Obsah (10)

§ 421§ 605§ 420§ 449§ 450§ 419§ 140§ 603§ 46§ 44

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/96/2024 Identifikačné číslo spisu: 8819206904 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

ktorého by bolo v rozpore s princípom právnej istoty, ponechať trojročnú premlčaciu dobu pre prípadnú snahu žalobkyne obrátiť sa na súd a reagovať tak na ponuku žalovaného na spätný odpredaj. Dovolanie 10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“), ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzovala z § 420 písm.

1. f)CSP a § 421 ods. 1 písm.
2. a)a
3. b)CSP navrhujúc rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne rozsudky oboch súdov nižších inštancii zmeniť tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 11. K dovolaciemu dôvodu

§ 421

CSP uviedla právnu otázku, či sa § 605 Občianskeho zákonníka vzťahuje len (

1. i)na ponuku na uplatnenie predkupného práva alebo aj (
2. ii)na uplatnenie nárokov z titulu porušenia predkupného práva. 12.

dovolateľky nesprávne právne posúdenie spočívalo v tom, že nárok z titulu porušenia predkupného práva (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) si súdy zamenili s predkupným právom ako takým (§ 140 Občianskeho zákonníka) a v dôsledku tejto právnej chyby dospeli k nesprávnemu právnemu záveru o zániku práva žalobkyne. 13. Správne právne riešenie malo byť

názoru dovolateľky také, že nárok mal byť posúdený ako nárok z titulu porušenia predkupného práva, a nie ako výkon predkupného práva, pretože zo žiadnej právnej normy nevyplýva, aby nárok vzniknutý z titulu porušenia predkupného práva bol limitovaný prekluzívnou lehotou. 14. Rozsudok odvolacieho súdu považovala dovolateľka za nesprávny, pretože nerozlišoval medzi (

1. i)uplatnením zákonného predkupného práva v prípade riadnej ponuky a (
2. ii)uplatnením nárokov z porušenia zákonného predkupného práva. Kým v prvom prípade je potrebné uskutočniť ponuku na uplatnenie predkupného práva pred samotným predajom podielu a predkupné právo zaniká, ak nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny do dvoch mesiacov po ponuke, tak v druhom prípade dochádza k uplatneniu nárokov z titulu porušenia predkupného práva po predaji podielu bez realizácie ponuky zo strany povinného spoluvlastníka, pričom v prípade uplatnenia nárokov z dôvodu porušenia predkupného práva zákon nelimituje oprávneného spoluvlastníka prekluzívnou lehotou, s ktorou by bol spojený zánik predkupného práva. 15. Právo žalobkyne nemohlo zaniknúť ani na základe iných zákonných ustanovení, pretože zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva takýto právny následok v podobe prekludovania práva. Základným predpokladom zániku predkupného práva

§ 605

Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že oprávnenému z predkupného práva bola predložená ponuka na uplatnenie predkupného práva - z tohto dôvodu je táto právna norma v okolnostiach prejednávaného sporu neaplikovateľná, pretože žalobkyni nebola v rámci výkonu predkupného práva pred prevodom podielu na žalovaného predložená žiadna ponuka. Ustanovenie § 605 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie a odvolací súd, sa nevzťahuje na mimosúdne vyporiadanie po porušení predkupného práva. 16. Rozdiel medzi uplatňovaním predkupného práva a uplatňovaním nárokov z titulu porušenia predkupného práva spočíva aj v rozdielnom okruhu subjektov vo vzťahu, ku ktorým sa jednotlivé nároky uplatňujú - predkupné právo mala totiž žalobkyňa voči pôvodným spoluvlastníkom, ktorí previedli podiel na žalovaného, kým nárok z porušenia predkupného práva sa uplatňuje voči žalovanému ako nadobúdateľovi podielu. Z uvedeného

dovolateľky vyplýva, že predkupné právo nemôže logicky zaniknúť preto, že sa neuplatnilo voči tretej osobe, ale výlučne v prípade neuplatnenia voči pôvodnému spoluvlastníkovi v režime ustanovenia § 605 Občianskeho zákonníka. 17. Dovolateľka ďalej poukázala na neakceptovateľné tvrdenie odvolacieho súdu,

ktorého si žalovaný splnil svoju povinnosť spätného odpredaja keďže žalovaný doposiaľ nepreviedol predmetný spoluvlastnícky podiel na žalobkyňu. To, že žalovaný formálne v liste uviedol, že súhlasí so spätným odpredajom, ale jeho následná pasivita a obštrukcie viedli k tomu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, nemožno po právnej stránke vyhodnotiť ako splnenie jeho povinnosti previesť vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalobkyňu. 18. Za rozporný so zákonom dovolateľka považovala dôvod odvolacieho súdu uvedený v bode 21. rozsudku,

