Najvyšší súd 4 M Cdo 23/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu B. Š., bývajúceho v Ţ., proti ţalovanej K. L., bývajúcej v T., o vyporiadan

§ 243aods.

1 O.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, ţe: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods.

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 4 4 M Cdo 23/2011 Predmetom konania bola ţalobcom uplatnená pohľadávka na vyrovnanie členského podielu zo zaniknutého členstva v bytovom druţstve vo výške 300 000,-- Sk (9 958,17 Eur) so 16,5% úrokom z omeškania od

1. júna 2003 do zaplatenia, pričom predchádzajúcimi rozhodnutiami bola ţaloba ţalobcu do sumy 104 476,-- Sk (3 467,96 Eur) s príslušenstvom zamietnutá a v tejto časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe rozhodnutie okresného súdu a rozhodnutie krajského súdu v otázke zániku vzájomných pohľadávok započítaním a úrokov z omeškania spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretoţe súdy v konaní na zistený skutkový stav dôsledne neaplikovali ustanovenia § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce zánik záväzkov ich započítaním, keď oba niţšie súdy vychádzali z názoru, ţe právo na započítanie je potrebné uplatniť v trojročnej premlčacej lehote od stretu pohľadávok, teda vychádzali z názoru, ţe rozhodujúci je čas, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu a nie okamih stretu pohľadávok. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlţník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, započítať nemoţno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemoţno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemoţno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlţníka a veriteľa. Tým odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje s názorom generálneho prokurátora uvedeným 5 4 M Cdo 23/2011 v mimoriadnom dovolaní, ţe právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené predpoklady pre započítanie. Nemoţno však nateraz povaţovať za správny názor vyslovený mimoriadnym dovolateľom, ţe „k vzájomnému započítaniu nárokov, t.j. k stretu pohľadávok došlo
2. decembra 2004 v prípade pohľadávky ţalovanej postúpenej jej J. V. a
3. decembra 2003 v prípade pohľadávky ţalovanej postúpenej jej M. B., keďţe ţalobca si uplatnil svoju pohľadávku voči ţalovanej
4. júna 2003“. Z obsahu spisu totiţ vyplýva, ţe ţalobca si ţalobou z
5. augusta 2003, doručenou súdu
6. augusta 2003 uplatnil nárok na zaplatenie sumy 300 000,-- Sk (9 958,17 Eur) so 16,5% úrokom z omeškania od
7. júna 2003 tvrdiac, ţe ţalovanú písomne vyzval listom v mesiaci máj 2003 na plnenie. Z rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva (z ktorého názorom sa stotoţnil odvolací súd a rovnako aj generálny dovolateľ), ţe splatnosť pohľadávky ţalobcu nastala v rozsudku neuvedenom dni v mesiaci máj 2003, pretoţe „nepochybne od tohto dátumu (
8. júna 2003 – pozn. dovolacieho súdu) bola odporkyňa s platením v omeškaní“. Ako súd dospel k takémuto záveru, z obsahu spisu ani z odôvodnenia rozsudku nemoţno zistiť, rovnako, ako nemoţno zistiť ani to, na základe čoho súdy určili splatnosť ţalovanou ţiadaných započítavaných pohľadávok. Z obsahu spisu tieţ vyplýva, ţe ţalovaná v konaní poprela, ţe by bola ţalobcom vyzvaná na plnenie skôr, neţ jej bola súdom doručená ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia predmetnej sumy, t.j. poprela skutočnosť, ţe od
9. júna 2003 bola s plnením v omeškaní (por. č.l. 170) a namietla aj poţadovanú výšku plnenia. Z obsahu ţaloby, ani z obsahu celého spisu nevyplýva, či ţalobcom tvrdená výzva na plnenie z mája 2003 obsahovala určenie času poţadovaného plnenia, pričom ţalobca (jeho právny zástupca) na výzvu súdu uviedol, ţe nemá list ktorým ţalovanú vyzýval na plnenie (...“my sme zasielali odporkyni list, ktorý sme ale nenašli.“ – por. č.l. 191 p.v.). Nielenţe súdy niţších stupňov tejto skutočnosti nevenovali ţiadnu pozornosť, na existenciu tvrdenej výzvy nevykonali ţiadne dokazovanie a táto skutočnosť im nebránila určiť, ţe ţalovaná je od
10. júna 2003 s plnením v omeškaní, ale naviac nevenovali ţiadnu pozornosť ani tvrdeniu ţalovaného, ktorý spochybnil oprávnenosť a existenciu ţalovanou uplatnených pohľadávok na započítanie. Tieto skutočnosti nebral na zreteľ ani generálny dovolateľ v mimoriadnom dovolaní a to napriek tomu, ţe bez ich zistenia nie je moţné určiť, či účastníci majú voči sebe pohľadávky 6 4 M Cdo 23/2011 spôsobilé na započítanie v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. Ţalobca totiţ doteraz v konaní nepreukázal, ţe ţalovanú vyzval na plnenie a určil jej termín splatnosti svojej pohľadávky, pričom je potrebné brať zreteľ aj na skutočnosť, ţe výška plnenia bola ustálená aţ v súdnom konaní. Kedy a v akej výške nastala ţalovanej povinnosť plniť (ak mala vzniknúť ešte pred vydaním rozhodnutia), teda z obsahu spisu nie je moţné zistiť. Námietka mimoriadneho dovolateľa, ţe k stretu pohľadávok v prejednávanej veci došlo
11. decembra 2004 a
12. decembra 2003 preto nemôţe obstáť, keďţe pre takýto záver súdy niţších stupňov nevykonali ţiadne dokazovanie a to nielen ohľadom splatnosti ţalobcovej pohľadávky ale ani ohľadom splatnosti pohľadávok ţalovanej uplatnených na započítanie. Aţ po vyriešení základnej otázky, kedy a v akej výške sa pohľadávka ţalobcu voči ţalovanej stala splatnou a po vyriešení existencie a splatnosti započítavaných pohľadávok ţalovanej, je moţné zaoberať sa otázkou, či medzi účastníkmi existujú vzájomne započítateľné pohľadávky v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, kedy došlo k ich stretu, prípadne otázkou ich premlčania. Najvyšší súd Slovenskej republiky tak dospel k záveru, ţe oba niţšie súdy nesprávne posúdili otázku vzájomnej započítateľnosti pohľadávok, pretoţe vychádzali z názoru premlčania pohľadávok uplatnených na započítanie bez toho, aby si pre takéto rozhodnutie zadováţili dostatok skutkových podkladov. Tým, ţe v spojitosti s námietkou premlčania vôbec neposudzovali skutkový stav veci (či došlo k náleţitému objasneniu všetkých rozhodujúcich skutočností, či postačujú uţ zistené skutočnosti, resp. či je daná potreba prípadného doplnenia dokazovania) v nadväznosti k právnej stránke veci, kde zatiaľ riešili len otázku premlčania vzájomne uplatnených pohľadávok, došlo vo vzťahu k uvedenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Na túto inú vadu je dovolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.), a nie je preto rozhodujúce, či tento dovolací dôvod bol v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom uplatnený alebo nie. Z uvedených dôvodov dovolací súd sa potom uţ nezaoberal námietkou mimoriadneho dovolateľa vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, pretoţe pre takéto posúdenie nie sú nateraz dostatočné skutkové podklady. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 O.s.p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a zákonom 7 4 M Cdo 23/2011 chránených záujmov dotknutej osoby a túto nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov uznesením oba rozsudky niţších súdov zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie (§ 243i ods.

§ 243bods.

2, 3, 4 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. septembra 2012 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová