Obsah (5)

§ 9§ 132§ 120§ 250j§ 221

Najvyšší súd 6Sžo/45/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. b. d. L. M., so sídlom K. X., L. M., právne zastúpeného JUDr. J. Č., advok

§ 9ods.

2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 128/2002 Z. z.“) poriadkovú pokutu vo výške 530 € a to za marenie výkonu kontroly konanej dňa 11. marca 2010 (v tento deň bola plánová kontrola vo vyššie uvedenom sídle účastníka konania, no z dôvodu marenia výkonu kontroly zo strany účastníka konania, nebola vykonaná), pre neposkytnutie dokladov, písomných a ústnych vysvetlení, nevyhnutných k prešetreniu podnetu spotrebiteľa č. p. 122/2010 zo strany zamestnanca, osobne prítomného pri pokuse o vykonanie kontroly, čím došlo k nerešpektovaniu oprávnenia Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len ako „SOI“) a jej inšpektorov poţadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, písomné alebo ústne vysvetlenia v zmysle § 4 ods. 3 písm.

1. b)a § 5 ods. 5 písm.
2. c)zákona č. 128/2002 Z. z. a zároveň zaviazal účastníka konania zaplatiť uloţenú pokutu do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uloţení pokuty priloţenou poštovou poukáţkou, resp. príkazom na úhradu na účet vedený v Š. č. ú.: X., VS: X.. O trovách konania rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 OSP s tým, ţe ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal dôvodiac tým, ţe tento ţiadal zrušiť rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu vrátane prvostupňového správneho orgánu, avšak prvostupňový súd mal za 6Sţo/45/2011 2 to, ţe tieto rozhodnutia, za pouţitia moderačného oprávnenia vo vzťahu k uloţenej pokute, nebolo potrebné zrušiť a preto ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, ţe prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán v predmetnej veci správne zistili skutkový stav, na ktorý správne aplikovali zákon č. 128/2002 Z. z. Za potrebné povaţoval zdôrazniť, ţe ţalobca bol v danom prípade potrestaný

§ 9ods.

2 resp. § 4 ods. 3 písm.

1. b)a § 5 ods. 5 písm.
2. c)zákona č. 128/2002 Z. z. za marenie výkonu kontroly konanej dňa 11. marca 2010. Za účelovú vyhodnotil obranu ţalobcu spočívajúcu hlavne v tom, ţe nevedel, aké konkrétne doklady má prvostupňovému správnemu orgánu predloţiť a to z dôvodu, ţe nepozná obsah a predmet kontroly resp. pisateľa podnetu. Argumentoval tieţ tým, ţe z inšpekčného záznamu spísaného dňa 15. marca 2010 je zrejmé, ţe ţalobca prostredníctvom svojho zamestnanca odmietol akúkoľvek spoluprácu a taktieţ je z tohto záznamu zrejmé, ţe ţiadal od inšpektorov poverenie na vykonanie kontroly, ktoré ale nie je v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. na danú kontrolu potrebné, doplniac zároveň, ţe pri kontrole je inšpektor povinný sa preukázať preukazom SOI, ktorý ho oprávňuje na výkon danej kontroly. Dôvodil, ţe ţalobca bol postihnutý tzv. poriadkovou pokutou práve za marenie výkonu kontroly nepredloţením resp. neposkytnutím potrebných dokladov, písomných a ústnych vysvetlení dňa 11. marca 2010 a preto preskúmavané rozhodnutia nepovaţuje za vydané predčasne. Nestotoţniac sa však s výškou uloţenej poriadkovej pokuty (1.000 €), ktorú vzhliadol za neprimerane vysokú vzhľadom na závaţnosť porušenej povinnosti uviedol, ţe ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako aj preventívny, pričom preventívny význam postihu nespočíva iba v účinku vo vzťahu k ţalobcovi. Mal za to, ţe postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností a takýto účinok však môţe vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chránenému záujmu včas a vecne správne vyvodený. V súvislosti s výškou uloţenej poriadkovej pokuty, odvolávajúc sa nielen na obsah administratívneho spisu, ale aj na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 182/2002 Z. z. uviedol, ţe predmetom prešetrovania podnetu spotrebiteľa (P-122/2010) bol podnet alebo sťaţnosť na porušenie zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, na prešetrenie ktorého boli potrebné listinné doklady, ktoré ţalobca po výzve prvostupňového správneho kontrolnému subjektu nakoniec doloţil v stanovenej špecifikácii doplniac, ţe z uvedeného je moţné konštatovať, ţe protiprávny stav (nedoloţenie špecifikovaných písomných dokladov) bol odstránený hneď na prvýkrát, na základe písomnej výzvy kontrolného subjektu. S poukazom na uvedené, sa preto nestotoţnil s výškou uloţenej pokuty zo strany ţalovaného správneho orgánu, resp. prvostupňového správneho orgánu a za pouţitia ustanovenia § 250j ods. 5 OSP uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 530 €, vyhodnotiac ju vzhľadom na charakter pokuty a spôsob konania ţalobcu, t.j. ţe vôbec prvostupňovému správnemu orgánu neumoţnil dňa 11. marca 2010 vykonať resp. pokračovať v danej kontrole a tieţ vzhľadom na subjekt ţalobcu a to, ţe ide o právnickú osobu – druţstvo, zapísanú v príslušnom obchodnom registri za účelom podnikania, so zapisovaným základným imaním spoločnosti 39.000 €, za primeranú. Výšku pokuty povaţoval za adekvátnu aj s poukazom na závaţnosť (odmietnutie ţalobcu v daný čas a v dnom mieste vykonať dňa 11. marca 2010 kontrolu, t.j. zmarenie moţnosti vykonať kontrolu) a na čas a následky trvania protiprávneho stavu, keď napokon ţalobca poţadované doklady doloţil a samotná kontrola bola vykonaná v sídle kontrolného subjektu dňa 28. apríla 2010, teda zhruba po 1 a ½ mesiaci odo dňa 11. marca 2010. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku v podobe zrušenia v záhlaví uvedeného 6Sţo/45/2011 3 rozhodnutia ţalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 196,91 € pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 € a trov právneho zastúpenia vo výške 130,91 € (odvolanie v sume 123,50 € a náhrada hotových výdavkov v sume 7,41 €). Namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu argumentujúc tým, ţe krajský súd vo výroku zmenil iné rozhodnutie neţ rozhodnutie ţalovaného ako účastníka konania a to rozhodnutie správneho orgánu niţšieho stupňa a preto mal za to, ţe prvostupňový súd vo veci samej doposiaľ meritórne nerozhodol. Namietal ďalej, ţe napadnutý rozsudok je pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, pokiaľ ide o výšku uloţenej pokuty,

