Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/68/2025 Identifikačné číslo spisu: 4118212952 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2026 Meno a priezvisko: Mgr. Miroslav Šepták Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4118212952.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky, v spore žalobcu: IP Nitra, s.r.o., so sídlom Šulekova 2, Bratislava, IČO: 46 474 412, zastúpeného: advokátska kancelária Šranko s.r.o., Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 50 485 601, proti žalovanému: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného: Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r. o., so sídlom V Českej republike, Těšnov 1/1059, 110 00 Praha 1, konajúca na Slovensku prostredníctvom Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, IČO: 53 650 441, so sídlom Palisády 56, Bratislava, o zaplatenie sumy 569.283,88 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/126/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. septembra 2024 sp. zn. 12Co/11/2023-1212, takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24. septembra 2024 sp. zn. 12Co/11/2023-1212 v časti zmeňujúceho výroku týkajúceho sa zamietnutia príslušenstva - úroku z omeškania, z r u š u j e a vec mu v uvedenom rozsahu vracia na ďalšie konanie. Odôvodnenie 1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 387 ods. 1 a § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie resp. prvoinštačný súd“) zo dňa 27. októbra 2022, č. k. 9C/126/2018-1158, v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie „žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 466.651,14 (výrok II.)“ a ktorým „priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.), a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznaného príslušenstva - úroku z omeškania (výrok II.) tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 1.1. Súd prvej inštancie vec v rámci zdôvodnenia rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia (zvýšenej) náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Nitra kat. úz. Drážovce, vyvlastnených na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 15.8.2017 sp. zn. OU-NR-OVBP2-2017/026360-14 vo výške 569.283,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 569.283,88 eur od 8.11.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.11.2017 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2017/026360-14 zo dňa 15.8.2017, ktorým Okresný úrad Nitra odbor výstavy a bytovej politiky a rozhodol o vyvlastnení jeho vlastníckeho práva k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území O., ktoré boli pôvodne evidované na LV č. XXXX ako pozemky registra „C“ parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 337 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, v celosti za náhradu vo výške 340290,72 eur pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“ k. ú. S., L., O., X., L., Č., Z., ktorá bola určená na základe znaleckého posudku č. 62/2017 zo dňa 27.4.2017 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS-Komercia, a. s. (cena 19,36 eur/m2), ktorý predložil žalovaný hoci on predložil ďalšie dva znalecké posudky, a to č. 32/2017 zo dňa 30.6.2017 vypracovaný znalcom Z. S. (cena 54,86 eur/m2) a č. 68/2017 zo dňa 30.6.2017 vypracovaný znalcom F.. A. E. (cena 55,76 eur/m2). Nesprávne určenie výšky náhrady namietal už počas vyvlastňovacieho konania, avšak správny orgán jeho námietku zamietol a preto podal na Krajský súd v Nitre žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré vydalo druhostupňové rozhodnutie, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 11S/203/2017. Nakoľko správny orgán vyvlastnil nehnuteľnosti okrem iného i na účely § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov, mal za to, že si môže uplatniť požiadavku na vyššiu náhradu, ktorá mu patrí. Namietal, že znalecký posudok ÚEOS - Komercia a. s. má chyby, pretože všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená nesprávne metódou polohovej diferenciácie a tak nezohľadňovala atribúty obsiahnuté v § 2 písm.
- g)vyhlášky a náhrada ani zďaleka nedosahovala cenu, ktorú by vyvlastnený pozemok dosiahol na trhu pri voľnom predaji. Náhrada bola určená v rozpore s požiadavkou § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní v spojitosti s § 2 písm.
- g)vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, nereflektovala stav trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite a v danom čase. Znaleckým posudkom mala byť pritom zistená najpravdepodobnejšia cena nehnuteľností ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mali dosiahnuť v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Analýza porovnateľných kúpnych cien nesmie v znaleckom posudku, ktorý má byť podkladom pre určenie primeranej náhrady za vyvlastnenie chýbať. Nesprávne určenie výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľností nemôže byť legitimizované a objektivizované len tým, že znalec použije jednu z do úvahy pripadajúcich metód ocenenia. Každá použitá metóda ocenenia musí smerovať k takému určeniu hodnoty majetku, ktorá sa čo najviac približuje realite. Medzi pojmami „všeobecná hodnota“ a „trhová cena“ by nemal byť rozdiel a preto je aplikovateľná aj judikatúra Najvyššieho súdu SR spred obdobia účinnosti zákona č. 282/2018 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/3/2017, na ktorý nadväzuje rozsudok sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 8.11.2017. Keďže výšku náhrady bolo potrebné podľa neho posudzovať ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, kedy stratil svoje vlastníctvo k vyvlastneným pozemkom, dal si vypracovať nový znalecký posudok č. 43/2017 znalcom Jozefom Markom, podľa ktorého hodnota vyvlastnených pozemkov k tomuto dňu použitím porovnávacej metódy bola 977.632,74 eur. Keďže za vyvlastnenie mu bola priznaná náhrada len vo výške 408.348,86 eur, ktorá mu bola pripísaná na účet, domáhal sa doplatenia rozdielu v sume 569.283,88 eur. 1.2. Žalovaný nárok žalobcu neuznal. Uviedol, že zákon o významných investíciách v § 4a ods. 4 záväzným spôsobom určuje pre náhradu za vyvlastnenie spôsob stanovenia jej výšky v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nehnuteľností. Podkladom pre určenie výšky náhrady za vyvlastnenie je znalecký posudok, v ktorom musí byť stanovená všeobecná hodnota vyvlastňovanej nehnuteľnosti, pričom postup stanovenia všeobecnej hodnoty je podrobnejšie upravený v prílohe č. 3 časti B. vyhlášky. Všeobecnú hodnotu možno určiť podľa troch metód
- a)porovnávacej,
- b)výnosovej a
- c)metódy polohovej diferenciácie. Výber metódy alebo ich kombinácie vykonáva vždy znalec, podľa toho ktorá metóda v konkrétnom čase, v danom mieste a k rozhodujúcemu dátumu vystihuje reality a čo najobjektívnejšie stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Pokiaľ sa javil znalcovi výber metódy polohovej difereciácie za najvhodnejší, čo v znaleckom posudku č. 62/2017 aj odôvodnil, je absolútne legitímne, aby zisťoval všeobecnú hodnotu týmto spôsobom. Táto metóda sa v praxi používa bežne v prípade aj je jedinou použiteľnou metódou, najmä ak znalec nemôže použiť porovnávaciu metódu (napr. ak nemá k dispozícii dostatočný počet preukázateľných a hodnoverných podkladov pre porovnanie). Námietky žalobcu vznesené v správnom konaní o vyvlastnení boli preskúmané a toto rozhodnutie je preskúmavané Krajským súdom v Nitre v správnom súdnom konaní, sú nedôvodné a nemôžu mať za následok pochybnosť o hodnovernosti a správnosti znaleckého posudku č. 62/2017. Mal za to, že žalobcovi patrí náhrada za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nehnuteľností podľa zákona o významných investíciách a zákona o vyvlastňovaní a nie trhovej cene podľa stavebného zákona. Stavebný zákon s účinnosťou od 1.7.2016 nie je všeobecným predpisom o vyvlastnení a preto rozsudky sp. zn. 5Sžk/3/2017 a sp. zn. 10Sžk/15/2016, na ktoré poukázal žalobca nie sú aplikovateľné pre toto konanie, ktoré bolo uskutočnené podľa zákona o vyvlastnení a nie podľa stavebného zákona. Ani akékoľvek iné súdne rozhodnutia vo veci vyvlastnenia vydané pred 1.7.2015 alebo aj iné, ak sa netýkali vyvlastnenia podľa osobitného zákona - zákona o významných investíciách, nemôžu zohľadňovať relevantnú právnu úpravu podľa § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/1/2017 zo dňa 31.5.2017, sp. zn. 2Sžk/2/2017 zo dňa 26.7.2017 a 5Sžk/4/2018 zo dňa 4.12.2018, podľa ktorých je potrebné vychádzať z osobitnej právnej úpravy zákona o významných investíciách. Ani rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/65/2015, ktorý sa týka právneho vzťahu pred účinnosťou ustanovenia § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách nie je aplikovateľný v tomto súdnom konaní. Pretože podľa § 9 ods. 3 písm.
