Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Tdo/74/2025 Identifikačné číslo spisu: 6321010019 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Petr Kaňa Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6321010019.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr. Jozefa Šutku a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí konanom 30. apríla 2026 v Bratislave, v trestnej veci obvineného O. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm.
- c)Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. augusta 2024, sp. zn. 5To/41/2024, takto rozhodol: Podľa § 382 písm.
- c)Trestného poriadku sa dovolanie obvineného O. A. o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno (ďalej tiež „súd I. stupňa") z 25. marca 2024, sp. zn. BR-6T/6/2021, bol obvinený O. A. uznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm.
- c)Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
- a)Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 20.05.2020 v čase o 07.45 h na parkovisku pred obchodom I. v I. na ul. F. D. XX, na mieste verejnosti prístupnom, po predchádzajúcej slovnej potýčke udrel päsťou do tváre U. G., ktorý následkom úderu spadol na odparkované vozidlo a následne na zem na ľavý bok, pričom utrpel zlomeninu krčka stehnovej kosti vľavo s posunom, pomliaždenie a odierku v okoloočnej oblasti vpravo, povrchovú ranu posledného článku palca ľavej ruky a pomliaždenie a odierku ľavého lakťa, zranenie s dobou liečenia 6 mesiacov. Za to súd I. stupňa obvinenému uložil podľa § 156 ods. 3, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
- e)Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil s určením skúšobnej doby 1 rok. V adhéznom výroku obvinenému podľa § 287 Trestného poriadku uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu v sume 3 261 eur (1 uplatnenej škody, liečebných nákladov poškodeného U. G.). Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež „odvolací súd") uznesením z 27. augusta 2024, sp. zn. 5To/41/2024 (ďalej tiež ,,napadnuté uznesenie"), podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného (ako nedôvodené) zamietol. * * * Dovolacie konanie v tejto veci bolo iniciované dovolaním obvineného podaným osobne 1. apríla 2024 na súd I. stupňa, ktorým zároveň žiadal o pridelenie obhajcu ex offo, pretože je dôchodca, nemá finančné prostriedky ani právnické vzdelanie. Obhajca obvineného JUDr. Rudolf Guniš, ustanovený obvinenému na podanie dovolania a na jeho zastupovanie v dovolacom konaní, písomným podaním osobne doručeným súdu I. stupňa 16. októbra 2025, podal dovolanie (obsahovo identické, prekrývajúce sa s podaním obvineného). Odôvodnil ho tým, že obvinený predmetný skutok nespáchal ani nebolo preukázané, že ho spáchal. V trestnom konaní boli nezrovnalosti a neboli zistené žiadne dôkazy smerujúce k jeho zavineniu. V tejto súvislosti poukazoval na výpovede poškodeného, ktoré boli rôzne, zavádzajúce, uvádzajúc jednotlivé rozpory v nich, ohľadne vzdialenosti medzi ním a poškodeným, k tomu ako prišiel poškodený k pokladni aj v počte úderov. Namietal tiež, že poškodenému nebola v nemocnici urobená skúška na alkohol. Poškodený sám potvrdil, že vonku čakal na neho a oslovil ho ,,teraz ukáž čo vieš ,teraz buď hrdina", podišiel k nemu so zaťatými päsťami a keď bol blízko neho, začal ho boxovať. Upozornil ho, aby odišiel inak sa bude brániť, avšak poškodený v atakoch pokračoval, pričom sa len kryl proti úderom, on sám neútočil, len sa bránil, z čoho jednoznačne vyplýva nutná obrana, čo obžaloba nebrala vôbec do úvahy, ani sa s touto skutočnosťou nevysporiadala. V ďalšej časti dovolania argumentoval tým, že boli vyhotovené dva znalecké posudky k otázke vzniku zranení poškodeného, v ktorých výklad toho ako došlo k zraneniam bol odlišný. Znalec MUDr. X. nemal vedomosť, že poškodený trpel a bol liečený pred úrazom na osteoporózu, nemal ani dostatočne preskúmanú zdravotnú dokumentáciu poškodeného, na súde pri výsluchu sa vyhýbal konkrétnym odpovediam na otázky obhajcu, pričom uviedol, že sa nezaoberal chorobami poškodeného, on len vyhodnotil prijímaciu správu a nebol povinný pri takomto úraze, akým je zlomenina krčka, urobiť vyšetrenie osteoporózy. MUDr. Z. na hlavnom pojednávaní naproti tomu uviedol, že zlomeniny krčka stehna vznikajú pri prostom páde pacienta vyššieho veku aj bez zavinenia inou osobou a nevylúčil, že k vzniku pomliaždeniny v okolo očnej oblasti mohlo dôjsť aj mechanizmom, napr. že iná osoba mohla odstrčiť poškodeného cez jeho brániace sa ruky vo výške jeho hlavy a poškodený si mohol spôsobiť toto zranenie vlastnou rukou, alebo poškodený mohol mať pomliaždeninu aj pred týmto incidentom. V tejto súvislosti poukázal na znalecký posudok znalkyne MUDr. G. - psychologičky, v ktorom uviedla všetky anamnézy zo zdravotnej dokumentácie poškodeného a tiež, že nevie akú dokumentáciu študoval a bral do úvahy pri vypracovaní posudku MUDr. X.. V nadväznosti na uvedené obvinený dospel k záveru, že bol odsúdený nie na základe dôkazov, ale na pravdepodobnostiach, čo je v rozpore aj s judikatúrou Európskeho súdu a preto svoje dovolanie opiera o dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm.
