,53,- Eur, čo je spolu suma 17.205,53,- Eur. 1.2. Na základe vykonaného dokazovania a to podľa predložených rozhodnutí súdov bolo nesporne preukázané, že podľa pôvodného rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/279/2010-270 zo dňa 28.05.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/739/2015-304 zo dňa 31.03.2016 boli zaviazaní žalovaný 1/ R.. R. F. a žalovaný 2/ R.. F., s.r.o., aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi S.. J. T. nemajetkovú ujmu vo výške 12.000,- Eur, náhradu škody vo výške 1.846,53,- Eur a trovy konania vo výške 3.359,- Eur, čo je spolu suma 17.205,53,- Eur. Podľa potvrdení a potvrdil to aj samotný žalovaný bolo preukázané, že žalobca túto sumu spolu 17.205,53,- Eur zaplatil na účet žalovaného. Ako vyplynulo z ďalších súdnych rozhodnutí po zrušení rozsudku krajského súdu nálezom Ústavného súdu č.k. I.ÚS/533/2016-24 zo dňa 09.11.2016 krajský súd uznesením č.k. 9Co/1/2017-322 zo dňa 31.05.2017 zrušil pôvodný rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 28.05.2015. Okresný súd Žilina opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 2C/279/2010-349 zo dňa 13.11.2017, kde bola žaloba voči žalovanému 1/ R.. R. F. v celom rozsahu zamietnutá a tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/295/2018-380 zo dňa 25.04.2019 vo výrokoch I., II. a V. a vo výroku III., ktorým okresný súd žalobu voči žalovanému 1/ zamietol a ďalej vo výrokoch IV. a VI., ktoré neboli odvolaním napadnuté, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý a zároveň podľa uznesenia NS SR č.k. 7Cdo/107/2020 zo dňa 30.06.2022 bolo dovolanie odmietnuté. Rozsudok, na základe ktorého bola žaloba voči žalovanému 1/ zamietnutá nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2018. 1.3. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 17.205,53,- Eur, ktorú žalobca zaplatil žalovanému podľa rozsudkov, ktoré následne boli zrušené a v ďalšom súdnom konaní žaloba, ktorú podal žalovaný voči žalobcovi bola zamietnutá. Možno teda konštatovať, že táto suma 17.205,53,- Eur, ktorú prijal žalovaný je plnenie z právneho dôvodu, ktorú odpadol, teda, sú splnené podmienky § 451 ods. 2 OZ a možno konštatovať, že žalovaný nadobudol majetkový prospech týmto plnením, čim sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a je teda povinný predmet bezdôvodného obohatenia vydať žalobcovi tak, ako to vyplýva z § 456 OZ. Vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.205,53,- Eur v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. 1.4. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 1.5. Žalobca mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a tak podľa citovaného ustanovenia žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. 2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „ odvolací súd“) rozsudkom z 29. februára 2024 spisová značka 10Co/52/2023 rozhodol tak, že Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol že, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol. 2.2. Žalobca v žalobe svoj nárok odôvodnil zrušením súdneho rozhodnutia, na základe ktorého uplatňovanú sumu plnil/zaplatil žalovanému. Tvrdil, že už bezprostredne na základe zrušenia pôvodného rozhodnutia (rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/279/2010-270 z 28.5.2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/739/2015 z 31.3.2016) stratilo jeho plnenie právny základ a teda na strane žalovaného ide o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Obč. zák. 2.3. Dotknuté tvrdenie/právny konštrukt žalobcu však nie je opodstatnený, resp. vecne správny. V tejto spojitosti krajský súd určujúco dáva do pozornosti závery rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu zdôraznené/zhrnuté v tzv. právnej vete rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 74/2019. V nej najvyšší súd konštatoval: „Ten, komu bolo plnené na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené alebo stratilo podľa procesných predpisov účinky, sa bezdôvodne obohacuje len vtedy, ak právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, potom trvá ďalej, bez ohľadu na to, či právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré toto právo iba deklarovalo, bolo či nebolo zrušené alebo stratilo svoju účinnosť.