kritérií uvedených v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, judikatúry Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutie I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004) a právnych aktov EÚ nepreskúmateľný, čím došlo k odňatiu práva ţalobcu na spravodlivé súdne konanie. Poukázal ďalej na to, ţe z napadnutého rozsudku nie je moţné zistiť, z akých skutočností krajský súd pri zmene rozhodnutia o výške uloţenej pokuty vychádzal a z akých skutočností vyvodil, ţe uloţenie pokuty vo výške 530 € je primerané zdôrazniac zároveň, ţe pri určení pokuty vo výške 530 € nestačí len poukázať všeobecným spôsobom na to, ţe porušil povinnosti v zmysle zákona č. 128/2002 Z. z. a taktieţ za zmätočné vyhodnotil konštatovanie prvostupňového súdu, ktorý na jednej strane uviedol (str. 12), ţe: „... žalobca dňa

1. marca 2010 zmaril správnemu orgánu prvého stupňa vykonanie kontroly...“, avšak na strane druhej konštatoval, ţe: „...žalobca hneď po výzve prvostupňového správneho orgánu doložil doklady v stanovenej špecifikácii...“. Záverom poukázal na to, ţe prvostupňový súd ţiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil zmenenú výšku uloţenej pokuty s ohľadom na čas, prípadne vzniknuté následky trvania protiprávneho stavu, ktoré odôvodnenie je nevyhnutné na to, aby bol napadnutý rozsudok v časti uloţenej pokuty preskúmateľný odvolacím súdom. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu, pridrţiac sa v plnom rozsahu svojho vyjadrenia k ţalobe, navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a nepriznať ţalobcovi náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe správne konanie voči ţalobcovi bolo začaté z dôvodu porušenia ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b) a § 5 ods. 5 písm. c) zákona č. 128/2002 Z. z., na základe oznámenia o začatí správneho konania [§ 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“)], ktoré bolo ţalobcovi doručené dňa
2. marca
3. Rozhodnutím SOI, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Ţiline pre Ţilinský kraj (ďalej len ako „prvostupňový správny orgán“) číslo: K/0078/05/2010 zo dňa
4. apríla 2010 (ďalej len ako „prvostupňové správne rozhodnutie“) bola ţalobcovi,

§ 9ods.