- i)Trestného poriadku, t. j. že rozhodnutie je založené na nesprávnom posúdení zisteného skutku. Navrhol preto, aby odsudzujúci rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil v plnom rozsahu a vec dal na nové konanie nižšiemu súdu. * * * Prokurátorka Okresnej prokuratúry Brezno v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného po rekapitulácii doterajších rozhodnutí v tejto trestnej veci a dôvodov dovolania obvineného uviedla, že považuje rozhodnutia odvolacieho a prvostupňového súdu za zákonné, pričom skutočnosti, ktoré obvinený uvádzal vo svojom podaní, uvádzal už konaní pred oboma súdmi, ktoré sa nimi aj zaoberali a vysvetlili, prečo považovali jednotlivé dôkazy, ktorými odôvodnili svoje rozhodnutia, za zákonné. Tieto rozhodnutia hodnotila za dostatočne odôvodnené a vyjadrila názor, že v danej veci neexistujú dôvody dovolania uvedené v § 371 Trestného poriadku. Nestotožnila sa teda s názorom obvineného, že súdmi došlo k nesprávnemu posúdeniu skutku ako takého. Navrhla preto, aby dovolací súd predmetné dovolanie odmietol. * * * Z vyjadrenia U. G. (pozostalý poškodeného) vyplýva, že poškodený medzičasom zomrel, a on si (ako pozostalý) neuplatnil žiadne nároky vo vzťahu k trestnému činu v tomto trestnom konaní. Preto si neuplatňuje žiadne procesné práva poškodeného v tomto konaní a toto vyjadrenie podal výlučne ako pozostalý, bez nároku na procesné postavenie poškodeného v zmysle Trestného poriadku. * * * Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej tiež „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") primárne skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm.
- h)Trestného poriadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm.
- b)Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde na to určenom (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), a že boli splnené aj podmienky uvedené v § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Pokiaľ dovolateľ (obvinený) v dovolaní uvádza, že týmto dovolaním žiada zrušiť odsudzujúci rozsudok (zrejme súdu I. stupňa, keďže jeho odvolanie bol zamietnuté uznesením odvolacieho súdu), je potrebné poznamenať, že obvinený je oprávnenou osobou na podanie dovolania vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka, pričom dovolanie je oprávnený podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa v zmysle § 369 ods. 2 písm.
- b)v spojení s § 368 ods. 2 písm.
- h)Trestného poriadku. Pokiaľ tak dovolateľ uvádza, že dovolaním okrem rozhodnutia odvolacieho súdu napáda aj prvostupňový rozsudok, tento nie je priamo oprávnený obvinený napadnúť dovolaním, čo však na druhej strane nič nemení na jeho možnosti namietať proti rozhodnutiu odvolacieho súdu aj také (ním neodstránené) chyby, ktoré majú svoj základ v rozhodnutí súdu I. stupňa alebo v konaní, ktoré predchádzalo už prvostupňovému rozsudku. Dovolací súd preto dovolanie hodnotil ako podané proti uzneseniu odvolacieho súdu, čo reálne nemá akýkoľvek negatívny materiálny dopad na obvineného, pretože napriek uvedenému, rozsah prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu zahŕňa aj chyby, ktoré dovolateľ vytýka prvostupňovému rozsudku, resp. konaniu, ktoré právoplatnému odsúdeniu dovolateľa predchádzalo (k tomu primerane viď R 47/2014 - I). Najvyšší súd pripomína, že v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku je ako dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v dovolaní uvedené, pričom táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb vytýkaných napadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). Poznamenáva tiež, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. S ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhua v ňom špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku). * * * Dovolací súd posudzujúc dovolanie obvineného podaného prostredníctvom obhajcu, konštatuje, že obvinený v dovolaní uplatnil, či už priamo alebo v rámci vecnej argumentácie, dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