- f)zákona o vyvlastňovaní sa má k návrhu pripojiť znalecký posudok nie straší ako dva roky, nie je správna ani domnienka žalobcu, že náhradu za vyvlastnenie je potrebné posudzovať ku dňu právoplatnosti vyvlastnenia. Súd preto nemôže prihliadať na znalecký posudok č. 43/2017, ktorý bol vyhotovený ku dňu 27.11.2017, kedy už boli pozemky zhodnotené a neodráža tak skutočnosti, na ktoré prihliadol správny orgán a na základe, ktorých rozhodoval o výške náhrady za vyvlastnenie, pričom znalec nebral do úvahy ani viaceré negatívna hodnotených pozemkov, zvýšil ich hodnotu za použitia koeficientu všeobecnej situácie, intenzity využitia, funkčného využitia, technickej infraštruktúry, povyšujúcich faktorov a nepoužil na zníženie hodnoty koeficient redukujúcich faktorov, ani výber zmlúv o prevode nehnuteľností použitých na porovnávanie nebol objektívny, správne nebol použitý ani
- a)ekonomický faktor,
- b)polohový faktor a
- c)fyzický faktor a znalec nehodnotil pozemky osobitne, neprihliadol na ich výmeru, napojiteľnosť a polohu a preto ani z tohto dôvodu nebolo možné uznať nárok žalobcu. Namietal aj nárok na úroky z omeškania, pretože k žiadnemu omeškaniu neprišlo, nakoľko rozhodnutie o vyvlastnení malo konštitutívny charakter. Pokiaľ by súd považoval znalecký posudok č. 43/2017 za riadny dôkaz a pretože ide o osobitný prípad vyžadujúci osobitné vedecké posúdenie navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil znalecký ústav. Namietal, že konanie vedené pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 11S/205/2017 nie je možné považovať za konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie súdu v tomto súdnom konaní a preto nie je dôvod na prerušenie tohto konania. 1.3. Keďže obe sporové strany navrhli znalecké dokazovanie, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorému určil zistiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností vyvlastnených rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 15.08.2017, č. OU-NR-OVBP2-2017/026360-14, právoplatným dňa 10.11.2017, a to parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 337 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, pôvodne evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. O., obec Nitra, okres Nitra, ku dňu 10.11.2017 (právoplatnosť vyvlastnenia), ku dňu 15.08.2017 (vydanie prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení) a ku dňu 19.10.2017 (vydanie druhostupňového rozhodnutia o vyvlastnení), a to metódou polohovej diferenciácie ako i porovnávacou metódou, vykonať a zdôvodniť výber vhodnej metódy stanovenia všeobecnej hodnoty, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty vo vzťahu k ohodnocovaným nehnuteľnostiam, porovnať predložený znalecký posudok č. 43/2017 zo dňa 27.11.2017, ktorý vypracoval znalec Z. S. a znalecký posudok č. 62/2017 zo dňa 27.04.2017, ktorý vypracoval znalec, spoločnosť ÚEOS - Komercia, a. s. so všeobecnou hodnotou pozemkov stanovenou znaleckým ústavom a odborne zhodnotiť zistené rozdiely medzi ZP č. 43/2017, resp. ZP č. 62/2017, na jednej strane, a všeobecnou hodnotou pozemkov stanovenou znaleckým ústavom na strane druhej, (a to najmä, nie však výlučne, z pohľadu vhodnosti zvolenej metódy, jej faktickej implementácie znalcom, apod.) a doplniť vlastné zistenia znaleckého ústavu (ak bude znalecký ústav považovať za vhodné). 1.4. Znalecký ústav doručil súdu znalecký posudok dňa 25.4.2022 pod č. 56/2022, proti záverom ktorého žalobca nevzniesol námietky. Dňa 2.5.2022 znalec zaslal súdu doplnenie znaleckého posudku, ktorým opravil chyby v písaní a na výzvu súdu sa v ňom vyjadril aj k námietkam žalovaného. Výsluchom znalca povereného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline F.. S. I., K.., potom súd prvej inštancie zistil, že „stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v zmysle vyhlášky 492/2004 Zb. je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny, ktorú by mala nehnuteľnosť dosiahnuť v rámci voľného trhu. Znalci v zmysle vyhlášky musia dodržiavať metodické postupy a v rámci nich je priestor aj na subjektívne hodnotenie, ale len v rámci určitých možných rozptylov. Znalec musí vyhodnotiť, či bude aplikovať najvyššiu či najnižšiu hodnotu určitého čiastkového koeficientu, ale v rámci hodnoty, ktorú mu predpis umožňuje. V zmysle vyhlášky sú zadefinované spôsoby určenia. Nie je mu príslušné, a ani znaleckému ústavu, hodnotiť správnosť alebo nesprávnosť postupu znalcov. V znaleckom posudku sa vyjadrili k určitým rozdielom a ku každému postupu dali závery, či sa s nimi stotožňuje znalecký ústav alebo nie. Vyhodnotenie tohto postupu z hľadiska správnosti je potom na súde. Vo vyjadrení k námietkam - bod 3, str. 2 uviedol, že znalecký ústav vykonal podrobnú analýzu zmlúv, ktoré tvorili obsah spisu. Išlo o niekoľko desiatok zmlúv, ktoré vyhodnocovali a ktoré sa nachádzajú v spise (str. 138 a nasl.) a zároveň išlo aj o súčinnosť zo strany prevažne žalovaného, ako aj nahliadnutím do Zbierky listín Okresného úradu, do zmlúv, ktoré sú definované v písm.
