1, § 378, § 390 ods. 1 písm. c/ zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a oprel sa aj o čl. 5 písm. c/, f/, g/ zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) v spojení s čl. 3 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
okresného súdu by ďalšie pokusy o výkon rozhodnutia znamenali vysoké riziko traumatizácie dieťaťa, keďže incident z 17.08.2023 spôsobil fyzickú ujmu a psychickú traumu, čo potvrdili lekárske správy. Maloletá odmieta kontakt s otcom, trpí separačnou úzkosťou. Výkon mimo domáceho prostredia nie je realizovateľný - maloletá navštevuje škôlku sporadicky, iné miesto výkonu nebolo zistené. Výkon v domácom prostredí by bol opäť odsúdený na neúspech a spôsobil by ujmu dieťaťu. 3. Odvolací súd dospel k záveru, že argumentácia okresného súdu, že otec privolil na pobyt dieťaťa na Slovensku a tým stratil nárok na jeho návrat do krajiny obvyklého pobytu, neobstojí. Pri zohľadnení všetkých okolností prípadu, najmä ďalšieho postupu otca, odvolací súd dospel k záveru, že takýto výklad je nesprávny. Odvolací súd má za to, že okresný súd nesprávne interpretoval súhlas otca s návštevou materskej školy ako súhlas s trvalým pobytom dieťaťa na Slovensku. Otec jednoznačne uviedol, že tento súhlas bol daný výlučne počas prechodného pobytu maloletej na Slovensku a sledoval jediný účel - uľahčiť výkon právoplatného rozhodnutia. Skutočnosť, že otec nevzal návrh na výkon späť,
odvolacieho súdu jednoznačne potvrdzuje jeho úmysel realizovať návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu a jeho trvalý zámer dosiahnuť naplnenie účelu vykonávacieho konania.
názoru odvolacieho súdu platí, že ak by otec mal skutočný záujem akceptovať pobyt maloletej na území Slovenskej republiky, zobral by návrh na výkon rozhodnutia späť, čo však neurobil. Odvolací súd pripomína, že výkon rozhodnutia o návrate dieťaťa do Spolkovej republiky Nemecko úzko súvisí s určením právomoci nemeckých súdov a nejde o rozhodnutie o zverení dieťaťa, ale o jeho navrátenie do krajiny, ktorá má jurisdikciu voči dieťaťu a jeho rodičom. Odvolací súd má za to, že za situácie, keď matka vedome bráni návratu dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, pretože sama odmieta návrat, je povinnosťou okresného súdu prijať všetky dostupné opatrenia na zabezpečenie výkonu rozhodnutia. Súd prvej inštancie musí zvoliť postup, ktorý bude primeraný záujmu dieťaťa a zároveň účinne naplní účel vykonávacieho konania, aby nedošlo k oslabeniu autority právoplatných rozhodnutí a k zmareniu medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. 4. V danom prípade tak
odvolacieho súdu okresný súd neobstál vo svojej povinnosti prijať všetky účinné opatrenia za účelom pokusu o výkon rozhodnutia, keď po vrátení veci z odvolacieho súdu neuskutočnil ani jeden pokus o výkon rozhodnutia vo vhodne zvolenom prostredí. Odvolací súd konštatuje, že matka svojím správaním udržiava protiprávny stav a bráni realizácii právoplatného rozhodnutia. Jej odmietanie návratu nemožno považovať za dôvod neprípustnosti výkonu, keďže mala vytvorené podmienky na jeho realizáciu. Povinnosťou súdu prvej inštancie je prijať všetky opatrenia, ktoré zabránia zmareniu výkonu rozhodnutia, vrátane preverenia možností výkonu v školskom prostredí a využitia dostupných nástrojov na zabezpečenie spolupráce povinnej osoby. Aj keď je potrebné dôsledne zohľadniť pomer medzi právom dieťaťa na ochranu zdravia a právom rodiča na rodinný život, nemožno pripustiť, aby jednostranné konanie jedného rodiča viedlo k úplnému zmareniu výkonu právoplatného rozhodnutia a k oslabeniu autority súdnych rozhodnutí. Konanie o návrat maloletého
Haagskeho dohovoru má byť rýchle a efektívne. Zastavenie výkonu bez vyčerpania všetkých možností, ktoré má konajúci súd, je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a ohrozuje dôveryhodnosť celého právneho systému. Odvolací súd nezistil dôvody na zastavenie konania
1 písm. c/ CMP, nakoľko okresný súd nevykonal okrem dvoch neúspešných pokusov ešte v roku 2023 žiadne ďalšie pokusy o výkon rozhodnutia. Zároveň nedôsledne zisťoval možnosti výkonu v inom prostredí. Neprípustnosť vykonávacieho konania posúdil z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto je jeho záver o neprípustnosti vykonávacieho konania predčasný. Z uvedených dôvodov zrušil uznesenie okresného súdu
1 písm. c/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
1 CSP. 5. Proti tomuto uzneseniu matka mal. dieťaťa ako povinná podala v zastúpení advokátom včas dovolanie. Tvrdila, že prípustnosť dovolania je daná ust. § 420 písm.
f) CSP je daná tým, že konanie je postihnuté vadami majúcimi ústavnoprávny rozmer. Odvolací súd rozhodol spôsobom, ktorý je arbitrárny, keď svoje závery oprel o neaktuálne a neoverené skutkové predpoklady, pričom sa riadne nevysporiadal s rozhodujúcimi okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu a z aktuálneho vývoja veci. Zároveň matke fakticky odňal možnosť účinne sa vyjadriť k zásadným právnym a skutkovým záverom, keďže rozhodnutie je v podstatných častiach prekvapivé, založené na jednostranných hodnoteniach a na úvahách, ktoré neboli predmetom kontradiktórneho procesu. Takýto postup predstavuje zásah do práva na spravodlivý proces a do princípu rovnosti zbraní. Prípustnosť dovolania je daná aj
1 písm. a) CSP, pretože napadnuté rozhodnutie závisí od vyriešenia právnych otázok, ktoré odvolací súd vyriešil nesprávne a ktoré majú zásadný právny význam presahujúci rámec individuálneho sporu. Ide predovšetkým o otázku právneho významu súhlasu alebo zmierenia sa oprávneného rodiča s pobytom dieťaťa v Slovenskej republike a o účinky takéhoto postoja na ďalšiu vymáhateľnosť návratového rozhodnutia a na pokračovanie výkonu. Ďalej ide o otázku existencie a trvania zahraničnej právomoci a jej významu pre výkon návratového rozhodnutia v situácii, keď príslušné orgány štátu, do ktorého sa má dieťa navrátiť, opakovane deklarujú, že právomoc nemajú a vec považujú za právne uzavretú. Napokon ide aj o otázku limitov odvolacieho súdu pri formulovaní záväzného právneho názoru v konaní o výkone rozhodnutia, ak tento názor obsahuje konkrétny „návod“ na postup smerujúci k účelovému znemožneniu obrany povinnej osoby a k získavaniu údajov o dieťati prostredníctvom registrov a iných orgánov verejnej moci, teda o otázku proporcionality, zákonnosti a súladu takéhoto postupu s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. 6. Matka maloletej namietala nepreskúmateľnosť, zmätočnosť a arbitrárnosť Uznesenia KS, absencia dôvodov podstatných pre rozhodnutie . Krajský súd v Žiline o odvolaní otca rozhodol uznesením zo dňa 24.11.2025, sp. zn.: 12CoE/3/2025 tak, že Uznesenie OS Banská Bystrica zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia neposkytol presvedčivé dôvody, na základe ktorých dospel k svojim skutkovým a právnym záverom, pričom sa obmedzil na všeobecné hodnotiace konštatovania o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie bez riadneho vysporiadania sa s podstatnými argumentmi a dôkazmi matky. Vzhľadom na rozhodnutie súdu druhej inštancie, ktorým bolo zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol výkon rozhodnutia vyhlásený za neprípustný a konanie o výkone rozhodnutia zastavené, a vec bola vrátená na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom smerujúcim k pokračovaniu vo výkone rozhodnutia o návrate maloletého dieťaťa, možno konštatovať, že súd druhej inštancie dospel k svojim záverom bez riadneho zistenia skutkového stavu a v extrémnom rozpore s vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd v napadnutom uznesení fakticky vytvára rámec,
ktorého je rozhodujúcou prekážkou výkonu najmä „nespolupráca" matky, pričom zdravotné a psychické riziká pre maloletú považuje buď za neaktuálne, alebo za dostatočne neobjektivizované. Takéto uchopenie veci však nerešpektuje rozhodujúce skutkové okolnosti a nezodpovedá ani charakteru konania, v ktorom musí byť primárnym hľadiskom ochrana dieťaťa. Udalosť zo dňa 17.08.2023 nemožno bagatelizovať ako bežný konflikt „emočne sýteného" charakteru. Ide o situáciu, pri ktorej došlo k zraneniu dieťaťa a následne aj k odborným diagnostickým záverom týkajúcim sa stresovej reakcie a separačnej úzkosti.
novej právnej úpravy účinnej od
c) CSP. 8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že matka maloletých detí dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP),
c) Civilného sporového poriadku odmietol dovolanie, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Dovolací súd stručne uvádza dôvod svojho rozhodnutia ( § 451 ods.3 CSP). 9.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 10.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
ktorej: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nesmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. januára 2017 sp. zn. 3 Cdo 236/2016). 13. Dovolací súd s odkazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu dovolanie
c) Civilného sporového poriadku odmietol dovolanie, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Napriek tomu, že ide o závažné okolnosti týkajúce sa maloletého dieťaťa, vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia a ustálenú rozhodovaciu činnosť dovolací súd nemohol dovolacie dôvody meritórne preskúmavať.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.