- i)Trestného poriadku, ktorý je naplnený, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa primárne rozumie, že súdmi v pôvodnom konaní ustálený skutok bol vo výroku o vine odsudzujúceho rozhodnutia právne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci nenapĺňa znaky akéhokoľvek trestného činu, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, než pre aký bol obvinený uznaný za vinného. Podstatou správneho právneho posúdenia skutku (správnej právnej kvalifikácie) je tak správna aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený (formulovaný v tzv. skutkovej vete odsudzujúceho výroku o vine) v napadnutom rozhodnutí súdu bol z pohľadu zákonných znakov správne subsumovaný (podradený) pod konkrétnu skutkovú podstatu príslušného trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Argumentácia obvineného k tomuto dovolaciemu dôvodu však v celom rozsahu spočíva v spochybňovaní samotnej správnosti zisteného skutkového stavu, keď sa domáha záveru, že súdy oboch inštancií v pôvodnom konaní nesprávne vyhodnotili vo veci vykonané dôkazy. Obvinený tvrdí, že inkriminovaný čin nespáchal (teda popiera jeho spáchanie), čo odvodzuje vo svojej podstate už z jeho názoru o tom, že súdy v pôvodnom konaní vychádzali z výpovede poškodeného U. G. (ktorú hodnotí ako nepravdivú a účelovú), v dôsledku čoho dôkazný stav hodnotí ako nepostačujúci na uznanie jeho viny pre žalovaný skutok. Z dikcie § 371 ods. 1 písm.
- i)Trestného poriadku však vyplýva, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Je z nej tak zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Záver obsiahnutý vo výroku o vine odsudzujúceho rozsudku formulovaný v tzv. skutkovej vete je odrazom procesu hodnotenia vo veci vykonaných dôkazov, ktorý je tak zákonom zverený výlučne súdom v pôvodnom konaní, keď výnimku v tomto smere v rámci dovolacieho konania predstavuje len prípad podania dovolania ministrom spravodlivosti z dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku, čo však zjavne nie je posudzovaný prípad. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
- i)Trestného poriadku tak nie je možné z pohľadu dovolacieho súdu posudzovať správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Pri hodnotení dovolacej argumentácie v rámci tohto dovolacieho dôvodu je tak dovolací súd viazaný skutkovými zisteniami formulovanými v tzv. skutkovej vete výroku o vine odsudzujúceho rozsudku. Preto ak obvinený v dovolaní namietal, že predmetný skutok nespáchal, ani mu nebolo dokázané, že ho spáchal, neboli zistené žiadne dôkazy smerujúce k jeho zavineniu, poukazujúc na rozpornosť výpovedí poškodeného a závery znalcov MUDr. X. a MUDr. Z. k možnosti vzniku zranení poškodeného a že bol odsúdený nie na základe dôkazov, ale na pravdepodobnosti, najvyšší súd zdôrazňuje, že dovolanie nie je ďalším riadnym opravným prostriedkom, ale súdny prieskum v dovolacom konaní je Trestným poriadkom vymedzený užším spôsobom než pre odvolacie konanie. Významné obmedzenie súdneho prieskumu v dovolacom konaní vyplýva z § 371 ods. 1 písm. i), vety za bodkočiarkou Trestného poriadku, ktoré dovolaciemu súdu zakazuje skúmať správnosť zisteného skutku, vyjadreného v tzv. skutkovej vete rozsudku (dikcia „správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací nemôže skúmať a meniť"). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak dovolací súd nesmie skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku, rovnako ani dovolateľ nemôže s úspechom namietať, že skutkový stav, tak ako bol zistený súdmi v pôvodnom konaní, mal byť zistený nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ teda obvinený namietal, že v jeho trestnej veci majú byť (vychádzajúc z jeho vlastného hodnotenia dôkazov) aj po vykonaní dokazovania naďalej dané pochybnosti o jeho vine, tak ide o námietku proti správnosti zistenia skutku vyjadreného v tzv. skutkovej vete, ide o námietku nespôsobilú naplniť akýkoľvek z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm.
- a)až
- n)Trestného poriadku, pretože presahuje rámec prieskumu v dovolacom konaní. Namietanie nesprávnosti skutkových zistení alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov nenapĺňa žiadny z uvedených dovolacích dôvodov (primerane viď R/57/2007, S/3/2011, R/7/2011). V danej súvislosti je potrebné ešte dodať, že dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm.
- i)Trestného poriadku, len z hľadiska toho, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (R 47/2008). Obvinený svojím dovolaním vo svojej podstate napáda správnosť skutkových zistení, domáhajúc sa v argumentácii výlučne iného hodnotenia dôkazov, než k akému pristúpili súdy v pôvodnom konaní, a to v jeho prospech. Obvinený sa dovolaním snaží preniesť svoju odvolaciu argumentáciu pred dovolací súd. Chyby, ktoré vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu uplatňuje, tak v skutočnosti pod dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm.