- c)na str. 8-10 a na základe týchto údajov znalecký ústav vypracoval znalecký posudok. To, na čo je pozemok určený, má určitý vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Uvedené vyplýva z koeficientu funkčného využitia územia, do ktorého začlenili plochy určené pre verejné a technické vybavenie, a rovnako to zohľadnili aj pri fyzických faktoroch jednotlivých zmlúv, nachádzajúcich sa na str. 28 znaleckého posudku. Pri hodnotení fyzických faktorov bol rozdiel zohľadnený sadzbou 5 %, ktorý považuje znalecký ústav za dostatočný pre význam strategického parku. Na porovnanie uviedol, že aj pri strategickom parku Sever alebo Jaguár či Kia sa kupovali pozemky v celosti bez ohľadu, či bola určená komunikácia. Dôležitým faktorom bolo funkčné využitie územia. Rozdielom ohľadne kúpnych zmlúv s väčšou výmerou bolo to, že na rozdiel od parku Sever, ktorý mal svoju infraštruktúru, tu sa pohybovali v inom parku. V rámci tohto znalecký ústav vyhodnotil zníženie od 5 % ako dostatočné. Nerozlišuje sa tu, či tam budú len trávnaté porasty alebo priemyselné objekty a že za každú takúto časť by bola iná suma. Pozemky boli súčasťou existujúceho priemyselného parku, ktorý mal svoju infraštruktúru. Tento znalecký posudok vypracovali viacerí ľudia a bola na ňom všeobecná zhoda. Či to je významná investícia alebo štátna cesta, tieto zmeny vzišli postupne. A táto cesta bola vyvolaná priamo investíciou, aby sa zlepšila infraštruktúra. Pokiaľ by iný znalecký ústav vychádzal zo všetkých parametrov a podkladov, ktoré oni mali dostupné, nemal by dospieť k významnej zmene všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Tieto ostatné znalecké posudky nemali všetky tieto podklady“. 1.5. Súd prvej inštancie následne vykonaným dokazovaním zistil, že rozhodnutím Okresného úradu Nitra odbor výstavy a bytovej politiky zo dňa 15.8.2017 č. OU-NR-OVBP2-2017/026360-14 v prospech žalovaného bolo vyvlastnené vlastnícke právo žalobcu k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území O., ktoré boli v tom čase evidované na LV č. XXXX ako pozemky registra „C“ parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 337 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2, parc. číslo 1264/82, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2, parc. číslo 1264/84, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2, parc. číslo 1264/90, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, v celosti za náhradu vo výške 340.290,72 eur pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“ k. ú. S., L., O., X., L., Č., Z., ktorá bola určená na základe znaleckého posudku č. 62/2017 zo dňa 27.4.2017 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS-Komercia, a.s. (cena 19,36 eur/m2) t. j. spolu vo výške 340.290,72 eur, ktorú mu žalovaný vyplatil dňa 12.12.2017 a dňa 19.12.2017 DPH vo výške 68.058,14 eur, spolu 408.348,86 eur. Námietky žalobcu k výške náhrady za vyvlastnenie boli zamietnuté. Z rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2017 číslo: 27702/2017/SV/72808 súd zistil, že žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu Okresného úradu Nitra odvolal, pričom jeho odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie Okresného úradu Nitra bolo potvrdené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2017. Žalobou zo dňa 7.12.2017 sa žalobca správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Nitre proti Ministerstva doprav a výstavby Slovenskej republiky domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 11S/203/2017 a v dôsledku späťvzatia žaloby súd uznesením č. k. 11S/203/2017-482 zo dňa 22.8.2019 konanie zastavil. Žalovaný dňa 12.12.2017 uhradil náhradu za vyvlastnenie vo výške 340.290,72 eur a dňa 19.12.2017 DPH z tejto sumy vo výške 68.058,14 eur. 1.6. Žalovaný v konaní predložil súkromný znalecký posudok znalca ÚEOS - Komercia, a. s. č. 62/2017 zo dňa 27.4.2017, ktorým bola k 27.4.2017 stanovená okrem iných všeobecná hodnota pozemkov, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. O.. V zmysle záverov tohto posudku, je poloha pozemkov premyslená, technická infraštruktúra je stredná. Pozemky majú príbuznú polohu a technická infraštruktúra a účel ich využitia sú rovnaké, rovnaká je aj ich všeobecná hodnota. Znalec neuplatnil koeficient povyšujúcich faktorov a uplatnil redukujúci faktor z titulu druhu zástavby. Všeobecnú hodnotu parcely č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2 určil vo výške 8.169,92 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2 vo výške 8.944,32 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 337 m2 vo výške 6.524,32 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2 vo výške 18.779,20 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2 vo výške 5.924,16 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2 vo výške 65.707,84 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2 vo výške 2.904 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2 vo výške 3.659,04 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2 vo výške 14.132,80 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2 vo výške 21.063,68 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2 vo výške 13.087,36 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2 vo výške 40.520,48 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6.760 m2, vo výške 130.873,60 eur, ktorú hodnotu zistil metódou polohovej diferenciácie, pretože žalobca mu predložil sedem zmlúv, z web stránky mesta Nitra prevzal štyri zmluvy, ktoré sa týkali lokality priemyselného parku Nitra Sever, jednu zmluvu mal od Rímskokatolíckej cirkvi a na realitných portáloch bola zmluva na predaj pozemku o výmere 50 000 m2, ale boli v nich rozdiely v jednotkových cenách od 17,21 eur/m2 do 150 eur/m2, vo výmere, predpokladaného spôsobu ich využitia vzhľadom na ich polohu bolo podľa neho zložité a obtiažne vybrať vhodné kúpne zmluvy pre porovnávaciu metódou a ich objektivizáciu a preto pre stanovenie všeobecnej hodnoty znalec použil metódu polohovej diferenciácie. 1.7. Súkromným znaleckým posudkom znalca Z. S. č. 43/2017 zo dňa 28.11.2017 (predloženého žalobcom) bola k 27.11.2017 stanovená okrem iných všeobecná hodnota parciel, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. O.. Metódou polohovej diferenciácie znalec zistil všeobecnú hodnotu parcely č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2 určil vo výške 23.193,12 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2 vo výške 25.391,52 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 337 m2 vo výške 18.521,52 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2 vo výške 53.311,20 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2 vo výške 16.817,76 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2 vo výške 186.534,24 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2 vo výške 8.244 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2 vo výške 10.387,44 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2 vo výške 40.120,80 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2 vo výške 59.796,48 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2 vo výške 37.152,96 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2 vo výške 115.031,28 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, vo výške 371.529,60 eur. Porovnávacou metódou znalec zistil všeobecnú hodnotu na mernú jednotku vo výške 55,62 eur/m2 t. j. parcely registra CKN č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2 určil vo výške 23.471,64 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2 vo výške 25.696,44 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 337 m2 vo výške 18.743,94 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2 vo výške 53.951,40 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2 vo výške 17.019,72 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2 vo výške 188.774,28 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2 vo výške 8.343 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2 vo výške 10.512,18 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2 vo výške 40.602,60 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2 vo výške 60.514,56 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2 vo výške 37.599,12 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2 vo výške 116.412,66 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, vo výške 375.991,20 eur. Znalec na porovnávanie použil zmluvu zo dňa 27.6.2011, ktorej predmetom bol predaj pozemku vo výmere 3854 m2 za 291.362,40 eur, zo dňa 25.7.2016, ktorej predmetom bol predaj pozemku vo výmere 3572 m2 za 205.747,20 eur a zo dňa 30.9.2016. Ako vhodnú metódu zvolil porovnávaciu metódu nakoľko táto metóda vychádza z reálne uskutočnených prevodov vlastníctva pozemkov, lepšie vystihovala súčasnú situáciu na realitnom trhu s pozemkami a najpresnejšie vystihovala definíciu všeobecnej hodnoty. 1.8. Znalecký posudok súdom nariadeného znalca Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 56/2022 zo dňa 14.4.2022 a jeho dodatku č. 1 zo dňa 28.4.2022, určil ku dňu vydania rozhodnutia o vyvlastnení 15.8.2017, ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia 19.10.2017 a ku dňu jeho právoplatnosti 10.11.2017, všeobecnú hodnotu pozemkov parcely registra CKN parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 337 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. O. a boli pôvodne zapísané v LV č. XXXX v rovnakej výške, pretože nezistil v období od 15.8.2017 do 10.11.2017 také zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na všeobecnú hodnotu hodnotených pozemkov porovnávacou metódou, a to parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2 určil vo výške 21.011,38 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2 vo výške 23.002,98 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 337 m2 vo výške 16.779,23 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2 vo výške 48.296,30 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2 vo výške 15.235,74 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2 vo výške 168.987,26 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2 vo výške 7.468,50 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2 vo výške 9.410,31 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2 vo výške 36.346,70 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2 vo výške 54.171,52 eura, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2 vo výške 33.658,04 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2 vo výške 104.210,47 eur, parc. číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, vo výške 336.580,40 eur, spolu 875.158,83 eur po zaokrúhlení 875.000 eur. Znalec z porovnania vylúčil zmluvy, v ktorých sa dojednané kúpne ceny javili ako extrémy v porovnaní s ostatnými kúpnymi zmluvami, zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi spriaznenými osobami a neboli uzavreté v časovej blízkosti k rozhodnému obdobiu a tak porovnával zmluvu uzavretú s Farguell Nitra s.r.o. dňa 30.9.2016, ktorej predmetom bol pozemok o výmere 13982 m2 v kat. úz. O. za kúpnu cenu 805.363,20 eur, zmluvu uzavretú s Quadrant Plastic Composites Slovakia s.r.o. dňa 23.11.2016, predmetom ktorej predmetom bol pozemok o výmere 69084 m2 v kat. úz. S. za kúpnu cenu 3.316 032 eur, zmluvu uzavretú s Rímskokatolíckou cirkvou sídelná kapitula Nitra dňa 14.11.2016, predmetom ktorej bol pozemok o výmere 160 m2 v kat. úz. S. za kúpnu cenu 9.392 eur, zmluvu uzavretú s TITRANS Y. G., s.r.o. dňa 28.7.2017, predmetom ktorej bol pozemok o výmere 28 520 m2 v kat. úz. O. za kúpnu cenu 1.642 752 eur, zmluvu uzavretú s Alpha Euro Management SL zo dňa 13.9.2017, premetom ktorej bol pozemok o výmere 6 000 m2 v kat. úz. O. za kúpnu cenu 345.600 eur a zmluvu uzavretú s G-TES s.r.o. dňa 9.10.2017, predmetom ktorej bol pozemok o výmere 100 000 m2 v kat. úz. S.e za kúpnu cenu 4.920 000 eur. Takto zistená všeobecná hodnota je porovnateľná aj so všeobecnou hodnotou zistenou metódou polohovej diferenciácie podľa zásad určených v prílohe č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. vo výške 883.595,79 eur. Znalec pri použití koeficientu všeobecnej situácie vychádzal z toho, že k rozhodnému obdobiu išlo o priemyslovú zónu, koeficientu intenzity využitia, že pozemky sú bez zástavby, koeficientu dopravných vzťahov, že sa tam nachádzala zastávka MHD do 1 km od hodnotených pozemkov, koeficientu funkčného využitia územia, že išlo o pozemky určené pre stavbu účelovej komunikácie, preložky, cyklotrasy, chodníkov a nástupišti, podjazdu pre cyklistov a oporných múrov, koeficientu technickej infraštruktúry, že priamo cez pozemky viedla technická infraštruktúra, pri koeficiente povyšujúcich faktorov zohľadnil, že pozemky boli voľné, stavebne pripravené a pri koeficiente redukujúcich faktorov, že sa tam nachádzali rozvody technickej infraštruktúry a im prislúchajúce ochranné pásma. Znalec zdôvodnil výber vhodnej metódy tak, že porovnávacia metóda je uprednostňovaná pred ostatnými metódami a považovaná za objektívnu metódu na odhad všeobecnej trhovej hodnoty, predpokladom jej použitia je dostatok objektívnych podkladov, ktorý bol v tomto prípade naplnený. Porovnávanie bolo vykonané s údajmi obsiahnutými v reálne uzatvorených kúpnych zmluvách v danom mieste a čase. Znalec porovnal aj predložené znalecké posudky č. 43/2017 a 62/2017. Nesúhlasil so závermi znalca Ing. Jozefa Marka uvedenými v znaleckom posudku č. 43/2017, ktorý hodnotil pozemky metódou polohovej diferenciácie aj porovnávacou metódou, pretože pri metóde polohovej diferenciácie namiesto koeficientu