ktorého mal právny úkon žalovaného reagujúci na výzvu žalobkyne, podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Uplatnenie práva na uzavretie kúpnej zmluvy a samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy sú dve rozličné skutočnosti; kým v prvom prípade ide o jednostranný právny úkon vo výlučnej dispozícii žalobkyne, v druhom prípade ide o dvojstranný právny úkon, pri ktorom sa vyžaduje spolupôsobenie a prejav vôle zo strany žalovaného, aby došlo k zavŕšeniu prevodu spoluvlastníckeho podielu.

1. Za bezpredmetné žalobkyňa považovala vyjadrenie odvolacieho súdu v bodoch
2. -
3. napadnutého rozhodnutia, pretože v konaní sa neriešila, resp. nebola namietaná neplatnosť právneho úkonu.
4. Dovolateľka ďalej uviedla, že ak by bol dovolací súd názoru, že dovolateľkou prezentovaná interpretácia k prípustnosti odvolania už vyplýva z rozhodnutí dovolacieho súdu, navrhla, aby bolo dovolanie posudzovane

§ 421ods.

1 písm. a) CSP. V opačnom prípade, navrhla posudzovať predmetnú otázku v režime neexistencie rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k posudzovanej otázke prípustnosti dovolania. 21. V rámci dovolacieho dôvodu

§ 420písm.

f) CSP dovolateľka tvrdila, že odvolací súd sa nevysporiadal s argumentáciou a zásadnými námietkami žalobkyne týkajúcimi sa rozlišovania predkupného práva ako primárneho práva na jednej strane a právom z titulu porušenia predkupného práva ako odvodeného práva na strane druhej vrátane otázky ich preklúzie.

dovolateľky odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nereagoval na žiadnu odvolaciu námietku, preto v dovolaní nemalo význam vymenúvať jednotlivé argumenty, ktoré zostali opomenuté.

1. V rozsudku odvolacieho súdu absentovalo vyhodnotenie a odôvodnenie vo vzťahu ku kľúčovým tvrdeniam a argumentácii žalobkyne, preto dovolateľka vyhodnotila odôvodnenie rozsudku ako nepreskúmateľné, nedostatočné a nepresvedčivé, neobsahujúce zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.
2. K dovolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať žalovanému voči žalobkyni nárok na náhrad trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že predkupné právo žalobkyne zaniklo márnym uplynutím predĺženej lehoty, keďže svojim konaním (neuzatvorením kúpnej zmluvy a nezaplatením kúpnej ceny) dala najavo, že o kúpu nehnuteľností viac nemá záujem.

žalovaného súdy v danom prípade postupovali správne, keď rozhodli, že došlo k zániku nároku žalobkyne tým, že na daný prípad správne aplikovali § 605 Občianskeho zákonníka, keďže nárok žalobkyne sa viazal k predkupnému právu. Posúdenie veci dovolacím súdom 24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je dôvodné, a preto

§ 449ods.

1 a 2 CSP zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a

§ 450CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov.

1. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.
2. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR.
3. Obsahom základného práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného

§ 420

CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné

§ 421ods.

1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP). 28.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 29. V danom prípade z dovolania žalobkyne vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu na základe § 420 písm.

1. f)CSP a § 421 ods. 1 písm.
2. a)a
3. b)CSP. 30. V zmysle § 420 písm.
4. f)CSP je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 31. Ustanovenie § 420 písm.
5. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 32. Dovolateľka v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm.
6. f)CSP odvolaciemu súdu vytýka nedostatky v odôvodnení, ktoré považovala za nepreskúmateľné, nedostatočné a nepresvedčivé, neobsahujúce zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre vysporiadanie sa s jeho odvolacími námietkami v odvolacom konaní. 33. Dovolací súd zistil existenciu skutočností naplňujúcich dovolací dôvod

§ 420písm.

f) CSP, keďže rozhodnutia súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu neboli riadne a zrozumiteľne odôvodnené.

1. K námietkam dovolateľky o nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. K jeho naplneniu dochádza tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od
2. júla 2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z
3. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
4. decembra 1994, Hiro Balani c. Španielsko z
5. decembra 1994, Georgiadis c. Grécko z
6. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z
7. februára 1998).
8. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z
9. septembra 2022 vyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie dané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy SR (m. m. II. ÚS 336/2019).“ Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať vo dvoch podobách: ako procesná svojvôľa, teda hrubé alebo opakované porušenie zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, alebo ako hmotnoprávna (meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
10. Dokazovanie je procesným právom osobitne upravený postup súdu v civilnom konaní, slúžiaci k utvoreniu poznatkov súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, ktorých existencia alebo neexistencia zostala pochybná, kedy súd svojimi zmyslami poznáva určitú rozhodujúcu skutočnosť priamo alebo poznáva určité správy o tejto skutočnosti. Pri tomto postupe utvorené poznatky sa nazývajú skutkové poznatky a myšlienkový postup hodnotenia rozhodujúcich skutočností je skutkovým hodnotením.
11. Hodnotenie dôkazov je činnosť, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15 základných princípov Civilného sporového poriadku a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.
12. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť, ak súd pri rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho rozhodnutia úplne inak ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva. V tomto spore je možné takúto vadu vidieť v rozhodnutí súdu prvej inštancie v bode
13. odôvodnenia, a následne i v bodoch
14. a
15. -
16. odôvodnenia odvolacieho súdu.
17. Odvolací súd sústredil svoju pozornosť na skutočnosť, že žalovaný svoju povinnosť ponúknuť žalobkyni spätnú kúpu predmetnej nehnuteľnosti za rovnakých podmienok splnil, poukazujúc na vyjadrenie k výzve na uplatnenie predkupného práva z
18. októbra 2018 (l. č. 43) a Dohodu z
19. novembra 2018 (l. č. 45), keďže žalovaný uviedol písomnou formou, že prevod bude uskutočnený. Zároveň sa odvolací súd stotožnil bez ďalšieho vysvetlenia s výhradami žalovaného, že by bolo v rozpore s princípom právnej istoty ponechať trojročnú premlčaciu dobu pre prípadnú snahu žalobkyne obrátiť sa na súd (bod
20. odôvodnenia). 40.

§ 421ods.

1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 41. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú

dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, či je táto otázka riešená dovolacím súdom rozdielne alebo nebola riešená. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené jeho rozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil, riešiace otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu alebo tvrdenie, že táto právna otázka nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená. 42. Z hľadiska prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm.

1. a)CSP má osobitný význam vzájomný vzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Pre právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (R 83/2018). 43. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami a vyjadrujú ju predovšetkým rozhodnutia a stanoviská Najvyššieho súdu SR, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením spravodlivého procesu, princípu rovnosti, právnej istoty a legitímneho očakávania strán (čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 3 Základných princípov CSP). Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané nepublikované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017 a 6Cdo/129/2017). 44. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R 71/2018). 45. Aby na základe dovolania podaného

tohto ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP (porovnaj sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017, 8Cdo/95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť, len ak sú splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. 46. Otázkou relevantnou

§ 421ods.

1 písm. a) CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine či iného predpisu hmotného práva), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky dovolateľa v dovolaní nenastolené a nepomenované nemajú z hľadiska prípustnosti dovolania

tohto ustanovenia relevanciu. 47. V súvislosti s dovolacím dôvodom

§ 421ods.

1 písm. a), resp.

1. b)CSP dovolateľka položila dovolaciemu súdu právnu otázku: Či sa § 605 Občianskeho zákonníka vzťahuje len (
2. i)na ponuku na uplatnenie predkupného práva alebo aj (
3. ii)na uplatnenie nárokov z titulu porušenia predkupného práva?. 48. Keďže dovolateľka v dovolaní neoznačila ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť, položenú právnu otázku dovolací súd posudzoval

dovolacieho dôvodu § 421 ods. 1 písm. b) CSP ako otázku neriešenú. 49. Odvolací súd v danej veci zaujal záver, že žalovaný si splnil povinnosť ponúknuť žalobkyni nehnuteľnosť na kúpu za rovnakých podmienok, čím došlo k náprave porušenia predkupného práva žalobkyne. Lehota na zaplatenie kúpnej ceny žalobkyni uplynula po dvoch mesiacoch od ponuky v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že ak žalobkyňa zostala pasívna, jej predkupné právo zaniklo (prekludovalo sa). 50.

§ 140

Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne

veľkosti podielov. 51.

§ 603ods.

3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. 52.