“ Obdobný záver vyslovil aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 18/2016 z 9.2.2017. 2.4. Z citovaného je zrejmé, že žaloba v čase jej podania bola predčasná a (paradoxne) nebyť požiadavky žalovanej strany na prerušenie konania v súdenej veci, ktorej bolo okresným súdom vyhovené (uznesenie z 11.12.2019 - č.l. 89), musela by žaloba byť v danom momente ako (určite) nedôvodná „po správnosti“ zamietnutá. Je potrebné uviesť, že žalobca svoje vyššie uvedené skutkové vymedzenie nároku (v konkrétnostiach súdeného prípadu pomerne splývajúce s právnou podstatou sporu) - zrušenie pôvodného rozhodnutia, na základe ktorého plnil - náležite a zodpovedajúco procesným štandardom sporového kontradiktórneho konania nedoplnil. Nadväzne, do určitej miery až nad rámec tvrdení žalujúcej strany okresný súd „dotvoril“ rozhodujúce skutočnosti o konštatovanie, že 10Co/52/2023 v následnom konaní v spore tamojšieho súdu sp. zn. 2C/279/2010 bola žaloba voči žalovanému 1/ (žalobcovi v súdenej veci) v celom rozsahu zamietnutá. 2.5. Citované judikatórne rozhodnutie R74/2019 je významné i z hľadiska vyhodnotenia prejednávaného prípadu po zohľadnení právoplatného ukončenia konania vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/279/2010. Vo vzťahu k žalovanému je dôležitým záver, že právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu nielen bol, či trval ďalej aj po zrušení pôvodne právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ale „zostal zachovaný“ tiež po následnom právoplatnom ukončení sporu sp. zn. 2C/279/2010. To znamená, že žalovaný nezískal plnenie, ktorému by chýbal právny základ; čiže sa bezdôvodne neobohatil. 2.6. V daných súvislostiach zároveň primerane poukazuje odvolateľ na ustanovenie § 454 Obč. zák., v zmysle ktorého sa bezdôvodne obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Krajský súd nepovažoval za procesne nevyhnutné zasielať sporovým stranám upovedomenie o možnom použití dotknutej právnej normy, keďže obe strany sa k eventualite jej aplikácie v rámci podaní vykonaných v odvolacom štádiu prejednávania a rozhodovania veci (už) vyjadrili. 2.7. Opätovne je potrebné zdôrazniť špecifikum súdeného prípadu východiskovo definovaného závermi publikovaného rozhodnutia R 74/2019 a následne vyplývajúce z toho, že žalobca v konečnom dôsledku (v zmysle právoplatného rozhodnutia vo veci okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/279/2010) plnil za iného - za obchodnú spoločnosť R.. F., s.r.o. Významným je súčasne fakt, že predmetný dlh zanikol, pričom však v majetkovej sfére dlžníka (R.. F., s.r.o.) nedošlo v danej spojitosti k úbytku/k zmenšeniu. 2.8. Nadväzne žalobca ako ten, kto poskytol plnenie bez toho, aby mal sám takúto povinnosť, môže požadovať náhradu (vydanie bezdôvodného obohatenia) nie od žalovaného/ /od toho, komu plnil, ale od obchodnej spoločnosti R.. F., s.r.o./od toho, za koho plnil. V súdenej veci nie je možné prehliadať aj relevanciu „absolútneho prepojenia“ žalobcu a obchodnej spoločnosti R.. F., s.r.o. Žalobca bol/je jedným z troch konateľov označenej právnickej osoby, z ktorých každý koná v mene spoločnosti samostatne v celom rozsahu a taktiež jediným spoločník tejto obchodnej spoločnosti. 2.9. Z konštatovaných dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. 