1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom
1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 27. septembra 2023, č. k. 3To/23/2022-1999, a konaním, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu § 371 ods. 3 Trestného poriadku bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 168 ods. 1, § 176 ods. 2 a § 319 Trestného poriadku v prospech obvineného H. Q., nar. XX. J. XXXX. II.
2 Trestného poriadku zrušujú sa uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z
1 Trestného poriadku sa Okresnému súdu Trenčín prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. IV.
2 Trestného poriadku sa nariaďuje, aby bola vec rozhodnutá súdom prvého stupňa a odvolacím súdom v inom zložení senátu. Odôvodnenie Okresný súd Trenčín (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 18. januára 2022, sp. zn. 3Tk/1/2020,
c) Trestného poriadku („Tr. por.“) z dôvodu, že nebolo dokázané, že spáchal skutok, oslobodil obvineného H. Q. spod obžaloby Krajskej prokuratúry v Trenčíne z 20. apríla 2020, č. k. 1 Kv 65/19/3300-96, pre obzvlášť závažný zločin vraždy
1 Trestného zákona („Tr. zák.“) na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od
3 Tr. por. poškodených H. Q., E. Q. a E. Q. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolania prokurátor a poškodení, ktoré Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) uznesením z 27. septembra 2023, č. k. 3To/23/2022-1999, zamietol
por. ako nedôvodné (odvolanie prokurátora), resp.
1 Tr. por. ako podané neoprávnenými osobami (odvolanie poškodených H. Q., E. Q. a E. Q.). Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie minister spravodlivosti Slovenskej republiky v neprospech obvineného podaním doručeným okresnému súdu
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín z
2 Tr. por. uvedený rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu v celom rozsahu zrušil a zrušil tiež všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad a
1 Tr. por. okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod
3 Tr. por. a uviedol, že konajúce súdy sa nevysporiadali so všetkými usvedčujúcim dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a zabezpečené dôkazy hodnotili prísne izolovane a jednostranne v prospech obvineného. To, že poškodená I. Q. bola usmrtená konaním inej osoby, bolo preukázané dostatočným súborom vo veci vykonaných dôkazov v podobe zápisnice o obhliadke miesta činu, výpovedí svedkov Ing. J. C., nstržm. H. Š., MUDr. E. G. a z rozsiahleho znaleckého dokazovania. Znaleckým skúmaním bolo rovnako ustálené, že k smrti poškodenej malo dôjsť v čase od 16. marca 2019 do 23. marca 2019 a v súvislosti s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi sa predpokladá, že k činu došlo 17. marca 2019.
znaleckého posudku č. XX/XXXX znalcov doc. MUDr. Ľubomíra Straku, PhD. a MUDr. Martina Janíka, PhD., z odboru zdravotníctvo, súdne lekárstvo, Ústav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v Martine a jeho dodatok zo
dovolateľa obvinený vysvetľoval prítomnosť jeho DNA na veciach poškodenej tým, že spoločne užívali časť priestorov v rodinnom dome (práčka, vešiak na suché prádlo, hubka na riad v ruke poškodenej atď.) a
jeho tvrdení sa jeho DNA pod necht poškodenej dostala z hubky na umývanie riadu. Bez ohľadu na záver znalca o nízkej špecifickej vierohodnosti obvineného (znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca PhDr. Andreja Benkoviča, odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých), bez ohľadu na dokázanú protichodnosť jeho vlastných tvrdení, toto jeho vysvetlenie neobstojí ani vo vzťahu k ostatným dôkazom. Z výpovedí svedkov C. a svedka Ing. L. R. vyplynulo, že to bola práve poškodená, ktorá priebežne udržiavala poriadok a čistotu na predmetnom poschodí rodinného domu a bola to práve ona, ktorá Ing. J. C. nahlásila problém s neporiadkom, ktorý po sebe nechával obvinený. V zmysle doplnenia č. 1 znaleckého posudku KEÚ PZ Slovenská Ľupča, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2019/1269 z
vyjadrení svedkov čistotná a
znalca dochádza realizáciou bežných hygienických úkonov k odstraňovaniu biologických stôp. Vysvetlenie obvineného o prítomnosti DNA na župane nebohej poškodenej, na jej tričku, ako aj jeho vlas zaistený pri televízore v jej izbe, je pri zohľadnení čistotnosti poškodenej a faktu, že dôvodom ich vzájomného konfliktu bola neschopnosť obvineného dodržiavať základné hygienické návyky v spoločných priestoroch, absolútne nereálne. Oba súdy tak nesprávne, v rozpore so znaleckými závermi, výlučne v prospech obvineného, interpretovali výsledky skúmania biologických materiálov so zmiešanými DNA profilmi, a to najmä a nielen v tom smere, že nesprávne argumentovali, že na tričku, župane a uteráku poškodenej sa našiel biologický materiál zmiešaného DNA profilu pochádzajúceho od najmenej dvoch osôb, pričom obvinený bol vylúčený ako pôvodca DNA v uvedených zmiešaných profiloch. Ad 2 Dovolateľ k používaniu mobilného telefónu po smrti poškodenej obvineným uviedol, že súdy úplne odignorovali podstatnú skutočnosť, resp. sa s ňou nevysporiadali, a to lokalizáciu mobilného telefónu poškodenej a obvineného 19. marca 2019 v miestach v smere do U..