- i)Trestného poriadku nie sú subsumovateľné. Dovolacie námietky obvineného proti spôsobu hodnotenia dôkazov a nenáležite zistenému skutkovému stavu súdmi v pôvodnom konaní tak dovolací súd hodnotil ako nespôsobilé (vecne) naplniť dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
- i)Trestného poriadku. Súčasne platí, že hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
- i)Trestného poriadku (ako ani žiadny iný z katalógu dovolacích dôvodov dostupných pre obvineného v rámci § 371 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku). Nespokojnosť obvineného s hodnotením dôkazov vykonaným súdmi v pôvodnom konaní, vyjadrená v dovolaní výlučne tzv. skutkovými námietkami, tak nie je spôsobilá viesť k procesnému úspechu obvineného v tomto dovolacom konaní. Hoci podstata argumentácie obvineného v dovolaní ani nespočívala v tvrdení, že by skutková veta výroku o vine odsudzujúceho rozsudku svojím popisom (popisom ustálených skutkových okolností) nezodpovedala zákonným znakom vyššie menovaných trestných činov, ale v tvrdení, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa tohto skutku dopustil, dovolací súd preto len navyše konštatuje, že zo skutkovej vety ustálenej súdmi nižšieho stupňa (obsiahnutej v prvostupňovom rozsudku) je zrejmé, že táto v spôsobe vymedzenia okolností prípadu napĺňa znaky tak prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm.
- c)Trestného zákona, ako aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
- a)Trestného zákona, v zjednodušenom vyjadrení tým, že obvinený dňa 20.mája 2020 v čase o 07.45 hodine na mieste verejnosti prístupnom, po predchádzajúcej slovnej potýčke udrel päsťou do tváre U. G., ktorý následkom úderu spadol na odparkované vozidlo a následne na zem na ľavý bok, pričom utrpel zlomeninu krčka stehnovej kosti vľavo s posunom, pomliaždenie a odierku v okoloočnej oblasti vpravo, povrchovú ranu posledného článku palca ľavej ruky a pomliaždenie a odierku ľavého lakťa, zranenie s dobou liečenia 6 mesiacov. Tiež dodáva, že totožnými námietkami obvineného sa už zaoberali konajúce súdy v pôvodnom konaní, a vo svojich rozhodnutiach zrozumiteľne, logicky a presvedčivo odôvodnili, prečo uverili výpovediam poškodeného, berúc do úvahy aj vzniknuté rozpory pri jeho výsluchoch v kontexte záverov vypracovaného znaleckého posudku PhDr. A. G., PhD., znalkyne z odboru psychológie, na základe akých dôvodov sa priklonili k záverom znaleckého posudku MUDr. X. X. a nie k záverom znaleckého posudku MUDr. O. Z., PhD., a prečo zo strany obvineného nemohlo ísť o nutnú obranu (viď strana 7 napadnutého uznesenia). Najvyšší súd len pripomína, že v zmysle § 385 Trestného poriadku v spojení s § 374 Trestného poriadku je viazaný obsahom podaného dovolania a v dovolaní špecifikovanými chybami, ktoré dovolateľ označí ako okolnosti, ktoré by mohli, či mali napĺňať niektorý z dovolacích dôvodov, pričom nemôže sám iniciatívne zisťovať, či „náhodou" neexistujú aj iné okolnosti, ktoré by napĺňali niektorý z dovolacích dôvodov, a ani na takéto okolnosti (ak existujú) reagovať, pokiaľ ich sám dovolateľ neoznačí. Naplnenie konkrétneho dovolacieho dôvodu tak hodnotí výlučne z pohľadu dovolateľom vytýkaných chýb (jeho vecnej argumentácie). Vecná argumentácia dovolateľa, ktorú nemožno subsumovať pod akýkoľvek dovolací dôvod, tak nemôže viesť z pohľadu dovolateľa k procesnému úspechu v dovolacom konaní. Z pohľadu dovolateľom vytýkaných chýb tak napadnutým rozhodnutím ani konaním, ktoré mu predchádzalo, nebol naplnený akýkoľvek dovolací dôvod, ani zo spektra dôvodov, ktoré dovolateľ priamo uplatnil, ale ani z iných dovolacích dôvodov, pod ktoré by ním uvedené námietky inak bolo možné podradiť (subsumovať). Dovolací súd preto na neverejnom zasadnutí uznesením podľa § 382 písm.
- c)Trestného poriadku dovolanie obvineného odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.