2.10. Pre úplnosť dodáva, že v procesnom postupe okresného súdu; osobitne vo vykonaní pojednávania v neprítomnosti (bezprostredne) žalovaného nezistil porušenie procesných noriem. Bez ohľadu na to, že v zmysle § 195 ods. 1 CSP je výsluch strany svojim spôsobom (až) subsidiárnym dôkazným prostriedkom, v súdenej veci návrh na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného ani vznesený nebol. Z hľadiska (základného/ústavného) práva účastníka konania/strany sporu byť prítomný na verejnom prejednávaní veci bola súčasne dostačujúca prítomnosť právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 13.10.2022 (bližšie napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 245/2018 z 18.7.2018). 2.11. V dôsledku zmeny napadnutého rozsudku rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Zamietnutie žaloby predstavuje plný úspech žalovaného v spore, z ktorého titulu má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v (celom) rozsahu - 100%. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ b/ CSP. 3.1. Dôvodom pre dovolanie je najmä skutočnosť, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline je vecne a právne nesprávny, prekvapivý a nedostatočne a veľmi nedôsledne odôvodnený, čím došlo porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok sa opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu, s ktorým je v zjavom rozpore a ktorý sa týka inej právnej situácie. 3.2. Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline považujeme za prekvapivý, vecne a právne nesprávny a nedostatočne a nedôsledne odôvodnený. 3.3. Zmysel odvolacím súdom citovaného judikatórneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R74/2019 teda spočíva v tom, že pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v plnení na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené alebo stratilo podľa procesných predpisov účinky, treba vždy skúmať existenciu reálneho hmotnoprávneho nároku. 3.4. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v prípade, ktorý posudzoval Najvyšší súd vôbec nedošlo k posudzovaniu otázky existencie hmotnoprávneho nároku ako otázky predbežnej. To bol práve dôvod, prečo Najvyšší súd ako súd dovolací zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vyslovil všeobecne platnú právu vetu, ktorá bola publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R74/2019. 3.5. V našom prípade však ide o celkom odlišnú právnu situáciu. Otázka hmotnoprávneho nároku žalovaného na zaplatenie sumy 17.205,53 € bola riadne posudzovaná a hodnotená v pôvodnom konaní 2C/279/2010 a to ako Okresným súdom ako súdom prvej inštancie, tak aj Krajským súdom ako súdom odvolacím. V následnom konaní po zrušujúcom náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 zo dňa 9.11.2016, kedy bola pôvodná žaloba žalovaného voči žalobcovi zamietnutá právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 2C/279/2010-349 zo dňa 13. 11. 2017 bola otázka hmotnoprávneho nároku žalovaného na zaplatenie sumy 17.205,53 € opätovne riadne posudzovaná a hodnotená. Z uvedeného posúdenia a vyhodnotenia jednoznačne vyplynulo, že žalovaný nemá hmotnoprávny nárok na zaplatenie sumy 17.205,53 Eur. V tomto konaní aj Okresný súd riadne posúdil otázku existencie hmotnoprávneho nároku žalovaného voči žalobcovi a správne uzavrel, že takýto nárok neexistuje. 3.6. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že po posúdení neexistencie hmotnoprávneho nároku žalovaného na zaplatenie sumy 17.205,53 € došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu tým, že žalobca mu túto sumu zaplatil titulom právoplatného rozsudku súdu, ktorý bol následne zrušený (práve z hmotnoprávnych dôvodov). To bolo tiež dôvodom podania žaloby v tomto konaní a je celkom jednoznačné, že Okresný súd Žilina v tomto konaní pod sp. zn. 27C/22/2018 pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v plnení na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, riadne skúmal otázku existencie reálneho hmotnoprávneho nároku ako otázku predbežnú. Okresný súd správne vyhodnotil, že táto suma 17.205,53 Eur, ktorú prijal žalovaný je plnenie z právneho dôvodu, ktorú odpadol, teda, sú splnené podmienky § 451 ods. 2 OZ a možno konštatovať, že žalovaný nadobudol majetkový prospech týmto plnením, čim sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a je teda povinný predmet bezdôvodného obohatenia vydať žalobcovi tak, ako to vyplýva z § 456 OZ. 3.7. V danej veci je tiež potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v pôvodnom konaní pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 2C/279/2010 boli dva žalované subjekty - žalobca v tomto konaní a spoločnosť R.. F. s.r.o. Žalobca bol v tomto pôvodnom konaní rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 2C/279/2010-270 zo dňa 28.5.2015 zaviazaný spolu so žalovaným v 2. rade - spoločnosťou R.. F. s.r.o. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému nemajetkovú ujmu vo výške 12.000,- eur, ďalej spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanému náhradu škody vo výške 1.846,53 eur, trovy konania vo výške 3.359 eur a napokon spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1.780,24 Eur. Rozsudkom č.k. 9Co/739/2015-304 zo dňa 31.3.2016 Krajský súd v Žiline potvrdil tento rozsudok Okresného súdu. Vzhľadom na právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/279/2010-270 žalobca (ako žalovaný v rade 1 v pôvodnom konaní) zaplatil dňa 7.6.2016 žalovanému sumu 17.205,53 Eur (t.j. nemajetkovú ujmu 12.000,- Eur, náhradu škody 1.846,53 Eur a trovy konania vo výške 3.359 Eur) prevodom na účet žalovaného. 3.8. Vzhľadom na to, že Krajský súd Žilina Uznesením sp. zn. 9Co/1/2017-322 zo dňa 31.5.2017 zrušil pôvodný Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 2C/279/2010-270 zo dňa 28.5.2015 a vrátil mu vec na ďalšie konanie, plnenie, ktoré žalobca zaplatil žalovanému vo výške 17.205,53 eur stratilo právny podklad (už týmto právny dôvod plnenia odpadol). Tento právny záver bol len potvrdený tým, že následným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 2C/279/2010-349 zo dňa 13. 11. 2017 súd pôvodnej žalobe čiastočne vyhovel avšak iba voči žalovanej v rade 2. - spoločnosti R.. F. s.r.o. a súčasne žalobu voči žalovanému v rade 1. R.. R. F. (žalobcovi v tomto konaní) zamietol. 3.9. Záver Krajského súdu v napadnutom rozsudku, že „vo vzťahu k žalovanému je dôležitým záver, že právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu nielen bol, či trval ďalej aj po zrušení pôvodne právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ale „zostal zachovaný“ tiež po následnom právoplatnom ukončení sporu sp. zn. 2C/279/2010“ (ods. 14 odôvodnenia) je teda nepochopiteľný a nijako nezdôvodnený. Zdá sa, akoby Krajský súd vôbec nerozlišoval medzi dvomi subjektmi - žalobcom a spoločnosťou R.. F. s.r.o. 3.10. Uvedený záver Krajského súdu je v zjavom rozpore s obsahom spisového materiálu. V skutočnosti už v čase podania žaloby v tomto konaní (dňa 27.03.2018) žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že „Okresný súd vo veci (pôvodného konania) vykonal opätovné pojednávanie dňa 13.11.2017, na ktorom vyhlásil rozsudok, ktorým pôvodnej žalobe čiastočne vyhovel avšak iba voči žalovanej spoločnosti R.. F. s.r.o. a súčasne žalobu zamietol voči žalobcovi R.. R. F.. Okresný súd Žilina do dnešného dňa nedoručil stranám písomné vyhotovenie tohto rozsudku, vyhláseného na pojednávaní dňa 13.11.2017“. Navyše žalobca svoje tvrdenia ďalej rozvinul a doplnil vo svojom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 19.6.2019, kde o.i. uviedol, že „Samotné konanie pred Okresným súdom Žilina pod č.k. 2C/279/2010 už bolo právoplatne skončené tým, že dňa 18.6.2019 nám bol doručený rozsudok Krajského súdu Žilina, ktorým napadnutý rozsudok potvrdil. Uvedený rozsudok prikladáme, pričom opakovane poukazujeme na to, že v odvolacom konaní nefiguroval žalobca v tomto konaní. Na prerušenie konania teda neexistuje žiaden dôvod a preto navrhujeme, aby súd vo veci vytýčil termín pojednávania“. Možno teda opakovane konštatovať, že prerušenie tohto konania uznesením zo dňa 11.12.2019 bolo nedôvodné a nadbytočné, nakoľko pôvodný rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 2C/279/2010-349 zo dňa 13. 