správ od telekomunikačného operátora sa v čase po smrti poškodenej nachádzal jej mobilný telefón v rovnakej lokácii ako mobilný telefón obvineného, resp. samotný obvinený a uvedené potvrdzuje nielen samotná lokácia oboch mobilných telefónov (resp. telefónnych čísiel), ale aj lístok, ktorý si obvinený kúpil do mesta a rozpis jeho pracovných smien (v rozhodných dňoch
výpovede svedka Ing. E. U., ktorý je konateľom spoločnosti G. s. r. o., ktorá sa zaoberá výrobou kľúčov a servisom kľúčov a zámkov, ide o pokladničný blok k vráteniu tovaru 28. augusta 2019 o 14.33 hod. v cene 2 eur v prevádzke, ktorá sídli v Q. v H., na tomto bloku je vidieť, že ide o tzv. tvarový kľúč, ktorých majú orientačne 50 druhov a mohol to byť aj nábytkový kľúč, ktorých majú orientačne 10 druhov,
svedka sa tvarové kľúče používajú najmä na uzamykanie interiérových dverí bytov a domov. Tvarové kľúče sa najčastejšie vracajú z dôvodu, že zákazníkovi kľúč nefungoval, nemajú dôvod takýto kľúč nevziať späť a lehotu, v priebehu ktorej môžu zákazníci tovar vrátiť, nemajú fixne stanovenú. Ad 4 Dovolateľ ku konaniu obvineného po spáchaní skutku uviedol, že okresný súd úplne opomenul vyhodnotiť závery znaleckého posudku č. 3/2020 z odboru elektrotechnika a relevantnosť toho, prečo obvinený
jej skúsenosti zimomravá. V čase úkonu bol obvinený vo svojej izbe, dvere mal zamknuté, policajti boli v dome niekoľko hodín, napriek tomu nevyšiel von a keď mu volala, tak hovor nedvíhal, následne otvorila dvere kľúčom a obvinený sedel a počúval hudbu so slúchadlami na ušiach. Ad 5 Dovolateľ k osobnosti a výpovediam obvineného poukázal na - závery znaleckého posudku č. XX/XXXX Centra duševného zdravia s.r.o., odvetvie psychiatria,
ktorého bola u obvineného zistená schizoidná porucha osobnosti, ide o variant povahy vyznačujúcej sa emočnou fádnosťou, preferovaním samoty, minimalizovaním sociálnych kontaktov a až úzkostlivé ľpenie nad dodržiavaním svojej osobnej zóny, resp. jej neprekračovania druhými ľuďmi, - závery znaleckého posudku č. XXX/XXXX PhDr. Andreja Benkoviča, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých,
ktorého je obvinený po intelektovej stránke vo vyššom pásme priemernej inteligencie, jeho rozumová, mentálna chápavosť je primeraná, obvinený nie je sebakritický, má zvýraznenú tendenciu zamlčovať prežité udalosti, špecifická vierohodnosť je z tohto dôvodu u neho znížená, osobnosť je pervazívne introvertovaná, nezrelá, v záťažových situáciách má nízku frustračnú toleranciu, prechádza do depresívneho prežívania až s panickými atakmi, je pre neho typický emočný chlad, odstup, oploštená emocionalita, volí izolovaný štýl života, - obsah uznesenia ÚVTOS a ÚVV Ilava, sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-5/19-IL-2020,
ktorého bolo zistené, že obvinený je schopný agresívneho a násilného konania, ktorého sa dopustil voči telesnej integrite spoluväznenej osoby, keď počiatočný útok obvineného mal spočívať v škrtení danej osoby, pričom spúšťačom konania bol úplne bezvýznamný konflikt, resp.
hlásenia ÚVTOS a ÚVV Ilava bolo obvinenému
svedkyne Ing. J. C. medzi nimi existoval „skrytý konflikt“ a z tohto dôvodu upozornila obvineného, ktorý jej prisľúbil nápravu. Teda obvinený vedel, že s ním má poškodená osobný problém a sťažovaním sa na jeho osobu zasiahla do jeho osobnej sféry a v kontexte udalostí zistených z vyšetrovania sa osobnosť obvineného prejavovala ako neschopná zvládať sociálny kontakt, ktorý ho nadmerne frustruje, je neschopný nadväzovať vzťahy, empaticky nahliadať na potreby druhých, tieto zistenia sú v súlade s výpoveďami niektorých svedkov, ktorí ho vykreslili ako tichého a utiahnutého samotára. Z výpovede svedka D. Č., ktorý býval v prenájme v danom rodinnom dome na prízemí, vyplýva, že buď 17. marca 2019 alebo 23. marca 2019, približne okolo 10.00 hod. počul zhora strašný krik, hádku, počul mužský a ženský hlas, počul tiež búchanie, dupanie, ktoré trvalo asi 10 - 15 minút a po hádke nepočul ani nevidel nikoho odchádzať z domu. Agresívne črty v správaní obvineného vyplývajú aj zo svedeckej výpovede W. U., ktorá s ním prichádzala do kontaktu prevažne telefonicky v zamestnaní.
dovolateľa vzhľadom na vykonané dokazovanie je zrejmé a logické, že smrť poškodenej nastala násilným dusením inou osobou, pričom skutok musela spáchať iba osoba znalá nielen samotného miesta činu, ale aj osoby samotnej poškodenej. Išlo o osobu, ktorá vedela, ako funguje kúrenie v rodinnom dome a že ak dôjde k otvoreniu okien na kúpeľni, dôjde k spomaleniu hnilobného procesu (najmä však vzhľadom na charakter spoločného bývania šírenie hnilobného zápachu), čím malo dôjsť plynutím času i k znehodnoteniu možných dôkazov a stôp, v dôsledku čoho sa zníži šanca odhaliť páchateľa tohto činu. Išlo o osobu, ktorá vedela, aké zámky sa v dome nachádzajú (
konštatovania KEÚ PZ Slovenská Ľupča, odbor mechanoskopia, viaceré zámky v rodinnom dome mohli mať zhodný profil kľúčového otvoru a jedným kľúčom tak bolo možné ovládať viacero zámkov). Kto iný by mal opakovane prístup na miesto činu, na ktoré sa
vykonaného dokazovania opakovane vracal (najmä pre potrebu manipulovania s kľúčmi a mobilným telefónom poškodenej) a kto iný by vedel, kedy môže vstúpiť na miesto činu bez prípadných svedkov, napr. Ing. L. R., príp. obvineného. Jediným logickým záverom najmä v spojení s vykonaným dokazovaním je, že išlo o obvineného, jeho prítomnosť na mieste činu a jeho aktivita voči telu poškodenej, keď DNA profil druhého spolubývajúceho Ing. R. nebol na rozdiel od obvineného zistený ani na jednom zo zabezpečených dôkazov. Obvinený poznal miesto činu, poznal návyky a spôsob života poškodenej, mal dostatočný časový priestor a prostriedky na to, aby oddialil nájdenie tela poškodenej a s odkazom na znalecké skúmanie, ktoré potvrdilo intelektuálnu stránku obvineného vo vyššom pásme priemernej inteligencie, sa na konfrontáciu s orgánmi činnými v trestnom konaní dostatočne pripravil. Napokon dovolateľ poukázal na časť odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorou sa dotkol výpovedi znalca doc. MUDr. Ľubomíra Straku, PhD. na hlavnom pojednávaní
znalcov dusenie prebiehalo postupne, kedy sa poškodená dostala následkom nedostatku kyslíka a následkom depresie centrálneho nervového systému a útlmu dýchania do bezvedomia, mohlo to trvať aj niekoľko desiatok minút, išlo o násilnú smrť pre svoju všeobecnú podstatu, ktorá je v príčinnej súvislosti s prekrytím tváre a vonkajších dýchacích otvorov. Na záveroch znaleckého posudku zotrval aj znalec MUDr. Martin Janík, PhD. pri výsluchu
odvolacieho súdu nezodpovedané. Aj napriek tomu sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nad rámec vyjadruje k obsahu záverov prezentovaných znalcom, s ktorými nesúhlasí a
názoru odvolacieho súdu znalec na hlavnom pojednávaní prekročil svoju odbornosť, keď bez pribratia odborného konzultanta pristúpil k vyjadrovaniu sa k otázkam ovplyvnenia nervovej sústavy a psychiky poškodenej pred smrťou vyššie uvedenými látkami zistenými v jej krvi. V tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, na ktorú poukázal aj samotný znalec, že jeho hlavným zameraním je súdnolekárska alkohológia, toxikológia, psychotropné a omamné látky, dopravné nehody a strelné poranenia. Súdnolekárska toxikológia je odbor súdneho lekárstva, ktorý sa zaoberá skúmaním chemických látok v ľudskom tele a znalci z predmetného odboru tak môžu poskytovať informácie o tom, aký majú rôzne látky vplyv na psychiku skúmaných subjektov.
dovolateľa vzhľadom na obsah odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, je to práve odvolací súd, ktorý prekročil svoje oprávnenia, kedy aj napriek doplneným odborným vyjadreniam znalca, tieto interpretuje v rozpore, de facto s nimi nesúhlasí a prináša vlastné odborné, súdnoznalecké závery, nie závery právne (najmä pri zraneniach poškodenej nájdených na vnútornej strane lebky - ložiskové zakrvácanie v pravej záhlavovej oblasti v rozsahu 6,5 x 3 cm). Je preto nepochopiteľné až zarážajúce, z akého dôvodu príslušné súdy nesprávne interpretujú jednoznačné výsledky a závery nielen znaleckého skúmania, ktoré v zmysle výpovede znalca preukázali a potvrdili nielen dátum, ale aj príčinu smrti a vznik ďalších poranení na tele poškodenej. Znalec je jediným oprávneným subjektom vyjadrujúcim sa k odborným (medicínskym) záverom znaleckého skúmania.
dovolateľa došlo zo strany príslušných súdov k vážnym pochybeniam, najmä v rámci náležitého objasnenia veci, priebehu hlavného pojednávania, nestrannosti či svojvoľných úvah nezodpovedajúcich záverom znaleckého dokazovania. Obidva konajúce súdy právoplatný oslobodzujúci výrok založili v podstate na téze, že existuje závažná pochybnosť o „autenticite“ biologických stôp na tele a veciach poškodenej, keďže nie je vylúčené, že tieto môžu patriť aj tretej, nestotožnenej osobe. Uvedená téza bola zo strany súdov presadená vychádzajúc zo skutkových záverov, ktoré majú vyslovene špekulatívny, miestami až konšpiračný charakter, bez akéhokoľvek racionálneho základu. Krajský súd sa postavil do úlohy znalca a zameriava sa na dôkazy, ktoré nielenže interpretuje rozdielne od záverov znaleckého skúmania, ale absolútne ignoruje obsah ďalších, vo veci zabezpečených a významných dôkazov, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obvineného. Stalo sa to aj v dôsledku procesného postupu týkajúceho sa spôsobu zaznamenania dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, keď zvukové záznamy neboli prepísané do písomnej podoby, čím došlo zo strany konajúcich súdov k masívnej dezinterpretácii a konfirmačnému skresleniu dôkazov týkajúcich najmä zranení poškodenej, ale aj zaistených zmiešaných biologických stôp a svedeckých výpovedí.
dovolateľa najmä s poukazom na závery znaleckého dokazovania, v úzkom súvise s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, tak nemožno súhlasiť s názorom súdov, že by nebola vytvorená ucelená reťaz dôkazov presvedčivo, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujúcich obvineného zo žalovaného skutku a naopak z vykonaného znaleckého dokazovania bez rozumných pochybností vyplýva, že takéto dôkazy boli zabezpečené a tieto do seba detailne zapadajú, od zaisteného DNA profilu obvineného na tele a v osobnom priestore poškodenej, cez používanie jej mobilného telefónu obvineným s cieľom oddialiť nájdenie jej tela a minimalizovať tak jeho odhalenie až po ďalšie podporujúce dôkazy. Jediným dôkazom, ktorý do tejto reťaze nezapadá, je výpoveď obvineného. Aj napriek tomu, že pri vydaní pôvodného odsudzujúceho rozsudku mal okresný za dostatočne preukázané, že obvinený sa dopustil žalovaného trestného činu a napriek tomu, že doplnené dokazovanie dokonca prinieslo posilnenie dôkaznej situácie v neprospech obvineného, okresný súd spolu s krajským súdom v rozpore s výsledkami dokazovania dospeli k záveru, že nepriame dôkazy vedúce k dôvodnému podozreniu voči obvinenému, nevylučujú reálnu možnosť, že by páchateľom žalovaného skutku mohla byť aj iná osoba. S poukazom na uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený a zároveň boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a uvedené rozhodnutia nemožno ponechať bez nápravy, najmä ak pri realizácii tejto najzávažnejšej trestnej činnosti s nenapraviteľným následkom, bolo ich povinnosťou sa mimoriadne dôsledne spravovať dotknutými ustanoveniami Trestného poriadku, najmä pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov
12 Tr. por. K podanému dovolaniu sa vyjadril obvinený prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Podobu podaním z 9. júla 2024 (č. l. 2090 - 2093), v ktorom navrhol dovolanie zamietnuť
1 Tr. por. Obvinený poukázal na priebeh konania a v rámci prvého meritórneho rozhodnutia okresného súdu, ktorým bol uznaný vinným, na porušovanie práva na obhajobu a porušenie zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci
10 Tr. por. tým, že boli bezdôvodne zamietané jeho návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré by bolo spôsobilé preukázať jeho nevinu. K oslobodzujúcemu rozsudku okresného súdu uviedol, že tento sa zaoberal všetkými okolnosťami a zaistenými stopami z miesta činu, pričom správne konštatoval, že hlavne z výsledkov DNA analýzy jednoznačne vyplýva, že na mieste činu sa musela nachádzať aj ďalšia osoba mužského pohlavia, ktorá nebola stotožnená. Krajský súd sa v napadnutom uznesení, ktorým boli odvolania prokurátora a poškodených zamietnuté
por., resp. § 316 ods. 1 Tr. por., podrobne zaoberal dôvodmi odvolania prokurátora a konaním okresného súdu, pričom konštatoval aj to, že prokurátor neopieral podanú obžalobu o žiaden priamy dôkaz a pokiaľ ide o hodnotenie nepriamych dôkazov, tak nezistil rozpor s § 2 ods. 12 Tr. por. a správne poukázal na skutočnosť, že v tejto trestnej veci sa od počiatku postupovalo nedôsledne v rozpore s § 2 ods. 10 Tr. por. Dovolací súd pre úplnosť uvádza, že prvýkrát bolo v prejednávanej veci o obžalobe rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 26. novembra 2020, sp. zn. 3Tk/1/2020, ktorým bol obvinený H. Q. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy
1 Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe a bol mu uložený
1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere pätnásť rokov, na výkon ktorého bol
4 Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na dva roky.
1, ods. 2 Tr. por. bolo tiež rozhodnuté, že obvinený je povinný nahradiť poškodeným H. Q. a E. Q. každému škodu 10 tis. eur z titulu nemajetkovej ujmy a poškodenej E. Q. škodu 2.987,88 eur a z titulu nemajetkovej ujmy škodu 10 tis. eur. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 24. marca 2021, sp. zn. 3To/1/2021, bol
1 písm. b), písm. c) Tr. por. tento rozsudok okresného súdu zrušený v celom rozsahu a
1 Tr. por. bola vec vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu o vine obvineného v rozpore s § 168 ods. 1 Tr. por. nedáva jasné a úplné odpovede na rozhodné otázky, zodpovedanie ktorých je nevyhnutné pre preskúmanie správnosti okresným súdom ustáleného skutkového stavu. Okresný súd následne po novom prejednaní veci rozhodol o obžalobe oslobodzujúcim rozsudkom uvedeným na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o dovolaní 16. januára 2025, pričom prvýkrát 27. septembra 2024 predložený spisový materiál na rozhodnutie o dovolaní napadol do senátu 5T a bol dovolacím súdom vrátený prípisom predsedu senátu z 11. októbra 2024, sp. zn. 5 Tdo 64/2024, ako predčasne predložený, keďže okresným súdom neboli riadne vykonané úkony
por. (nezaslanie vyjadrenia obvineného k dovolaniu procesným stranám) a bolo potrebné odstrániť nezrovnalosti ohľadom vyjadrenia prokurátora k podaniu odvolania do zápisnice o hlavnom pojednávaní
ktorého trestnú vec opätovne predloženú po tom, ako bola vybavená „inak“, vybaví senát v pôvodnom zložení, t. j. v zložení v čase prvého pridelenia veci), rozhodoval v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura. Verejné zasadnutie dovolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obvineného H. Q., ktorý súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti písomným podaním z 19. marca 2026 (č. l. 2168) a poškodených H. Q., E. Q. a E. Q.. V konečných návrhoch poverená zástupkyňa ministerstva spravodlivosti uviedla, že minister spravodlivosti navrhuje, aby bolo dovolaniu vyhovené z dôvodov v ňom uvedených, prokurátor generálnej prokuratúry uviedol, že sa pripája k návrhu zástupkyne ministerstva spravodlivosti a navrhuje dovolaniu vyhovieť s poukazom aj na skutočnosť, že podnet k dovolaniu podal generálny prokurátor. Obhajca uviedol, že v zmysle vyjadrenia k dovolaniu navrhuje podané dovolanie zamietnuť a poukázal, že v pôvodnom konaní neboli vykonané obhajobou navrhované dôkazy.
3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
2 Tr. por. ak prikazuje dovolací súd vec
odseku 1 na nové prerokovanie a rozhodnutie, môže súčasne nariadiť, aby ju súd rozhodol v inom zložení senátu alebo aby ju rozhodol iný sudca. Z dôležitých dôvodov môže tiež vec prikázať na prerokovanie a rozhodnutie inému súdu toho istého druhu a stupňa. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) preskúmal podané dovolanie spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por., keď jeho podaniu predchádzal obsahovo zodpovedajúci podnet generálneho prokurátora, č. l. 2043 - 2050 a splnomocnenca poškodených, č. l. 2051 - 2063), v zákonom ustanovenej lehote (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.) a spĺňa nevyhnutné obsahové náležitosti (§ 374 Tr. por.). Dovolací súd zároveň zistil, že dovolanie je dôvodné ohľadom splnenia dovolacieho dôvodu
3 Tr. por. v zásade z pohľadu namietaných pochybení pri zisťovaní skutkového stavu, resp. vyhodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ bolo obvineným v jeho písomnom súhlase z 19. marca 2026 s vykonaním verejného zasadnutia dovolacieho súdu v jeho neprítomnosti (č. l. 2168) navrhované zamietnuť dovolanie
1 Tr. por. s poukazom na nález Ústavného súdu SR, č. k. PL. ÚS 3/2024-761 (č. 215/2024 Z. z.) bez bližšieho zdôvodnenia, tak dovolací súd uvádza nasledovné skutočnosti. Uvedený nález ústavného súdu z
1, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia). Zo spisu je zistiteľné, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo obvinenému doručené 16. novembra 2023 (čo vyplýva z doručenky na č. l. 2012) a Krajskej prokuratúre Trenčín
doručenky 6. novembra 2023 (č. l. 2012) s tým, že
vyjadrenia generálneho prokurátora v podnete na podanie dovolania došlo k takému doručeniu krajskej prokuratúre už 27. októbra 2023 (rozhodnutie krajského súdu bolo doručované Krajskej prokuratúre Trenčín priamo krajským súdom ako to vyplýva z úpravy na č. l. 2009, kde sa však doručenka nenachádza). Ministrovi spravodlivosti
2 Tr. por. plynie lehota na podanie dovolania od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr (k tomu aj S 15/2019-I.), čo v tomto prípade znamená od
por. (R 120/2012). Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod
3 Tr. por. Toto ustanovenie zakladá dva právne dôvody oprávňujúce ministra spravodlivosti podať dovolanie. Prvým z nich je nesprávne zistenie skutkového stavu (pochybenie pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu), t. j. uplatnením tohto dovolacieho dôvodu minister spravodlivosti deklaruje svoje presvedčenie o nesprávnosti hodnotenia vykonaných dôkazov v konaní, pokiaľ sa týkajú okolností podstatných pre rozhodnutie. Druhým dôvodom je zistenie závažného porušenia ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (pochybenia pri dôkaznom postupe, na základe ktorého bol zistený skutkový stav), t. j. uplatnením tohto dovolacieho dôvodu minister spravodlivosti namieta závažné pochybenie vo vykonávaných dôkazoch, ktoré má vplyv na zistený skutkový stav. Dovolací dôvod
3 Tr. por. umožňuje preskúmavanie skutkových zistení, ktoré môže spočívať v posudzovaní spôsobu hodnotenia dôkazov a záverov, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a sú podkladom na zistenie skutkového stavu. V prípade, ak súd vyhodnotí niektorý vykonaný dôkaz inak než
predstáv niektorej zo strán, nezakladá táto samotná skutočnosť bez ďalšieho tento dovolací dôvod. Na úspešné uplatnenie dovolacieho dôvodu
3 Tr. por. zákon obligatórne požaduje splnenie materiálnej podmienky ustanovenej v § 371 ods. 5 Tr. por.,
ktorého tento dovolací dôvod nemožno použiť, ak by zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Zásadným nosným argumentom v dovolaní z pohľadu posudzovania ne/viny obvineného na žalovanom skutku je, že sa súdy v pôvodnom konaní riadne nevysporiadali s vykonaným dokazovaním, v prípade hodnotenia ktorého nevzali do úvahy a nevysporiadali sa so všetkými usvedčujúcimi dôkazmi a zabezpečené dôkazy hodnotili izolovane a jednostranne v prospech obvineného. Dovolací súd k tomu uvádza, že jednou zo základných zásad v trestnom konaní a nosnou z pohľadu rozhodovania súdu meritórnym spôsobom, je zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúca z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.,