2 zákona č. 128/2002 Z. z., uloţená poriadková pokuta vo výške 1.000 € a to za marenie výkonu kontroly konanej dňa

1. marca 2010 v sídle ţalobcu (§ 4 ods. 3 písm. b/ a § 5 ods. 5 písm. c/ zákona č. 128/2002 Z. z.). Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia dôvodil, ţe ţalobca neposkytnutím dokladov, písomných a ústnych vysvetlení nevyhnutných k prešetreniu podnetu spotrebiteľa č. P-122/2010 zo strany svojho zamestnanca, osobne prítomného pri pokuse o vykonanie kontroly, konanej dňa
2. marca 2010 v jeho sídle, maril výkon kontroly v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona. K tvrdeniam 6Sţo/45/2011 4 ţalobcu obsiahnutých v jeho vyjadrení zo dňa
3. marca 2010, ktorými namietal porušenie ustanovení § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, majúc za to, ţe správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom je povinný obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, domáhajúc sa vykonania konfrontácie medzi inšpektormi, ktorí sa dňa
4. marca 2010 dostavili do kancelárie riaditeľa kontrolovaného subjektu, riaditeľom ţalobcu a Ing. E.Š. (vedúcou úseku TZB, prítomnou na sekretariáte) za účelom zistenia, či inšpektori vykonávajúci kontrolu ţalobcu skutočne poţiadali riaditeľa o predloţenie dokladov k určitému, konkrétnemu podnetu spotrebiteľa dodal, ţe predmetné vyjadrenie podala osoba neoprávnená konať v mene spoločnosti, označiac zároveň jeho tvrdenia za nepravdivé a doplniac, ţe inšpektori SOI sa na začiatku kontroly riadne preukázali sluţobnými preukazmi SOI a pri jej výkone kontroly postupovali v súlade s poţiadavkami zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Výšku uloţenej poriadkovej pokuty odôvodnil tým, ţe túto povaţuje za primeranú charakteru porušenia povinnosti, nakoľko neumoţnením vykonania kontroly – neposkytnutím dokladov, písomných a ústnych vysvetlení nevyhnutných k prešetreniu podnetu spotrebiteľa mu bolo znemoţnené naplniť účel zákona č. 128/2002 Z. z., ktorým je kontrola kontrolovaných osôb, povinných pri predaji výrobkov a poskytovaní sluţieb zabezpečiť všetky zákonom ustanovené podmienky predaja výrobkov a poskytovania sluţieb dodajúc tieţ, ţe pri určení jej výšky zobral do úvahy dôleţitosť problematiky, ktorá mala byť predmetom kontroly – prešetrenie podnetu spotrebiteľa poukazujúceho na nedodrţanie povinností správcu ustanovených v zákone NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Rozhodujúc o odvolaní, ktorým ţalobca namietal predovšetkým, ţe prvostupňový správny orgán sa dopustil viacerých pochybení, majúcich za následok nesprávne a nedôvodné rozhodnutie, napádajúc predovšetkým porušenie ustanovení § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, ţalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím, v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie ţalobcu ako účastníka správneho konania a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia označil skutočnosti uvedené v odvolaní za subjektívne, majúc za to, ţe účastník konania (ţalobca) vo svojom odvolaní ţiadnym spôsobom nespochybnil dôvod uloţenia pokuty. Dôvodil ďalej tým, ţe inšpektori SOI majú v zmysle zákona č. 128/2002 Z. z. právo vyţadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie a doklady dodajúc, ţe títo na výkon kontroly nepotrebujú poverenie, nakoľko majú preukazy, ktorými sa kontrolovaným osobám preukazujú. Trvajúc na tom, ţe podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav, povaţujú zároveň výšku pokutu za primeranú uviedol, ţe nezdieľa názor účastníka konania (ţalobcu), ţe správne konanie bolo voči nemu začaté predčasne, keďţe je zrejmé, ţe dňa
5. marca 2010 zmaril inšpektorom výkon kontroly vo svojom sídle. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje

ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). 6Sţo/45/2011 5 Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve

V. časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (v rámci ktorej bol vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Istú výnimku z tejto zásady tvorí ustanovenie § 250i ods. 2 OSP,

ktorého ak správny orgán

osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie

tretej časti druhej hlavy. Citované zákonné ustanovenie § 250i ods. 2 OSP bolo do piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvené zákonom č. 424/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2003 ako revízna právomoc správnych súdov. Poţiadavka „plnej jurisdikcie“ v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa vzťahuje na veci tzv. súkromno-právnej povahy zodpovedajúce ustanoveniu § 7 ods. 1 OSP a vecí správnych sankcií (priestupky, správne delikty fyzických osôb - podnikateľov a správne delikty právnických osôb). Zakotvenie moţnosti moderácie, t.j. uplatnenie revíznej právomoci správnych súdov treba povaţovať za zásadnú zmenu právomoci správnych súdov. Pred prijatím ustanovenia § 250i ods. 2 zákonom č. 424/2002 Z. z. súd mohol skúmať iba to, či nedošlo k prekročeniu zákonného rámca správneho uváţenia, naproti tomu teraz môţe rozhodnúť aj o rozsahu sankcie. To znamená, ţe súd po doplnení dokazovania prihliadne na primeranosť sankcie pokiaľ ide o závažnosť protiprávneho konania a jeho následky a individuálne posúdi postih za správny delikt

okolností toho ktorého prípadu. Predmetné ustanovenie nesporne prispieva k posilneniu ochrany fyzických a právnických osôb pred nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy. Prijatá novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá umoţnila preskúmavanie rozhodnutí o sankciách za správne delikty v tzv. „plnej jurisdikcii“ (vrátane dokazovania) nesporne prispieva k tomu, ţe správne súdnictvo v Slovenskej republike zodpovedá európskemu štandardu. Ak správny orgán rozhodol vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 OSP (občianskoprávnych, pracovných, rodinných či obchodných alebo rozhodol o uloţení sankcie), pretoţe

zákona má právomoc v takých veciach rozhodovať, súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom, teda skutkovým stavom, z ktorého vychádzal vo svojom rozhodnutí správny orgán. Skutkový stav uzatvorí súd sám pred svojím rozhodnutím vo veci a to buď na základe zistení, z ktorých vychádzal správny orgán, alebo na základe opätovného vykonania dôkazov, ktoré uţ vykonal aj správny orgán. Súd však môţe vykonať nanovo dokazovanie

druhej hlavy piatej časti OSP. Dôvod, pre ktorý súd vychádza zo skutkových zistení správneho orgánu, by mal vyplývať z dôvodovej časti jeho rozhodnutia. Tieto skutkové zistenia musia vyplývať z logického hodnotenia tých dôkazov, 6Sţo/45/2011 6 ktoré vykonal správny orgán, pričom súd ich hodnotí

§ 132OSP, ako by ich bol vykonal sám.

Rovnako by mal súd zdôvodniť potrebu opätovného vykonania jednotlivého dôkazu uţ vykonaného správnym orgánom. V prípade nového dokazovania

Občianskeho súdneho poriadku sa účastníci i súd musia riadiť všetkými zásadami dokazovania pred súdom (§ 120 a nasl. OSP). O nariadení takého dokazovania súd rozhodne uznesením, aby bolo pre účastníkov zrejmé, ţe sú povinní označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pritom predmetom dokazovania by boli všetky skutkové otázky, akoby o nich ţiadny správy orgán nekonal. Platí teda aj poučovacia povinnosť súdu

§ 120ods.

4 OSP, ţe všetky dôkazy musia účastníci predloţiť alebo označiť skôr, ako súd vyhlási rozhodnutie vo veci samej. Vo veciach správneho súdnictva, najmä, ak je predmetom rozhodnutia uloţenie sankcie za správny delikt je dôvodné súdu ponechať väčšiu moţnosť vyhľadávania a vykonávania dôkazov, neţ navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, neţ by tomu bolo v konaní o beţných občianskoprávnych záväzkoch. V zmysle uvedeného, teda minimálnymi poţiadavkami na „plnú jurisdikciu“ je zákonné zabezpečenie, aby správny súd mohol vykonať dokazovanie v záujme náleţitého zistenia skutkového stavu veci nezávisle na skutkových zisteniach správneho orgánu ku dňu jeho rozhodovania a skutkový stav zistený správnym orgánom a doplnený súdom hodnotiť nezávisle na hodnotení skutkového stavu veci vykonaného správnym orgánom. Na základe takto zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu je ţiaduce, aby mal správny súd moţnosť zrušiť správne rozhodnutie a viazať správny orgán v ďalšom konaní nielen právnym názorom, ale i názorom ohľadne skutkových zistení. V prípade, ţe súd má dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci, je v záujme náleţitej ochrany fyzických a právnických osôb pred nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, aby mal moţnosť

okolností prípadu aj vo veci sám rozhodnúť a nahradiť pôvodné rozhodnutie orgánu verejnej správy vlastným rozhodnutím. Aj naďalej však platí a zo strany správnych súdov bolo opakovane judikované, ţe pokiaľ ide o výšku uloţenej sankcie za správny delikt, je výška uloţenej sankcie výsledkom správneho uváţenia zo strany správneho orgánu a súd iba skúma, či toto uváţenie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 OSP), či je v súlade s pravidlami logického myslenia, a či podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnymi procesnými postupmi. Preto, ak chce rozhodnutie správneho orgánu o výške sankcie zmeniť a nahradiť ho vlastným rozhodnutím, musí si pre toto svoje rozhodnutie obstarať dostatok podkladov (zopakovaním dokazovania alebo vykonaním nového dokazovania) a musí v tomto smere svoje rozhodnutie aj náleţitým spôsobom odôvodniť.

§ 250jods.

5 OSP vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môţe súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňaţnom plnení alebo o peňaţnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe o spore, o inej právnej veci alebo o uloţení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. Najvyšší súd Slovenskej republiky, posúdiac napadnutý rozsudok krajského súdu v intenciách odvolacích námietok ţalobcu, vzhliadol za relevantnú námietku, ktorou ţalobca vytýkal prvostupňovému súdu, ţe svojím rozhodnutím zmenil iné rozhodnutie, neţ 6Sţo/45/2011 7 rozhodnutie ţalovaného, keďţe zmenil prvostupňové správne rozhodnutie a v podstate vo veci samej doposiaľ meritórne nerozhodol. Predovšetkým treba vytknúť prvostupňovému súdu, ţe výrok napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. K/0078/05/2010 zo dňa 19. apríla 2010 v časti výšky uloženej pokuty tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 530 €, nezodpovedá ustanoveniu § 250j ods. 5 OSP. Na tomto mieste povaţuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe pokiaľ prvostupňový súd chcel vyuţiť svoje moderačné právo, nemohol zmeniť iba rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, poukazujúc na to, že toto mohol zmeniť iba v spojení s rozhodnutím žalovaného správneho orgánu, pretože inak je napadnutý rozsudok krajského súdu nielen nezrozumiteľný, ale aj nevykonateľný. Táto vada rozhodnutia sama o sebe bola dôvodom na zrušenie rozsudku krajského súdu, nakoľko určitosť je významnou charakteristikou výroku rozsudku a súd vo výroku rozsudku musí pouţívať termíny, pojmy a spojenia, ktoré sú obsiahnuté vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý je základom pre právne posúdenie uplatneného nároku, pričom výrok musí byť i v korelácii s obsahom súdnej ochrany, ktorá sa poskytuje v konkrétnom osobitnom konaní.

§ 9ods.

2 zákona č. 128/2002 Z. z. inšpektorát môţe uloţiť kontrolovanej osobe, ktorá marí, ruší alebo inak sťaţuje výkon kontroly, poriadkovú pokutu do 1.659,69 € (50.000,--Sk), a to aj opakovane.

§ 9ods.

3 zákona č. 128/2002 Z. z. konanie o uloţení pokuty moţno začať do jedného roka odo dňa, keď sa inšpektorát o porušení povinnosti

odsekov 1 a 2 dozvedel. Pokutu nemoţno uloţiť, ak od porušenia povinnosti uplynuli tri roky.

§ 9ods.

5 zákona č. 128/2002 Z. z. pri uloţení pokuty sa prihliada najmä na závaţnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 128/2002 Z. z. a s prihliadnutím na ustanovenie § 250j ods. 5 OSP upriamuje najvyšší súd pozornosť krajského súdu v tom smere, ţe pokiaľ mal za to, ţe výšku pokuty uloţenej ţalobcovi správnymi orgánmi treba zníţiť, mal vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, napr. výsluchom svedkov či zadováţením hospodárskych výsledkov ţalobcu v sankcionovanom období, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťaţuje najmä ţalobcu a následne mal povinnosť svoje zmeňujúce rozhodnutie o zníţení pokuty v časti určenie sumy 530 € aj vyčerpávajúcim spôsobom, s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z., aj odôvodniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z týchto dôvodov odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline musel

§ 221ods.

1 písm. f) OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní krajský súd vec znova prejedná a o nej rozhodne, pričom sa bude musieť podrobne vecne vyporiadať so ţalobnými dôvodmi aj námietkami ţalobcu vznesenými v odvolaní, a to s prihliadnutím na predmet konania, a jeho nové rozhodnutie musí zodpovedať zákonu vrátane riadneho odôvodnenia rozhodnutia. 6Sţo/45/2011 8 Na tomto mieste najvyšší súd dáva krajskému súdu do pozornosti, ţe taktieţ riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyţaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktorú sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.

§ 250ja ods.

4 OSP a § 226 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP v ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 24. októbra 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth