Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/115/2024 Identifikačné číslo spisu: 7710215174 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 435CSP, a ako také je nutné ho odmietnuť podľa § 447 písm.

c),

1. f)CSP. 14. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania v prvom rade z ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
3. f)CSP treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 559/2018, sp. zn. III. ÚS 47/2019, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/140/2019, sp. zn. 4Cdo/120/2019 a pod.). 16. V danom prípade videla dovolateľka naplnenie uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
4. f)CSP v tom, že rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný, nie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, je rozporným s predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci a jeho závery v otázkach masy BSM, darov pre žalobkyňu, hodnoty investícií sú arbitrárne a nezrozumiteľné, v rozpore s preukázanými dôkazmi. 17. Dovolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že uvedené tvrdenia dovolateľky, ktorými odôvodňuje prípustnosť svojho dovolania podľa § 420 písm.
5. f)CSP, nie sú opodstatnené. Z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie (ktoré spolu vzájomne tvoria jednotu) je zrejmé, čo a z akého dôvodu zaradil do predmetu BSM strán sporu, čo a z akého dôvodu naopak do BSM strán sporu nepatrí, ako posúdil žalobkyňou tvrdené dary a prečo ich považoval, resp. nepovažoval za jej vnos do BSM podliehajúci vyporiadaniu. Svoje závery v uvedených otázkach, i v otázke hodnoty vnosov z výlučného majetku žalobkyne do BSM a investícií z BSM do výlučného majetku žalovaného súdy odôvodnili tak po stránke skutkovej ako aj právnej. Súdy jasne a výstižne vysvetlili ako posúdili podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z akých dokazovaním zistených skutočností vychádzali a ako vec právne posúdili. Odôvodnenie jeho rozsudku je presvedčivé a spĺňa všetky obsahové kritériá stanovené v § 220 ods. 2 CSP. 18. Žalobkyňa v dovolaní len opakuje svoju interpretáciu skutočností, a uvádza argumenty, s ktorými sa už súdy nižšej inštancie v rámci svojich odôvodnení v dostatočnej miere vysporiadali, pričom rovnaké námietky ako v dovolaní, uplatnila žalobkyňa aj v odvolaní. Dovolací súd však nie je „treťou inštanciou“, ktorá by bola oprávnená opätovne preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo. Dovolací súd v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu a ani v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil ani iné prípadné logické nedostatky alebo rozpor v jednotlivých záveroch súdu. V tomto smere nezistil nesprávnosť a nezákonnosť procesného postupu odvolacieho súdu z hľadiska dodržania limitov daných úpravou civilného sporového konania pre zachovanie pravidiel spravodlivého súdneho procesu. 19. Žalobkyňa môže polemizovať so závermi konajúcich súdov, ale za procesnú vadu konania podľa § 420 písm.
6. f)CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok. Samotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, IV. ÚS 324/2011). 20. K porušeniu práva na spravodlivý proces nedošlo ani tým, že odvolací súd sa v napadnutom rozsudku podľa dovolateľky odchýlil od svojich záverov vyjadrených v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci a svoj odklon nezdôvodnil. V zmysle nálezu ústavného súdu z 3. septembra 2013 sp. zn. III. ÚS 46/2013 odvolací súd nie je viazaný skôr zaujatým vlastným právnym názorom; odvolací súd môže svoj skorší právny názor zmeniť. Potvrdzuje to aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí rozhodnutie nerešpektujúce skorší právny názor odvolacieho súdu. Aj keď zmena skoršieho právneho názoru odvolacieho súdu je v zásade nežiadúca, nemožno ju považovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom. 21. Odvolací súd teda nie je pri svojom rozhodovaní viazaný právnym názorom na vec, ktorý vyslovil vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Tento môže v neskoršom rozhodnutí zmeniť, a to aj bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu veci. Ak takto odvolací súd postupuje, a svoje rozhodnutie riadne odôvodní (nie vzhľadom na svoje predchádzajúce rozhodnutie, ale vzhľadom na rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktoré preskúmava), nejde o procesný postup, ktorým by bolo zasiahnuté do práva strany sporu na spravodlivý proces. 22. Dovolateľke možno dať čiastočne za pravdu len v súvislosti s odôvodnením žalovaným požadovanej sumy 1.175 eur ako 1 nákladov na elektrinu po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie tieto neuznal, pri vyporiadaní BSM na tieto neprihliadal, pretože jednak žalovaný náhradu bližšie nešpecifikoval a tiež preto, že náklady mali žalovanému vzniknúť až po rozvode manželstva, kedy žalobkyňa užívala dom v jeho výlučnom vlastníctve bez právneho dôvodu a teda sa jedná o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nesúvisiaci s BSM. Odvolací súd však v odôvodnení svojho rozsudku (bod 23.) uviedol, že súd prvej inštancie do vyrovnania BSM zarátal aj dlh žalobkyne voči žalovanému v sume 1.175 eur z užívania jeho domu žalobkyňou po rozvode manželstva. Zo strany odvolacieho súdu išlo o zrejmú chybu, ktorá bola v rozpore s tým, ako túto otázku posúdil prvoinštančný súd. Uvedené pochybenie odvolacieho súdu však nemalo žiadny vplyv na samotné rozhodnutie odvolacieho súdu alebo jeho dôvody. Takýmto pochybením preto nemohlo prísť k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces. 23. Dovolací súd tak nezistil opodstatnenosť dôvodov, ktoré žalobkyňa uvádzala v dovolaní na odôvodnenie uplatneného dovolacieho dôvodu zmätočnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu podľa § 420 písm.
7. f)CSP. Právo žalobkyne na spravodlivý proces bolo naplnené tým, že súdy po vykonaní všetkých rozhodných dôkazov a ich vyhodnotení zistili riadne skutkový stav a odvolací súd po správnom výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodol tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo, že by boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a tým aj podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). Dovolanie žalobkyne je tak v tejto časti neprípustné podľa § 447 písm.
8. c)CSP. 24. Pokiaľ ide o dovolateľkou uplatnený dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci dovolacím súdom (§ 421 CSP), tu dovolací súd dospel k záveru, že v tejto časti žalobkyňa svoje dovolanie neodôvodnila prípustnými dovolacími dôvodmi, resp. nie sú v ňom vymedzené dovolacie dôvody spôsobom uvedeným v §

§ 435CSP.

25. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 26. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach §

§ 435CSP.

Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Absencia konkretizácie otázky, ktorej nesprávne právne posúdenie dovolateľ namieta, znemožňuje dovolaciemu súdu vykonať meritórny prieskum, keďže by tým prekročil hranice viazanosti dôvodmi dovolania.

1. Uvedeným spôsobom dovolateľka v tejto veci nepostupovala, keď právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom nedefinovala. Dovolací súd ani v snahe autenticky porozumieť jej dovolaniu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z
2. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z
3. júna 2020) nedokázal z obsahu dovolania zistiť, v akej otázke sa odvolací súd podľa dovolateľky nesprávneho právneho posúdenia dopustil. Takéto nejednoznačné, resp. abstraktné odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, bez vymedzenia dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP, nemôže obstáť bez toho, aby bola znevýhodnená procesná protistrana.
4. Z odôvodnenia tohto dovolacieho dôvodu žalobkyňou vyplýva, že spochybňuje skutkové závery konajúcich súdov - posúdenie darov nie ako výlučne pre žalobkyňu ale pre oboch manželov, posúdenie stavu rozostavanosti nehnuteľností pred uzatvorením manželstva, výšku zhodnotenia investícií z BSM do výlučného majetku žalovaného. Posúdenie skutkových otázok však nemôže byť predmetom dovolacieho prieskumu na podklade dovolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP).
5. Ďalej je potrebné uviesť, že právne otázky, ktoré dovolateľka vo svojom dovolaní aspoň naznačila (čo ale nič nemení na už vyslovenom závere dovolacieho súdu, že tieto sa nedajú ani pri výklade dovolania jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom definovať), neboli odvolacím súdom v napadnutom rozsudku riešené. Takto odvolací súd neriešil disparitu podielov strán sporu na vyporiadavanom BSM, keď žalobkyňa ako odvolateľka nenamietala proti záveru súdu prvej inštancie, že súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku. Rovnako neriešil ani právnu otázku, či hospodárske stavby pri rodinnom dome žalovaného sú alebo nie sú príslušenstvom rodinného domu a z tohto dôvodu vlastnícky patria vlastníkovi rodinného domu. Ani toto právne posúdenie dovolateľka vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie nenamietala a preto sa odvolací súd k riešeniu tejto právnej otázky nijako nevyjadroval.
6. Žalobkyňou v dovolaní naznačené právne otázky by tak nemohli mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 CSP, výsledok ich riešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím súdom nepredstavoval dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže žalobkyňa tieto otázky nenastolila v odvolacom konaní, nemohla by sa (ani keby ich jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom definovala) s úspechom domáhať ich riešenia (až) v rámci dovolacieho prieskumu (princíp subsidiarity). Z princípu racionálneho a efektívneho súdneho konania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či jeho argumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemôže predstavovať nástroj na (hoci aj neúmyselné) obchádzanie povinnosti vyčerpania riadnych opravných procesných prostriedkov.
7. Vzhľadom na uvedené závery najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c), f) CSP odmietol v celom rozsahu ako neprípustné a neodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, resp. nevymedzené dovolacími dôvodmi spôsobom uvedeným v §

§ 435CSP.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.