ktorého v znení účinnom v čase vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je nevyhnutným prostriedkom k náležitému zisteniu skutkového stavu veci tak, aby sa v každom jednotlivom prípade vzali do úvahy osobitosti daného prípadu a súčasne zabraňuje šablónovitému, mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Trestný poriadok nepriznáva žiadnemu dôkazu osobitný význam a ani neupravuje, aké množstvo dôkazov treba vykonať na preukázanie určitej skutočnosti. Súd hodnotí dôkazy
svojho vnútorného presvedčenia, ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z jeho strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Súd má hodnotiť každý jednotlivý dôkaz zvlášť, samostatne, ale následne aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, pričom musí postupovať dôsledne a vlastným postojom (odborným postupom) takto hodnotiť všetky relevantné dôkazy bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného. Je tiež potrebné dodať, že hodnotenie dôkazov sa neodvíja mechanicky od ich kvantity či kvality alebo pomeru dôkazov svedčiacich v prospech či neprospech obvineného, ale od vnútorného presvedčenia konajúceho súdu, ktoré musí byť založené na starostlivom a odbornom zvážení všetkých okolností danej veci. Zároveň táto základná zásada trestného konania musí byť realizovaná v obsahu vyhotovenia konkrétneho meritórneho rozhodnutia, z ktorého musí byť zrozumiteľne a preskúmateľne zistiteľné, akým spôsobom súd vyhodnotil v trestnom konaní vykonané dôkazy a ako dospel k svojmu rozhodnutiu, aby bola z ustálenej súdnej praxe splnená požiadavka dostatočnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia, keďže rozhodnutie má byť zákonné a spravodlivé (z pohľadu jeho výroku) a presvedčivé (z pohľadu jeho odôvodnenia). Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (III. ÚS 332/2009). Pre presvedčivosť a celkovú spravodlivosť rozhodnutia je zásadné, ako súd hodnotí informácie zistené z vykonaných dôkazov. V hodnotiacich úvahách sa totiž odkrýva vlastná myšlienková činnosť súdu, ktorá by mala byť v priamej príčinnej súvislosti s výrokovou časťou rozhodnutia. V nej súd strane konania spravidla oznamuje, čo z jednotlivých informácií pre neho vyplýva, čo jednotlivé informácie dokazujú, prečo niektoré informácie považuje za presvedčivé či vierohodné a iné nie, aký má postoj v kontexte zistených informácií k hlavným obhajobným argumentom obžalovaného, vlastnými úvahami hodnotí právne aspekty obrany obžalovaného a podobne. Súdy by mali poskytnúť príležitosť porozumieť ich rozhodnutiu (I. ÚS 296/2022, č. 39/2022 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu SR). Dovolací súd uvádza, že: -
2 Tr. por. v odôvodnení uznesenia treba uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe
príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti, -
1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Osobitosti odôvodnenia meritórneho uznesenia odvolacieho súdu ako konečného rozhodnutia vo veci samej v prípade, že sa rozhoduje o odvolaní procesnej strany proti rozsudku súdu prvého stupňa, vyplývajú zo skutočnosti, že je nutné posúdiť, či odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa spĺňa zákonné náležitosti
1 Tr. por. a v prípade, že tomu tak nie je, je nevyhnutné, aby tieto náležitosti uviedol samotný odvolací súd (pokiaľ z tohto dôvodu nerozhodne o zrušení rozsudku a vrátení veci súdu prvého stupňa), keďže rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu tvoria z pohľadu predmetu konania jeden celok. Dovolací súd zistil, že meritórne rozhodnutie odvolacieho súdu (a predtým súdu prvého stupňa) uvedené požiadavky vyplývajúce zo zákona a ustálenej súdnej praxe nespĺňa. V prejednávanej veci osobitná starostlivosť pri vykonávaní dôkazov vystupuje do popredia o to viac, že jednak ide o trestnú vec, v ktorej došlo k úmyselnému usmrteniu osoby, keď ľudský život je aj z pohľadu systematiky Trestného zákona najvýznamnejším chráneným objektom spoločenských vzťahov (trestné činy proti životu a zdraviu sú upravené v prvej hlave osobitnej časti Trestného zákona), jednak z obžaloby vyplýva, že vyšetrovaním nebol zabezpečený žiadny priamy dôkaz týkajúci sa posudzovania viny, ale táto je podaná na základe vo vyšetrovaní zabezpečených nepriamych dôkazov. Dokazovanie nepriamymi dôkazmi nie je vylúčené, ale je v zásade zložitejšie z pohľadu ich hodnotenia, hoci a priori nemožno považovať nepriame dôkazy sa menej vierohodné. K preukázaniu dokazovanej skutočnosti však nepostačuje iba jeden nepriamy dôkaz, ale je potrebné viacej nepriamych dôkazov, keď v zásade iba spojenie viacerých nepriamych dôkazov mú relevantnú dôkaznú hodnotu.