intenzity využitia použil koeficient nebytové stavby pre priemysel, pričom v rozhodnom dátume boli tieto pozemky využívané na poľnohospodárske účely a teda mal byť zatriedený do skupiny - poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia, koeficient technickej infraštruktúry pozemku použil na hornej hranici, pri stanovení koeficientu redukujúcich faktorov nezohľadnil existenciu inžinierskych vedení a ich ochranných pásiem a pri porovnávacej metóde použil tri zmluvy, z ktorých zmluvu z roku 2011 mal pre extrémnu cenu 75,60 eur/m2 z porovnávania vylúčiť a bez bližšieho odôvodnenia vyjadril vplyv zmeny polohy a fyzický faktor aplikoval na všetky pozemky rovnaký hoci neboli zhodné. Nestotožnil sa ani zo závermi znalca ÚEOS-Komercia, a. s. uvedenými v znaleckom posudku č. 62/2017, pretože pri určovaní hodnoty použil výlučne metódu polohovej diferenciácie, čo nelogicky zdôvodnil príliš veľkým počtom kúpnych zmlúv, hoci bola oblasť dobre vybavená použil koeficient technického vybavenia ako strednú vybavenosť, hoci k rozhodnému dátumu bola predmetná oblasť vybavená kompletnou technickou infraštruktúrou, čiže veľmi dobrá vybavenosť, nepoužil koeficient povyšujúcich faktorov, hoci bola splnená podmienka na zatriedenie do položky „ pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúži v súčasnosti a nebolo zrejmé, či zohľadnil ochranné pásma so zriadením vecného bremena. 1.9. Znalec Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity sa dňa 24.6.2022 vyjadril aj k námietkam žalovaného, v rámci ktorého uviedol, že „znalecký posudok č. 56/2022 je podľa odborného úsudku znaleckého ústavu spracovaný metodicky správne, pričom možno poukázať na skutočnosť, že Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je tvorcom metodiky stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov a spolutvorcom jej modifikácií zverejnených v predpisoch upravujúcich výkon znaleckej činnosti. Všeobecná hodnota je objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Výsledná všeobecná hodnota predmetných pozemkov nie je výsledkom matematických operácií, ale výsledkom znaleckého skúmania, ktoré bolo odborne a náležite v predmetnej veci vykonané, podrobne v Znaleckom posudku č. 56/2022 popísané a na základe jeho výsledkov bola stanovená výsledná všeobecná hodnota predmetných pozemkov uvedená v rekapitulácii Znaleckého posudku č. 56/2022. Žalovaným demonštratívne porovnávanie zatriedení čiastkových koeficientov v rôznych znaleckých posudkoch, ktorých predmetom boli pozemky v rôznom umiestnení, považuje za absurdné, pretože práve rozdielna poloha a rozdielne vlastnosti pozemkov spôsobujú rozdielne hodnoty koeficientov. Ako príklad uviedol znalecký posudok „STU A“ aj „STU B“, kde predmet posúdenia tvorili pozemky úplne v odlišnom umiestnení (k.ú. L., lokalita Šindolka), ktoré objektívne nemožno zrovnávať s pozemkami v existujúcom priemyselnom parku Nitra Sever. Z uvedeného vyplývajú rozdielne zatriedenia funkčného využitia územia, dopravných vzťahov, technickej infraštruktúry, povyšujúcich aj redukujúcich faktorov. Znalecký posudok „ÚSI Žilina“, kde predmet posúdenia tvorili pozemky v inom umiestnení v rámci priemyselného parku a s inými obmedzeniami (iným záberom ochranných pásiem technickej infraštruktúry). Preto vyjadrenia žalovaného ku koeficientu redukujúcich faktorov typu „hodnota dokonca znížená“ označil za absolútne neodborné. Naopak znalecký ústav prihliadal na všetky vplyvy, tzn. aj vplyvy s negatívnym dopadom na všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov, a to s ohľadom na ich konkrétny rozsah. Žalovaným uvádzaná odchýlka „o cca 100%“ je na podklade vyššie uvedeného absolútne nesprávnym záverom neodborne vykonaného porovnávania hodnotení pozemkov v odlišnom umiestnení. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že porovnávací materiál na aplikáciu porovnávacej metódy si zabezpečuje znalecký ústav. Toto tvrdenie označil za zavádzajúce, pretože znalecký ústav vykonal v znaleckom posudku č. 56/2022 podrobnú analýzu dostupných dokladov o prevodoch pozemkov v danej lokalite, ktoré boli obsiahnuté v spise, ako aj tých, ktoré predložili sporové strany a tých, ktoré získal pri výkone znaleckej činnosti. Dôkazom sú vymenované podklady k spracovaniu znaleckého úkonu uvedené v bode 5 na stranách 4 až 10 znaleckého posudku ako aj výber porovnateľného materiálu uvádzaný v texte bodu 2.7 a v grafe č. 1 na strane 25 znaleckého posudku. Z nepochopenia podstaty vplyvu rozsahu ochranných pásiem technickej infraštruktúry potom žalovaný mylne uvádzal, že znalecký ústav pri použití tej istej metódy a tých istých zmlúv určil v znaleckých posudkoch č. 56/2022 a č. 59/2022 „rozdielnu cena o 20% “. Ak by žalovaný skúmal obsah znaleckých posudkov, tak by určite zistil výrazný rozdiel rozsahu a teda aj vplyvu ochranných pásiem technickej infraštruktúry na všeobecnú hodnotu pozemkov, ktorá je zohľadnená vo fyzických faktoroch - existencia vecných bremien s rozdielnym vplyvom 5 % a 22 %. Poukazovanie žalovaného na znalecké posudky „STU A“ a „STU B“ považoval za zavádzajúce, pretože v týchto posudkoch boli predmetom pozemky v inom umiestnení. Dôvody nemožnosti porovnávania sú zhodné s tými, ktoré uvádza k bodu II. Tvrdenie žalovaného bolo aj v príkrom rozpore s jeho prednesom dňa 09.06.2022 na pojednávaní v konaní 10C/126/2018 k znaleckému posudku znaleckého ústavu č. 59/2022. V tomto prednese sám žalovaný poukazoval na nesprávnosť použitia zmlúv z rozdielnych katastrálnych území (k. ú. Drážovce a k. ú. Mlynárce), pričom v danom prípade išlo o pozemky umiestnené v rovnakom priemyselnom parku. Tento prístup v podaných vyjadreniach (prednesoch) navodzuje dojem, že konkrétne vyjadrenie (prednes) je vždy koncipované s cieľom spochybniť znalecký posudok znaleckého ústavu. Predmetom znaleckého posudku č. 56/2022 podaného znaleckým ústavom boli pozemky v priemyselnom parku Nitra Sever, ktorý bol vybudovaný už pred zverejnením a vybudovaním významnej investície „Výstavba strategického parku" vo verejnom záujme. V lokalite priemyselného parku Nitra Sever sa trhové ceny vyvíjali omnoho skôr. Z grafu č. 1 obsiahnutého na 25. strane znaleckého posudku č. 56/2022 jednoznačne možno pozorovať, že trhové ceny v priemyselnom parku Nitra Sever boli už v roku 2008 na úrovni 37,92 €/m2. Tvrdenia žalovaného sa opierajú o predaje poľnohospodárskej pôdy v danej lokalite v tom čase určenej územným plánom na poľnohospodárske využitie v cenách 1 - 3 €/m2. Až zmenou územného plánu vo väzbe na významnú investíciu vo verejnom záujme dochádzalo k zmene trhovej ceny týchto pozemkov, ktoré boli umiestnené mimo územia v tom čase existujúceho priemyselného parku Nitra Sever, ktorý mal vybudovanú dopravnú a technickú infraštruktúru. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s porovnávaním nezcelených (rozdrobených) pozemkov novovytváraného strategického parku bez vybudovanej dopravnej a technickej infraštruktúry s pozemkami v existujúcom priemyselnom parku“. 2. Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil podľa § 4a ods. 1, ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, § 2 ods. 1, § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, § 2 písm. g/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, čl. 11 ods. 4 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd, čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Uviedol, že v konaní nebolo sporné a aj bolo rozhodnutiami o vyvlastnením preukázané, že vlastnícke právo žalobcu k sporným parcelám bolo vyvlastnené v prospech žalovaného z dôvodu vybudovania strategického parku, ktorý je významnou investíciou. K dohode o sume náhrady za vyvlastnenie týchto parciel neprišlo a preto správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určil náhradu za vyvlastnenie, vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 62/2017, ktorý vypracovala znalecká organizácia ÚEOS - Komercia a. s. dňa 27.4.2017 vo výške 340.290,72 eur bez DPH (408.348,66 eur s DPH). Žalobca proti takto určenej náhrade namietal, dal si vypracovať dva znalecké posudky, a v súlade so všeobecnou hodnotu zistenou znalcom Jozefom Markom v znaleckom posudku č. 43/2017 v celkovej výške 977.632,74 eur požadoval zaplatenie rozdielu náhrady za vyvlastnenie vo výške 569.283,88 eur (977.632,74 - 408.348,86) podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. účinného v čase vyvlastnenia v tomto konaní. Pretože závery oboch znalcov boli v zrejmom nepomere a išlo aj o obzvlášť závažný prípad, súd na návrh oboch strán nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorý zistil všeobecnú hodnotu predmetných parciel v celkovej výške 875.158,83 eur, po zaokrúhlení vo výške 875.000 eur. 2.1. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v danom prípade išlo o významnú investíciu a preto mala byť náhrada za vyvlastnenie určená podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nehnuteľností, určenej na základe znaleckého posudku. Pretože náhrada za vyvlastnenie má byť ekvivalentná, jej výška sa má zisťovať analyzovaním miestneho trhu za použitia všetkých troch rovnocenných metód a nemôže ísť iba o cenu určenú podľa polohy (umiestnenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnení ktorej sa koná. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že oba pojmy a „to všeobecná náhrada“ a „trhová cena“ sú totožné a na prejednávaný prípad je možné aplikovať aj judikatúru z predchádzajúceho obdobia. Poskytnutie primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie je podmienkou vyvlastnenia, ktorá je zakotvená aj v Listine základných práv a slobôd, ako aj v Ústave Slovenskej republiky. 2.2. Uviedol, že v danej veci bola všeobecná hodnota vyvlastnených parciel zisťovaná troma znaleckými posudkami, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom dva súkromné znalecké posudky znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia a. s. a znalca Z. S. nepovažoval za objektívne a presvedčivé. Znalecká organizácia ÚEOS - Komercia a. s. totiž zisťovala všeobecnú hodnotu nehnuteľností bez relevantného odôvodnenia iba za použitia metódy polohovej diferenciácie, a bez toho, aby analyzovala miestny trh, hoci mala k dispozícii porovnávací materiál a znalecký posudok neobsahoval ani analýzu porovnateľných kúp. Pri metóde polohovej diferenciácie použila nesprávny koeficient technického vybavenia ako stredná vybavenosť, nepoužila koeficient povyšujúcich faktorov a z posudku nebolo zrejmé, či boli zohľadnené ochranné pásma so zriadením vecného bremena, čo vyplývalo zo znaleckého dokazovania vykonaného znaleckým ústavom, ktoré koeficienty boli v rovnakej miere aplikované na všetky parcely bez ďalšieho skúmania ich odlišností. Znalec Jozef Marko, ktorý síce zisťoval všeobecnú hodnotu oboma metódami s takmer totožným výsledkom vo vzťahu k sporným parcelám, zase ale pri metóde polohovej diferenciácie namiesto koeficientu inžinierske stavby použil koeficient nebytové stavby pre priemysel, koeficient technickej infraštruktúry pozemku použil na hornej hranici, pri stanovení koeficientu redukujúcich faktorov nezohľadnil existenciu inžinierskych vedení a ich ochranných pásiem, pri porovnávacej metóde použil tri zmluvy, z ktorých zmluvu z roku 2011 mal pre extrémnu cenu z porovnávania vylúčiť, bez bližšieho odôvodnenia vyjadril vplyv zmeny polohy a fyzický faktor aplikoval na všetky pozemky rovnaký, hoci neboli zhodné, čo bolo rovnako zistené znaleckým dokazovaním vykonaným znaleckým ústavom. 2.3. Znalecký posudok znaleckého ústavu, ktorý zisťoval všeobecnú hodnotu pozemkov metódou polohovej diferenciácie a aj porovnávacou metódou a ktorý porovnal aj oba predchádzajúce súkromné znalecké posudky, potom súd považoval za najobjektívnejší a najpresvedčivejší, pretože znalecký ústav v znaleckom posudku podrobne uviedol a vysvetlil metódu stanovenia všeobecnej hodnoty, použité koeficienty a ich hodnoty náležite odôvodnil. Znalecký ústav sa presvedčivým spôsobom vysporiadal s námietkami žalovaného, keď uviedol prečo ako vhodnú metódu na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určil porovnávaciu metódu, keď táto metóda je najobjektívnejšou v prípade, ak existujú viac ako tri ponuky (zmluvy), z ktorým možno porovnať jednotlivé kúpne ceny, pričom za základ sa berú pozemky v rovnakom umiestnení. Znalecký ústav sa vysporiadal s námietkami, ktoré zmluvy bral za základ pri vypracovaní znaleckého posudku a na ktoré zmluvy, ktoré mu pri vypracovaní boli sprístupnené, či už samotnými stranami sporu alebo nahliadnutím do príslušných registrov, neprihliadal, predovšetkým to boli tie zmluvy, v ktorých dojednané kúpne ceny sa javili ako extrémy v porovnaní s ostatnými kúpnymi zmluvami, zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi spriaznenými osobami a neboli uzavreté v časovej blízkosti k rozhodnému obdobiu. Predmetom znaleckého posudku č. 56/2022 podaného znaleckým ústavom boli pozemky v priemyselnom parku Nitra Sever, ktorý bol vybudovaný už pred zverejnením a vybudovaním významnej investície „Výstavba strategického parku" vo verejnom záujme. V lokalite priemyselného parku Nitra Sever sa trhové ceny vyvíjali omnoho skôr, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 56/2022. Trhové ceny v priemyselnom parku Nitra Sever boli už v roku 2008 na úrovni 37,92 eur/m2. Zmenou územného plánu vo väzbe na významnú investíciu vo verejnom záujme dochádzalo k zmene trhovej ceny týchto pozemkov, ktoré boli umiestnené mimo územia v tom čase existujúceho priemyselného parku Nitra Sever, ktorý mal vybudovanú dopravnú a technickú infraštruktúru. Ďalej znalecký ústav jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom uviedol, prečo vyhodnotil zníženie ceny o 5% a nie viac, keď uviedol, že „to, na čo je pozemok určený, má určitý vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Uvedené vyplýva z koeficientu funkčného využitia územia, do ktorého začlenili plochy určené pre verejné a technické vybavenie, a rovnako to zohľadnili aj pri fyzických faktoroch jednotlivých zmlúv, nachádzajúcich sa na str. 28 znaleckého posudku. Pri hodnotení fyzických faktorov bol rozdiel zohľadnený sadzbou 5 %, ktorý znalecký ústav považoval za dostatočný pre význam strategického parku. Na porovnanie uviedol, že aj pri strategickom parku Sever alebo Jaguár či Kia sa kupovali pozemky v celosti bez ohľadu, či bola určená komunikácia. Dôležitým faktorom tu bolo funkčné využitie územia. Rozdielom ohľadne kúpnych zmlúv s väčšou výmerou je to, že na rozdiel od parku Sever, ktorý mal svoju infraštruktúru, tu sa pohybovali v inom parku. V rámci tohto znalecký ústav vyhodnotil zníženie od 5 % ako dostatočné. Nerozlišuje sa tu, či tam budú len trávnaté porasty alebo priemyselné objekty a že za každú takúto časť by bola iná suma. Pozemky boli súčasťou existujúceho priemyselného parku, ktorý mal svojou infraštruktúru. Tento ZP vypracovali viacerí ľudia a bola na ňom všeobecná zhoda. Či to je významná investícia alebo štátna cesta, tieto zmeny vzišli postupne. A táto cesta bola vyvolaná priamo investíciou, aby sa zlepšila infraštruktúra. Pokiaľ by iný znalecký ústav vychádzal zo všetkých parametrov a podkladov, ktoré oni mali dostupné, nemal by dospieť k významnej zmene všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Tieto ostatné znalecké posudku nemali všetky tieto podklady.“ S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za preukázané, že znalecký ústav najvierohodnejším a najobjektívnejším spôsobom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a tento znalecký posudok bral súd za základ pri svojom rozhodovaní akú sumu je žalovaný povinný titulom finančnej náhrady za vyvlastnenie žalobcovi doplatiť. Keďže všeobecná hodnota pozemku sa musí zistiť znaleckým posudkom, ktorý nemôže byť viac ako dva roky starý, logicky musí byť zistená najneskôr ku dňu vydania rozhodnutia o vyvlastnení t. j. dňa 15.8.2017, ku ktorému dňu zisťoval hodnotu iba znalecký ústav a preto je jeho posudok aj z tohto dôvodu relevantný. 2.4. V časti úroku z omeškania vo výške 8% p. a. zo sumy 569.283,88 eur od 8.11.2018 do 5.2.2019 a v časti úroku z omeškania vo výške 3% p. a. zo sumy 569.283,88 eur od 6.2.2019 do zaplatenia vzal žalobca žalobu späť, preto súd prvej inštancie v uvedenej časti s poukazom na § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil. 2.5. Keďže znaleckým dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba bola dôvodná iba v časti sumy 466.651,14 eur, vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 2.6. Mal za to, že čas splnenia nebol medzi stranami sporu dohodnutý a preto bol žalovaný podľa § 563 Občianskeho zákonník povinný splniť žalobcovi dlh prvého dňa po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Pretože žalobca požiadal žalovaného preukázateľne o plnenie až doručením žaloby zo strany súdu dňa 5.2.2019, žalovaný bol v omeškaní so splnením tohto peňažného dlhu podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka až od 6.2.2019. Uvedené reflektoval aj samotný žalobca, ktorý v priebehu sporu vzal žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 8% p. a. zo sumy 569.283,88 eur od 8.11.2018 do 5.2.2019 a v časti úroku z omeškania vo výške 3% p. a. zo sumy 569.283,88 eur od 6.2.2019 do zaplatenia späť. Žalobca má preto podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania z priznaného plnenia od 6.2.2019 do zaplatenia. Pretože dňa 6.2.2019 bola základná úroková sadza Európskej centrálnej banky 0 %, má žalobca podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, nárok iba na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. 2.7. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu sporu žalovaný navrhol vykonať vo veci ešte jedno kontrolné znalecké dokazovanie ustanovením znaleckého ústavu STU Bratislava. Tento návrh na doplnenie dokazovania vykonaním ďalšieho kontrolného znaleckého posudku súd zamietol, nakoľko nevidel dôvod, pre ktorý by mal súd ustanoviť do konania ďalší znalecký ústav. Znalecký ústav ustanovený na návrh oboch strán sa vysporiadal so všetkými námietkami, vierohodným spôsobom uviedol, prečo nemohli obstáť znalecké posudky predložené stranami v spore a určil najobjektívnejšou metódou - porovnacou metódou všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. 2.8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože bol v konaní čo do základu nároku úspešný, pričom výška nároku závisela od výsledkov znaleckého dokazovania. Poukázal na nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020 sp. zn. II. ÚS 399/2019. 2.9. O trovách znaleckého dokazovania rozhodol súd prvej inštancie analogicky podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má znalec proti v konaní neúspešnému žalovanému. Znalec si za úkon - účasť na pojednávaní vyúčtoval znalečné v celkovej výške 244,99 eura, ktoré bolo čiastočné hradené z preddavku vo výške 150 eur, ktorý zložil žalovaný. Neuhradené zostalo znalečné vo výške 94,99 eura. 3. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom sp. zn. 12Co/11/2023 z 24. septembra 2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie „žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 466.651,14 (výrok II.)“ a ktorým „priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.), a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznaného príslušenstva - úroku z omeškania (výrok II.) tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že z obsahu odvolania žalovaného vyplynulo, že tento napadol len výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o priznaní zvýšenej náhrady za vyvlastnené pozemky, ako aj súvisiaci výrok IV. O trovách konania. Nakoľko proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie podané nebolo, v týchto častiach sa stal rozsudok súdu prvej inštancie právoplatným. 3.1. Odvolací súd následne konštatoval vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznanej istiny. Poukázal na to, že podľa neho súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy považoval za logické, legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite aj odôvodnil. 3.2. Poukázal na to, že sporové strany majú v konaní bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporových strán. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie. 3.3. Odvolací súd v prvom rade skúmal či konanie pred súdom prvej inštancie v danej veci nebolo postihnuté procesnou vadou, pričom dospel k záveru, že napadnutý prvoinštančný rozsudok ani jednou z procesných vád obsiahnutých v citovanom ustanovení CSP netrpí. Námietku žalovaného ohľadne zamietnutia jeho návrhu na doplnenie dokazovania vykonaním ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania považoval za nedôvodnú. Uviedol, že v danej veci boli predložené dva súkromné znalecké posudky - znalecký posudok znalca ÚEOS - Komercia, a.s. č. 62/2017 zo dňa 27.4.2017 a znalecký posudok znalca Z. S. č. 43/2017 zo dňa 28.11.2017, ktoré spĺňali náležitosti v zmysle § 209 CSP, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď nimi vykonal znalecké dokazovanie. Keďže tieto súkromné znalecké posudky sa v niektorých parametroch líšili, súd prvej inštancie postupoval takisto správne, keď v konaní nariadil znalecké dokazovanie vyhotovením kontrolného znaleckého posudku, ktorým znalec posúdil a zhodnotil aj oba súkromné znalecké posudky. Kontrolný znalecký posudok bol vykonaný certifikovaným znaleckým ústavom ÚSI Žilina, ktorý je aj tvorcom metodiky určovania všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Znalecký ústav vypracoval aj dodatok ku kontrolnému znaleckému posudku, na pojednávaní sa zástupca znaleckého ústavu - znalec vyjadril podrobne k námietkam žalovaného ku kontrolnému znaleckému posudku. Súd prvej inštancie vzhľadom k tomu postupoval v súlade so zákonom, keď návrh žalovaného na vykonanie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania zamietol. 3.4. K námietkam žalovaného ohľadne určenia všeobecnej hodnoty pozemkov ku dňu vyvlastnenia, spočívajúcich v tom, že ÚSI Žilina nežiadal od neho realizované kúpne zmluvy a použil iba kúpne zmluvy predložené žalobcom, že ÚSI Žilina nesprávne určil koeficienty v kontrolnom znaleckom posudku, že neporovnal všetky kúpne zmluvy, uzatvorené v rokoch 2015-2016 na pozemky v danom mieste, odvolací súd uviedol, že tieto námietky žalovaný uvádzal už v priebehu konania a súd prvej inštancie sa so všetkými relevantne vyporiadal a svoje zistenia a závery zdôvodnil tak, že odvolací súd nemal čo k dôvodom súdu prvej inštancie dodať. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal všetkými znaleckými posudkami, aj dvomi súkromnými aj kontrolným vyhotoveným v konaní. Posúdil tieto znalecké posudky nielen v ich výsledku ale aj v postupe vyhotovenia, každý znalecký posudok samostatne aj porovnaním všetkých troch. 3.5. K odvolacej námietke žalovaného, že disponuje množstvom kúpnych zmlúv, ktoré ako kupujúci realizoval a mal v úmysle ich predložiť k druhému kontrolnému znaleckému posudku odvolací súd dodal, že táto námietka neobstojí, keďže sporové strany majú právo i povinnosť predkladať v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovanému nič nebránilo kúpne zmluvy predložiť súdu prípadne znaleckému ústavu, ktorý vyhotovoval kontrolný znalecký posudok. 3.6. V súvislosti s námietkou nesprávneho určenia výšky finančného nedoplatku za vyvlastnené nehnuteľnosti, odvolací súd uviedol, že túto nemožno považovať za dôvodnú, pretože prvoinštančný súd v tejto súvislosti postupoval v intenciách ust. § 4 ods. 3 zák. č. 282/2015 Z. z., o vyvlastňovaní, berúc pritom zreteľ na poskytnutie primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie v zmysle podmienok zakotvených jednak v Ústave Slovenskej republiky a jednak aj v Listine základných práv. Celkovo mal k dispozícii dva súkromné znalecké posudky a jeden znalecký posudok vypracovaný so súhlasom sporiacich sa strán Ústavom súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline na základe zadania konajúceho súdu, pričom dva súhrnné znalecké posudky opodstatnene nepovažoval za objektívne a presvedčivé, čo veľmi podrobne zdôvodnil v rozsudku. 3.7. Pri určení výšky finančnej náhrady (doplatku) za vyvlastnené nehnuteľnosti pre žalobcu v sume 466.651,14 eur, potom prvoinštančný súd dôvodne vychádzal zo záverov znaleckého posudku podaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline a predovšetkým z platnosti tej zásady, že náhrada za vyvlastnenie má byť ekvivalentná, pričom jej výška sa má zisťovať analyzovaním miestneho trhu za použitia všetkých troch rovnocenných metód, najmä porovnávacej metódy a nemôže ísť iba o cenu určenú podľa polohy (umiestnenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnenie ktorej ide. Z uvedených dôvodov bolo potom možné prijať ten záver, že pojmy „trhová cena“ a „všeobecná náhrada“ sú navzájom totožné. Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline v porovnaní s dvomi súkromnými znaleckými posudkami považoval súd prvej inštancie za najpresvedčivejší a najobjektívnejší, pretože jeho autori na základe metódy polohovej diferenciácie a porovnávacej metódy podrobne uviedli a vysvetlili metódu určenia všeobecnej hodnoty, použité koeficienty s tým, že aj náležite tieto údaje odôvodnili. Vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline ohľadom určenia všeobecnej hodnoty vyvlastnených parciel žalobcovi nachádzajúcich sa v k. ú. O. ku dňu vyvlastnenia, súd prvej inštancie doposiaľ určenú výšku finančnej náhrady žalobcovi za vyvlastnenie v celkovej sume 408.348,86 eur nepovažoval za správnu, resp. dostatočnú a dôvodne potom vychádzal zo všeobecnej hodnoty takto vyvlastnených nehnuteľností žalobcovi určenej práve týmto znaleckým posudkom, t. j. vo výške 875.000 eur po zaokrúhlení. Súd prvej inštancie následne rozdiel medzi týmito dvomi sumami (875.000 eur - 408.348,86 eura), t. j. sumu 466.651,14 eur správne stanovil ako zvýšenú náhradu za vyvlastnenie, ktorá s poukazom na ust. § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z. z. prináleží žalobcovi. 3.8. Súd prvej inštancie uvedenú sumu 466.651,14 eur priznal žalobcovi spolu s úrokom z omeškania 8 % odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby od 06.02.2019, keď mal za to, že čas splnenia nebol medzi stranami sporu dohodnutý a preto bol žalovaný podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť žalobcovi dlh prvého dňa po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Odvolací súd sa však v tejto časti s rozsudkom súdu prvej inštancie nestotožnil. Podľa neho súd prvej inštancie otázku omeškania žalovaného posúdil právne nesprávne. Ak je pre vznik záväzku potrebné rozhodnutie súdu, splatnosť dlhu vznikne až právoplatnosťou rozsudku súdu, resp. uplynutím lehoty na plnenie určenej právoplatným rozhodnutím súdu. Žalovaný sa preto nemohol dostať do omeškania so zaplatením pohľadávky voči žalobcovi určenej súdnym rozhodnutím a preto podľa odvolacieho súdu žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. 3.9. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti priznanej istiny a výroku IV. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V časti úroku omeškania rozsudok ho zmenil tak, že žalobu zamietol. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu, ktorým bol zmenený prvoinštan