11. 2017 vo výroku, ktorý žalobu zamietol voči žalobcovi nadobudol právoplatnosť už jeho doručením, keďže proti tomuto výroku nebolo podané odvolanie. 3.11. Poukazujeme tiež na obsah zápisnice z pojednávania v tomto konaní zo dňa 13.10.2022, kde právna zástupkyňa žalovaného uviedla: „Pokiaľ ide o predmet konania, tak skutočne došlo k tomu, že dôvod na plnenie odpadol, vzhľadom na rozhodnutia súdov. Potvrdzujeme, že došlo k zaplateniu žalovanej sumy, len nechápeme, prečo tu nedošlo k vysporiadaniu medzi žalobcom a jeho spoločnosťou“. Žalovaný teda v tomto konaní výslovne uznal, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane. Je to teda v skutočnosti Krajský súd, ktorý si „dotvoril“ celkom nové skutočnosti a právne závery v rozpore s tvrdeniami oboch sporových strán, s vykonaným dokazovaním a s obsahom spisu. 3.13. Krajský súd ďalej vyslovil záver, že „žalobca v konečnom dôsledku (v zmysle právoplatného rozhodnutia vo veci okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/279/2010) plnil za iného - za obchodnú spoločnosť R.. F., s.r.o.“. Uvedený záver je očividne v priamom rozpore so skutkovým a právnym stavom. Žalobca v žiadnom prípade neplnil za iného. Žalobca plnil výlučne za seba a to v súlade s (vtedy) právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 2C/279/2010-270 zo dňa 28.05.2015, ktorým bol zaviazaný spolu so žalovaným v 2. rade - spoločnosťou R.. F. s.r.o. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému nemajetkovú ujmu vo výške 12.000,- Eur, ďalej spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 1.846,53 Eur, trovy konania vo výške 3.359 eur a napokon spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1.780,24 Eur. Považujeme za nadbytočné pripomínať, že pri plnení solidárneho záväzku plniaca strana neplní „za iného“. Inou vecou je už následný nárok plniacej strany voči druhému solidárne zaviazanému subjektu - to už však v žiadnom prípade nie je predmetom tohto konania. 3.14. Krajský súd ďalej dopĺňa: „Nadväzne žalobca ako ten, kto poskytol plnenie bez toho, aby mal sám takúto povinnosť môže požadovať náhradu (vydanie bezdôvodného obohatenia) nie od žalovaného/od toho, komu plnil, ale od obchodnej spoločnosti R.. F., s.r.o./od toho, za koho plnil. V súdenej veci nie je možné prehliadať aj relevanciu „absolútneho prepojenia“ žalobcu a obchodnej spoločnosti R.. F., s.r.o.“. Tu opätovne poukazujeme na nespornú skutočnosť (potvrdenú tiež žalovaným - viď vyššie), že žalobca plnil voči žalovanému za seba (k úhrade pôvodne žalovanej sumy došlo preukázateľne z jeho osobného účtu) tak, ako mu to vyplývalo z rozsudku 2C/279/2010-270 zo dňa 28.05.2015. Záver Krajského súdu, že žalobca poskytol plnenie bez toho, aby mal sám takúto povinnosť je teda opäť v priamo rozpore s právnym a skutkovým stavom. Úvaha Krajského súdu o relevancii „absolútneho prepojenia“ žalobcu a obchodnej spoločnosti R.. F., s.r.o. vyznieva ako úvaha laická, ktorá vôbec neberie ohľad na rozdiel medzi právnou subjektivitou žalobcu a právnou subjektivitou obchodnej spoločnosti R.. F., s.r.o. 3.15. Tvrdíme, že odôvodnenie napadnutého rozsudku Krajského súdu nespĺňa elementárne požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukazujeme na skutočnosť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je neprimerane stručné (je obsiahnuté v ods. 12. - 16. rozsudku, teda na cca jednej strane), čo je v prípade zmeny rozsudku súdu prvej inštancie zjavne nedostatočné. Krajský súd sa nedostatočne alebo vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu. Namiesto toho aplikoval nové, doteraz nepoužité právne argumenty, ktoré navyše riadne nevysvetlil a nezdôvodnil, čím strane žalobcu podstatným spôsobom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Tým došlo k nesprávnemu procesnému postupu ako dovolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 420 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.