§ 605

Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. 53. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného ako nadobúdateľa nehnuteľnosti nápravy porušenia predkupného práva žalobkyne ako spoluvlastníčky. Práva vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva sú upravené v §§ 137 - 142 Občianskeho zákonníka, osobitne predkupné právo spoluvlastníka je upravené v § 140 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd SR svojou rozhodovacou činnosťou ustálil, že pri porušení vecného predkupného práva sa môže spoluvlastník domáhať:

1. a)vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom a nadobúdateľom z dôvodu tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka),
2. b)aby mu predaný spoluvlastnícky podiel nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ponúkol na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil spoluvlastnícky podiel od povinnej osoby (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka);
3. c)naďalej si môže ponechať predkupné právo, (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). (R 5/2022, 7Cdo/47/2013, 3Cdo/122/2009, 2Cdo/28/2009). 54. K dovolateľkinej právnej otázke dovolací súd uvádza, že spoluvlastníctvo je najčastejším dôvodom vzniku predkupného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve.

ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka pri prevode podielu majú spoluvlastníci predkupné právo na podiel, ktorý chce niektorý zo spoluvlastníkov previesť. Predkupné právo sa nevzťahuje na prípad, keď sa podiel prevádza na blízku osobu. Zákonné predkupné právo

§ 140

Občianskeho zákonníka v časti upravujúcej spoluvlastnícke vzťahy, ani ďalšie ustanovenia podrobnejšie upravujúce predkupné právo, neobsahujú ďalšiu úpravu tohto vzťahu spoluvlastníkov. Vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, možno z uvedeného vyvodiť, že zákonodarca predpokladal aplikáciu ustanovení o zmluvnom predkupnom práve (§ 602 a nasl. Občianskeho zákonníka) aj na zákonné predkupné právo. 55. Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 upravuje dôsledky porušenia predkupného práva. Iba z povahy predkupného práva, ako aj z dôsledkov porušenia predkupného práva upravených v tomto odseku možno vyvodiť, že porušením predkupného práva možno zjednodušene rozumieť, že ten, kto mal povinnosť vec oprávnenému ponúknuť na predaj, toto právo oprávneného nerešpektoval a vec predal niekomu inému. Ak bolo predkupné právo oprávnenej osoby porušené uvedeným spôsobom, oprávnený má aj nasledujúce dve možnosti, a to

1. a)môže sa domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, alebo
2. b)mu zostane predkupné právo zachované. Žalobkyňa v tomto spore uplatňuje možnosť a), t. j. uložiť žalovanému ako nadobúdateľovi nehnuteľnosti, povinnosť ponúknuť žalobkyni nehnuteľnosť na predaj a aj reálne s ňou uzavrieť kúpnu zmluvu. 56. Právo domáhať sa, aby nadobúdateľ nehnuteľnosti ponúkol vec oprávnenej osobe (obídenému spoluvlastníkovi) na predaj, nemá ale povahu predkupného práva, ale nároku z porušenia predkupného práva pretože predkupné právo sa môže realizovať len vtedy, ak nadobúdateľ sám chce vec predať inej osobe a vtedy by mal povinnosť nehnuteľnú vec ponúknuť na predaj spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Ide tu ale o sprísnenú zákonnú podmienku,

ktorej je nadobúdateľ veci povinný vec ponúknuť na predaj opomenutej oprávnenej osobe, ktorú povinnosť možno hodnotiť ako istú sankciu za porušenie predkupného práva. Zákon nerieši otázku, dokedy sa oprávnená osoba môže domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj. Dovolací súd je názoru, že aj toto právo je svojou povahou právom, ktoré podlieha premlčaniu, a zastáva názor, že tohto práva sa možno domáhať vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. 57. Právna úprava predkupného práva je koncipovaná tak, že predpokladá uskutočnenie ponuky v dvoch prípadoch: 1/ v prípade ponuky prevádzajúceho spoluvlastníka je realizovaná pred predajom spoluvlastníckeho podielu (výklad § 140 Občianskeho zákonníka) a 2/ v prípade porušenia predkupného práva, keď sa opomenutý spoluvlastník môže od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj (§ 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak teda zákonodarca v § 605 Občianskeho zákonníka určil dobu dokedy sa má predaj uskutočniť po ohlásení ponuky, a to v prípade, že doba na zrealizovanie predaja nie je dohodnutá, je potrebné zodpovedať otázku aké náležitosti má obsahovať samotná ponuka, akú má mať formu a tiež aké bude mať ponuka právne účinky. Z § 605, veta tretia Občianskeho zákonníka vyplýva, že ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. 58.

§ 46ods.

1 a 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. 59.

§ 44ods.

1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 60. V danej veci žalovaný vo vyjadrení z 12. októbra 2018 síce písomne súhlasil s predajom nehnuteľnosti za rovnakých podmienok, za akých došlo k uzatvoreniu jednotlivých kúpnych zmlúv, s tým, že predmet kúpy ako aj kúpna cena boli jednoznačne uvedené, avšak

názoru dovolacieho súdu vyjadrenie žalovaného k výzve (l. č. 43), nemožno považovať za akceptáciu návrhu žalobkyne, keďže súhlasný prejav žalovaného nebol vyjadrený vo forme podpisu na rovnakej listine. K rovnakému záveru možno dospieť už z dôvodu, že žalobkyňa žalovanému neodoslala ňou podpísaný text kúpnej zmluvy, preto jej výzvu na predloženie ponuky na predaj zo

1. septembra 2018 (l. č. 40), je možné považovať len „za pozvanie k rokovaniu o návrhu“ a nie o ponuku s právnymi účinkami v zmysle § 605 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na predaj a kúpu nehnuteľnosti je potrebné splniť aj ďalšie zákonné podmienky (písomná forma s podpismi účastníkov na tej istej listine, následný návrh vkladu do katastra nehnuteľností a s tým spojené vecno-právne účinky zmluvy,...), preto už samotná ponuka musí byť písomná a jej prijatie by malo byť na tej istej listine (obdobne ako v § 46 Občianskeho zákonníka).
2. O relevantnej ponuke žalovaného by bolo možné uvažovať, ak by žalovaný k svojmu vyjadreniu priložil aj vypracovaný návrh kúpnej zmluvy, ktorý by podpísal. Následne by zmluvu podpísala žalobkyňa bez výhrad. K tomu ale nedošlo. Vzhľadom na uvedené, nie je možné sa

názoru dovolacieho súdu stotožniť so záverom odvolacieho súdu uvedeným v bode

1. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, že pokiaľ žalovaný písomnou formou v zastúpení svojho zástupcu uviedol, že spätný prevod bude uskutočnený za rovnakých podmienok ako nehnuteľnosť nadobudol on, ide o určitý právny úkon so zrejmými podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy a to predmet kúpy a kúpna cena a bola dohodnutá aj doba na uzavretie zmluvy [Dohodou z
2. novembra 2018 (l. č. 45)].
3. Vychádzajúc z Dohody z
4. novembra 2018 (l. č. 45), v ktorej si aj účastníci sporu dohodli predĺženie termínu na uzavretie kúpnych zmlúv do dňa
5. decembra 2018, je možné uzavrieť, že ustanovenie § 605 Občianskeho zákonníka prvá veta sa tu nedá aplikovať (ak by aj boli splnené kritéria účinnej ponuky), keďže si jej účastníci dohodli termín dokedy má prísť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Druhú veta § 605 Občianskeho zákonníka tu nie je možné použiť pre nateraz vyslovené pochybnosti o existencii účinnej ponuky a tiež, pretože právny vzťah medzi žalobkyňou a žalobcom nemá základ v predkupnom práve, ale v porušení predkupného práva, ktoré má (mala) žalobkyňa vo vzťahu k ďalším spoluvlastníkom predanej nehnuteľnosti. Preto je nateraz neudržateľný a predčasný záver odvolacieho súdu o zániku predkupného práva žalobkyne a potvrdenie rozsudku prvej inštancie. V zmysle uvedeného je aj záver odvolacieho súdu, vychádzajúci z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, minimálne predčasný.
6. V rámci dovolacieho dôvodu

§ 421

CSP dovolateľka namietala nesprávnosť právneho názoru odvolacieho súdu, že si žalovaný splnil povinnosť spätného odpredaja, že právny úkon žalovaného reagujúci na výzvu žalobkyne mal podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a poukázala zároveň na odôvodnenie v bodoch 22. - 24. napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd vo vzťahu k uvedeným námietkam konštatuje, poukazujúc zároveň na svoje vyššie uvedené závery, že dovolateľka dovolacie dôvody uplatnila relevantne. Najvyšší súd SR je názoru, že rozhodnutia súdov nižších inštancií trpia vadou zmätočnosti v intenzite porušujúcej právo na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.

1. f)v spojení s § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP. Dovolací súd zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) rozsudok odvolacieho súdu aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP). 64. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, súd prvej inštancie aj odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). 65. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). 66. Dovolací súd zrušil aj uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 14. marca 2024 č. k. 3C/58/2019-340 a z 10. mája 2024 č. k. 3C/58/2019-369 z dôvodu, že majú svoj základ vo výroku o trovách konania, ktorý bol zrušený rozhodnutím dovolacieho súdu. Závislým výrokom môže byť nielen opravným prostriedkom nedotknutý výrok tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci. Vydanie uznesenia o trovách konania je jednostranne závislé od existencie rozhodnutia vo veci samej. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o trovách konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutia vo veci samej by zostalo uznesenie o trovách konania osamotené a strácalo by rozumný zmysel, čo by odporovalo princípu právnej istoty. 67. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.