ustálenej súdnej praxe nepriame dôkazy musia tvoriť vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré spolu zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť, ktorá je v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že je z nich možné vyvodiť jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru (R 38/1968 - IV., R 38/1970 - I.). Z napadnutého uznesenia krajského súdu (v súlade s rozsudkom okresného súdu) vyplýva, že zásadným dôvodom pre oslobodzujúce meritórne rozhodnutie je tá skutočnosť, že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, že by obvinený bol jedinou osobou, ktorá sa mohla nachádzať na mieste činu v čase smrti poškodenej, čo v zásade krajský súd zdôvodnil (strany 12 a 13) poukázaním na túto časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu: Z výsledkov DNA analýzy a porovnania v zmysle znaleckého posudku KEU PZ Slovenská Ľupča z odvetvia kriminalistickej genetickej analýzy ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2019/1269 vyplýva, že na župane, ktorý sa nachádzal v izbe na posteli bola zistená krvná stopa - oter svetlohnedej farby na pravom vnútornom rukáve, ktorý pochádzal od obžalovaného. Zároveň župan bol na viacerých miestach znečistený otermi - kde bola zistená prítomnosť krvi a na župane bola zistená biologická stopa s prítomnosťou ľudskej spermy a zmiešaná biologická stopa nebohej a najmenej jednej osoby, pričom obžalovaný bol vylúčený ako nositeľ tejto stopy. Na tričku nebohej, ktoré mala oblečené v čase smrti bolo množstvo oterov, kde bola zistená prítomnosť krvi a biologické stopy. Krvná stopa - oter hnedej farby na prednej strane 3,3 cm od ľavého bočného švíku a 14 cm od dolného okraja trička pochádzala od obžalovaného. Na prednej strane trička v oblasti krku sa nachádzala zmiešaná biologická stopa pochádzajúca od nebohej a od obžalovaného, biologická zmiešaná stopa bola zistená aj na zadnej strane trička v oblasti krku ktorá pochádzala najmenej od dvoch osôb, jednou osobou bola nebohá a obžalovaný bol vylúčený ako nositeľ DNA. Pri televízore v izbe bol nájdený ľudský vlas zodpovedajúci profilu obžalovaného. Na čiernom povrchu hubky ktorú držala nebohá v ľavej ruke sa našla zmiešaná biologická stopa pochádzajúca najmenej od dvoch osôb, nebohá bola vylúčená ako nositeľ tejto stopy, bola tu zistená prítomnosť DNA obžalovaného, ale nebola verifikovaná DNA druhej osoby. Za nechtami nebohej na prstoch ruky ukazováka a prostredníka bola zistená zmiešaná biologická stopa pochádzajúca najmenej od dvoch osôb, jedným z nich bol obžalovaný, druhá osoba nebola stotožnená, nebohá bola vylúčená ako nositeľ tejto stopy. V kúpeľni kde bolo nájdené telo nebohej sa nachádzal papierový manuál s nápisom „F.“ na ktorom bol zistený oter hnedočervenej farby s prítomnosťou krvi nebohej, jednalo sa o zmiešanú biologickú stopu od nebohej a ďalšej nestotožnenej osoby, pričom obžalovaný bol vylúčený ako nositeľ tejto stopy. Na uteráku, ktorým mala nebohá prekryté dýchacie cesty, a ktorý bol v zadnej časti zafixovaný o sprchový kút, nebola zistená prítomnosť krvi, nachádzala sa na ňom biologická stopa od nebohej a zmiešaná biologická stopa na povrchu rubovej strany uteráka, ktorá patrila nebohej a nestotožnenej osobe, obžalovaný bol vylúčený ako nositeľ stopy. Žiadna stopa pochádzajúca od obžalovaného nebola na uteráku zistená. V izbe sa nachádzala plechovka od piva, na ktorej bola zistená zmiešaná biologická stopa pochádzajúca najmenej od dvoch osôb, nebohá ako aj obžalovaný boli vylúčení ako nositelia stopy, jednou nestotožnenou osobou bola osoba mužského pohlavia. Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku ČES:PPZ-KEU-SL-SXP-2019/1269 vyplýva, že mechanizmus vzniku biologických stôp nie je predmetom skúmania kriminalistickej genetickej analýzy. Preto nie je možné sa vyjadriť k presnému času a mechanizmu vzniku biologických stôp na skúmaných predmetoch. Výsledky analýzy DNA neposkytujú informácie o tom, ako a kedy bola stopa vytvorená. Vzhľadom na existenciu stôp, ktoré jednoznačne nepochádzajú od obžalovaného a zároveň nepatria nebohej, vzniká dôvodná pochybnosť o tom, že sa skutku dopustil práve obžalovaný. Dovolací súd v súlade s podaným dovolaním preskúmaním obsahu znaleckého posudku KEÚ PZ Slovenská Ľupča, odvetvie kriminalistickej genetickej analýzy, z 13. septembra 2019, ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2019/1269 (č. l. 877 - 885), a jeho doplnenia č. 1 z 9. apríla 2020, ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2020/825 (č. l. 889 - 890A) zo spisu zistil, že krajský súd ako odvolací súd (rovnako okresný súd) nesprávne interpretoval výsledky vykonaného znaleckého dokazovania ohľadom biologických stôp zistených na mieste činu, ktoré boli porovnávané s krvou nebohej poškodenej, výterom bukálnej sliznice obvineného a výterom bukálnej sliznice svedka Ing. L. R.U.F. (resp. s DNA z nich izolovanej). Krajský súd ako odvolací súd (v súlade s rozsudkom okresného súdu) dospel k takému záveru, že v prípade zisteného zmiešaného DNA profilu vylúčil obvineného ako nositeľa stopy, čo bolo v rozpore so znaleckým posudkom, v ktorom bolo uvedené, že obvinený bol vylúčený ako pôvodca majoritnej časti DNA profilu daného biologického materiálu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.